Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

 Mokanwo

Asoo Ɔwɔ Kɛ Yɛdi Ɛvoyia Ɔ?

Asoo Ɔwɔ Kɛ Yɛdi Ɛvoyia Ɔ?

ƐZONLENLƐ nu nee ewiade ye anu ɛvoyia ngakyile mɔɔ ɛlie duma wɔ ɛleka dɔɔnwo ɛnɛ la ɛnvi Baebolo ne anu. Ɛnee akee, nienwu a ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ abo vi a? Saa ɛbahola wɔahɔ mbuluku ɛzielɛ ɛleka bie wɔahɔyɛ neɛnleanu a, anrɛɛ ɛbanwu  edwɛkɛ ngakyile mɔɔ bɛha ye wɔ ɛvoyia ne mɔ mɔɔ bɛlie duma wɔ ɛleka mɔɔ ɛde la anwo a. Maa yɛnlea neazo bie mɔ.

Easter. The Encyclopædia Britannica ne ka kɛ: “Debie biala ɛnle Ngyekyeleɛ Fofolɛ ne anu mɔɔ kile kɛ ɔwɔ kɛ bɛdi Easter a.” Kɛzi Easter bɔle ɔ bo ɛ? Ɔ bo vi awozonle ɛzonlenlɛ nu. Ɔwɔ nuhua kɛ bɛkile kɛ bɛdi ɛvoyia ɛhye bɛkakye Gyisɛse ewudwazo ne ɛdeɛ, noko ninyɛne mɔɔ kɔ zo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛdi Easter la ɛngyi Baebolo ne azo.

Ɛvolɛ Fofolɛ Ɛvoyialilɛ Ngakyile. Mekɛ mɔɔ bɛfa bɛdi Ɛvolɛ Fofolɛ ɛvoyia yɛɛ ninyɛne mɔɔ kɔ zolɛ wɔ mekɛ ɛhye anu la kakyi wɔ maanle biala anu. The World Book Encyclopedia ne ka ye wɔ ɛleka mɔɔ ɛvoyia ɛhye vi la anwo kɛ: “Wulomuma maanle kpanyinli Julius Caesar a vale January 1 ziele ɛkɛ wɔ 46 Y.M. kɛ Ɛvolɛ Fofolɛ Kenle a. Wulomuma vale kenle ɛhye ziele ɛkɛ manle Janus, bɛ anlenkɛ nloa neavolɛ nee ninyɛne mɔlebɛbo nyamenle ne. Bɛvale siane January bɛdonle Janus, mɔɔ ɛnee lɛ ɔ nyunlu nwiɔ—ko nea ɔ nyunlu yɛɛ ko nea ɔ nzi la.” Ɛhye ati Ɛvolɛ Fofolɛ ɛvoyialilɛ ngakyile ne mɔ vi awozonle ɛzonlenlɛ nu.

Valentine Kenle. The World Book Encyclopedia ne ka kɛ: “Bɛdi Valentine Kenle ne wɔ kenle mɔɔ bɛfa bɛkakye Keleseɛnema nwiɔ mɔɔ bɛfɛlɛ bɛ Valentine na bɛ diedi ti bɛhunle bɛ la. Noko ɔbayɛ kɛ ninyɛne mɔɔ bɛyɛ ye wɔ zɔhane kenle ne anu la . . . vi Wulomuma tete ɛvoyialilɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Lupercalia mɔɔ ɛnee bɛdi ye wɔ February 15 la anu. Ɛnee bɛdi ɛvoyia ne bɛfa bɛyeyɛ Juno, mɔɔ ɔle Wulomuma mraalɛ nee agyalɛ bozonle raalɛ, yɛɛ Pan mɔɔ ɔle abɔdeɛ bozonle ne la.”

Ɛvoyialilɛ Mɔɔ Ɛha. Yɛnrɛhola yɛnrɛha ɛvoyia mɔɔ bɛdi ye wɔ ewiade anu kɔsɔɔti la anwo edwɛkɛ. Noko akee, ɛvoyia mɔɔ bɛdi bɛfa bɛyeyɛ menli anzɛɛ fane mɔɔ menli a ɛhyehyɛ la ɛnzɔ Gyihova anye. (Gyɛlɛmaya 17:5-7; Gyima ne 10:25, 26) Kakye noko kɛ, ɛleka mɔɔ ɛzonlenlɛ nu ɛvoyialilɛ bie abo vi la a bahile kɛ ɔsɔ Nyamenle anye anzɛɛ ɔnzɔ ɔ nye a. (Ayezaya 52:11; Yekile 18:4) Baebolo ngyinlazo ne mɔ mɔɔ yɛhanle nwolɛ edwɛkɛ wɔ buluku ɛhye Tile 16 ne anu la baboa wɔ yeamaa wɔanwu kɛzi Nyamenle bu ewiade ɛvoyia bie mɔ mɔɔ ɛbali la.