Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-13

Ty Fahità Ndranahary ty Ay

Ty Fahità Ndranahary ty Ay
  • Manao akory ty fahità Ndranahary ty ay?

  • Manao akory ty fahitany ty fanafaha anaky?

  • Ino ty tokony hataontsika mba hahità fa manaja ty ay tsika?

1. Ia ro namoro ty rahamananay iaby?

HOY Jeremia mpaminany: “Jehovah ro Ndranahary vatany. Ie ro Ndranahary velo.” (Jeremia 10:10) Jehovah Ndranahary koa ro namoro ty rahamananay iaby. Nivola ho zao ty zavaboary tan-danitsy any: “Iha ro namoro kila raha iaby, sady ty sitraponao ro nampisy noho namoròna raha reo.” (Apokalypsy 4:11) Hoy Davida Mpanjaka, lafa nanao hira fiderà ho ahy Ndranahary: “Iha ro niavia ty ay.” (Salamo 36:9) Midika zay, fa fanomeza baka amy Ndranahary ty ay.

2. Ino iaby ro amea Ndranahary mba hahavelo antsika?

2 Manome ty raha iaby ilà mba hahavelo antsika koa Jehovah. (Asan’ny Apostoly 17:28) Ameany antsika ty hany hohany, ty rano hinomy, ty tsioky hiaina, noho ty tany hipetraha. (Vakio Asan’ny Apostoly 14:15-17.) Nameany raha reo, mba hampatavy ty fiainantsika. Mila mianatsy noho manoriky ty safàny tsika mba ho azontsika tavy soa ty fiainantsika.—Isaia 48:17, 18.

FANAJÀ TY AY

3. Ino ty ahità fa tsy tea Ndranahary ty famonoa any Abela?

3 Tea Ndranahary hanaja ay tsika, ndre ty aintsika io, ndre ty ain’olo hafa. Neloky marè tamy Abela zainy, ohatsy Kaina, anaky Adama noho Eva. Nananatsy azy Jehovah hoe mety hitariky azy hanao fahotà bevata helokiny io. Fe tsy nidary anatsy Kaina, ka ‘namango any Abela rahalahiny, ka nahafaty azy.’ (Genesisy 4:3-8) Vokany, nahazo sazy baka amy Jehovah, Kaina.—Genesisy 4:9-11.

4. Aia amy Lalàna Mosesy ao ro ahità mazava soa, fa tsy atao Ndranahary ambanin-draha ty ay?

4 An’arivony tao tafara atoy, le nanome lalàna Israelita reo Jehovah, mba hanompoan-drozy azy araky ty itiavany azy. Nikaihy hoe Lalàna Mosesy lalàna reo, satria Mosesy mpaminany ro nampiasà tamy fanomeza azy. Volany ao hoe: “Ka mamono olo.” (Deoteronomia 5:17) Hitany Israelita baka amy zay, fa raha sarotsy amy Ndranahary ty ay, ka tokony tsy ataon-drozy ambanin-draha koa ty ain’olo hafa.

5. Manao akory ty tokony ho fahitantsika ty fanafaha anaky?

5 Manao akory koa ty mikasiky ty ain’ajà mbo an-kibon-dreniny ao? Nivola ty Lalàna Mosesy, fa voasazy ze olo mahafaty anak’ajà mbo an-kibon-dreniny ao. Raha sarotsy amy Ndranahary vatany ty ay, ndre ty ain’ajà mbo an-kibo any aza. (Vakio Eksodosy 21:22, 23; Salamo 127:3.) Midika zay, fa tsy mety ty manafaky anaky.

6. Manino tsika ro tsy tokony halay olo?

6 Laha manaja ay tsika, manao akory ty tokony ho fahitantsika ty ain’olo hafa? Hoy ty Baiboly: “Ze malay ty rahalahiny le mpamono olo, sady fa hainareo fa tsy misy mpamono olo mana fiaina zisiky farany mijano aminy ao.” (1 Jaona 3:15) Laha ta hiay zisiky farany tsika, le mila ombotantsika baka am-pontsika ao ty falaina olo, satria io matetiky ro mahavy hasatà. (1 Jaona 3:11, 12) Mila mianatsy mifankatea vatany tsika.

7. Ino iaby ty raha sisany fataon’olo tsy manaja ay?

7 Ino ty tokony hataontsika mba hampisehoa fa manaja ay tsika? Tsy misy olo ta ho maty zao. Fe mbo misy avao ty mahazo tavy ty raha mety hahafaty azy. Ao ohatsy ty mitroky sigara, na homa paraky, na mampiasa raha maha ango manahaky jamala io. Misy vokany raty amy vata ty fanaova raha reo, sady matetiky mahafaty. Tsy mieritseritsy ty ay ho masy ze zatsy manao raha reo. Fahazara maloto raha reo amy Ndranahary. (Vakio Romanina 6:19; 12:1; 2 Korintianina 7:1.) Mila ialantsika raha raty reo, laha teantsika hekeny ty fanompoantsika azy. Mety ho sarotsy ty miala amy mahazatsy, fe afaky manampy antsika Jehovah. Ho teany koa tsika laha atorontsika, fa tsy ataontsika ambanin-draha ty ay nameany.

8. Manino tsika ro tokony hitandrina soa avao mba hisoroha loza?

8 Laha manaja ty ay tsika, le hanao soa avao mba tsy hisia ty loza. Tsy hoe ta ho falifaly na ta ho taitaitsy avao tsika, le hanaontao fahatany na hanao raha mety hikai-doza. Hitandrina soa tsika lafa manday tomabily. Tsy hanao sporo misy hasatà na hikai-doza tsika. (Salamo 11:5) Lafa namboatsy trano pisa-tafo ty Israelita taloha, le ho zao ty lalàna namea Ndranahary an-drozy: “Asio aro-fany ty tafon-tranonao, lafa manao trano vaovao iha. Amy zay le tsy hahavy trosan-dio an-tranonao ao iha.” (Deoteronomia 22:8) Tokony horihinao ty torolala amy lalàna io ao. Azonao atao, ohatsy, ty manamboatsy soa ty eskalè an-tranonao ao, mba tsy hampibolisatsy na handavo olo, ka hamparatsy azy. Laha mana tomabily koa iha, le karakarao soa mba hisoroha loza. Ka engà hikai-doza ho anao noho ty olo hafa ty tranonao na ty tomabilinao.

9. Manao akory ty tokony handesantsika ty biby, laha manaja ty ay tsika?

9 Ka manao akory koa ty ainy biby? Mbo masy amy Mpamoro iny koa ty ainy biby. Engany hamono biby ty olo, mba ho hany na hanamboara siky, na hiarovan-tena amy loza. (Genesisy 3:21; 9:3; Eksodosy 21:28) Fe tsy mety laha hoe teateantsika avao ty mampijaly na mamono biby, le ataontsika raha zay. Tsy manaja ty fahamasina ty ay ty olo manao raha zay.—Ohabolana 12:10.

FANAJÀ TY LIO

10. Manao akory ty nampisehoa Ndranahary fa misy ifandrambesany ty ay noho ty lio?

10 Lafa baka namono any Abela rahalahiny Kaina, le hoy Jehovah taminy: “Mitaraintaray amiko baka amy tany ty lio ty rahalahinao.” (Genesisy 4:10) Ty ay Abela ro volany hoe lio Abela eo. Namono any Abela, Kaina, ka tsy maintsy sazỳ. Mitovy amy hoe mitaray amy Jehovah mba hanao ty rariny ty lio Abela, na ty ainy. Tafara ty Ranobe tamy andro Noa, le hita koa fa misy ifandrambesany ty ay noho ty lio. Voankazo noho legimy voho voamaina avao ro nihanin’olo taloha Ranobe iny. Fe nivola tamy Noa noho anakilahiny rey Jehovah tafara Ranobe iny hoe: “Azonareo atao sakafo ty biby mihetsiketsiky iaby ze velo. Ameako anareo iaby rozy iaby, manahaky nanomezako anareo ty raha maintso.” Fe nivola koa ie hoe: “Fa zao avao ro tsy azonareo hany: Ty nofotsy misy ay, na hoe mbo misy lio.” (Genesisy 1:29; 9:3, 4) Midika zay, fa mifandramby marìny vatany ty ay noho ty lio amy Jehovah.

11. Tsy nengà Ndranahary hatao akory ty lio tamy andro Noa?

11 Tsy hihina lio tsika laha manaja ty lio. Ho zao ty didy namea Jehovah tamy lalàna nameany ty Israelita: “Fa laha misy ... mandeha mihaza ka mahazo bibinala na voro fihàny, le hailiny amy tany ty liony, ka le holembefany bon-tany; ... ka raha zay ro nivolanako tamy anaky Israely hoe: ‘Ka mihina ty liony nofotsy, ndre nofotsy ino io ndre nofotsy ino, satria ty liony ro ay ty karaza nofotsy iaby, ka le haripaky ze mihina lio.’ ” (Levitikosy 17:13, 14) Mbo tsy lany daty avao ty didy namea Ndranahary any Noa, fa ho 800 tao talohany zay, tsy ino zay fa ty hoe ka mihina lio. Nazava soa ty hevitsy Jehovah hoe: Nengàny hihina hena ty mpanompony, fe tsy nahazo nihina lio. Tsy maintsy nailin-drozy tamy tany ty lio. Sahala nampimpoly ty ay biby iny tamy Ndranahary rozy lafa nanao raha zay.

12. Ino ty didy mikasiky ty lio, namea tamy alala ty fanahy masy, sady mbo tsy lany daty zisiky henanizao?

12 Misy didy mitovy amy zay koa ho any Kristiana. Nivory ty apostoly noho ty mpiandraikitsy tamy taonjato voalohany, mba handiniky ty raha tsy maintsy horihiny Kristiana iaby. Ho zao ty hevitsy tampaky tamy zay: “Tea ty fanahy masy noho teanay ty tsy hanampy enta mavesatsy anareo, laha tsy raha tsy maintsy hofalỳ retoa: Ty mifaly ty raha natao soro ho any sampy, noho ty lio noho ty biby nifeozy [hena mbo misy lio] voho ty fijangajanga.” (Asan’ny Apostoly 15:28, 29; 21:25) Midika zay fa ‘tsy maintsy mifaly lio avao’ tsika. Vatan-draha amy Ndranahary raha zay satria mitovy amy fifalia fanompoa sampy noho fijangajanga avao ty fifalia lio.

Hampilitsy toaky amy lalan-dionao ao va iha laha volany ty dokotera hoe mila mifaly toaky?

13. Manino ty olo mifaly lio ro tsy maneky hampilira lio? Hazavao amy ohatsy.

13 Mbo tafilitsy amy didy zay koa va ty fampilira lio? Eka. Toy misy ohatsy: Ndao hatao hoe nandrara anao tsy hino toaky ty dokotera. Midika va raha zay hoe ty mino toaky avao ro tsy mety, fa azo atao ty mampilitsy toaky amy lalan-dionao ao? Aha, tsy zay! Mitovy amy zay koa ty mifaly lio. Midika zay fa tsy mampilitsy lio amy ty vatantsika mihintsy tsika, na manao akory na manao akory ty fampilira azy. Laha orihintsika ty didy hoe falio ty lio, le tsy hisy olo hengantsika hampilitsy lio amy vatantsika ao mihintsy.

14, 15. Laha mivola amy ty Kristiana raiky ty dokotera fa tsy maintsy ampilira lio ie, ino ty tokony hataony, le ino ty antony?

14 Ka ino ty hatao ty Kristiana, laha maratsy marè, na mila fandrasà bevata ie? Manao akory laha mivola ty dokotera hoe tsy maintsy hampilira lio ie, fa laha tsy zay le ho maty? Azo antoky fa tsy ta ho maty ie. Teany harova ty ay namea Ndranahary azy, ka hekeny ty fitsaboa hafa tsy ampiasà lio. Hila fitsaboa manahaky zay ie laha misy, le haneky ze raha iaby azo asolo ty lio.

15 Tsy hanoriky ty lalàna Ndranahary va ty Kristiana satria ta ho velo elaela amy tontolo raty toy eto avao? Hoy Jesosy: “Fa ze ta hanavotsy ty ainy, le hamoy azy, fa ze mahafoy ty ainy ka zaho ro antony, ro hahazo azy.” (Matio 16:25) Tsy ta ho maty tsika, fe mety tsy ho afaky ho velo zisiky farany, laha tsy manoriky ty lalàna Ndranahary mba hiarova ty aintsika. Hendry tsika laha matoky fa mahity ty lalàna Ndranahary. Tokony hatòky vatany koa tsika hoe laha sanatria ka maty tsika, le hahatiaro antsika azy Mpanome Ay iny lafa hamelo ty maty, ka le hameany antsika ndraiky ay soa marè baka aminy iny.—Jaona 5:28, 29; Hebreo 11:6.

16. Tapa-kevitsy hanao ino ty mpanompo Ndranahary?

16 Tapa-kevitsy ty mpanompo Ndranahary tsy mivaliky, fa hanoriky ty didiny mikasiky ty lio. Tsy hihina lio mihintsy rozy, ndre manao akory manao akory ty nikarakarà azy. Tsy haneky hampilira lio koa rozy mba hitsaboa an-drozy. * Matoky rozy fa mahay ty raha hahasoa an-drozy, azy namoro ty lio iny. Inoanao va raha zay?

RAHA RAIKY AVAO RO AZO AMPIASÀ LIO

17. Ino avao ro nengà Jehovah Ndranahary hampiasà lio, tamy Israely reo?

17 Hita mazava soa tamy Lalàna Mosesy fa raha raiky avao ro azo ampiasà lio. Nivola tamy Israelita reo Jehovah hoe: “Fa amy lio ao ty ay ty nofotsy. Le nampametrahiko tamy alitara eo ty lio mba handimbofa ty fahotanareo, satria ty lio ro mandimboky fahotà, amy maha misy ay aminy ao.” (Levitikosy 17:11) Nahazo fanengà hadisoa ty Israelita nanota, lafa nanao fanatitsy biby noho nanily lio biby iny tamy alitara tamy tranolay tao. Tamy tempoly Ndranahary tao ro nanaova raha zay tafara tatoy. Lafa nanao fanatitsy avao rozy vo nahazo nampiasa lio.

18. Ino ty tombony azontsika baka amy ty lio nalatsaky Jesosy?

18 Tsy ambany Lalàna Mosesy sasy ty Kristiana marina, ka tsy manao fanatitsy biby, sady tsy manisy liom-biby amy alitara eo. (Hebreo 10:1) Fe ty fanilina lio tamy alitara eo tamy androny Israelita, le mifanandrify amy ty soro farany ze soa natao Jesosy Kristy, Anaky Ndranahary. Hitantsika tamy Toko faha-5 tao, fa nahafoy ty ainy ho antsika ie, lafa naneky handatsaky ty liony ho fanatitsy. Nanan-danitsy any ie tafara raha zay, le nameany indraiky tsy mimpoly ho a Ndranahary ty viliny lio nalatsakiny. (Hebreo 9:11, 12) Raha zay ro mahavy antsika mahazo fanengà hadisoa noho ho velo zisiky farany. (Matio 20:28; Jaona 3:16) Nampiasà tamy raha bevata vatany ty lio tamy fanaova raha zay! (1 Petera 1:18, 19) Ty finoantsika lio nalatsaky Jesosy iny avao, ro hahavy antsika ho voavonjy.

Ino ty tokony hataonao mba hahità hoe manaja ty ay noho ty lio iha?

19. Ino ty tsy maintsy ataontsika, laha ta ho “afaky amy ty lion’olo iaby” tsika?

19 Manao mahavelo bevata any Jehovah Ndranahary tsika, amy ty nanomezany antsika ty ay! Tsy hampirisiky antsika hivola amin’olo hafa va raha zay hoe afaky ho velo zisiky farany koa rozy laha mino ty soro natao Jesosy? Hazoto hanao raha zay tsika laha manahaky Jehovah, ka tsy hanao ambanin-draha ty ain’olo. (Vakio Ezekiela 3:17-21.) Laha vitantsika soa andraikitsintsika io, le afaky hivola manahaky apostoly Paoly tsika hoe: “Afaky amy ty lion’olo iaby aho, satria tsy nihatsy nivola taminareo ty torohevitsy Ndranahary iaby.” (Asan’ny Apostoly 20:26, 27) Laha resahintsika amin’olo ty mikasiky Ndranahary noho ty fikasany, le hita hoe manaja soa ty ay tsika.

^ feh. 16 Laha mila fanazavà mikasiky ty fitsaboa azo atao solo ty fampilira lio iha, le henteo ty toko hoe Zavatra Tsara Kokoa azo Asolo ny Ra” amy bokikely Ahoana no Ahafahan’ny Ra Mamonjy ny Ainao? (malagasy), naboaky ty Vavolombelo Jehovah.