Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

ODHEAI TERA

Devachea Nodrent Jivit Moladik

Devachea Nodrent Jivit Moladik
  • Jivit kiteak moladik?

  • Gorbhpat kelear Devak koxem dista?

  • Amchean jivitak koso man diunk zata?

1. Sogleo jiveo vostu konnem rochleat?

JEHOVA “ekloch khoro Dev” ani “jivont Dev” mhunn Jeremias provadean sanglem. (Jeremias 10:10) Prithumer toxench sorgar asloleo sogleo vostu Jehova Devanuch rochleat. Taka lagon, sorginchea dutamnim taka mhunnttlem, “sogllea vostumcho Rochnnar Tum, Tuje khuxen teo rochun aileat ani vortunk lagleat.” (Prokasovnni 4:11) Toxench, David razan eka gitant Deva “sovem asa jivitachi zhor” mhunn sanglem. (Stotr 36:9) Hachea voilean, jivit hem Devachem ek dennem mhunn kollon ieta.

2. Amchea jivita pasot Jehova Dev kitem korta?

2 Jivit jieunk gorjechem tem soglem, Jehova Dev dita. (Itihas 17:28) Ami jevtat tem jevonn, pietat tem udok, svas ghetat tem varem, toxench ami ravtat ti zomin Jehovan amkam dilea. (Itihas 14:15-17 vachat.) Heo sogleo vostu tannem amkam, jivitant khuxalkai mellonk dileat. Punn amkam jivitant khori khuxalkai zai zalear ami Devache kaide xikon tea pormonnem jieunchi goroz asa.—Izaias 48:17, 18.

JIVITAK MAN DIAT

3. Abelak jivexim marlo tednam Jehovan kitem kelem?

3 Ami amchea, toxench dusreanchea-i jivitak man dilolo Devak zai. Udharonnak, Adanv ani Eve hea prithumer jietana, tancho put Kain aplea bhava Abelacher khub ragar zalo. Ani tachea hea ragak lagon to khor patok korit mhunn Jehovan taka adinch xittkailolo. Kainan Devachem aikonk na. Tannem “aplea bhava Abelak jivexim marlo.” (Utpoti 4:3-8) Kainan Abelacho jiv kaddlo dekhun Jehovan taka khast laili.—Utpoti 4:9-11.

4. Moizesak dilolea kaideam udexim Devan jivita vixim kitem kolloilem?

4 Hem ghoddon sumar 2,400 vorsam uprant, Jehova Devan Israel lokank kaide dile. He kaide Devak kosli bhokti manvota tem dakhoitale. Te kaide Moizesa udexim dilole dekhun tankam Moizesachi Somurt oxem mhunnttlam. Tantuntlo ek kaido oso asa, “Jivexim marum nakat.” (Dusri Somurt 5:17) Hache voilean, Dev jivit moladik mhunn lekhta, ani lokamnim dusreanchea jivitak man diunk zai mhunn kollon ieta.

5. Gorbhpat kelear Devak manvota kai?

5 Ek zolmonk naslolea bhurgeachea jivita vixim kitem? Moizesak dilolea kaidea pormonnem, gorbhest bailechea kusveantlea bhurgeak marun uddovop chukichem aslem. Zolmonk naslolea bhurgeachem jivit pasun Jehova mukhar moladik zaun asa. (Suttka 21:22, 23; Stotr 127:3 vachat.) Hacho orth, gorbhpat korop Devak manvona.

6. Ami amchea kallzant rag vo dves kiteak dovrunk zaina?

6 Jivitak man ditolim zalear, her munxam pasot mog asop gorjechem. Bible mhunntta, “Mog korinant tim mornnantuch asat. Aplea bhavacho vo bhoinnicho dves kortat tim mon’xam prannghatki; khoincheach prannghatkia sovem Sasnnik Jivit kednanch urona mhonn tumi zannont.” (1 Juanv 3:15) Sasnachem jivit mellttolem zalear, ami amchea kallzant thaun heram pasot aslolo rag vo dves kaddun uddounk zai, karonn vaittachi survat raga thaun zata. (1 Juanv 3:11, 12) Ami eka-mekacho mog korunk xikonk zai.

7. Ami jivitak man dinant mhunn, koslea sonvoim-ia voilean kolltta?

7 Ami amchea jivitak koso man dakhounk zata? Lok moronk bhietat, punn moujek lagon te aplo jiv dhokeant ghaltat. Udharonnak, thodde lok sigar voddttat, tombaku vo supari khatat ani thodde moujek lagon noxechim vokhdam ghetat. Osleo vostu kuddik boreo nhoi ani haka lagon ek munis aplo jiv hogddaunk xokta. Ek munis sodanch osleo vostu uzar korchi sonvoim korta zalear to jivitak man dina oxem zatolem. Devachea nodren osleo sonvoim-eo mhelleo zaun asat. (Romkarank 6:19; 12:1; 2 Korintkarank 7:1 vachat.) Devak manvota tem kortolim zalear ami osleo sonvoim-eo soddun diunk zai. Oxem korunk ghoddie kotthin lagot punn ami proitn kelo zalear, Jehova amkam adar ditolo. Jivit moladik dennem mhunn manun, ami Devak borem dista tem kelem zalear to khuxal zatolo.

8. Amchem ghor ani gaddi ami surokxit kiteak dovrunk zai?

8 Jivitak man ditat zalear, ami amchea ani dusreanchea jivachi kallji ghetolim. Beporva korun vo mouje khatir amcho jiv dhokeant ghalchimnant. Heranchi beporva korun gaddi cholovop vo jea khellant jiv vochonk xokta toslea khellant bhag ghevop sarkem nhoi. (Stotr 11:5) Devan, Israela pasot dilolea kaideant sanglem, “Ek novem ghor bandtat tedna, patt’sak (tteras) sorvbhonvtim grad (lhan durig) ghalat; na tor, konnui voir thaun poddun melo zalear tumi zobabdar zatoleat.” (Dusri Somurt 22:8) Hea kaidea pormonnem, konnui poddona zaunk vo konnakui mar lagona zaunk, tumi tumchea ghorachi iskad vo paundde surokxit dovrunk zai. Tumi choloitat ti gaddi-i surokxit asonk zai. Tumchea gaddiek vo tumchea ghorak lagon dusreancho jiv trasant poddonk zaina.

9. Ami jivitak man ditat zalear, zonvarank koxim lekhtolim?

9 Zonvaranchea jivita vixim kitem? Rochnnarachea nodrent tancho-i jiv moladik zaun asa. Jevnna-khannak lagon vo munxanchea jivachi rakhonn korunk, Devan zonvarank marunk porvangi dilea. (Utpoti 3:21; 9:3; Suttka 21:28) Punn, zonvaram thaim nixtturponnan vagop vo moujek lagon tancho jiv kaddop chukichem. Oxi vagnnuk, ami jivitak man dinant mhunn dakhoita.—Mhonn’nneo 12:10.

ROGTAK MAN DIAT

10. Jiv ani rogot zoddlolem asa mhunn Jehovan koxem dakhoun dilem?

10 Kainan Abelak jivexim marlea uprant, Jehovan taka mhunnttlem, “Zomnir thaun tujea bhavachem rogot Mhaka ulo marta.” (Utpoti 4:10) Abelachem rogot mhunnttlear, Dev tachea jivita vixim uloitalo. Kainak khast favo asli. Abelacho jiv ghetlolean tachem rogot vo jiv Jehova lagim neai magonk ulo martalo. Jiv ani rogot hem koxem zoddlolem asa tem Noahachea disamnim zal’lea buddtte uprantui dison ieta. Buddtte poilim, munxam fokot follam, bhaji, dhanno ani bieo khatalim. Buddtte uprant, Jehovan Noahk ani tachea putank sanglem, “Bhaji-panam borabor zomnir bhonvtole soglle prannim tumchem khann-jevonn zatole; hem sogllem Hanv tumkam ditam.” Punn Devan tankam ekuch vost khaum naka mhunn sangloli. Devan mhunnttlolem, “Fokot jiv aslolem, mhonnge rogot aslolem mas tumi khaum noie.” (Utpoti 1:29; 9:3, 4) Jehovachea nodrent, rogot mhunnche jiv mhunn amkam kollon ieta.

11. Noahachea disam thaun Devan rogta vixim kitem kaido dilolo?

11 Ami rogtak man dakhoitat zalear tem ami khaunchimnant. Israelitkarank dilolea kaideant Devan sanglolem, “Israel porjentlo konnui . . . riti pormannem xud’dh zonavor vo suknnem dhorta tannem tachem rogot zomnir vharoun tem matient purchem . . . tachem rogot pieunchem nhoi.” (Levi-Xastr 17:13, 14) Zonvaranchem rogot khaunchem nhoi mhunn sumar 800 vorsam poilim, Devan Noahk dilolo kaido, Israelachea temparui lagu aslo. Aplea sevokamnim, zonvaranchem mas khaunk zata punn rogot nhoi, mhunn Jehovan sarkem kolloilolem. Tannim tem rogot zomnir varounk zai aslem. Oxem korun, Devan dilolo jiv tim taka porot ditat mhunn dakhoun ditalim.

12. Jezu melea uprant povitr xokte vorvim dilolo khoincho kaido aiz Kristanvank lagu zata?

12 Osloch kaido aiz Kristanvankui dilolo asa. Jezu melea uprant, tachea pattlavdaramnim khoinche kaide pallche tem tharaunk, fuddarponn choloitole apostl ani her zanntte ektthaim zale. Thoim tannim tharav gheun mhunnttlem, “gorje bhair anink koslem-i ozon tumcher ghalinam zaunk Povitr Atmean ani ami heoch vostu tumkam formaunk tharailam: Kuddeam devank bhettoun boxttailelem jevonn tumi jeunchem nhoi, rogot ani gomtti pillun marlele monzatichem mas khaunchem nhoi; pozoddponn pois korchem.” (Itihas 15:28, 29; 21:25, Povitr PustokNovo Korar) Haka lagon ami ‘rogot khaunk zaina.’ Zoxe amkam kudd’ddea devam vixim ani pozoddponna vixim Devacho kaido pallop gorjechem, toxench rogta vixim-i tacho kaido pallop khub mhotvachem.

Dotoran tumkam soro pienakat mhunn sanglam zalear, tumi to tumchea xiramnim ghetolim kai?

13. Rogta vixim Devacho kaido pallunk, ami tem xirentleanui kuddint gheunk zaina mhunn udharonn diun somzaiat.

13 Rogot khaunk zaina tem khorem, punn jiv salvar korunk, xirentlean tem rogot ami amchea kuddint gheunk zata kai? Na! Hem somzonk ek udharonn gheum-ia. Somza, tumchea dotoran tumkam soro pienakat mhunn sanglam. Toxem zalear, tumi to pienastana tumchea xiramnim ghetolim kai? Na, tumi toxim korchimnant. Toxench, rogot khaunchem nhoi mhunnttlear khoincheach toren tem ami amchea kuddint ghevop nhoi. Hacho orth, ami konnakuch amchea kuddint rogot ghalunk porvangi diunk zaina.

14, 15. Rogot ghalina zalear ek Kristanv mortolo mhunn dotoran sanglear, ho Kristanv kitem kortolo ani kiteak?

14 Somoz, ek Kristanv opghatak sampoddtta vo taka vhoddlem oprexon korchi goroz poddtta. Ani dotor taka rogot ghalina zalear, to Kristanv moronk xokta. Hea vellar, ho Kristanv kitem kortolo? To moronk axena. Aplo jiv vachounk, to dusre upai ghetolo. To oslim vokhdam vo upai kortolo zantunt rogtacho vapor zaina.

15 Hea sonvsarant anik thoddoch kall jieunk, ek Kristanv Devacho kaido moddttolo kai? Jezun mhunnttlem, “jim konn aplo jiv samballun dhorunk sodtat, tim aplo jiv hogddaitolim; punn jim konn Mhoje khatir aplo jiv hogddaitat, tim aplo jiv samballun dhortolim.” (Matev 16:25) Ami moronk axenant. Punn amchem atanchem jivit salvar korunk ami Devacho kaido moddit zalear, Dev diuncho asa tem sasnachem jivit ami hogddaitolim. Devache kaide sodanch amchea borea pasot mhunn ami patieunk zai. Ani koslea-i karonnak lagon ami melim-i zalear, amcho rochnnar Dev amkam porot jivont kortolo mhunn ami khatri dovrunk zai.—Juanv 5:28, 29; Hebrevank 11:6.

16. Devachea visvaxi sevokamnim rogta vixim kitem nichov kela?

16 Devachea visvaxi sevokamnim, rogta vixim Devan dilole kaide, sompurnnaien pallche mhunn nichov kel’lo asa. Te khoincheach ritin rogot khainant. Duensantlean bore zaunk pasun, te rogot ghenant. * Rogta vixim Devacho ho kaido tanchea boreak mhunn tankam khatri asa. Tumkam-i toxich khatri asa kai?

ROGTACHO EKUCH SARKO UPEOG

17. Adim Israel lok khoinchea eka ritin rogot uzar kortale?

17 Moizesak dilolea kaidea pormonnem, rogot ekuch karonnak lagon uzar korunk zatalem. Jehovachi bhokti koxi korunk zai hem sangtana Moizesan mhunnttlem, “Sorv jiv rogtant asa, heach pasot, sogllem rogot porjechim patkam pois korcheak, vedir vharounk Sorvesporan hukum’ dila. Rogtant asa to jiv sogllim patkam pois korta.” (Levi-Xastr 17:11) Israelitkarank patkanchem bhogsonnem mellchea pasot, ek zonvar bolidan korchem poddttalem. Uprant, tachem rogot tannim Devachea tombunt vo mondirant aslolea vedicher varounk zai aslem. Oxem kel’lean, tankam tanchea patkanchem bhogsonnem mellttalem. Moizesak dilolea kaidea pormonnem fokot heach ritin rogot uzar korop sarkem aslem.

18. Jezun varoilolea rogtacher bhavarth dovorlear amkam koslim besanvam mellttolim?

18 Khorea Kristanvamnim aiz Moizesan dilole sogle kaide pallunk zai oxem na. Ani haka lagon tannim zonvaranchem bolidan diunchi vo tanche rogot vedicher varounchi goroz na. (Hebrevank 10:1) Punn tea kallar vedicher varoilolem rogot, fuddarak Jezu, aplem moladik rogot amchea pasot varoitolo mhunn dakhoun ditalem. Ami odheai 5-ant xiklolea pormonnem, Jezun aplem rogot varoun aplem jivit amchea pasot bolidan kelem. Tea uprant, to jivont zaun sorgar gelo ani tannem aplea rogtacho valor Devak bhettoilo. (Hebrevank 9:11, 12) Jezun oxem kel’lean amkam patkanchem bhogsonnem mell’llem ani sasnachea jivitachi vatt ukti zali. (Matev 20:28; Juanv 3:16) Khorench, hea ritin rogot uzar kel’lean amkam kitlem boreak poddlem nhoi! (1 Pedru 1:18, 19) Fokot Jezun varoilolea rogtacher bhavarth dovorlear, ami salvar zaunk xokta.

Jivitak ani rogtak ami koso man diunk zata?

19. Her munxanchea jivache ami zobabdar zaina zaunk ami kitem korunk zai?

19 Amkam sasnachem jivit diunk Devan hi manddavoll keli mhunn ami tache upkar manunk zai. Ami khorench tache upkari asat zalear, Jezuchea bolidanacher bhavarth dovrun sasnachem jivit mellonk xokta mhunn ami dusreank sangtolim. Deva bhaxen amkam-i dusreanchi porva aslear, ami urben hi khobor tankam kolloitolim. (Ezekiel 3:17-21 vachat.) Ami zotnaien hi zobabdari pall’lli zalear, apostl Paulu bhaxen ami-i mhunnonk xoktolim, “Tumam soglleam modem konnachea-i jivacho zor nas zalo, hanv zobabdar nhoi, kiteak Devachi ak’khi ievzonn tumkam kollit korunk hanv pattim sorunk na.” (Itihas 20:26, 27) Devan munxam pasot jem kitem kelam ani jem kitem kortolo, tem dusreank sangon ami jivitak ani rogtak vhodd man dakhoitolim.

^ per. 16 Rogot gheunchea bodlek anik dusre kosle upai asat te zannam zaunk, Jehovachea Sakxeamnim chhaplolea, How Can Blood Save Your Life? (Inglez bhaxen) hea pustikechem pan 13-17 polloiat.