Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

CAPÍTULO 13

Guʼyáá vida xó má eʼyoo Dios

Guʼyáá vida xó má eʼyoo Dios
  • Xú káʼnii eʼyoo Dios vida ndrígúlú rá.

  • Ndiéjunʼ endxa̱ʼwáminaʼ Dios índo̱ ndaʼyoo rí nugrájki̱i̱n e̱jñún gu̱ʼu̱ rá.

  • Xú káʼnii esngájmulú ikháanʼ rí nduʼyamajkuíí vida ndrígúlú rá.

1. Tsáa niʼni rí makuwáanʼ rá.

GAʼYEE Jeremías niʼthí: “Jeobá nindxu̱u̱ Dios bi̱ gajkhun. Ikhaa nindxu̱u̱ mbáa Dios bi̱ ndaʼya.” (Jeremías 10:10.) Ikhaa nindxu̱u̱ bi̱ niʼnin xúgínʼ xa̱bu̱ bi̱ nduya. Ángeles bi̱ kuwa mekhuíí nithi: “Ikháánʼ nitani̱ xúgíʼ dí rígá, ga̱jma̱a̱ numaʼ ikháánʼ nindoo niguma xúgíʼ” (Revelación [Apocalipsis] 4:11). Ga̱jma̱a̱ náa mbá ajmúú rí niʼni rey David náa Jeobá naʼthí: “Numuu náa ikháánʼ [Jeobá] na̱ʼkha̱ rí nandoo ndu̱ya̱a̱xu” (Salmo 36:9). Ikha jngó, vida nindxu̱u̱ mbá regalo ndrígóo Dios.

2. Ndiéjunʼ eʼni Dios mu ma̱ndoo makuwáanʼ rá.

2 Ma̱ngaa Jeobá naʼngo̱o̱ naʼni rí ma̱ndoo makuwáanʼ (Hechos 17:28). Ikhaa naxnúlú ganitsu rí naphu, iyaʼ rí naʼwanlu, giñánʼ rí nduyaxiʼ ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ náa kuwáanʼlu (atraxnuu Hechos 14:15-17). Ga̱jma̱a̱ naʼni rí ma̱ndoo makuwáanʼ tsímáá. Mu ma̱ndoo makuwáanʼ itháan májánʼ wéñuʼ gíʼmaa rí muniʼnuʼ xtángoo ndrígóo Dios ga̱jma̱a̱ muʼnimbulúʼ rí naʼthí (Isaías 48:17, 18).

GUʼYAMAJKUÍÍ VIDA

3. Ndiéjunʼ nindxa̱ʼwáminaʼ Dios índo̱ Caín nixiyáa Abel rá.

3 Dios nandoo rí mbuʼyamajkuíí vida rí kuaʼdáá ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ má ndrígu̱ún eʼwíínʼ ma̱ngaa. Guʼyáá mbá xkri̱da. Caín, a̱ʼdióo Adán ga̱jma̱a̱ Eva, nikiʼnáa kaʼyoo wéñuʼ Abel, bi̱ nindxu̱u̱ giʼtio̱o̱. Jeobá niʼthúu̱n Caín rí á mu ikhaa nakiʼnáa mbanda̱ʼkho mbáa asndu maʼga̱ kayáa makudaminaʼ aʼkhá, mú Caín táʼnimbo̱o̱. ‹Nixnúu giʼtio̱o̱ ga̱jma̱a̱ nixiyáa.› (Génesis 4:3-8.) Jeobá nixnúu castigo Caín numuu rí nixiyáa giʼtio̱o̱ (Génesis 4:9-11).

4. Xú káʼnii nisngájma Dios náa Xtángoo rí niwaxná Moisés rí xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá vida rá.

4 Naʼni itháan rí 2,400 tsiguʼ rí Jeobá nixnúún xtángoo xa̱bu̱ israelitas mu muni ñajunʼ xó má eyoo ikhaa. Numuu rí xtángoo rígi̱ nixnúu gaʼyee Moisés, mbá xúgíʼ nagumbiʼyuu Xtángoo rí niwaxná Moisés. Ikhí na̱ʼkha̱ raʼthí xtángoo rígi̱: “Ragíʼmaa mataxíyáa nimbáa xa̱bu̱” (Deuteronomio 5:17). Rígi̱ nisngajmún xa̱bu̱ israelitas rí Dios ndaʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida ga̱jma̱a̱ xúgínʼ xa̱bu̱ gíʼmaa mbuyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida ndrígu̱ún eʼwíínʼ xa̱bu̱.

5. Xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá índo̱ mbáa a̱ʼgu̱ nagrajka̱a̱ a̱ʼdióo rá.

5 Ndiéjunʼ endxa̱ʼwáminaʼ Dios ga̱jma̱a̱ numún e̱ji̱n bi̱ xóó kuwa náa awúu̱n ru̱dún rá. Náa Xtángoo rí niwaxná Moisés nisngájma rí ragíʼmaa muxiyáa mbá ada̱ bi̱ xóó tsígumaa. Xúʼko̱ kaʼnii: Ma̱ngaa vida ndrígóo ada̱ bi̱ xóo tsígumaa gíʼdoo wéñuʼ numuu eʼyoo Jeobá (atraxnuu Éxodo 21:22, 23; Salmo 127:3). Rúʼko̱ nandoo gáʼthi dí raʼkhí rí mbáa a̱ʼgu̱ magrajka̱a̱ a̱ʼdióo.

6. Náa numuu dí ragíʼmaa maguiyulúʼ kuʼyáá imba̱a̱ xa̱bu̱ rá.

6 Mú mbuʼyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida, ma̱ngaa gíʼmaa mbuʼyamajkhún eʼwíínʼ xa̱bu̱. Náa Biblia naʼthí: “Xoguinʼ xabu su siñu uñu aŋguñu jaʼñu su xuri nuradin xabu, icanʼla-ma nduya ri ndimba su ndaxiya xabu xaxo aguiʼdo ri ndaʼya camu naʼ aun aʼtiun” (1 Juan 3:15). Á mu nandulú makuwáanʼ kámuu mbiʼi, gíʼmaa rí muʼni gámbáa náa awúu̱n a̱jkiu̱lú rí naguiyulúʼ kuʼyáá imba̱a̱ xa̱bu̱, numuu rí náa a̱jkiu̱lú e̱ʼkha̱ rí tsíyulú guʼyáá mbáa xa̱bu̱, ikhí naku̱mu̱u̱ rí nuxmijná xa̱bu̱ (1 Juan 3:11, 12). Phú ndaʼyóoʼ majmañulú rí maʼndulú kuʼyamijná.

7. Xú káʼnii nindxu̱u̱ tikhuu vicio rí nasngájma rí tseʼyamajkuíí vida rá.

7 Xú káʼnii gándoo gusngajmá rí nduyamajkuíí vida ndrígúlú rá. Nimbáa xa̱bu̱ tsíyoo makhañúu, mú mbaʼin xa̱bu̱ nuni gachíí vida ndrígu̱ún numuu xúʼko̱ nanigunʼ ikhiin. Mbá xkri̱da, mbaʼin najmún marihuana, najmún ndíí, o najmún droga rí médico tseʼtúún muni. Xúgíʼ rígi̱ naʼni gachúu xuñúunʼ ga̱jma̱a̱ nguáná naʼni rí makhañún. Ikha jngó, xa̱bu̱ bi̱ naʼni xúgíʼ rígi̱ na̱nguá eʼyamajkhuu vida. Xúgíʼ rígi̱ Dios ndaʼyoo rí mixkawiʼ wéñuʼ (atraxnuu Romanos 6:19; 12:1; 2 Corintios 7:1). Mu muʼni xó má eyoo Dios, gíʼmaa muniʼñáʼ xúgíʼ vicio rígi̱. Mbáa maʼñulú mingíjyúuʼ wéñuʼ muniʼñáaʼ, mú Jeobá ma̱ndoo mambáyulúʼ. Ikhaa ndaʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu tsiakii rí nuʼni mu mbuʼyáá vida ndrígúlú xóo mbá regalo rí naxnúlú ikhaa.

8. Náa numuu rí gíʼmaa maxmiéjunʼlú má xúʼko̱ rí muñeumíjna̱ rá.

8 Á mu nduʼyáá rí gíʼdoo numuu vida, gíʼmaa maxmiéjunʼlú má xúʼko̱ rí muñeumíjna̱. Gíʼmaa muñeumíjna̱, mu xúʼgíiʼ tsáʼkhá vida ndrígúlú ga̱jma̱a̱ numuu mbá gitsíin. Ragíʼmaa mu̱ʼgua̱ kuʼyúlú mixkawiʼ wéñuʼ carro ga̱jma̱a̱ xúʼtsíin gitsíin rí naʼni muxmijná o gitsíin rí naʼni makámbiyulúʼ (Salmo 11:5). Mbá xtángoo rí Jeobá nixnúún xa̱bu̱ Israel naʼthí: “Á mu natani mbá guʼwá nuxi̱ʼ, ikhú gíʼmaa matani xtátsí náa tsu̱du̱u̱ guʼwáaʼ, mu xájpatríguíi mbáa ikhí mu xátani rí marigá aʼkhá náa guʼwáaʼ” (Deuteronomio 22:8). Náa xtángoo rígi̱ na̱ʼkha̱ raʼthí rí ikháánʼ gíʼmaa matani. Mbá xkri̱da, á mu rígá escalera náa guʼwáaʼ atayáá á mu májánʼ mu xúʼko̱ nimbáa xájpatríguíi. Á mu xtaʼdáá carro, atayáá á mu májánʼ. Xátatsiʼñáanʼ rí guʼwáaʼ o carro ndrígáʼ mani̱ndxu̱u̱ mbá tsáʼkhá rí maʼni kambiyaʼ ikháánʼ o eʼwíínʼ xa̱bu̱.

9. Á mu nduʼyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida, xú káʼnii guʼyáá vida ndrígu̱ún xujkhúʼ rá.

9 Xú káʼnii eʼyoo Dios vida ndrígu̱ún xujkhúʼ rá. Ma̱ngaa ndaʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Ikhaa naniñuʼ rí muradíin xujkhúʼ mu mu̱phu̱ xuñúunʼ ga̱jma̱a̱ mu ma̱ndoo majmúún xtún xóo xtíin o nuradíin mu xúni̱ gawúnʼ xa̱bu̱ (Génesis 3:21; 9:3; Éxodo 21:28). Mú xa̱bu̱ bi̱ nuni gíníi xujkhúʼ o índo̱ nanigu̱nʼ muradíin kuwa runi dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ nusngajma rí na̱nguá gíʼdoo numuu vida (Proverbios 12:10).

GÍʼDOO WÉÑUʼ NUMUU EʼDI

10. Xú káʼnii nisngájma Dios rí eʼdi ga̱jma̱a̱ vida nindxu̱u̱ mbríguu rá.

10 Índo̱ Caín nixiyáa Abel, Jeobá niʼthúu̱n: “Eʼdi ndrígóo ndxájuaʼ xtáa randa̱ʼa̱ cuenta asndu mbayiiʼ” (Génesis 4:10). Índo̱ Dios niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi ndrígóo Abel, nindoo gáʼthi vida ndrígóo Abel. Caín nixiyáa giʼtio̱o̱ ga̱jma̱a̱ ndiʼyoo rí makanáa castigo. Nindxu̱u̱ asndu xóo rí eʼdi, o vida ndrígóo Abel xtáa randa̱ʼa̱ cuenta náa Jeobá. Nda̱wa̱á rí nixnúu Ruʼwambiiʼ nákha mbiʼi rí nixtáa Noé nikujmaa mbu̱júu̱ rí vida ga̱jma̱a̱ eʼdi mbríguu nindxu̱u̱ nájma̱. Nákha xóó tséʼkha̱nú Ruʼwambiiʼ, xa̱bu̱ nikuwa raʼphu i̱ndó xndú taun, verdura, cereal ga̱jma̱a̱ xndú taun rí nijndoʼ. Mú nda̱wa̱á nixtiʼkhu̱u̱. Jeobá niʼthúu̱n Noé gajmíi̱n e̱ji̱i̱n: “Xúgínʼ xujkhúʼ bi̱ nduya ma̱ndoo mu̱phu̱ xuñún”. Mu, Dios nithi xóo rígi̱: “I̱ndó xuwiʼ ga̱jma̱a̱ vida ndrígóo, eʼdiu, ragíʼmaa muphula” (Génesis 1:29; 9:3, 4). Rígi̱ nasngájma kaʼwu rí Jeobá ndaʼyoo rí eʼdi ga̱jma̱a̱ vida nindxu̱u̱ mbríguu.

11. Ndiéjunʼ rí tániñúnʼ Dios muni ga̱jma̱a̱ eʼdi asndu nákha mbiʼi rí nixtáa Noé rá.

11 Musngajmá rí nduʼyamajkuíí eʼdi á mu ikháanʼ tsephulú. Jeobá niʼtañajúnʼ xa̱bu̱ israelitas índo̱ niʼthún ajngáa rígi̱: “Asndu tsáa má xa̱bíi [...] naxíyáa mbá xujkhúʼ xáná o mbá ñu̱ʼu̱ bi̱ ma̱ndoo mu̱phu̱ xuyuʼ, gíʼmaa rí muxidíí eʼdi ndrígóo náa ku̱ba̱ʼ. Numuu rí [...] ni̱thu̱u̱n xa̱bu̱ bi̱ nikuwa náa xuajin Israel: Ragíʼmaa mu̱phu̱ eʼdi ndrígóo nimbáa xujkhúʼ [...]” (Levítico 17:13, 14). Dios niʼthún dí ragíʼmaa mu̱phu̱ eʼdiu mbáa xujkhúʼ, xtángoo rígi̱ nixnúu ginii Noé nákha 800 tsiguʼ, mú xtángoo rígi̱ gíʼdoo xóó numuu asndu mbiʼi rí nikuwa xa̱bu̱ isrelita. Niguanúu kaʼwu rí endxa̱ʼwáminaʼ Jeobá: Rí xa̱bi̱i̱ ma̱ndoo mu̱phu̱ xuwiʼ ndrígu̱ún xujkhúʼ, mú xándoo mu̱phu̱ eʼdi. Eʼdi gíʼmaa rí muxidíí náa ku̱ba̱ʼ, rí nindxu̱u̱ asndu xóo rí muxnaxi̱ vida ndrígóo xujkhúʼ náa Dios.

12. Xú káʼnii nindxu̱u̱ xtángoo rí nixná Dios nákha timbá siglo ga̱jma̱a̱ rí xóó najmulú rí mbiʼi xúgi̱ rá.

12 Bi̱ ni̱ndxu̱lú cristiano nikhánulú xtángoo rígi̱ mangáanʼ. Nákha timbá siglo, apóstoles ga̱jma̱a̱ eʼwíínʼ xa̱bekha bi̱ nuxnún ikha discípulos ndrígóo Jesús niwi̱i̱n mu muthi ndiéjunʼ nindxu̱u̱ xtángoo rí gíʼmaa munimbu̱ún xúgínʼ cristiano. Ikhiin niguánu ndiyáá rígi̱ numuu rí nixnúún ikha xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo Dios, dí ragíʼmaa makhánun mbaʼa xtángoo, i̱ndó mixnún rí ndayóoʼ, xó má rí xáphu̱ ganitsu rí nixnúún xándú, eʼdi ga̱jma̱a̱ xujkhúʼ bi̱ nixngaun ga̱jma̱a̱ rí mataba̱ʼ ga̱jma̱ʼ mbáa (Hechos 15:28, 29; 21:25). Ikha jngó ragíʼmaa ‹mu̱ʼphu̱ eʼdi›. Dios ndaʼyoo dí ra̱májánʼ wéñuʼ rígi̱, xó ma rí matayamajkhún xándú ga̱jma̱a̱ xó ma rí mataba̱ʼ ga̱jma̱ʼ mbáa.

Á mu médico ndrígáʼ naʼtháanʼ rí xágíin iyaʼ najnga̱a̱, mú, lá ma̱ndoo mataxuʼdáʼ náa gaʼkhu ndrígáʼ ráʼ.

13. Xú káʼnii xkri̱da esngájma rí náa xtángoo naʼthí dí ma̱ngaa ragíʼmaa mataʼaʼlú eʼdi rá.

13 Lá xtángoo rígi̱ ma̱ngaa nandoo gáʼthi dí ragíʼmaa mataʼaʼlú eʼdi ráʼ. Xúʼko̱ kaʼnii. Guʼgíiʼ mbá xkri̱da: Á mu mbáa médico naʼtháanʼ rí xági̱ín iyaʼ najnga̱a̱, lá nandoo gáʼthi rí ma̱ndoo mataxuʼdááʼ náa gaʼkhu ndrígáʼ ráʼ. Na̱nguá. Xúʼko̱ má ma̱ngaa, rí xájmulú nditháan kayuʼ eʼdi nandoo gáʼthi rí xátaxuʼdáminaʼ ga̱jma̱a̱ xátsu nditháan rí gíʼdoo eʼdi. Ikha jngó, mu muʼnimbulúʼ xtángoo rúʼko̱ ragíʼmaa muniʼñami̱jna̱ rí mataʼaʼlú eʼdi.

14, 15. Á mu mbáa médico naʼthúu̱n mbáa cristiano rí ndayóoʼ muxuda̱ʼ eʼdi, ndiéjunʼ gándoo gaʼne ga̱jma̱a̱ náa numuu rá.

14 Mú, ndiéjunʼ garigá á mu mbáa cristiano nigawúnʼ wéñuʼ o ndayóoʼ rí maguma operar rá. Á mu mbáa médico naʼthúu̱n rí á mu tsita̱ʼa̱ eʼdi, makhañúu. Xúʼko̱ kaʼnii, cristiano tsíyoo makhañúu. Numuu rí ikhaa nandoo mbaʼyamajkuu vida rí nixnúu Dios, ma̱ndoo mbayáʼ i̱ʼwáʼ thana dí xáʼni majmuu eʼdi. Ikha jngó, ma̱ndoo majmuu i̱ʼwáʼ thana dí rígá.

15 Lá xáʼnimbo̱o̱ xtángoo ndrígóo Dios mbáa cristiano mu maxtáa itháan mba̱yu̱ʼ tsiguʼ náa tsu̱du̱u̱ numbaaʼ rígi̱ ráʼ. Jesús niʼthí: “Numu ri asjndo tsa tsi mago manejriyaʼ ri ndaʼya gajma, tsuʼkue tsi maʼnembatiga ri ndaʼya gajma, gajma numuʼ Ikun, tsuʼkue tsi maxkama” (Mateo 16:25). Nimbáa rí ikháanʼ tsíyoo makhañúu. Mú, á mu nuʼgíiʼ muʼnikriyaʼ vida ndrígúlú rí mbiʼi xúgi̱ rí asndu tséʼnimbulú rí naʼthí náa xtángoo ndrígóo Dios, mbáa asndu muʼnimbáti̱ga̱ rí makuwáanʼ kámuu mbiʼi. Ikha jngó itháan májánʼ muʼnimbulúʼ káxi̱ kayuʼ rí naʼthí náa xtángoo ndrígóo Dios. Nandoo nduʼyáá gajkhun rí á mu nakháñulú, bi̱ Nixnúlú vida magiwa̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulúʼ índo̱ gakuxi̱ín xa̱bu̱ bi̱ nikháñun ga̱jma̱a̱ maxnúlúʼ vida mbu̱júu̱ (Juan 5:28, 29; Hebreos 11:6).

16. Ndiéjunʼ rí phú nandún muʼni xa̱bi̱i̱ Dios ga̱jma̱a̱ numuu eʼdi rá.

16 Xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ kuwa jmbu nandún munimbaníí káxi̱ xtángoo ndrígóo Dios rí xú káʼnii majmúún eʼdi. Ikha jngó, tseʼpu nditháan kayuʼ eʼdi ga̱jma̱a̱ tséjmún nditháan thana rí gíʼdoo eʼdi. * Ikhiin nduyáá kaʼwu rí bi̱ niʼni eʼdi, ndaʼyoo ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí itháan májánʼ. Lá xúʼko̱ má tatsaʼwáminaʼ mangáán ráʼ.

I̱NDÓ NÁA NIJMAA EʼDI

17. Náa xuajen Israel dí nirígá nákha wajyúúʼ, xú káʼnii niʼthún Jeobá rí gíʼmaa majmúún eʼdi rá.

17 Xtángoo rí niwaxná Moisés nisngájma kaʼwu rí xu káʼnii gíʼmaa majmaa májánʼ eʼdi. Índo̱ xa̱bu̱ israelita nikhánun awan rí xú káʼnii guʼyamajkuíí Jeobá, ikhaa niʼthún: “Eʼdi dí rígá náa xuwiʼ nindxu̱u̱ vida, ikhúúnʼ naxidíí eʼdi náa altar mu xúʼko̱ ikháanʼ xáguaʼdáá aʼkhá, numuu rí eʼdi naʼni rí mambáa aʼkhá” (Levítico 17:11). Índo̱ xa̱bu̱ israelita nuxuda̱mi̱jna̱ aʼkhá, ma̱ndoo mambáa aʼkhún á mu nuxnaxi̱i̱ xóo tsigijñaʼ mbáa xujkhúʼ ga̱jma̱a̱ nagún ku̱ñu̱u̱n eʼdi ndrígóo náa altar dí rígá náa tabernáculo ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á nagún ku̱ñu̱u̱n náa templo ndrígóo Dios. I̱ndó xúʼko̱ rí ma̱ndoo majmaʼ eʼdi.

18. Ndiéjunʼ gambáyuluʼ ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ rí májánʼ gudrigú numuu rí nixídíí eʼdi ndrígóo Jesús rá.

18 Bi̱ ni̱ndxu̱ún cristianos gajkhun na̱nguá má eyóoʼ munimbu̱ún Xtángoo rí niwaxná Moisés, ikha jngó, na̱nguá exnaxi̱i̱n xujkhúʼ xóo tsigijñaʼ ga̱jma̱a̱ na̱nguá egún ku̱ñu̱u̱n eʼdi ndrígu̱ún xujkhúʼ náa mbá altar (Hebreos 10:1). Rí xú káʼnii nijmún eʼdi náa xuajen Israel dí nirígá nákha wajyúúʼ nindoo gáʼthi rí nixnáximinaʼ Jesucristo xóo tsigijñaʼ tsiguʼ nda̱wa̱á, a̱ʼdióo Dios. Xó má nijmañulúʼ náa capítulo 5, Jesús nixídii eʼdi ndrígóo índo̱ nixnáximinaʼ makhañúu ga̱jma̱a̱ numulúʼ ikháanʼ. Nda̱wa̱á ni̱jkha̱ mekhuíí ga̱jma̱a̱ nixnáximinaʼ náa Dios mbá miʼtsu ga̱jma̱a̱ asndu kámuu mbiʼi rí gíʼdoo wéñuʼ numuu eʼdi rí ikhaa nixídíí (Hebreos 9:11, 12). Xúʼko̱ niʼni rí mambáa aʼkhá ndrígúlú ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ niʼni rí ma̱ndoo makuwáanʼ kámuu mbiʼi (Mateo 20:28; Juan 3:16). Rí xú káʼnii nijmaa eʼdi rúʼko̱ nigiʼdoo wéñuʼ numuu (1 Pedro 1:18, 19). Ma̱ndoo makáwáanʼ á mu kuaʼdáá fe náa eʼdi rí nixídíí Jesús.

Xú káʼnii gusngajmá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida ga̱jma̱a̱ eʼdi rá.

19. Ndiéjunʼ rí gíʼmaa maʼni mbáa cristiano mu xágiʼdoo aʼkhúun náa eʼdi ndrígu̱ún xa̱bu̱ rá.

19 ¡Ra̱ʼkhá tháán nuxnáa núma̱aʼ Dios bi̱ nandoo kaʼyulúʼ numuu rí ikhaa nixnúlú vida! Rígi̱ gíʼmaa maʼni rí maʼndulú muʼthúún xa̱bu̱ rí á mu ikhiin naguáʼdáá fe náa tsigijñaʼ ndrígóo Jesús ma̱ndoo makuwá kámuu mbiʼi. Muʼni ga̱jma̱a̱ gagi, numuu rí nduʼyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida ndrígu̱ún xa̱bu̱ xó má eʼyoo Jeobá (atraxnuu Ezequiel 3:17-21). Á mu nuʼnimbaníí káxi̱ ñajunʼ rígi̱, ma̱ndoo muʼthá xó má niʼthí apóstol Pablo: “Ri naraguʼdoʼ aʼkunʼ naʼ inaʼla mba xuguianʼla xi majañaʼla asjndo jamu. Numu ri mba xugui consejo drigo Dios nitanʼla, nitan tarkaʼu” (Hechos 20:26, 27). Nusngájma rí gíʼdoo wéñuʼ numuu vida ga̱jma̱a̱ eʼdi índo̱ nuʼthúún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu Dios ga̱jma̱a̱ rí wíji̱ maʼni nda̱wa̱á.

^ párr. 16 Á mu nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱ itháan ndiéjunʼ imbo̱o̱ thana gándoo majmaʼ mu xataʼan eʼdi, atayáá folleto ¿Cómo puede salvarle la vida la sangre? náa ináa 13 asndu 17, rí nini bi̱ nutaraʼa numuu Jeobá.