Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

TILE 1

Duzu A Nyamenle Mɔɔ Yɛkulo Ye Kile A?

Duzu A Nyamenle Mɔɔ Yɛkulo Ye Kile A?

“Saa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a ɛnee yɛkulo Nyamenle, yɛɛ ye mɛla ne mɔ noko ɛnyɛ ɛnlomboɛ.”​—1 DWƆN 5:3.

1, 2. Duzu a ka wɔ maa ɛkulo Gyihova Nyamenle a?

ASOO ɛkulo Nyamenle? Saa wɔlumua wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa Gyihova Nyamenle a, ɛbaha kɛ ɛhɛe! Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ yɛkulo Gyihova. Kɛmɔ Nyamenle kulo yɛ la ati a yɛdayɛ noko yɛkulo ye a. Baebolo ne ka ye zɛhae kɛ: “Yɛkulo [Gyihova], ɔboalekɛ ɔlumuale ɔhulole yɛ.”​—1 Dwɔn 4:19.

2 Gyihova ɛlumua ɛhile kɛ ɔkulo yɛ. Yemaa yɛ awuke kɛnlɛma wɔ azɛlɛ ye azo. Ɔmaa yɛ sa ka yɛ nwonane nu ngyianlɛ kɔsɔɔti. (Mateyu 5:43-48) Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɔmaa yɛnyia yɛ sunsum nu ngyianlɛ. Yeva ye Edwɛkɛ, Baebolo ne yemaa yɛ. Bieko, ɔto ɛsalɛ ɔfɛlɛ yɛ kɛ yɛrɛla ɔ nyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu, na yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbadie yɛ na yeava ye sunsum nwuanzanwuanza ne yeaboa yɛ. (Edwɛndolɛ 65:2; Luku 11:13) Mɔɔ tɛla ɔ muala la, ɔzoanle ɔ Ra ne mɔɔ sonle bolɛ kpole ɔmaa ye la kɛ yɛ Kpɔnevolɛ amaa yealie yɛ yeavi ɛtane nee ewule nu. Nea ɛlɔlɛ kpole mɔɔ Gyihova ɛla ye ali ɛhile yɛ a!​—Bɛgenga Dwɔn 3:16; Wulomuma 5:8.

3. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ na yɛahɔ zo yɛadɛnla Nyamenle ɛhulolɛ ne anu a? (b) Kpuyia mɔɔ hyia la boni a ɔwɔ kɛ yɛsuzu nwolɛ a, na nienwu a yɛbanyia nwolɛ mualɛ a?

3 Gyihova kpondɛ kɛ yɛnyia ye ɛhulolɛ ne azo nvasoɛ dahuu. Noko akee, saa yɛbanyia zolɛ nvasoɛ anzɛɛ yɛnrɛnyia a, ɔgyi yɛ nwo zo. Nyamenle Edwɛkɛ ne tu yɛ folɛ kɛ: “Bɛzie bɛ nwo wɔ Nyamenle ɛhulolɛ ne anu bɛhendɛ ngoane ne mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ.” (Dwuudu 21) Edwɛkɛ “bɛzie bɛ nwo” kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ debie amaa yɛahɔ zo yɛadɛnla Nyamenle ɛhulolɛ ne anu. Ɔwɔ kɛ yɛyɛ ninyɛne bie mɔ yɛkile kɛ yɛdayɛ noko yɛkulo ye. Kpuyia mɔɔ anwo hyia mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsuzu nwolɛ la a le ɛhye, ‘Duzu a ɔwɔ kɛ meyɛ mefa mekile kɛ mekulo Nyamenle a?’ Ɛhye anwo mualɛ wɔ edwɛkɛ mɔɔ sunsum ne hanle ɛzoanvolɛ Dwɔn manle ɔhɛlɛle la anu: “Saa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a ɛnee yɛkulo Nyamenle, yɛɛ ye mɛla ne mɔ noko ɛnyɛ ɛnlomboɛ.” (1 Dwɔn 5:3) Ɔwɔ kɛ yɛneɛnlea mɔɔ edwɛkɛ ɛhye kile la anu kpalɛ, ɔluakɛ yɛkpondɛ kɛ yɛ Nyamenle ne nwu kɛ yɛkulo ye kpole.

MƆƆ NYAMENLE MƆƆ YƐKULO YE KILE LA

4, 5. (a) Duzu a edwɛkɛ “yɛkulo Nyamenle” kile a? (b) Kile kɛzi Gyihova anwo ɛhulolɛ bɔle ɔ bo kɛ ɔsosɔ ndinli wɔ wɔ ahonle nu la.

4 “Yɛkulo Nyamenle”​—duzu a ɛnee wɔ ɛzoanvolɛ Dwɔn adwenle nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye la ɛ? Ɛnee ɔlɛka nganeɛdelɛ kpole mɔɔ yɛ nuhua ko biala lɛ maa Nyamenle la anwo edwɛkɛ. Asoo ɛkakye mekɛ mɔɔ Gyihova anwo ɛhulolɛ bɔle ɔ bo kɛ ɔsɔ ndinli wɔ wɔ ahonle nu la?

Bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ le ɛlɔlɛ nu mɔɔ bɛfi bɛtie Gyihova la mɔlebɛbo

5 Kakyehakye mekɛ mɔɔ ɛbɔle ɔ bo kɛ ɛsukoa Gyihova nee ye bodane ne mɔ anwo nɔhalɛ ne na ɛbɔle ɔ bo kɛ ɛnyia nuhua diedi la. Ɛnwunle ye kɛ bɛwole wɔ kɛ ɛtanenli mɔɔ nee Nyamenle ɛnlɛ agɔnwolɛvalɛ biala la ɛdeɛ, noko Gyihova ɛlua Kelaese anwo zo ɛbuke adenle mɔɔ ɛdua zo a ɛbanyia munlililɛ ne mɔɔ Adam minlinle ye la na ɛ sa aha dahuu ngoane la ɛmaa wɔ. (Mateyu 20:28; Wulomuma 5:12, 18) Ɛdele afɔle kpole mɔɔ Gyihova bɔle, ɔmanle ɔ Ra ne mɔɔ sonle bolɛ maa ye rawule manle wɔ la abo. Ɛhye hanle wɔ ahonle na ɛbɔle ɔ bo kɛ ɛkulo Nyamenle ne mɔɔ ɛla ɛlɔlɛ kpole ɛhye ali ɛhile wɔ la.​—Bɛgenga 1 Dwɔn 4:9, 10.

6. Kɛ yɛsi yɛda nɔhalɛ ɛlɔlɛ ali ɛ, na duzu a Nyamenle anwo ɛhulolɛ hanle wɔ manle ɛyɛle a?

6 Noko akee, ɛnee zɔhane nganeɛdelɛ ne le nɔhalɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la mɔlebɛbo ala. Ɛlɔlɛ ɛnle nganeɛdelɛ bie ala. Nɔhalɛ ɛlɔlɛ mɔɔ yɛnyia yɛamaa Nyamenle la ɛnle yɛ nloa mɔɔ yɛfa yɛaha kɛ, “Mekulo Gyihova la” ala. Nɔhalɛ ɛlɔlɛ le kɛ diedi la, gyimayɛlɛ a yɛfa yɛda ye ali a. (Gyemise 2:26) Nɔhalɛ nu, yɛkile kɛ yɛkulo awie ɔlua ninyɛne mɔɔ sɔ ɔ nye mɔɔ yɛbayɛ la azo. Ɛhye ati, mekɛ mɔɔ Gyihova anwo ɛlɔlɛ zɔle ndinli wɔ wɔ ahonle nu la, ɛnyianle ɛhulolɛ kɛ ɛbabɔ ɛbɛla mɔɔ sɔ wɔ anwuma Selɛ ne anye la. Ɛle Dasevolɛ mɔɔ bɛzɔne wɔ ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee ɛlɔlɛ kpole ɛhye nee nɔhalɛ mɔɔ bɛdi bɛmaa Gyihova la a hanle wɔ manle ɛzile kpɔkɛ ɛhye mɔɔ tɛla biala wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a. Ɛyilale ɛ nwo zo ɛmanle Gyihova kɛ ɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ, na ɛmanle bɛzɔnenle wɔ ɛvale ɛyɛle ɛhye anwo sɛkɛlɛneɛ. (Bɛgenga Wulomuma 14:7, 8.) Edwɛkɛ bieko mɔɔ ɛzoanvolɛ Dwɔn hanle la fane ɛwɔkɛ ɛhye mɔɔ wɔbɔ Gyihova mɔɔ ɛbali zolɛ la anwo.

“YƐDI NYAMENLE MƐLA NE MƆ AZO”

7. Nyamenle mɛla ne mɔ bie a le boni, na duzu a zolɛ mɔɔ yɛdi la kile a?

7 Dwɔn kilehile deɛ mɔɔ Nyamenle mɔɔ yɛkulo ye kile la anu kɛ: “Yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo.” Nyamenle mɛla ne mɔ a le boni? Gyihova ɛlua ye Edwɛkɛ, Baebolo ne azo ɛmaa yɛ mɛla titile bie mɔ. Kɛ neazo la, ɔtua nzabolɛ, nla nwo ɛbɛlatane, awozonlezonlenlɛ, awule, nee adalɛbɔlɛ. (1 Kɔlentema 5:11; 6:18; 10:14; Ɛfɛsɛsema 4:28; Kɔlɔsaema 3:9) Nyamenle mɛla ne mɔ mɔɔ yɛdi zolɛ la kile kɛ yɛbabɔ ɛbɛla mɔɔ nee ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo mɔɔ anu la ɛkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la yia la.

8, 9. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazɔ Gyihova anye wɔ gyinlabelɛ mɔɔ Baebolo nu mɛla fɔɔnwo bie ɛnle nwolɛ la anu ɛ? Maa nwolɛ neazo.

8 Noko akee, saa yɛbazɔ Gyihova anye a, ɔwɔ kɛ yɛyɛ dɔɔnwo yɛtɛla ye mɛla ne mɔ mɔɔ yɛbali zolɛ la. Gyihova ɛnva mɛla dɔɔnwo ɛnkyekye yɛ wɔ mɔɔ yɛyɛ ye alehyenlɛ biala anu la anwo. Ɛhye ati, wɔ alehyenlɛ ko biala, yɛbahola yɛayia gyinlabelɛ bie mɔ mɔɔ Baebolo nu mɛla fɔɔnwo bie ɛnle nwolɛ a. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu mɔɔ bazɔ Gyihova anye wɔ gyinlabelɛ zɛhae mɔ anu ɛ? Edwɛkɛ ngakyile dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu mɔɔ maa yɛnwu Nyamenle adwenle wɔ ninyɛne nwo a. Mekɛ mɔɔ yɛlɛsukoa Baebolo ne la, yɛbanwu mɔɔ Gyihova kulo nee mɔɔ ɔngulo la. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 97:10; Mrɛlɛbulɛ 6:16-19) Yɛbanwu subane nee nyɛleɛ bie mɔ mɔɔ ɔdie ɔto nu la. Saa yɛsukoa Gyihova subane nee ye ndenle ne mɔ anwo ninyɛne dɔɔnwo a, yɛɛ yɛbahola yɛamaa ye adwenle ahile yɛ adenle wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ nu na yeanyia yɛ nyɛleɛ zo tumi a. Ɛhye ati, wɔ gyinlabelɛ mɔɔ Baebolo mɛla fɔɔnwo bie ɛnle nwolɛ bɔbɔ la anu, yɛbahola yɛanwu mɔɔ ‘Gyihova kpondɛ kɛ yɛyɛ la.’​—Ɛfɛsɛsema 5:17.

9 Kɛ neazo la, mɛla fɔɔnwo bie ɛnle Baebolo ne anu mɔɔ tua video anzɛɛ TV zo gyimalilɛ mɔɔ da basabasayɛlɛ nee nla nwo ɛbɛlatane ali la ɛnleanlɛ a. Noko asoo yɛhyia mɛla fɔɔnwo bie mɔɔ tua ninyɛne ɛhye mɔ ɛnleanlɛ la ɔ? Yɛze kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo la. Ye Edwɛkɛ ne ka ye wienyi kɛ: ‘Gyihova kyi mɔɔ kulo konle konle la.’ (Edwɛndolɛ 11:5) Eza ɔka kɛ: ‘Nyamenle badea bɛdabɛ mɔɔ bɛbɔ nla nwo ɛbɛlatane la.’ (Hibuluma 13:4) Saa yɛdwenledwenle Baebolo nu edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo a, yɛbanwu mɔɔ le Gyihova ɛhulolɛdeɛ la wienyi. Yemɔti yɛnnea nyɛleɛ ɛhye mɔ mɔɔ yɛ Nyamenle ne kyi la yɛnva yɛnlie yɛ nye. Yɛze kɛ saa yɛkoati ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ ɛkpɔlɔ mɔɔ ewiade ne da ye ali wɔ anyelielɛ ninyɛne nu fa bɛlɛbɛla menli kɛ asɛɛ esiane biala ɛnle nuhua la a, ɔsɔ Gyihova anye. *

10, 11. Duzu ati a yɛtie Gyihova a, na tieyɛ boni a yɛyɛ yɛmaa ye a?

10 Duzu titile a maa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a? Duzu ati a yɛkulo kɛ yɛbɔ yɛ ɛbɛla alehyenlɛ ko biala yɛmaa ɔ nee mɔɔ yɛze kɛ ɔle Nyamenle adwenle la yia la ɛ? Tɛ anzohwenlɛ mɔɔ bara yɛ nwo zo anzɛɛ ngyegyelɛ mɔɔ vi Nyamenle mɛla zo ɛbulɛ nu bara la ati a yɛdi ye mɛla zo a. (Galeehyeama 6:7) Emomu, yɛbu Gyihova mɔɔ yɛtie ye la kɛ nwolɛ adenle mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ yɛdua zo yɛkile kɛ yɛkulo ye a. Kɛmɔ kakula bɔ mɔdenle yɛ debie mɔɔ bamaa ɔ ze anye alie ɔ nwo la, zɔhane ala a yɛkulo kɛ yɛyɛ mɔɔ bamaa Gyihova anye alie yɛ nwo a. (Edwɛndolɛ 5:12) Ɔle yɛ Ze, yɛɛ yɛkulo ye. Debie biala ɛnle ɛkɛ ne mɔɔ maa yɛ nye die kpole anzɛɛ maa yɛnyia ahunlundwolɛ tɛla kɛ yɛkɛnwu kɛ yɛlɛbɔ ɛbɛla mɔɔ ‘sɔ Gyihova anye a.’​—Mrɛlɛbulɛ 12:2.

11 Yemɔti yɛ tieyɛ ne ɛnle mɔɔ ɛnvi ahonle nu a; tɛ kɛ yɛkulo a yɛɛ yɛtie a. * Yɛnye mɛla ne mɔ mɔɔ yɛkulo, mɔɔ zolɛlilɛ ɛnyɛ se anzɛɛ ɔboa yɛ la na yɛngyakyi mɔɔ ɛha la. Emomu, yɛfa ‘yɛ ahonle muala yɛyɛ tieyɛ.’ (Wulomuma 6:17) Yɛte nganeɛ kɛmɔ edwɛndolɛnli ne hɛlɛle la kɛ: “Me nye die wɔ mɛla ne mɔ anwo; mekulo wɔ mɛla ne mɔ.” (Edwɛndolɛ 119:47) Ɛhɛe, yɛkulo kɛ yɛtie Gyihova. Yɛze kɛ ɔfɛta yɛɛ ɔkulo kɛ yɛyɛ tieyɛ bɔkɔɔ. (Mɛla ne 12:32) Yɛkulo kɛ Gyihova ka mɔɔ ye Edwɛkɛ ne ka ye wɔ Nowa anwo la bie yɛ nwo. Baebolo ne ka tete selɛ nɔhavo zɔhane mɔɔ hilele kɛ ɔkulo Nyamenle, ɔlua tieyɛ mɔɔ ɔyɛle wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu azo la anwo edwɛkɛ kɛ: “Nowa yɛle ɛhye mɔ na ɔyɛle debie biala mɔɔ Nyamenle zele ye la.”​—Mɔlebɛbo 6:22.

12. Mekɛ boni a yɛ tieyɛ maa Gyihova anye die a?

12 Kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ ahonle nu mɔɔ yɛfi yɛyɛ tieyɛ la anwo ɛ? Ye Edwɛkɛ ne ka kɛ ɔmaa ‘ɔ nye die.’ (Mrɛlɛbulɛ 27:11) Asoo amgba yɛ tieyɛ ne maa aleɛabo Tumivolɛ Awulae ne anye die? Ɛhɛe, ɔmaa ɔ nye die na Gyihova lɛ ndelebɛbo kpalɛ mɔɔ ɔti ɔ nye die a! Gyihova bɔle yɛ mɔɔ yɛlɛ adenle yɛsi yɛ ti anwo kpɔkɛ a. Ɛhye kile kɛ yɛkola yɛkpa mɔɔ yɛkulo; yɛkola yɛkpa kɛ yɛbadie Nyamenle anzɛɛ yɛnrɛdie ye. (Mɛla ne 30:15, 16, 19, 20) Saa yɛfi ahonle nu yɛtie Gyihova na yɛ kpɔkɛzilɛ ne gyi ɛlɔlɛ kpole mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la azo a, ɔmaa yɛ anwuma Selɛ ne anye die kpole kpalɛ. (Mrɛlɛbulɛ 11:20) Ɛnee eza yɛlɛbɔ ɛbɛla mɔɔ bawie yɛ boɛ la.

“YE MƐLA NE MƆ NOKO ƐNYƐ ƐNLOMBOƐ”

13, 14. Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ Nyamenle “mɛla ne mɔ noko ɛnyɛ ɛnlomboɛ” a, na ndonwo boni a ɛbava wɔahile ɛhye anu a?

13 Ɛzoanvolɛ Dwɔn ka Gyihova mɛla ne mɔ anwo edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la kɛ: “Ye mɛla ne mɔ noko ɛnyɛ ɛnlomboɛ.” Baebolo abohilelɛ fofolɛ ka kɛ: “Ye mɛla ne mɔ ɛmmaa yɛ nwo ɛngyele yɛ.” (New English Translation) Gyihova mɛla ne mɔ ɛnle mɔɔ nrɛlɛbɛ ɛnle nu anzɛɛ bu yɛ kɔme a. Ye mɛla ne mɔ ɛnyɛ se somaa mɔɔ dasanli mɔɔ ɛnli munli ɛngola ɛnli zo a.

14 Yɛbahola yɛayɛ nwolɛ ndonwo zɛhae. Ɛ gɔnwo bie se ɛboa ye ɛmaa ɔdu ɔhɔ sua fofolɛ nu. Nlɛka dɔɔnwo wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛkɔ a. Bie mɔ anu ɛnyɛ ɛnlomboɛ, sonla ko bahola azoa, noko bie mɔ anu yɛ ɛnlomboɛ kpalɛ mɔɔ kyesɛ menli nwiɔ na ahola azoa. Ɛ gɔnwo ne kile wɔ nlɛka mɔɔ ɔkulo kɛ ɛfa la. Asoo ɔbaha kɛ ɛzoa nlɛka ne mɔ mɔɔ ɔze kɛ nuhua yɛ ɛnlomboɛ kpalɛ la? Kyɛkyɛ. Ɔnrɛmaa ɛ ngomekye ɛnrɛzoa na ɛnrɛboda. Zɔhane ala a yɛ Nyamenle ne mɔɔ le atiakunlukɛnlɛma nee ɛlɔlɛ la ɛnrɛmaa yɛ mɛla mɔɔ ɔyɛ se somaa kɛ yɛli zolɛ a. (Mɛla ne 30:11-14) Ɔnrɛmaa yɛnrɛzoa adesoa zɛhae mɔɔ yɛ ɛnlomboɛ la. Gyihova ze kɛ yɛtɔ sinli, ɔluakɛ “ɔze kɛzi yɛde la; ɔkakye kɛ yɛle ndɛtɛlɛ ala.”​—Edwɛndolɛ 103:14.

15. Duzu ati a yɛkola yɛnyia anwodozo kɛ Gyihova mɛla ne mɔ azo ɛlilɛ le nvasoɛ kpole maa yɛ a?

15 Nɔhalɛ nu, Gyihova mɛla ne mɔ ɛnyɛ ɛnlomboɛ; zolɛlilɛ le nvasoɛ kpole maa yɛ. (Bɛgenga Ayezaya 48:17.) Ɛhye ati, Mosisi holale hanle hilele tete Yizilayɛma kɛ: ‘Gyihova vale mɛla nee ngyehyɛlɛ ɛhye mɔ manle yɛ kɛ yɛli zolɛ, yɛzulo Gyihova yɛ Nyamenle ne dahuu wɔ yɛdayɛ yɛ kpalɛyɛlɛ ti, amaa yeazinza yɛ yeamaa yɛ ngoane, kɛmɔ ɛnɛ ɔde la.’ (Mɛla ne 6:24) Yɛdayɛ noko yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ mekɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛfa ye mɛla ne mɔ amaa yɛ la, ɔdwenle yɛ dahuu boɛyɛlɛ nwo. Nɔhalɛ nu, ɔnrɛra ye ɛlɛ kɛ Gyihova bamaa yɛ mɛla mɔɔ zolɛlilɛ bahɔwie esiane nu a! Gyihova le Nyamenle mɔɔ ze nrɛlɛbɛ kpole mɔɔ bo zolɛ a. (Wulomuma 11:33) Ɛhye ati, ɔze mɔɔ le kpalɛ ɔmaa yɛ la. Eza Gyihova le ɛlɔlɛ nwo neazo mɔɔ tɛla biala. (1 Dwɔn 4:8) Ɛlɔlɛ le ye subane titile na ɔda ali wɔ edwɛkɛ biala mɔɔ ɔka nee debie biala mɔɔ ɔyɛ la anu. Ɛlɔlɛ zo a mɛla mɔɔ yeva yemaa ye azonvolɛ la kɔsɔɔti gyi a.

16. Ewiade ɛhye mɔɔ ye ɛbɛla ɛkpɔlɔ la nee yɛ sinlidɔlɛ kola maa yɛyɛ ɛtane, noko duzu ati a yɛbahola yɛayɛ tieyɛ a?

16 Ɛhye ɛngile kɛ Nyamenle mɔɔ yɛtie ye la ɛnyɛ se. Ɔwɔ kɛ yɛko yɛtia mɔdenle mɔɔ ewiade ɛhye mɔɔ ye ɛbɛla ɛkpɔlɔ mɔɔ ‘Abɔnsam di zo belemgbunli’ bɔ kɛ ɔmaa yɛayɛ ɛtane la. (1 Dwɔn 5:19) Eza ɔwɔ kɛ yɛko yɛtia yɛ sinlidɔlɛ mɔɔ piepia yɛ maa yɛbu Nyamenle mɛla zo la. (Wulomuma 7:21-25) Noko ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la bahola ali konim. Gyihova yila bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ tieyɛ bɛkile kɛ bɛkulo ye la. Ɔfa ye sunsum nwuanzanwuanza ne ɔmaa “bɛdabɛ mɔɔ bɛtie ye” kɛ belemgbunli la. (Gyima ne 5:32) Zɔhane sunsum ne so ma kpalɛ, kile kɛ subane kpalɛ mɔɔ kola boa yɛ maa yɛkɔ zo yɛyɛ tieyɛ la.​—Galeehyeama 5:22, 23.

17, 18. (a) Duzu a yɛbazuzu nwolɛ wɔ buluku ɛhye anu a, na saa yɛlɛyɛ ɛhye a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔtɛnla yɛ adwenle nu a? (b) Duzu a bɛbahilehile nu wɔ tile mɔɔ doa zo la anu a?

17 Wɔ buluku ɛhye anu, yɛbazuzu ɛbɛlabɔlɛ nwo mɛla nee ngyinlazo yɛɛ ndenle fofolɛ mɔɔ Gyihova dua zo da ye ɛhulolɛdeɛ ali la anwo. Mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ ɛhye la, ɔwɔ kɛ yɛmaa ninyɛne bie mɔ mɔɔ hyia la tɛnla yɛ adwenle nu. Bɛmaa yɛhakye kɛ Gyihova ɛnyɛ ye kyengye kɛ yɛli ye mɛla nee ye ngyinlazo ne mɔ azo; ɔkulo kɛ yɛfi yɛ ahonle nu a yɛyɛ tieyɛ a. Bɛmmamaa yɛ rɛle fi kɛ Gyihova kulo kɛ yɛbɔ ɛbɛla mɔɔ bamaa yɛanyia nyilalɛ dɔɔnwo kɛkala na yɛanyia dahuu ngoane kenlebie la. Bɛmaa yɛbu tieyɛ mɔɔ vi ahonle nu mɔɔ yɛyɛ la kɛ ɔle nwolɛ adenle mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ yɛdua zo yɛda ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la ali a.

18 Gyihova vi ɛlɔlɛ nu ɛmaa yɛ adwenle amaa yɛanwu ɛtane nee kpalɛ. Noko, amaa adwenle ne ahola ahile yɛ adenle kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛtete ye kɛmɔ tile ne mɔɔ doa zo bahilehile nu la.

^ ɛden. 11 Sunsum ɛtane ne mɔ bɔbɔ kola yɛ tieyɛ mɔɔ ɛnvi ahonle nu a. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse dule sunsum ɛtane vile menli bie anwo la, sunsum ɛtane ne mɔ liele Gyisɛse tumi ne dole nu na bɛyɛle tieyɛ ɔnva nwo kɛ ɛnee ɔnvi bɛ ahonle nu la.​—Maake 1:27; 5:7-13.