1. Kto stvoril všetko živé?

„JEHOVA je vpravde Boh,“ povedal prorok Jeremiáš. „Je živý Boh.“ ​(Jeremiáš 10:10) Jehova Boh je tiež Stvoriteľom všetkého živého. V Zjavení 4:11 je zapísané, čo mu hovoria nebeskí tvorovia: „Ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ A kráľ Dávid v jednej piesni na chválu Boha povedal: „U teba je zdroj života.“ ​(Žalm 36:9) Život je teda dar od Boha.

2. Čo všetko robí Boh, aby sme mohli žiť?

² Jehova je aj Udržiavateľom nášho života. (Skutky 17:28) On nám dáva potravu, ktorú jeme, vodu, ktorú pijeme, vzduch, ktorý dýchame, zem, na ktorej žijeme. (Skutky 14:15–17) Jehova to všetko vytvoril tak, aby bol život príjemný. Ale na to, aby sme sa mohli naplno tešiť zo života, potrebujeme poznať Božie zákony a poslúchať ich. — Izaiáš 48:17, 18.

3. Ako sa Boh pozeral na vraždu Ábela?

³ Boh chce, aby sme mali k životu úctu — k nášmu i k životu iných. V minulosti, keď žili Adam a Eva, ich syn Kain sa veľmi rozhneval na svojho mladšieho brata Ábela. Jehova varoval Kaina, že jeho hnev ho môže priviesť k vážnemu hriechu. Kain však nedbal na toto varovanie.  „Napadol svojho brata Ábela a zabil ho.“ ​(1. Mojžišova 4:3–8) Jehova potrestal Kaina za to, že zavraždil svojho brata. — 1. Mojžišova 4:9–11.

4. Ako Boh v mojžišovskom Zákone zdôraznil správny pohľad na život?

⁴ O stáročia neskôr dal Jehova izraelskému ľudu zákony, ktoré im mali pomôcť prijateľne mu slúžiť. Keďže tieto zákony boli ľudu dané prostredníctvom proroka Mojžiša, niekedy sa označujú aj ako mojžišovský Zákon. V tomto Zákone bolo aj prikázanie: „Nezavraždíš.“ ​(5. Mojžišova 5:17) Z toho mohli Izraeliti jasne chápať, že Boh si váži ľudský život a že aj ľudia si musia vážiť život iných.

5. Ako by sme sa mali pozerať na potrat?

⁵ A ako sa mali Izraeliti pozerať na život nenarodeného dieťaťa? Mojžišovský Zákon odsudzoval usmrtenie dieťaťa v matkinom lone. Áno, aj takýto život je pre Jehovu cenný. (2. Mojžišova 21:22, 23; Žalm 127:3) To znamená, že prerušiť tehotenstvo je nesprávne.

6. Prečo by sme nemali blížnych nenávidieť?

⁶ Mať úctu k životu znamená tiež mať správny pohľad na našich blížnych. Biblia hovorí: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah, a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ ​(1. Jána 3:15) Ak chceme žiť večne, musíme si zo srdca vykoreniť akúkoľvek nenávisť k blížnemu, lebo nenávisť je základnou príčinou väčšiny násilia. (1. Jána 3:11, 12) Je dôležité, aby sme sa naučili milovať jeden druhého.

7. Čo patrí medzi zvyky, ktoré sú prejavom neúcty k životu?

⁷ Ako môžeme prejavovať úctu k vlastnému životu? Ľudia obyčajne nechcú zomrieť, no niektorí ohrozujú svoj život len pre telesný pôžitok. Napríklad mnohí fajčia alebo žujú či šnupú tabak, žujú betelové orechy alebo berú takzvané rekreačné drogy. Tieto látky telu škodia a ich užívanie často vedie až k smrti. O človeku, ktorý ich užíva, sa  nedá povedať, že sa pozerá na život ako na posvätný. Takéto zvyky sú z Božieho pohľadu nečisté. (Rimanom 6:19; 12:1; 2. Korinťanom 7:1) Ak chceme prijateľne slúžiť Bohu, musíme sa takých zvykov zbaviť. Aj keď je pravda, že to pre nás môže byť veľmi ťažké, Jehova si cení úsilie, ktoré vynakladáme, aby sme zaobchádzali so svojím životom ako so vzácnym darom, ktorý máme od neho, a môže nám poskytnúť potrebnú pomoc.

8. Prečo je potrebné svedomito dbať na bezpečnosť?

⁸ Ak máme úctu k životu, budeme tiež svedomito dbať na bezpečnosť. Nebudeme konať nedbalo ani nebudeme riskovať iba pre zábavu či pre pocit vzrušenia. Nebudeme jazdiť bezohľadne ani sa nebudeme venovať násilným či nebezpečným druhom športu. (Žalm 11:5) Boží Zákon pre staroveký Izrael stanovoval: „Ak budeš stavať nový dom [s plochou strechou], urobíš na svojej streche aj zábradlie [alebo nízky múrik], aby si na svoj dom neuviedol vinu za krv, pretože by z neho mohol niekto spadnúť.“ ​(5. Mojžišova 22:8) V súlade so zásadou stanovenou v tomto zákone udržiavajte v dobrom stave také časti svojho domu, ako je napríklad schodisko, aby sa na ňom niekto nepotkol, nespadol a nespôsobil si nejaké vážne zranenie. Ak máte auto, udržiavajte ho v dobrom technickom stave. Dbajte na to, aby váš dom i auto boli v poriadku, aby ste neohrozovali ani seba, ani iných ľudí.

9. Ako budeme zaobchádzať so zvieratami, ak máme úctu k životu?

⁹ A čo život zvierat? Aj ten je zo stanoviska Stvoriteľa posvätný. Boh dovoľuje ľuďom zabíjať zvieratá kvôli potrave alebo oblečeniu, alebo keď zvieratá ohrozujú ľudský život. (1. Mojžišova 3:21; 9:3; 2. Mojžišova 21:28) Ale zaobchádzať so zvieratami kruto alebo ich zabíjať iba pre zábavu je nesprávne a je to prejav výslovnej neúcty k posvätnosti života. — Príslovia 12:10.

10. Ako Boh ukázal, že medzi životom a krvou je spojitosť?

¹⁰ Po tom, čo Kain zabil svojho brata Ábela, Jehova mu povedal: „Krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ ​(1. Mojžišova 4:10) Keď Boh hovoril o Ábelovej krvi, mal na mysli Ábelov život. Kain vzal Ábelovi život a teraz mal byť za to potrestaný. Bolo to, akoby Ábelova krv, čiže jeho život, kričala k Jehovovi, aby zabezpečil právo. Na spojitosť medzi životom a krvou Boh znovu poukázal po potope v Noachových dňoch. Pred potopou ľudia jedli iba ovocie, zeleninu, obilie a orechy. Po potope Jehova Noachovi a jeho synom povedal: „Každý pohybujúci sa živočích, ktorý je nažive, nech vám slúži ako potrava. Tak ako zelené rastlinstvo, tak vám to všetko dávam.“ Boh však stanovil toto obmedzenie: „Iba telo s jeho dušou [čiže životom] — jeho krvou — nesmiete jesť.“ ​(1. Mojžišova 1:29; 9:3, 4) Je jasné, že Jehova veľmi úzko spája život a krv tvorov.

11. Aké použitie krvi Boh zakázal už v čase Noacha?

¹¹ Úctu ku krvi dávame najavo tým, že ju neprijímame ako potravu. Jehova v Zákone, ktorý dal Izraelitom, prikázal: „Ktorýkoľvek muž... ktorý pri love chytí divé zviera alebo vtáka, ktoré sa smú jesť, vyleje jeho krv a zakryje ju prachom... Povedal [som] synom Izraela: ‚Nesmiete jesť krv tela žiadneho druhu.‘“ ​(3. Mojžišova 17:13, 14) Boží zákaz jesť krv zvierat, ktorý bol prvýkrát daný Noachovi asi 800 rokov predtým, bol teda stále platný. Jehovov názor bol jasný: Jeho služobníci mohli jesť mäso zvierat, ale nie krv. Tú museli vyliať na zem — a tým akoby vrátiť život zvieraťa Bohu.

12. Aké prikázanie týkajúce sa krvi bolo pod pôsobením svätého ducha dané v prvom storočí a platí dodnes?

¹² Podobný zákaz sa vzťahuje aj na kresťanov. V prvom storočí sa apoštoli a ďalší muži, ktorí sa ujímali vedenia medzi Ježišovými nasledovníkmi, stretli, aby zvážili, aké  prikázania musia dodržiavať všetci v kresťanskom zbore. Dospeli k tomuto záveru: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného [nevykrvácaného mäsa] a smilstva.“ ​(Skutky 15:28, 29; 21:25) Musíme sa teda ‚zdržiavať krvi‘. Z Božieho pohľadu je to rovnako dôležité ako vyhýbať sa modlárstvu a sexuálnej nemravnosti.

13. Znázornite, prečo sa príkaz zdržiavať sa krvi týka aj transfúzie.

¹³ Vzťahuje sa príkaz zdržiavať sa krvi aj na transfúziu krvi? Áno. Znázornime si to: Predstavte si, že by vám lekár povedal, aby ste sa zdržiavali alkoholických nápojov. Znamenalo by to, že hoci nemáte alkohol piť, môžete ho prijať iným spôsobom, napríklad infúziou do žily? Samozrejme, že nie! Podobne aj príkaz zdržiavať sa krvi znamená, že ju nemáme prijímať do tela žiadnym spôsobom. Teda nemáme dovoliť ani to, aby nám bola podaná transfúzia krvi.

14, 15. Ako bude reagovať kresťan, ak mu lekár povie, že musí prijať transfúziu krvi, a prečo?

¹⁴ A čo ak je kresťan vážne zranený alebo potrebuje rozsiahlejšiu operáciu? Predstavme si situáciu, keď lekár povie, že kresťan musí prijať transfúziu krvi, lebo inak zomrie. Kresťan, samozrejme, nechce zomrieť. Chce si chrániť Boží vzácny dar života, a preto je ochotný prijať iné spôsoby liečby — také, ku ktorým nepatrí zneužitie krvi. Bude sa preto snažiť hľadať takýto spôsob liečby, ak je dostupný, a prijme namiesto transfúzie krvi niektorú z alternatív.

¹⁵ Na druhej strane, mal by kresťan porušiť Boží zákon, len aby si trochu predĺžil život v tomto systéme vecí? Ježiš povedal: „Ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu [čiže život], stratí ju; ktokoľvek však stráca svoju dušu pre mňa,  nájde ju.“ ​(Matúš 16:25) Nechceme zomrieť. Ale ak by sme sa snažili zachrániť si terajší život aj za cenu porušenia Božieho zákona, riskovali by sme, že prídeme o večný život. Je preto múdre, ak dôverujeme v správnosť Božieho zákona a sme pevne presvedčení, že ak aj zomrieme, nech by bolo príčinou čokoľvek, náš Životodarca bude na nás pri vzkriesení pamätať a vráti nám drahocenný dar života. — Ján 5:28, 29; Hebrejom 11:6.

16. Aký pevný postoj zaujímajú Boží služobníci v otázke krvi?

¹⁶ Verní Boží služobníci sú dnes pevne rozhodnutí držať sa príkazu týkajúceho sa krvi. Nikdy by nejedli krv v žiadnej podobe. A neprijímajú ju ani ako formu liečby. * Sú si istí, že Stvoriteľ krvi najlepšie vie, čo je pre nich dobré. Veríte tomu aj vy?

17. Iba aké použitie krvi Jehova Boh schvaľoval v starovekom Izraeli?

¹⁷ Mojžišovský Zákon zdôrazňoval jediný správny spôsob použitia krvi. Jehova dal v súvislosti s uctievaním, ktoré vyžadoval od starovekých Izraelitov, tento príkaz: „Duša [čiže život] tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše, pretože je to krv, ktorá dosahuje zmierenie.“ ​(3. Mojžišova 17:11) Keď Izraeliti zhrešili,  mohli získať odpustenie tým, že obetovali nejaké zviera a trochu jeho krvi dali na oltár, ktorý bol vo svätostánku a neskôr v Božom chráme. Teda krv mohla byť použitá správnym spôsobom jedine pri takýchto obetiach.

18. Aké požehnania môžeme získať vďaka Ježišovej preliatej krvi?

¹⁸ Praví kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom, a preto nepredkladajú Bohu zvieracie obete a nedávajú krv zvierat na oltár. (Hebrejom 10:1) No použitie krvi na oltári v čase starovekého Izraela bolo predobrazom drahocennej obete Božieho Syna, Ježiša Krista. Ako sme sa dozvedeli v piatej kapitole tejto knihy, Ježiš dal za nás svoj ľudský život, keď dovolil, aby bola jeho krv vyliata ako obeť. Potom vystúpil do neba a raz navždy predložil Bohu hodnotu svojej preliatej krvi. (Hebrejom 9:11, 12) Tak bol položený základ na odpustenie našich hriechov a otvorila  sa nám možnosť získať večný život. (Matúš 20:28; Ján 3:16) Toto použitie krvi je pre nás nesmierne dôležité! (1. Petra 1:18, 19) Iba prostredníctvom viery v hodnotu Ježišovej preliatej krvi môžeme získať záchranu.

19. Čo musíme robiť, aby sme boli ‚čistí od krvi všetkých ľudí‘?

¹⁹ Akí vďační môžeme byť Jehovovi Bohu za drahocenný dar života! Nemala by nás vďačnosť podnecovať, aby sme aj druhým hovorili o možnosti získať večný život na základe viery v Ježišovu obeť? Keď budeme mať rovnaký pohľad na život našich blížnych, aký má Jehova, budeme s nimi o týchto veciach hovoriť s nadšením a zápalom. (Ezechiel 3:17–21) Ak si budeme usilovne spĺňať túto zodpovednosť, budeme môcť tak ako apoštol Pavol povedať: „Som čistý od krvi všetkých ľudí, lebo som sa nezdržal, aby som vám neoznámil celú Božiu radu.“ ​(Skutky 20:26, 27) Hovoriť s ľuďmi o Bohu a jeho predsavzatí je jeden z vynikajúcich spôsobov, akým môžeme dať najavo, že máme tú najhlbšiu úctu k životu a ku krvi.