Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

TOKO FAHA-11

Nagnino o Fijaleagneo Engàn’Andrianagnahare Hisio?

Nagnino o Fijaleagneo Engàn’Andrianagnahare Hisio?
  • Boake aman’Andrianagnahare vao o fijaleagneo?

  • Inogne ty raha nampifandietse tamy i tonda i Edenay ao?

  • Inogne ty raha hataon’Andrianagnahare tsy hijalea o ndatio sasa?

1, 2. Inogne ty raha mampijale o ndatio amy izao, le inogne iaby ty fagnonteneagne azo’e eretseretse?

NAHARO levegne tamy ty lavake vinariogne lakoroà ty ampela naho ty ajaja agnarivo’e. Vinono tamy ty tane raike nisy aly mampiriatse holitse iareo. Sambe nisy soratse ty tamy lakoroày eo tie: “Nagnino?” Naho fa mijale o ndatio, le io ty raha agnontenea’e. Izay ty fagnontenea iareo naho fa misy aly, loza, aretegne ndra malaso mamono ty longo’e maifitse aze ndra nandrotsake ty tragno’e ndra nanao raha nampijale aze mafe. Te hahafantatse ty anto’e mampijale aze o ndatio.

2 Nagnino o fijaleagneo engà i Jehovah Andrianagnahare hisio? Naho toe tompo ty hery naho bey hatea sady mahihitse vaho manao raha vantagne reke, nagnino ty tane toy feno ndaty mifankalaigne naho mifampigegeo? Fa niazo’o eretseretse vao o fagnonteneagne rehoe?

3, 4. a) Akore ty ahafantaragne fa tsy diso tikagne naho magnontane ty anto’e agnengàn’Andrianagnahare o fijaleagneo hisy? b) Akore ty fivazohoan’Andrianagnahare o haratiagneo naho o fijaleagneo?

3 Diso vao tikagne naho magnontane ty anto’e agnengàn’Andrianagnahare o fijaleagneo hisy? Misy mieretseretse fa nao tsy ampe finoagne ndra tsy miasy an’Andrianagnahare reke naho magnontane izay. Faie naho mamaky Baiboly rehe, le hahatrea fa nagnontane hoe izay ka ndra ty ndaty nanam-pinoagne naho natahotse an’Andrianagnahare. Nagnontane i Jehovah ohatse ty Habakoka mpitoky tie: “Nagnino raho ampagnente’o raha ratio, vaho vazohoe’o avao ka o haratiagneo? Nagnino ty amako eo misy rotake naho hampiarotegneo, le nagnino ka misy fanoitoigne naho fandiedietseo.”—Habakoka 1:3.

Hagnafake o fijaleagneo ty Jehovah

4 Nivignetse vao ty Jehovah naho fa nagnontane aze ty Habakoka mpitoky tsy nivalike? Tsy nivignetse reke, kanao nampanorate’e aze agnate Baiboly ao ze tagnate fo i Habakoka ao. Nampahafantare’e i Habakoka ka ty raha hanoe’e sady nampea’e reke mba hampitombo ty finoa’e. Teà i Jehovah hatao hoe izay ka rehe. Ko haligno ty fampianara ty Baiboly tie ‘miatrake azo reke.’ (1 Petera 5:7) Mihoatse ty falaigna o ndatio o haratiagneo naho o fijaleagneo ty falaignan’Andrianagnahare aze. (Isaia 55:8, 9) Inogne ty anto’e maha maro o fijaleagneo?

NAGNINOGNE O FIJALEAGNEO MIHAMARÒ?

5. Inogne ty rehafegne fa mahavy o ndatio hijale, faie inogne ty raha ampianare ty Baiboly?

5 Ndaty boake amy ty fivavahagne sambe hafa ty magnontane ty mpitarike fivavahagne amy ty fiangonagne misy aze, miomba ty anto’e mahamaro o fijaleagneo. Le tihoe ty avale iareo tie, izay ty lahats’Andrianagnahare sady fa ela ty nandahara’e ze raha hiseho, agnisa izay ty loza. Maro ka ty irehafagne tie tsy takan’eretseretse ty lalan’Andrianagnahare sady vonoa’e ty mahafate o ndatio fa teà’e hiharo ama’e an-dagnitse agne, ndra ty ajaja. Faie fa nianara’o tie tsy i Jehovah Andrianagnahare ty mahavy o haratiagneo. Izao ty rehafe ty Baiboly: “Faly i Andrianagnahare vata’ey ty hanao raty, sady faly i Tompo ty Herỳ ty hanao raha vilagne!”—Joba 34:10.

6. Nagnino o fijaleagneo ie asara o ndatio an’Andrianagnahareo?

6 Fanta’o vao tie nagnino o fijaleagneo ie asara o ndatio an’Andrianagnahareo? Ty anto’e, maro ty mieretseretse fa i Andrianagnahare Tompo ty Herỳ ty mifehe ty tontolo toy. Tsy fanta iareo tie i Satana Devoly ro mifehe ty tontolo toy. Tsy sarotse faie iankigna ty aigne o hamarenagne nianara’o tamy Toko faha-3 ao iohoe.

7, 8. a) Akore ty ahafantaragne fa manahake ty mpifehe aze ty tontolo toy? b) Nagnino ty tsy havoririke naho ty ‘raha mahavoa amy ty andro tsy ampoizegne’ ro mampijale?

7 Mirehake mazava ty Baiboly fa: “Ty tontolo toy ro fehe i ratỳ.” (1 Jaona 5:19) Tsy maregne vao zay naho fa dinehegne? Manahake i anjely ‘mamitake ze tane misy ndatỳ’ ty tontolo toy. (Apokalypsy 12:9) Feno fankalaignagne ty Satana sady mamitake naho tsy miheve-maso. Izay ty mahavy ty tontolo fehe’e toy feno fankalaignagne naho fitake vaho vonoagne ndaty. Izay ty anto’e raike mahavy o fijaleagneo ho maro.

8 Fa nianarantikagne tamy Toko faha-3 ao fa nanan-tahigne o ndatio naho fa nivalike taman’Andrianagnahare tamy tonda Edena ao ty Adama naho i Eva. Izay ty anto’e faharoe mahavy o fijaleagneo mihamaro. Te hifehefehe ty ila’e ka o ndaty tsy voririkeo, le izay ty mahavy ty aly, ty haoreagne naho ty fijaleagne. (Mpitoriteny 4:1; 8:9) Ty anto’e fahatelo mahavy o fijalegneo, “va’e ho voan-draha amy ty andro tsy ampoize’e” o ndatio. (Vakio Mpitoriteny 9:11.) Tsy mifehe ndra miaro ty tontolo toy ty Jehovah. Izay ty mahavy o ndatio va’e hijale naho fa misy loza tampoke ty amy ty misy aze.

9. Inogne ty mahavy antikagne matoky fa mbe misy anto’e soa kanao ty Jehovah mbe magnenga o fijaleagneo hisy?

9 Mampionogne antikagne ty mahafantatse tie tsy boake aman’Andrianagnahare o fijaleagneo. Tsy boake ama’e ty aly, ty vonoagne ndaty, ty fandreberebeagne ndra ty loza hafa manahake ty tsikolony naho ty ezegnezen-tane. Faie toko’e ho fantarentikagne ty anto’e agnengà i Jehovah o fijaleagneo hisy. Naho toe Tompo ty Hery vata’e reke, le ho vita’e ty magnafake o raha ratio. Inogne ty anto’e mbe tsy agnafaha’e aze? Mbe misy anto’e soa kanao mbe mandigne i Andrianagnahare bey hateay.—1 Jaona 4:8.

NISY RAHA NAMPIFANDIETSE

10. Nahavy ty ila’e ho mahimahigne miomba ty inogne ty Satana?

10 Handineke ty niatomboha o fijaleagneo hey tikagne, hahafantaragne ty anto’e agnengàn’Andrianagnahare aze hisy. Naho fa nitarihe i Satana tsy hagnorike i Jehovah ty Adama naho i Eva, le nisy raha lahibey nampifandietse. Tsy nandietse ty Satana tie mahery ty Jehovah fa fanta’e tie tsy misy fara’e ty hery anagna’e. Fa nanao ze hahavy ty ila’e ho mahimahigne ty maha fagneva ty hitondrà i Jehovah ty Satana. Nao hoe reke mpandagnitse ty Andrianagnahare sady misy raha fanjaka faie tsy mei’e ty fehe’e. Nanao kitomboke ty Satana fa nao tsy mahay mitondra ty Jehovah. (Vakio Genesisy 3:2-5.) Te hirehake ty Satana tie ho soa ty fiaigna o ndatio naho ie ty mifehe aze fa tsy Andrianagnahare. Izay ro atao tihoe fandieragne ty maha mpitondra i Jehovah.

11. Nagnino tsy avy le vinono i Jehovah i mpivalike reio?

11 Nivalike tamy i Jehovah ty Adama naho i Eva. Hoe te hirehake iareo tie: ‘Tsy mipay i Jehovah ho mpinday anay zahay. Izahay avao ty mahafantatse ty soa naho ty raty.’ Akore ty handamina i Jehovah izay? Akore ty hampahafantara’e o anjely tsy nivalikeo naho ze kila ndaty fa diso i mpivalike rey fa ie raike avao ro mahay mitondra? Va’e hisy ty hirehake tie toko’e ho vinonon’Andrianagnahare avao i mpivalike rey, le namboatse ndaty hafa indraike reke. Ko haligno fa nisafiry ty Jehovah tie hangetseketseke amy ty tane toy sady hiaigne amy ty tane paradisa ty tarana i Adama naho i Eva. (Genesisy 1:28) Magnatò ze raha safirie’e ty Jehovah. (Isaia 55:10, 11) Tsy ho nifantatse tie magneva ty hitondra vata’e ty Jehovah naho le avy le vinono’e i mpandietse rey.

12, 13. Hazavao amy ty ohatse ty anto’e agnengàn’Andrianagnahare i Satana hitondra ty tontolo toy naho ty anto’e mbe agnengà’e o ndatio hanagne fitondràm-panjakagne?

12 Intoy misy ohatse. Eretsereto ty ramosé raike magnampe ty ajaja ampianare’e amy ty kajy sarotse. Faie ndra nitangìngìgne ty mpianatse raike fa nao tsy mahay ty ramosé. Mizizo reke fa nao mahay ty fanoagne i kajỳ tsy mitovy amy ty anoan-dramosé aze. Nitangìngìgne reketse aze ka ty mpianatse ila’e fa nao maregne ty aze. Akore ty handaminan-dramosé izay? Inogne ty ho voka’e naho le avy le roahegne i mpianatse nitangìngìgne rey? Tsy hanao tihoe vao i mpianatse ila’e tsy magnahy rey tie maregne ty ahy iareo? Va’e hihevetse iareo tie matahotse ty ramosé tsy mone ho fantatse fa diso ty aze sady kera tsy hiasy aze sasa iareo. Nagnino naho engà’e i mpianatsey hanoro ty fahaia’e i kajỳ?

Mahay ambonen-dramosé vao i mpianatsey?

13 Manahake ty raha atao o ramosé iohoe ka ty raha atao i Jehovah. Ko haligno fa tsy iareo mpivalike ta Edena ao avao ro nivoaraoke tamy i fandiedietsey. Nisy anjely maro ka nandineke ze raha niseho tao. (Joba 38:7; Daniela 7:10) Hisy voka’e lahibey amo o anjelio naho ty ndaty toy iaby ty handamina i Jehovah o raha iohoe. Akore ty natao’e? Engà’e hanoro ty fomba hifehea’e o ndatio ty Satana. Engà’e hanagne ty fitondràm-panjakà’e ka ze ndaty tarihe i Satana.

14. Inogne ty voka’e soa naho fa nengà i Jehovah hanagne ty fitondrà’e o ndatio?

14 Fantan-dramosé fa diso i mpianatse nitangìngìgne rey naho i nagnorike aze rey. Faie fanta’e ka fa naho engà’e hagnandragne hagnamaregne ty heve’e iareo, le handrambe soa i mpianatse ila’e rey. Naho fa trea tie tsy mahay i mpianatse nitangìngìgney, le hagneke i mpianatse ila’e rey tie i ramosé avao ty mahay mitarike iareo. Naho fa roahen-dramosé amy izay i mpianatse rey, le ho fanta iareo ty anto’e. Izay ka ty atao i Jehovah. Fanta’e fa handrambe soa o ndatio naho o anjelio naho fa mahatrea tie tsy manjary ty Satana naho o mpandietse niharo ama’eo vaho ty fitondrà o ndatio. Hanahake i Jeremia iareo. Hoe reke: “O Jehovah, fantako fa tsy hay o ndatio ty lalagne homba’e. Tsy namboaregne hifampinday o ndatio.”—Jeremia 10:23.

INOGNE TY MBE ANDIGNISAGNE AZE ELA?

15, 16. a) Inogne ty anto’e nagnengà i Jehovah o fijaleagneo haharetse? b) Nagnino o raha ratio tsy kalagna’eo?

15 Inogne ty anto’e nagnengà i Jehovah o fijaleagneo haharetse? Sady nagnino o raha ratio tsy kalagna’eo? Dineho ty raha roe tsy hanoen-dramosé. Voaloha’e, tsy hikalagne i mpianatse nitangìngìgney tsy hanoro ty hanoa’e i kajỳ reke. Faharoe, tsy hagnampe aze hagnamaregne ty heve’e reke. Misy raha roe manahake izay ka tsy hatao i Jehovah. Voaloha’e, tsy mikalagne i Satana naho ze mpagnorike aze reke fa engà’e hagnandragne hagnamaregne ty heve’e iareo. Faie tsy ho vita aniany ty andaminagne izay. Nagnova tsy malò ty fitondrà’e o ndatio tagnate ty agnarivo taogne. Nisy raha soa nivita iareo ty amy ty siansa naho amy ty raha hafa faie ndra nagnindra ty fanoagne ty raha vilagne, ty keré, ty famonoagne ndaty naho ty aly. Fa fantatse fa tsy manjary ty fitondrà o ndatio amy hinane zao.

16 Faharoe, tsy nagnampe i Satana hifehe ty tontolo toy ty Jehovah. Naho ohatse ty Jehovah nikalagne o raha ratio, tsy hanohagne i mpivalike rey vao reke naho nanao izay? Tsy hieretseretse ka vao o ndatio fa mahavita mitondra iareo sady tsy magnoho-doza ty fitondrà’e? Hiharo vande amy i mpavande rey ty Jehovah naho manohagne aze. Faie ‘tsy mahay mandagnitse ty Andrianagnahare.’—Hebreo 6:18.

17, 18. Hatao i Jehovah akore ze raha raty avoka ty fitondrà o ndatio naho ty hery i Satana?

17 Akore ka ty amy ze raha raty niseho amparake ty nivaliha o ndatio taman’Andrianagnahare? Ko haligno fa tompo ty hery ty Jehovah. Izay ty mahavy antikagne matoky fa ho vita’e ty hanao ze tsy hampijale o ndatio sady toe hanao izay reke. Fa nianarantikagne fa haheregne ho Paradisa indraike ty tane sinimba toy. Tsy handaira i hakeoy ty ndaty maren-tane mino ty solovoigne nanoe i Jesosy. Hovelomegne indraike ty ndaty mate sady tsy hisy sasa ty haoreagne aboa o fateo. Hampiasa i Jesosy ty Andrianagnahare “handrava ty asa tagna i Devoly.” (1 Jaona 3:8) Amy ty andro mete amy i Jehovah ty hamità’e izay. Fale tikagne fa tsy le avy le nanoe i Jehovah o raha rehoe. Mbe mianatse ty hamarenagne naho manompo aze tikagne hinane zao. (Vakio 2 Petera 3:9, 10.) Mipay ndaty soa fo hanompo aze ty Andrianagnahare amy hinane zao. Ampea’e iareo hiaretse ty fijaleagne amy ty tontolo feno raha manahiragne toy.—Jaona 4:23; 1 Korintianina 10:13.

18 Va’e hisy hieretseretse tie: ‘Tsy ho nisy o fijaleagneo naho namboaren’Andrianagnahare amy ze amegna’e aze avao ty Adama naho i Eva, soa tie tsy nagnova lilitse.’ Ko haligno ty raha raike fanjaka nimey i Jehovah azo naho teà’o ty hahafantatse ty vale izay.

AKORE TY HAMPIASA’O I RAHA NIMEIN’ANDRIANAGNAHARE AZOY?

Hampean’Andrianagnahare hiaretse fijaleagne rehe

19. Inogne ty raha fanjaka nimey i Jehovah antikagne, le inogne ty anto’e maha soa izay?

19 Nianarantikagne tamy Toko faha-5 ao, fa nampifiliegne ze teà’e hatao o ndatio. Fanta’o vao ty maha soa izay? Maro ty biby namboaren’Andrianagnahare faie fa nazili’e agnate iareo ao ty fikomandiagne aze. Ho niteàntikagne vao naho namboaregne manahake izay ka tikagne? Tsy ho niteàntikagne zay. Fale tikagne fa mahay mijobogne ze toetoetse teàntikagne hanagnagne, ty ho fiaignantikagne, ty ndaty ragnentikagne naho ty raha ila’e. Tsy te ho fehefehégne tikagne sady teàn’Andrianagnahare hanagne izay ka.

20, 21. Akore ty ampiasantikagne soa ty fahaiagne mijobogne sady nagnino tikagne ro toko’e hahay mampiasa aze soa?

20 Heje i Jehovah ty fanompoagne aze naho atao foresé. (2 Korintianina 9:7) Intoy misy ohatse: Ty aia ty teà ty rae amy ty rene? Ty ana’e atao foresé vaho izay misaotse aze vao sa ty hatea’e iareo ro anoa’e misaotse? Soa ka ty andinehagne tie: Akore ty hampiasa’o ty fahaiagne mijobogne nimein’Andrianagnahare azo? Nampiasae i Satana naho i Adama vaho i Eva tamy ty fomba raty ty fahaiagne mijobogne nimeigne iareo. Ndra nindese iareo nandietse i Jehovah ty ahy iareo. A ty azo? Hatao’o akore?

21 Ampiasao hanoagne raha fanjaka ty fahaiagne mijobogne nimeigne azo. Ampiasao hanohagnagne ty maha mpitondra i Jehovah manahake ty fa atao ty ndaty an-tapetrisa’e ka ty azo. Trea amy ty raha atao’e fa mampifale an’Andrianagnahare iareo sady magnamaregne fa mpavande ty Satana fa tsy manjary ty fitondrà’e. (Ohabolana 27:11) Manao izay ka rehe naho fa mijobogne ty fiaignagne soa. Izay ty ho hazavae ty toko manonjohy itoy.