Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI NYƆNGMA KƐ EYWIƐ

Bɔ Nɛ O Maa Pee Ha Nɛ O Weku Si Himi Maa Pee Bua Jɔmi

Bɔ Nɛ O Maa Pee Ha Nɛ O Weku Si Himi Maa Pee Bua Jɔmi
  • Mɛni haa nɔ ko peeɔ huno kpakpa?

  • Mɛni blɔ nɔ yo ma nyɛ ma tsu e blɔ nya ní saminya kaa yogbayo?

  • Mɛni haa nɔ ko peeɔ fɔlɔ kpakpa?

  • Mɛni bimɛ ma nyɛ maa pee konɛ weku si himi ɔ nɛ pee bua jɔmi?

1. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ ngɔɔ bua jɔmi kɛ baa weku si himi mi?

YEHOWA MAWU suɔ kaa bua jɔmi nɛ hi o weku si himi mi. Blɔ tsɔɔmi ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi kɛ ha weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo, nɛ e tsɔɔ nɔ tsuaa nɔ blɔ nya ní tsumi. Ke weku ɔ mi bi ngɔ ga womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ kɛ tsu ní ɔ, a náa bua jɔmi nitsɛ. Yesu de ke: “A gbaa ni nɛmɛ nɛ nuɔ Mawu munyu ɔ, nɛ a yeɔ nɔ ɔ.”Luka 11:28.

2. Ke weku si himi maa pee bua jɔmi ɔ, ja wa yɔse mɛni?

2 Ke weku si himi maa pee bua jɔmi ɔ, ja wa yɔse kaa Yehowa nɛ Yesu tsɛ lɛ ke “Wa Tsɛ” ɔ ji nɔ nɛ to weku ɔ sisi. (Mateo 6:9) Wa hiɔwe Tsɛ ɔ ji nɔ nɛ ha wekuhi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ ɔ nɛ, nɛ nɔ́ jemi ko be he kaa e le nɔ́ nɛ ngɔɔ bua jɔmi kɛ baa weku ɔ mi. (Efeso Bi 3:14, 15) Lɔ ɔ he ɔ, mɛni ji weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo a blɔ nya ní tsumi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ?

MAWU JI NƆ NƐ TO WEKU SI HIMI SISI

3. Kɛ Baiblo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ adesahi a weku ɔ plɛ kɛ je sisi ha kɛɛ, nɛ mɛni he je wa le kaa enɛ ɔ ji anɔkuale?

3 Yehowa bɔ kekle adesahi nɛ ji Adam kɛ Hawa nɛ e pee mɛ kake kaa nɔ kɛ e yo. E ngɔ mɛ kɛ wo zugba a nɔ paradeiso nɛ ngɛ fɛu nɛ ji Eden abɔɔ ɔ mi, nɛ e de mɛ ke a fɔ bimɛ. Yehowa de mɛ ke, “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo.” (1 Mose 1:26-28; 2:18, 21-24) Enɛ ɔ pi nyazia aloo munyu nɛ a po de, ejakaa Yesu tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ Mose kekleekle womi ɔ de ngɛ bɔ nɛ weku si himi je sisi ha he ɔ ji anɔkuale. (Mateo 19:4, 5) E ngɛ mi kaa waa kɛ haomihi fuu kpeɔ, nɛ mwɔnɛ ɔ, si himi ɔ be kaa bɔ nɛ Mawu to e yi mi kaa e hi ɔ mohu, se kɛ̃ ɔ, ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ weku ɔ mi ɔ he nɛ waa hyɛ.

4. (a) Mɛni weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo ma nyɛ maa pee bɔ nɛ pee nɛ bua jɔmi nɛ hi weku ɔ mi? (b) Bɔ nɛ pee nɛ wa ná bua jɔmi ngɛ weku si himi mi ɔ, mɛni he je nɛ e he hia kaa waa kase Yesu si himi he ní ɔ?

4 Ke weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo kase bɔ nɛ Mawu jeɔ suɔmi kpo ha a, lɛɛ a ma nyɛ maa ye bua konɛ bua jɔmi nɛ ba weku ɔ mi. (Efeso Bi 5:1, 2) Se akɛnɛ wa nɛ Mawu ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ kase lɛ kɛɛ? Wa ma nyɛ maa le bɔ nɛ Yehowa peeɔ e ní ha ejakaa e tsɔ e Bi tɛte ɔ kɛ je hiɔwe kɛ ba zugba a nɔ. (Yohane 1:14, 18) Benɛ Yesu Kristo ngɛ zugba a nɔ ɔ, e pee e ní kaa e Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ pɛpɛɛpɛ, nɛ ke o na lɛ aloo o bu lɛ tue ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o na Yehowa nɛ o ngɛ e kasa nya ngɛ lɛ tue bue. (Yohane 14:9) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ti nɔ tsuaa nɔ kase bɔ nɛ Yesu je suɔmi kpo ha, nɛ wa nyɛɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua konɛ bua jɔmi nɛ hi wa weku si himi ɔ mi.

NƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA HUNOMƐ

5, 6. (a) Mɛni blɔ nɔ bɔ nɛ Yesu kɛ asafo ɔ hi si ha a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha hunomɛ? (b) Mɛni e sa kaa huno kɛ yo nɛ a pee loko a ngɔ a he yayamihi kɛ pa mɛ?

5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa kaa hunomɛ kɛ a yihi nɛ hi si kaa bɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ɔ. Mo susu Baiblo ga womi nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: ‘Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he ɔ. Jã nɔuu kɛ̃, e sa kaa nyumu nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he. Ke nyumu ko suɔ e yo ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e suɔ lɛ nitsɛ e he. Nɔ ko nyɛ lɛ nitsɛ e he lo, se mohu e lɛɛ e nɔmlɔ tso ɔ, nɛ e baa e yi saminya kaa bɔ nɛ Kristo hu hyɛɛ asafo ɔ.’Efeso Bi 5:23, 25-29.

6 Suɔmi nɛ Yesu ngɛ ha e kaseli nɛ peeɔ asafo ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha hunomɛ. E ngɛ mi kaa a yi mluku mohu, se Yesu ‘suɔ mɛ kɛ ya si nyagbe,’ nɛ e ngɔ e wami kɛ sa afɔle ngɛ a he. (Yohane 13:1; 15:13) Jã kɛ̃ nɛ a wo hunomɛ ga ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛ ko wa mɛ yi mi.” (Kolose Bi 3:19) Mɛni maa ye bua huno konɛ e ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní, titli ke e yo ɔ pee we ní ngɛ nile mi be komɛ? E sa kaa e kai kaa lɛ nitsɛ hu e tɔ̃ɔ, nɛ e sa nɛ e pee nɔ́ ko loko e ma ná yayami pami kɛ je Mawu ngɔ. Mɛni ji nɔ́ nɛ sa kaa e pee? E sa kaa e ngɔ e yo ɔ kɛ nihi tsuo nɛ tɔ̃ e nɔ ɔ a tɔmihi kɛ pa mɛ. E sa kaa yo ɔ hu nɛ pee jã nɔuu. (Kane Mateo 6:12, 14, 15.) Tse o na nɔ́ he je nɛ nihi deɔ ke, nihi enyɔ nɛ a kɛ a sibi tɔmi paa faa nɛ a gba si himi yeɔ manye ɔ lo?

7. Mɛni he Yesu susu ngɛ e kaseli ɔmɛ a blɔ fa mi, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ enɛ ɔ peeɔ kɛ ha hunomɛ?

7 Jehanɛ ɔ, e sa kaa hunomɛ nɛ yɔse kaa Yesu susuɔ e kaseli ɔmɛ a he be tsuaa be. E susu a fã tɔmi ɔmɛ kɛ a he lo nya hiami níhi a he. Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji kaa, benɛ pɔ tɔ mɛ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ha nɛ wɔ kɔklɔɔ waa ya he ko banee nɛ nyɛ ya jɔɔ nyɛ he bɔɔ.” (Marko 6:30-32) E sa kaa a susu yigbayi hu a he jã nɔuu. Baiblo ɔ tu a he munyu kaa a “he wɛ tsɔ,” nɛ lɔ ɔ he ɔ, a wo hunomɛ mlaa ke a “bu mɛ.” Mɛni he je? Ejakaa hunomɛ kɛ yigbayi tsuo “ma ná wami kaa dloomi ní.” (1 Petro 3:7) E sa kaa hunomɛ nɛ kai kaa anɔkuale yemi nɔ nɛ Mawu daa kɛ buɔ nɔ ko kaa e he jua wa ngɛ e hɛ mi, se pi nyumu loo yo nɛ nɔ ɔ ji he je.La 101:6.

8. (a) Mɛni he je ‘ke nyumu suɔ e yo ɔ,lɛ nitsɛ e he e suɔ ɔ? (b) Ke a ke nyumu kɛ e yo peeɔ “he lo kake” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?

8 Baiblo ɔ de ke, ‘ke nyumu ko suɔ e yo ɔ, e suɔ lɛ nitsɛ e he.’ Ejakaa kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, nɔ kɛ e yo ɔ ‘pi nimli enyɔ hu, se mohu he lo kake.’ (Mateo 19:6) Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ kaa a ti nɔ ko kɛ nɔ kpa ya náa bɔmi ngɛ e he piɛɛlɔ ɔ se. (Abɛ 5:15-21; Hebri Bi 13:4) Ke a susuɔ a sibi he ɔ, a ma nyɛ maa pee jã. (1 Korinto Bi 7:3-5) Munyu nɛ he hia nɛ sa kaa a kai ji: ‘Nɔ ko nyɛ lɛ nitsɛ e he lo, se mohu e lɛɛ e nɔmlɔ tso ɔ, nɛ e baa e yi saminya.’ E sa kaa hunomɛ nɛ suɔ a yihi kaa bɔ nɛ a suɔ mɛ nitsɛmɛ a he ɔ, nɛ a kai kaa a maa bu akɔtaa ha Yesu Kristo nɛ ji a yi ɔ.Efeso Bi 5:29; 1 Korinto Bi 11:3.

9. Mɛni ji Yesu su nɛ a tu he munyu ngɛ Filipi Bi 1:8, nɛ mɛni he je e sa kaa hunomɛ nɛ́ je su nɛ ɔ kpo ngɛ a yihi a he?

9 Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa ‘Yesu Kristo ngɛ mi mi sami.’ (Filipi Bi 1:8) Yesu mi mi sami ɔ ha nihi ná he jɔmi, nɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti yi ɔmɛ hu a bua jɔ e su nɛ ɔ he. (Yohane 20:1, 11-13, 16) Nɛ yigbayi hu suɔ kaa a hunomɛ a mi mi nɛ sa mɛ ngɛ a he.

NƆ HYƐMI NƆ́ KƐ HA YIGBAYI

10. Mɛni blɔ nɔ Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha yigbayi?

10 Weku ji blɔ nya tomi, nɛ bɔ nɛ pee nɛ níhi nɛ ya nɔ saminya a, e hia kaa nɔ ko nɛ nyɛɛ hɛ mi. Yesu po ngɛ Nɔ nɛ e baa e he si ha kaa e Yi. ‘Mawu ji yi kɛ ha Kristo’ kaa bɔ nɛ “nyumu ji yi kɛ ha e yo” ɔ. (1 Korinto Bi 11:3) Akɛnɛ wɔ tsuo wa ngɛ yi nɛ sa kaa waa ba wa he si ha he je ɔ, he si bami nɛ Yesu pee ha Mawu kaa e yi ɔ, ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ.

11. Mɛni su e sa kaa yogbayo nɛ je kpo kɛ tsɔɔ e huno, nɛ mɛni he wami enɛ ɔ ma nyɛ ma ná ngɛ nyumu ɔ nɔ?

11 Akɛnɛ nyumuhi yi mluku he je ɔ, a tɔ̃ɔ, nɛ behi fuu ɔ, a nyɛ we nɛ a peeɔ weku yi kpakpahi. Enɛ ɔ he ɔ, mɛni e sa kaa yogbayo nɛ pee? E sɛ kaa e gbe e huno ɔ he guɛ, aloo e ka kaa e maa ngɔ e yi yemi blɔ nya a ngɛ e dɛ. E sa kaa yogbayo nɛ kai kaa, nɔmlɔ nɛ he jɔ nɛ ngɛ kpoo ɔ ji nɔ nɛ he jua wa saminya ngɛ Mawu hɛ mi. (1 Petro 3:4) Ke yogbayo ngɛ su nɛ ɔ, e be yee ha lɛ kaa e maa ba e he si ha e huno ngɛ si himi nɛ mi wa po mi. Jehanɛ se ɔ, Baiblo ɔ de ke, “Yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.” (Efeso Bi 5:33) Se ke huno ɔ kplɛɛ we Kristo nɔ kaa e Yi ɔ nɛɛ? Baiblo ɔ woɔ yigbayi he wami ke: ‘Nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, bɔ nɛ pee nɛ ke a ti ni komɛ he we Mawu munyu ɔ yi ɔ, nyɛ je mi bami nɛ tsake mɛ. E be hiae kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po, ejakaa mɛ nitsɛmɛ a maa na kaa nyɛ je mi bami he tsɔ, nɛ nyɛ jeɔ bu nɛ mi kuɔ kpo.’1 Petro 3:1, 2.

12. Mɛni he je nɛ tɔmi ko be he kaa yogbayo kɛ bumi maa tsɔɔ e juɛmi ngɛ níhi a he?

12 Nyumu ɔ heɔ yeɔ jio, e he we yi jio ɔ, ke yo ɔ kɛ bumi tsɔɔ e juɛmi kpa ko ngɛ níhi a he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e bui nyumu ɔ. Eko ɔ, bɔ nɛ e susu ha a da, nɛ ke nyumu ɔ bu tue ɔ, e he maa ba se nami ha weku ɔ tsuo. Benɛ Abraham yo Sara wo ga kpakpa ngɛ sane ko he ɔ, e ngɛ mi kaa Abraham kplɛɛ we nɔ mohu, se Mawu de lɛ ke, “pee kaa bɔ nɛ Sara de mo ɔ.” (Kane 1 Mose 21:9-12.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke huno ma e juɛmi nya si ngɛ nɔ́ ko he, nɛ pi nɔ́ ko nɛ te si kɛ wo Mawu mlaa a, e sa kaa e yo ɔ nɛ fĩ se kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si ha lɛ.Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29; Efeso Bi 5:24.

Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Sara pee kɛ fɔ si ha yigbayi?

13. (a) Mɛni Tito 2:4, 5 wo yigbayi he wami kaa a pee? (b) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ mi gbami kɛ gba mi pomi he?

13 Yogbayo ma nyɛ maa pee níhi fuu kɛ hyɛ weku ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ yigbayi nɛ “a suɔ a hunomɛ, kɛ a bimɛ . . . nɛ a ye a he nɔ saminya, nɛ a he nɛ tsɔ, nɛ a pee a he yigbayi kpakpahi nɛ le a we yi baami, nihi nɛ a mi mi jɔ, nɛ baa a he si ha a hunomɛ.” (Tito 2:4, 5) Ke yogbayo nɛ e ji binyɛ peeɔ enɛ ɔmɛ ɔ, e huno kɛ e bimɛ maa suɔ lɛ nɛ a maa bu lɛ daa. (Kane Abɛ 31:10, 28.) Se akɛnɛ nimli enyɔ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ yi mluku he je ɔ, haomihi nɛ nya wa komɛ ma nyɛ ma ha nɛ a mi ma gba, aloo a po gba a mi. Baiblo ɔ ngmɛɛ mi gbami blɔ ngɛ be komɛ a mi. Kɛ̃ ɔ, e sɛ kaa a buɔ mi gbami kaa nɔ́ ko hlɛhlɛ kɛkɛ, ejakaa Baiblo ɔ wo ga ke: “Yo kó je gba! . . . Jehanɛ hu, nyumu kó ngmɛɛ e yo he.” (1 Korinto Bi 7:10, 11) Ja nɔ kake ya bɔ ajuama pɛ loko Ngmami ɔ kplɛɛɔ nɔ kaa a ma nyɛ maa po gba a mi.Mateo 19:9.

NƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA FƆLI

14. Kɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha kɛɛ, nɛ mɛni nɛ e sa kaa fɔli nɛ a pee ha a bimɛ?

14 Bɔ nɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha fɔli. Benɛ nihi ka kaa a maa tsi jokuɛwi nɛ ma Yesu ngɔ ɔ blɔ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ha jokuɛwi ɔmɛ nɛ a ba ye ngɔ; nyɛ ko tsi mɛ blɔ.” Baiblo ɔ de ke, kɛkɛ nɛ “e wo jokuɛwi ɔmɛ ngɛ e kɔni bɔkɔ mi, nɛ e ngɔ e ninehi ngɔ pue a nɔ, nɛ e gbaa mɛ.” (Marko 10:13-16) Bɔ nɛ Yesu ná deka ha jokuɛwi ha a, anɛ e sɛ kaa mo hu o pee ja nɔuu ha o bimɛ lo? E hia kaa o ná be fuu ha mɛ, se pi be bɔɔ kɛkɛ. E sa kaa o ná deka nɛ o kɛ tsɔɔ mɛ ní, ejakaa jã ji bɔ nɛ Yehowa fã fɔli kaa a pee.Kane 5 Mose 6:4-9.

15. Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ po a bimɛ a he piɛ?

15 Akɛnɛ yayami peemi ngɛ nɔ puee daa jenanɛɛ ngɛ je ɔ mi he je ɔ, e biɔ nɛ fɔli nɛ a po a bimɛ ɔmɛ a he piɛ kɛ je yakayaka nimli nɛ hlaa kaa a ma puɛ jokuɛwi ɔmɛ a he. Mo susu bɔ nɛ Yesu po e kaseli nɛ e tsɛ mɛ ke e “bimɛ” ɔ he piɛ ha a he nɛ o hyɛ. Benɛ a ma Yesu numi nɛ a ya gbe lɛ ɔ, e to blɔ nya nɛ e kaseli ɔmɛ ye a he. (Yohane 13:33; 18:7-9) E sa kaa mo fɔlɔ ɔ, o hɛ nɛ hi o he nɔ ngɛ mɔde nɛ Satan ngɛ bɔe kaa e maa ye o bimɛ ɔmɛ awi ɔ he. E he hia kaa o sɛ hlami nɛ o bɔ o bimɛ ɔmɛ kɔkɔ. * (1 Petro 5:8) Mwɔnɛ ɔ, a si himi ngɛ he lo nya, Mawu jami mi, kɛ je mi bami blɔ fa mi ɔ sɛ oslaa mi wawɛɛ pe daa.

Mɛni fɔli ma nyɛ maa kase kɛ je bɔ nɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha a mi?

16. Mɛni fɔli ma nyɛ maa kase ngɛ blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsu e kaseli ɔmɛ a fã tɔmi ɔmɛ a he ní ɔ mi?

16 Gbɔkuɛ ɔ loko Yesu ma gbo ɔ, e kaseli ɔmɛ je atsinyɛ ngɛ a kpɛti nɔ nɛ ji ngua he. Se Yesu mi mi fu we mɛ, mohu ɔ, e kɛ suɔmi tu munyu kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ e pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ wo mɛ ga. (Luka 22:24-27; Yohane 13:3-8) Ke fɔlɔ ji mo ɔ, anɛ o na bɔ nɛ o ma nyɛ maa kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e ba kaa o gbla o bimɛ a tue lo? Niinɛ, a hia tsɔsemi, se e sa kaa a pee lɛ “bɔ nɛ sa,” se pi kɛ abofu kɔkɔɔkɔ. E sa kaa o susu o munyu tutui he saminya, nɛ e ko pee nɔ́ nɛ “yeɔ nɔ awi kaa klaate.” (Yeremia 30:11; Abɛ 12:18) E sa kaa o tsɔse o bi bɔ nɛ pee nɛ hwɔɔ se ɔ, e na kaa tsɔsemi nɛ o kɛ ha lɛ ɔ sa.Efeso Bi 6:4; Hebri Bi 12:9-11.

NƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA BIMƐ

17. Mɛni blɔhi a nɔ Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha bimɛ ngɛ?

17 Anɛ bimɛ ma nyɛ maa kase ní kɛ je Yesu ngɔ lo? Ee, a ma nyɛ maa pee jã! Yesu nitsɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa bimɛ nɛ a bu a fɔli tue ha. Yesu de ke: “Nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, lɔ ɔ pɛ i deɔ.” E de hu ke: “I peeɔ e suɔmi nya ní.” (Yohane 8:28, 29) Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue, lɔ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ deɔ bimɛ hu kaa a bu a fɔli tue. (Kane Efeso Bi 6:1-3.) Yesu ji jokuɛ nɛ ye mluku mohu, se kɛ̃ ɔ, e bu e fɔli Yosef kɛ Maria nɛ a yi mluku ɔ tue. Nɔ́ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ha Yesu weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo bua jɔmi!Luka 2:4, 5, 51, 52.

18. Mɛni he je Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue be tsuaa be, nɛ ke bimɛ bu a fɔli tue mwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ lɛ a bua maa jɔ?

18 Anɛ bimɛ na blɔhi a nɔ nɛ a maa gu kɛ pee a ní kaa Yesu konɛ a fɔli a bua nɛ jɔ lo? E ji anɔkuale kaa be komɛ ɔ, e he waa ha bimɛ kaa a maa bu a fɔli tue, se Mawu suɔ kaa bimɛ nɛ a bu a fɔli tue. (Abɛ 1:8; 6:20) Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue be tsuaa be, nɛ e pee jã ngɛ haomi behi a mi po. Be ko nɛ e ba kaa Yesu nɛ pee Mawu suɔmi nya ní ko nɛ he wa a, Yesu de ke: “Je nɔ́ nami kplu nɛ ɔ [nɔ́ ko nɛ a bi kaa e pee] kɛ je ye blɔ mi.” Se kɛ̃ ɔ, Yesu pee nɔ́ nɛ Mawu bi kaa e pee ɔ, ejakaa e le kaa e Tsɛ ɔ le nɔ́ nɛ hi ha lɛ. (Luka 22:42) Ke bimɛ bu a fɔli tue ɔ, a fɔli kɛ a Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bua maa jɔ. *Abɛ 23:22-25.

Ke e ba kaa a ka jokuɛwi konɛ a pee nɔ́ nɛ dɛ ɔ, mɛni he e sa kaa a susu?

19. (a) Mɛni blɔ nɔ Satan guɔ kɛ kaa jokuɛwi? (b) Ke bimɛ kɛ a he ya wo je mi bami yayami mi ɔ, kɛ e maa sa a fɔli a he ha kɛɛ?

19 Abosiami ka Yesu, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa e maa ka jokuɛwi hu konɛ a pee níhi nɛ dɛ. (Mateo 4:1-10) Satan Abosiami guɔ juami bi a nɔ nyɛmi nɛ e nya tsimi yee ɔ nɔ nɛ e kɛ mlɔɔ mɛ. Lɛɛ hyɛ bɔ nɛ e he hia saminya kaa jokuɛwi kɛ nimli yayamihi be bɔe! (1 Korinto Bi 15:33) Yakob biyo Dina kɛ nihi nɛ ja we Yehowa ya bɔ huɛ, nɛ enɛ ɔ ngɔ haomihi fuu kɛ ba. (1 Mose 34:1, 2) Hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ weku ɔ ha ke e ba kaa weku ɔ mi nɔ ko ya bɔ ajuama!Abɛ 17:21, 25.

NƆ́ TITLI NƐ HAA WEKU SI HIMI PEEƆ BUA JƆMI

20. Mɛni e sa kaa weku ɔ mi bi tsuo nɛ pee konɛ a ná bua jɔmi ngɛ weku ɔ mi?

20 Ke a ngɔ Baiblo ga womi kɛ tsu ní ɔ, e haa nɛ haomihi nɛ baa ngɛ weku ɔ mi ɔ he ní tsumi yi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ titli nɛ haa weku si himi peeɔ bua jɔmi ji Baiblo ga womi nɛ a kɛ ma tsu ní. Lɔ ɔ he ɔ, hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛɛ kɛ mɛ nɛ hi si kaa bɔ nɛ Yesu kɛ asafo ɔ hi si ɔ. Yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, nɛ nyɛɛ kase yo kpakpa a nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ 31:10-31 ɔ. Fɔli, nyɛ tsɔse nyɛ bimɛ. (Abɛ 22:6) Tsɛmɛ, ‘nyɛɛ hyɛ nyɛ we ɔ nɔ saminya.’ (1 Timoteo 3:4, 5; 5:8) Nɛ nyɛ bimɛ, nyɛɛ bu nyɛ fɔli tue. (Kolose Bi 3:20) Nɔ ko nɔ ko be weku ɔ mi nɛ ye mluku, nɔ tsuaa nɔ tɔ̃ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ba nyɛ he si, nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ sibi a tɔmihi kɛ pa.

21. Mɛni ní kpakpahi blɔ lɛ wa ngɛ hyɛe, nɛ amlɔ nɛ ɔ, kɛ wa maa pee kɛɛ konɛ wa weku si himi nɛ pee bua jɔmi?

21 Niinɛ, ga womi kɛ blɔ tsɔɔmi kpakpahi fuu nɛ kɔɔ weku si himi he ngɛ Baiblo ɔ mi. Jehanɛ hu, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ kaa Mawu maa ngɔ je ehe kɛ ba, nɛ zugba a maa pee paradeiso, he nɛ Yehowa jali nɛ a ngɛ bua jɔmi maa hi si ngɛ. (Kpojemi 21:3, 4) Hyɛ ní kpakpahi nɛ ma ngɛ wa hɛ mi ha! Amlɔ nɛ ɔ po ke wa ngɔ Mawu blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi kɛ tsu ní ɔ, wa weku si himi ma nyɛ maa pee bua jɔmi.

^ kk. 15 O ma nyɛ maa na yemi kɛ buami kɛ ha bimɛ a he piɛ pomi ngɛ womi nɛ ji, Learn From the Great Teacher, nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ yi 32 ɔ mi.

^ kk. 18 Benɛ e da kaa bi ma nyɛ ma gbo e fɔlɔ nɔ tue pɛ ji, ke fɔlɔ ɔ de lɛ kaa e pee nɔ́ ko nɛ kɛ Mawu mlaa a kɔ we ɔ.Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29.