Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

TOKO FAHA-18

Ty Badisa Naho ty Fiharoa’o Aman’Andrianagnahare

Ty Badisa Naho ty Fiharoa’o Aman’Andrianagnahare
  • Akore ty fanoagne badisa ty Kirisitianagne?

  • Inogne iaby ty raha toko’e hatao’o vaho izay rehe azo atao badisa?

  • Inogne ty toko’e hatao ty ndaty nanokagne ty vata’e ho an’Andrianagnahare?

  • Inogne ty dika ty tihoe badisa?

1. Inogne ty nahavy ty manam-pahefàgne etiopiana raike nangatake hatao badisa?

“INTIA misy rano, inogne ty mitagne ahy tsy hatao badisa?” Izay ty fagnontenea ty manam-pahefàgne etiopiana raike tamy ty taonjato voaloha’e. Nisy Kirisitianagne atao tihoe Filipo nanoro aze fa i Jesosy ro Mesia nampitamaegne. Nampiova ty fo i Etiopianay ty raha nianara’e agnate Soratse Masigne ao, le izay ty nahavy aze hiova. Nagniry hatao badisa reke!—Asan’ny Apostoly 8:26-36.

2. Nagnino rehe ro toko’e handineke miomba ty badisa?

2 Izao ty va’e hagnontenea’o naho fa niharo dineke amy ty Vavaolombelo i Jehovah o toko taloha agne reo rehe: ‘Inogne ty mitagne ahy tsy hatao badisa?’ Nanjary fanta’o fa mampitamà fiaignagne nainai’e amy i Paradisay ao ty Baiboly. (Lioka 23:43; Apokalypsy 21:3, 4) Nianara’o ka tie manao akore o ndatio naho fa mate, sady fanta’o fa mbe ho velomegne iareo. (Mpitoriteny 9:5; Jaona 5:28, 29) Va’e fa magnatreke ty fivoria ty Vavaolombelo i Jehovah varagne rehe, sady mahatrea ty agnoriha iareo ty fivavahagne maregne. (Jaona 13:35) Fa ty raha lahibey le izao, azo antoke fa manomboke mifandrambe amy i Jehovah Andrianagnahare rehe.

3. a) Inogne ty lily nimey i Jesosy i mpiana’e rey? b) Akore ty fanoagne badisa?

3 Akore ty anoroa’o fa te hanompo an’Andrianagnahare rehe? Hoe ty Jesosy tamy i mpiana’e rey: “Mandehana areke, le anò mpianatse ze ndaty amy ty tane toy iaby, le anò badisa.” (Matio 28:19) Nagnomey ohatse ho tsikombegne ty Jesosy naho fa natao badisa agnate rano ao. Tsy dinoban-drano reke, sady tsy natsopatsopake tambone loha’ao avao i ranoy. (Matio 3:16) Boake amy ty rehake girike tihoe “mampijorobogne” ty rehake tihoe “manao badisa.” Ajorobogne ndra alipotse agnate rano ao ty Kirisitianagne, naho fa atao badisa.

4. Manondro inogne ty badisa agnate rano?

4 Raha andiliagne ze te hifandrambe amy i Jehovah Andrianagnahare ty fanoagne badisa agnate rano. Ty badisa ty anoroa’o amy ty ndaty maro fa magniry hanompo an’Andrianagnahare rehe, sady teà’o ty manao ty zoton’arofo’e. (Salamo 40:7, 8) Faie misy raha toko’e hatao’o hey vaho izay rehe azo atao badisa.

PALIAEGNE TY FAHAFANTARAGNE NAHO TY FINOAGNE

5. a) Inogne ty fiovagne voaloha’e toko’e hatao ty ndaty raike vaho izay azo atao badisa? b) Nagnino ty fivoriagne kirisitianagne ro tsy toko’e hatao ambanen-draha?

5 Fa nanao ty raha toko’e hatao voaloha’e rehe. Ie manao akoreo? Fa mianatse hahafantatse i Jehovah Andrianagnahare naho i Jesosy Kirisity rehe. Va’e amy ty fianara’o Baiboly tsy tapake varagne ty anoa’o izay. (Vakio Jaona 17:3.) Faie mbe maro ty raha azo ianaragne. Toko’e ho ‘feno ty fahafantaragne maregne ty zoton’arofon[’Andrianagnahare]’ ty Kirisitianagne. (Kolosianina 1:9) Hagnampe azo ty fivoriagne anoe ty Vavaolombelo i Jehovah. Ko atao ambanen-draha ty fagnatreha’o o fivoriagne rehoe. (Hebreo 10:24, 25) Hampitombo ty fahafantara’o an’Andrianagnahare ty fagnatreha’o fivoriagne tsy tapake.

Toko’e hianatse ty hamarenagne boake amy ty Saontsin’Andrianagnahare ao rehe, vaho azo atao badisa

6. Inogne ty raha toko’e ho fanta’o, vaho izay rehe azo atao badisa?

6 Tsy tihoe tie mahay ze raha agnate Baiboly ao iaby rehe, vaho izay azo atao badisa. Fa nahafantatse raha ila’e i manam-pahefàgne etiopianay, faie mbe nampeagne hahafantatse andalan-teny ila’e agnate Soratse Masigne ao ka. (Asan’ny Apostoly 8:30, 31) Maro ka ty raha toko’e mbe hianara’o. Naho ty maregne, tsy misy fitapera’e ty fianaragne miomba an’Andrianagnahare. (Mpitoriteny 3:11) Ie rehe mahafantatse sady magneke ze fampianaragne fototse agnate Baiboly ao, vaho izay azo atao badisa. (Hebreo 5:12) Agnisa izay ty hamarenagne miomba ty mate, ty maha lahibey ty tahinan’Andrianagnahare naho ty Fanjakà’e.

7. Inogne ty toko’e ho voka ty fianara’o Baiboly?

7 Tsy ampe ty fahafantaragne, fa “naho tsy amy ty finoagne, le tsy misy azo atao hampifaleagne an’Andrianagnahare.” (Hebreo 11:6) Rehafe ty Baiboly, fa naho naharey ty hafatse nambara o Kirisitianagneo ty tanàn-taolo ila’e atao tihoe Korinto, le ‘nanjary mpino, sady natao badisa.’ (Asan’ny Apostoly 18:8) Ty fianaragne Baiboly ka ro toko’e hahavy azo hino fa Saontsin’Andrianagnahare ty Baiboly. Toko’e hahavy azo hino ty fampitamàn’Andrianagnahare zay, sady hahavy azo hatoky fa mandrombake azo ty solovoigne nanoe i Jesosy.—Josoa 23:14; Asan’ny Apostoly 4:12; 2 Timoty 3:16, 17.

MIREHAKE TY HAMARENAGNE AMY TY HAFA

8. Inogne ty hahavy azo hagniry hirehake miomba ty raha nianara’o?

8 Tsy hagnore azo ty hirehake amy ty ndaty hafa ze raha nianara’o naho fa mitombo ty finoagne am-po’o ao. (Jeremia 20:9) Hagniry hirehake ty miomba an’Andrianagnahare naho ty safiri’e rehe.—Vakio 2 Korintianina 4:13.

Toko’e hahavy azo harisike hirehake ty raha inoa’o ty fanagna’o finoagne

9, 10. a) Ia hey ty toko’e hirehafa’o ty hamarenagne agnate Baiboly ao? b) Inogne ty toko’e hatao’o naho te handrambe anjara amy ty asa fagnambaragne anoe ty Vavaolombelo i Jehovah?

9 Azo’o atao ty mirehake ze hamarenagne agnate Baiboly ao amy ty longo’o, ty ragne’o, ze mpiharo tanàgne ama’o, vaho ty mpiharo asa ama’o. Mahaia manahatsahatse naho fa manao izay. Va’e handrambe anjara amy ty asa atao ty Vavaolombelo i Jehovah rehe naho fa ela ty ela. Ko matahotse mirehake i fagniria’o zay amy ty mpagnanatse Baiboly azo rehe. Naho fa mahafeno ze raha andiliagne ty ho mpagnambara i fanjakagney rehe, le hisy androanavi-pagnahy roe hirehake ama’o naho i mpagnanatse azoy.

10 Hifankafantatse amy ty androanavi-pagnahy ila’e miarake ty agnondrin’Andrianagnahare rehe naho manao izay. (Asan’ny Apostoly 20:28; 1 Petera 5:2, 3) Naho fa trea iareo tie mahafantatse naho mino ty fampianaragne fototse agnate Baiboly ao rehe, sady magnorike ty fanoroan’Andrianagnahare naho magniry ho Vavaolombelo i Jehovah, le horehafe iareo ama’o tie mahazo magnambara i fanjakagney rehe. Ho mpagnambara tsy vita badisa rehe naho manao izay.

11. Inogne iaby ty fiovagne toko’e hatao ty ndaty ila’e vaho izay reke ekegne hiharo fagnambara i fanjakagney amy ty Vavaolombelo i Jehovah?

11 Va’e hagnova ty fiaigna’o naho ty fahazara’o ila’e varagne rehe, vaho azo ekegne ho mpagnambara i fanjakagney. Agnisa izay ty raha fanoe’o ila’e va’e ho nahazatse azo, faie naeta’o. Intoagne iaby ty hadisoagne lahibey toko’e hisintaha’o mba hahavy azo ho mpagnambara tsy vita badisa: Findesam-batagne raty, hamamo lava, fifohagne ze jamala ndra paraky.—Vakio 1 Korintianina 6:9, 10; Galatianina 5:19-21.

MISOLOHO NAHO MIOVA

12. Inogne ty anto’e isolohoagne?

12 Misy raha hafa toko’e hatao’o ka vaho izay rehe azo atao badisa. Hoe ty apositoly Petera: “Misolohoa, le miheregna, mba hagnafahagne o tahi’areò.” (Asan’ny Apostoly 3:19) Ty atao tihoe misoloho, manegnegne amy ty raha natao. Toko’e hisoloho ty ndaty nanagne fomba raty. Toko’e hisoloho avao ka ty ndaty raike ndra tie nanagne fomba soa. Fa nagnino? Sambe manan-kakeo iaby ze kila ndaty, le mipay famotsoran-kakeo boake aman’Andrianagnahare. (Romanina 3:23; 5:12) Tsy nahafantatse ty zoton’arofo’e rehe taloha ty nianara’o Baiboly. Matoky vao rehe fa nagnorike ty zoton’arofo’e ty fiaigna’o iaby? Izay ty anto’e isolohoagne.

13. Inogne ty atao tihoe miova?

13 ‘Miheregne’, ndra miova ty dika tihoe misoloho. Tsy ampe ty manegnegne, fa toko’e hagnova ty fiaigna’o rehe, sady tapa-kevetse hanao raha fanjaka manomboke amy hinane zao. Toko’e hisoloho naho hiova hey rehe vaho izay azo atao badisa.

MANOKAGNE TY VATA’O

14. Inogne ty raha atao aloha ty hatao badisa?

14 Misy raha lahibey toko’e hatao ka aloha ty hanoagne badisa. Manokagne ty vata’o hoahy i Jehovah Andrianagnahare.

Nanokagne ty vata’o ho an’Andrianagnahare amy ty vavake vao rehe?

15, 16. Inogne ty dika tihoe manokagne ty vata’o ho an’Andrianagnahare, sady inogne ty mahavy o ndatio hanao izay?

15 Ty atao tihoe manokagne vatagne hoahy i Jehovah Andrianagnahare, manao vavake amy ty fo, le mampitamà fa ie raike avao ty hotompoe’o lognandro. (Deoteronomia 6:15) Inogne ty mahavy o ndatio hanao izay? Intoy misy Ohatse: Misy lahilahy manomboke mamofo ampela raike. Teà’e i ampelay naho fa fanta’e soa ty miomba aze naho ty toetoe’e fanjaka. Tsy ilatsagne naho mangatake aze ho valy i lahilahỳ. Maregne fa hitombo ty andraiki’e naho fa hanambaly reke, faie vogno’e hanao o andraikitse lahibey iohoe reke naho fa teà’e i ampelay.

16 Naho fa mahafantatse i Jehovah naho tea aze ka rehe, le tsy hisia’o fetra’e ty fanompoa’o aze sady vognogne hamoe ze kila raha ho aze rehe. ‘Mandietse ty vata’e’ ze te ho mpiana i Jesosy Kirisity, Anak’Andrianagnahare. (Marka 8:34) Mandietse ty vatantikagne tikagne naho fa tsy magnenga ty fagniriantikagne naho ty raha kezahentikagne hikalagne antikagne tsy hagnorike ty zoton’arofon’Andrianagnahare. Ty fanoagne ty zoton’arofo’e hey ro toko’e ho kezahe’o amy ty fiaigna’o, vaho izay rehe azo atao badisa.—Vakio 1 Petera 4:2.

RESEO O TAHOTSEO

17. Inogne ty va’e hahavy ty ndaty ila’e ho mahimahigne hanokagne ty vata’e ho an’Andrianagnahare?

17 Misy ndaty mahimahigne hanokagne ty vata’e hoahy i Jehovah fa matahotse hanao o fiovagne lahibey iohoe. Va’e hatahotse iareo kera ho tsaraegne agnatrehan’Andrianagnahare eo naho fa Kirisitianagne nanokagne ty vata’e. Hafara’e reke tsy manokagne ty vata’e hoahy i Jehovah. Matahotse tsy hahavita hanao raha mifanandrife amy ty fanokana’e ty vata’e reke, tsy mone hampikoretse ty arofo i Jehovah.

18. Inogne ty hahavy azo hanokagne ty vata’o hoahy i Jehovah?

18 Naho fa mianatse ho tea i Jehovah rehe, le harisike hanokagne ty vata’o ho aze. Izay ka ty hahavy azo hanao ze fara’e vita’o amy ty fiaignagne teà’e. (Mpitoriteny 5:4) Hagniry hampifale ‘i Jehovah rehe mba ho teà’e’, naho fa boake nanokagne ty vata’o ho aze. (Kolosianina 1:10) Naho tea aze rehe tsy hieretseretse tie sarotse ty manao ty zoton’arofo’e. Hagneke ty reha i apositoly Jaona toy rehe; hoe reke: “Izao ty hatea an’Andrianagnahare, le ty hagnorihantikagne ty lili’e. Tsy mavesatse ty lili’e.”—1 Jaona 5:3.

19. Nagnino ty fanokanagne ty vata’o ho an’Andrianagnahare ro tsy toko’e hampatahotse azo?

19 Tsy mandigne havoririke ty fanokanagne ty vata’o ho an’Andrianagnahare. Fanta’e ze raha ho vita’o. Tsy mandily ze raha tsy vita’o reke. (Salamo 103:14) Hagnampe azo reke fa teà’e ho tomombagne ze raha anoe’o. (Vakio Isaia 41:10.) Matokisa rehe fa ‘hahatomombagne ty fiaigna’o’ ty Jehovah, naho mitavandra aze amy ty fo’o rehe.—Ohabolana 3:5, 6.

TY BADISA TY ANOROA’O FA NANOKAGNE TY VATA’O REHE

20. Nagnino ty fanokana’o ty vata’o hoahy i Jehovah ro toko’e hampahafantare’o ndaty maro?

20 Va’e hagnampe azo hanokagne ty vata’o hoahy i Jehovah amy ty vavake, ty fieretseretagne i raha dininentikagne rey iaby. ‘Manao fagnambara agnatreha o ndaty maro mba hahazoagne fandrombahagne’ ze tea an’Andrianagnahare. (Romanina 10:10) Akore ty anoa’o izay?

Hoe mate rehe naho fa atao badisa. Ty dika izay tapetse eo ty nifiaigna’o taloha, fa velogne mba hanao ze zoton’arofon’Andrianagnahare indraike rehe

21, 22. Akore ty ‘agnambara’o agnatreha o ndaty maro’ ty finoa’o?

21 Ampahafantaro ty androanavi-pagnahy mpandamigne amy ty fiangonagne misy azo, tie magniry hatao badisa rehe. Hisy androanavi-pagnahy tsiampe hiharo dineke ama’o fagnonteneagne maromaro miomba ty fampianaragne fototse agnate Baiboly ao. Naho magneke o androanavi-pagnahy rehoe fa mahafeno ze raha andiliagne rehe, le hirehake ama’o iareo tie azo atao badisa rehe amy ty havoriambey hoavy. * Hazavaegne indraike ty miomba ty dika tihoe badisa naho fa havoriambey. Naho fa vita zay, le ampamalé i mpizakay fagnonteneagne roe ze hatao badisa, mba ‘hagnambarà iareo agnatreha o ndaty maro’ ty finoa’e.

22 Ty badisa ty ahafantara o ndaty maro tie nanokagne ty vata’o ho an’Andrianagnahare rehe, sady Vavaolombelo i Jehovah. Ajorobogne agnate rano ao iaby ty vata ze ndaty hatao badisa, mba hahatreava ze kila ndaty aze tie nanokagne ty vata’e hoahy i Jehovah reke.

TY DIKA I BADISA’OY

23. Inogne ty dika tihoe atao badisa “amy ty agnaran-dRae, amy ty agnara ty Anake naho amy ty agnara i fagnahy masigney”?

23 Nirehake ty Jesosy fa hatao badisa “amy ty agnaran-dRae, amy ty agnara ty Anake naho amy ty agnara i fagnahy masigney” ty mpiana’e. (Matio 28:19) Izay ty magnamaregne fa magneke ty fahefà i Jehovah Andrianagnahare naho i Jesosy Kirisity i ndaty hatao badisay. (Salamo 83:18; Matio 28:18) Eke’e ka ty asa ty fagnahy masin’Andrianagnahare, ndra ty hery ampiasae’e.—Galatianina 5:22, 23; 2 Petera 1:21.

24, 25. a) Inogne ty dika tihoe badisa? b) Inogne ty fagnonteneagne toko’e ho valeagne?

24 Misy heve’e lahibey ty badisa, fa tsy fandiporagne agnate rano avao. Naho fa alipotse agnate rano ao rehe, le hoe mate. Ty dika izay tapetse eo ty nifiaigna’o taloha. Naho fa akatse boake ao amy izay rehe, le velogne hanao ty zoton’arofon’Andrianagnahare. Ko haligno fa i Jehovah ty nanokana’o ty vata’o, fa tsy asa, ndra fikezahagne raha hafa, ndra ndaty, ndra fikambanagne. Manomboke mifandrambe aman’Andrianagnahare manahake ty ndaty mpiragnetse rehe, naho fa manokagne ty vata’o ho aze sady naho fa atao badisa.—Salamo 25:14.

25 Tsy antoke hahazoagne fandrombahagne ty badisa. Hoe ty apositoly Paoly: “Mikezaha mafe miharo tahotse naho fititike, mba hahavoarombake anareo.” (Filipianina 2:12) Mbe fiatombohan-draha avao ty badisa. Akore ka ty atao mba tsy hisintahagne amy ty hatean’Andrianagnahare? Hamale izay ty toko manonjohy itoy.

^ feh. 21 Misy badisa ze havoriambey anoe ty Vavaolombelo i Jehovah.