1, 2. Čo ťa podnecuje milovať Jehovu Boha?

MILUJEŠ Boha? Ak si sa už oddal Jehovovi Bohu, na túto otázku určite odpovedáš rozhodným áno — a to je dobre! Je len prirodzené, že Jehovu milujeme. Naša láska k nemu je v skutočnosti reakciou na jeho lásku k nám. Biblia to vyjadruje slovami: „My však milujeme, lebo on [Jehova] prvý miloval nás.“ — 1. Jána 4:19.

² Jehova sa ujal iniciatívy, aby nám prejavil svoju lásku. Dal nám nádherný pozemský domov. Uspokojuje naše potreby v telesnom i hmotnom ohľade. (Matúš 5:43–48) A čo je ešte dôležitejšie, uspokojuje naše duchovné potreby. Dal nám svoje Slovo, Bibliu. Okrem toho nás povzbudzuje, aby sme sa k nemu modlili, a uisťuje nás, že nás počuje a dá nám svojho svätého ducha, aby nám pomohol. (Žalm 65:2; Lukáš 11:13) A predovšetkým poslal svojho najdrahšieho Syna, aby sa stal naším Vykupiteľom a mohli sme byť vyslobodení z otroctva hriechu a smrti. Akú nesmiernu lásku nám Jehova prejavil! — Ján 3:16; Rimanom 5:8.

3. a) Čo musíme robiť, ak chceme zostať v Božej láske? b) O akej dôležitej otázke by sme mali pouvažovať a kde na ňu nachádzame odpoveď?

³ Jehova chce, aby sme sa z jeho lásky tešili navždy.  Či to tak bude, to závisí len od nás. Božie Slovo nás nabáda: „Zachovávajte sa v Božej láske... s vyhliadkou na večný život.“ (Júda 21) Vyjadrenie „zachovávajte sa“ naznačuje, že ak chceme zostať v Božej láske, musíme pre to sami niečo urobiť. Musíme Jehovovu lásku konkrétnym spôsobom opätovať. Preto by sme sa mali zamyslieť nad dôležitou otázkou: ‚Ako môžem dať najavo svoju lásku k Bohu?‘ Odpoveď na ňu nachádzame v inšpirovaných slovách apoštola Jána: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ (1. Jána 5:3) Urobíme dobre, ak starostlivo preskúmame význam týchto slov, pretože  určite chceme ukázať nášmu Bohu, ako veľmi ho milujeme.

4, 5. Opíš, ako v tvojom srdci začala rásť láska k Jehovovi.

⁴ „Láska k Bohu“ — čo mal apoštol Ján na mysli, keď písal tieto slová? Mal na mysli hlboký citový vzťah, ktorý máme k Bohu ako jednotlivci. Spomínaš si na obdobie, keď v tvojom srdci začala rásť láska k Jehovovi?

⁵ Skús sa na chvíľu zamyslieť a spomenúť si na čas, keď si prvý raz počul pravdu o Jehovovi a jeho predsavzatiach a začal si prejavovať vieru. Pochopil si, že hoci si sa narodil ako hriešnik odcudzený Bohu, Jehova ti prostredníctvom Krista otvoril cestu k tomu, aby si mohol získať dokonalosť, ktorú Adam stratil, a zdediť večný život. (Matúš 20:28; Rimanom 5:12, 18) Uvedomil si si, akú veľkú obeť Jehova priniesol, keď poslal svojho najdrahšieho Syna, aby za teba zomrel. To zapôsobilo na tvoje srdce a pocítil si lásku k Bohu, ktorý ti takýmto výnimočným spôsobom dal najavo, ako veľmi ťa miluje. — 1. Jána 4:9, 10.

6. Ako sa prejavuje pravá láska a k čomu ťa láska k Bohu podnietila?

⁶ Tento cit bol však len začiatkom pravej lásky k Jehovovi. Láska totiž nie je len pocit, ani to nie sú len slová. Pravá láska k Bohu znamená viac než len hovoriť „milujem Jehovu“. Tak ako viera, aj pravá láska sa prejavuje skutkami. (Jakub 2:26) Presnejšie povedané, prejavuje sa takými skutkami, ktoré sa páčia tomu, koho milujeme. Preto keď sa láska k Jehovovi v tvojom srdci zakorenila, vzbudila v tebe túžbu žiť tak, ako sa to páči tvojmu nebeskému Otcovi. Si už pokrsteným svedkom? Ak áno, znamená to, že hlboká a bezvýhradná láska k Jehovovi ťa  podnietila urobiť to najdôležitejšie rozhodnutie v tvojom živote. Oddal si sa Jehovovi, aby si konal jeho vôľu, a na znak svojej oddanosti si sa dal pokrstiť. (Rimanom 14:7, 8) K spĺňaniu tohto slávnostného sľubu daného Jehovovi patrí to, o čom sa apoštol Ján zmieňuje ďalej.

7. Čo znamená zachovávať Božie prikázania a čo k nim napríklad patrí?

⁷ Ako Ján vysvetľuje, láska k Bohu znamená, že „zachovávame jeho prikázania“. Aké sú Božie prikázania? Jehova nám vo svojom Slove, Biblii, dáva viacero konkrétnych príkazov a zákazov. Napríklad zakazuje také konanie, ako je opilstvo, smilstvo, modlárstvo, kradnutie a luhanie. (1. Korinťanom 5:11; 6:18; 10:14; Efezanom 4:28; Kolosanom 3:9) Zachovávať Božie prikázania znamená žiť v súlade s čistými mravnými normami zapísanými v Biblii.

8, 9. Ako môžeme vedieť, čo sa páči Jehovovi, aj v situáciách, pre ktoré neexistuje v Biblii žiaden priamy zákon? Uveď príklad.

⁸ Ak sa však chceme páčiť Jehovovi, nestačí len poslúchať jeho priame príkazy. Jehova nás nezväzuje zákonmi, ktorými by ovládal každú stránku nášho života. Preto sa možno v každodennom živote stretávame s mnohými situáciami, pre ktoré v Biblii nenachádzame konkrétne príkazy. Ako môžeme v takých situáciách vedieť, čo sa Jehovovi páči? Biblia nám jasne odhaľuje Boží spôsob myslenia. Keď študujeme Bibliu, dozvedáme sa, čo Jehova miluje a čo nenávidí. (Žalm 97:10; Príslovia 6:16–19) Začíname rozpoznávať, aké postoje a konanie si cení. Čím viac spoznávame jeho osobnosť a jeho spôsob konania, tým viac sme schopní umožniť, aby jeho spôsob myslenia ovplyvňoval naše rozhodovanie a konanie.  A tak aj v situáciách, pre ktoré neexistuje v Biblii žiaden konkrétny zákon, je často možné rozpoznať, „aká je Jehovova vôľa“. — Efezanom 5:17.

⁹ Napríklad v Biblii nenájdeme priamy zákaz pozerať filmy či televízne programy, ktoré sa vyznačujú hrubým násilím a sexuálnou nemravnosťou. Ale naozaj potrebujeme konkrétny zákon, ktorý by nám zakazoval pozerať sa na také veci? Veď vieme, aký postoj k nim zaujíma Jehova. Jeho Slovo nám jasne hovorí: „Každého, kto miluje násilie, [Jehovova] duša istotne nenávidí.“ (Žalm 11:5) A v Biblii tiež čítame: „Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ (Hebrejom 13:4) Keď uvažujeme o týchto inšpirovaných slovách, môžeme z nich jasne vidieť, aká je Jehovova vôľa. Preto sme rozhodnutí nezabávať sa tým, že by sme sa pozerali na živé zobrazovanie takého konania, aké náš Boh nenávidí. Vieme, že Jehovovi sa páči, keď sa vyhýbame morálnemu bahnu, ktoré sa tento svet snaží prezentovať ako neškodnú zábavu. *

10, 11. Prečo sme rozhodnutí poslúchať Jehovu a ako ho poslúchame?

¹⁰ Hlavne prečo chceme zachovávať Božie prikázania? Prečo chceme žiť deň čo deň v súlade s tým, čo vieme o Božom spôsobe myslenia? Pre tento spôsob života sa nerozhodujeme len preto, aby sme unikli trestu alebo aby sme sa vyhli nepríjemným následkom, ktoré zažívajú ľudia, ktorí prehliadajú Božiu vôľu. (Galaťanom 6:7) Poslušnosť Jehovovi považujeme za vzácnu príležitosť, ako mu dať najavo svoju lásku. Tak ako dieťa túži po otcovom schvaľujúcom úsmeve, aj my túžime získať Jehovovo schválenie. (Žalm 5:12) Jehova je náš Otec a my  ho milujeme. Nič nám neprináša väčšiu radosť a hlbšie uspokojenie než vedomie, že žijeme spôsobom života, ktorým ‚získavame schválenie od Jehovu‘. — Príslovia 12:2.

¹¹ Preto keď poslúchame Jehovu, nerobíme to s nevôľou, nevyberáme si, čo poslúchneme a čo nie, ani si nekladieme nejaké podmienky. * Poslúchame nielen vtedy, keď nám to vyhovuje, či vtedy, keď to pre nás nie je ťažké. Naopak, sme „zo srdca poslušní“. (Rimanom 6:17) Cítime to rovnako ako biblický žalmista, ktorý napísal: „Budem mať záľubu v tvojich prikázaniach, ktoré som si zamiloval.“ (Žalm 119:47) Áno, zamilovali sme si poslúchanie Jehovu. Uznávame, že Jehova si zasluhuje našu úplnú a bezvýhradnú poslušnosť a že ju aj vyžaduje. (5. Mojžišova 12:32) Chceme, aby Jehova mohol o nás povedať to, čo jeho Slovo hovorí o Noachovi. O tomto vernom patriarchovi, ktorý prejavoval lásku k Bohu tým, že ho po mnohé desaťročia poslúchal, v Biblii čítame: „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ — 1. Mojžišova 6:22.

12. Kedy naša poslušnosť prináša radosť Jehovovmu srdcu?

¹² Čo Jehova cíti, keď ho ochotne poslúchame? Jeho Slovo hovorí, že tým ‚rozradostňujeme jeho srdce‘. (Príslovia 27:11) Naozaj naša poslušnosť prináša radosť Zvrchovanému Panovníkovi vesmíru? Áno, je to tak. A Jehova má skutočne dôvod tešiť sa z nej! Vytvoril nás ako bytosti so slobodnou vôľou. To znamená, že máme na výber — môžeme sa rozhodnúť, že ho budeme poslúchať,  alebo sa môžeme rozhodnúť, že budeme neposlušní. (5. Mojžišova 30:15, 16, 19, 20) Keď sa ochotne rozhodneme, že ho budeme poslúchať, a keď to robíme zo srdca naplneného láskou k nemu, prináša to nášmu nebeskému Otcovi veľkú radosť a potešenie. (Príslovia 11:20) Zároveň si tým volíme tú najlepšiu životnú cestu.

13, 14. Prečo môžeme povedať, že Božie „prikázania nie sú bremenom“, a ako by sa to dalo znázorniť?

¹³ Apoštol Ján nám o Jehovových požiadavkách hovorí niečo veľmi upokojujúce: „Jeho prikázania nie sú bremenom.“ Grécke slovo, ktoré je v 1. Jána 5:3 preložené ako „bremeno“, doslovne znamená niečo „ťažké“. * Jehovove požiadavky nie sú nerozumné ani zaťažujúce či utláčajúce. Jeho zákony nie sú také, že by ich nedokonalí ľudia neboli schopní dodržiavať.

¹⁴ Môžeme si to znázorniť. Blízky priateľ ťa požiada, aby si mu pomohol presťahovať sa. Je potrebné preniesť množstvo škatúľ. Niektoré z nich sú ľahké a bez problémov ich unesie aj jeden človek. Iné sú však ťažké a musia ich dvíhať dvaja. Tvoj priateľ vyčlení škatule, ktoré mu máš preniesť ty. Žiadal by ťa, aby si prenášal škatule, o ktorých vie, že sú pre teba priťažké? Nie. Nechce, aby si si ublížil. Podobne ani náš milujúci a láskavý Boh od nás nežiada, aby sme dodržiavali prikázania, ktoré by bolo pre nás príliš ťažké splniť. (5. Mojžišova 30:11–14) Nikdy by od nás nežiadal, aby sme niesli také ťažké bremeno.  Jehova chápe naše obmedzenia, lebo „sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“. — Žalm 103:14.

15. Prečo si môžeme byť istí, že Jehovove prikázania sú v našom najlepšom záujme?

¹⁵ Jehovove prikázania ani zďaleka nie sú zaťažujúce; sú v našom najlepšom záujme. (Izaiáš 48:17) Mojžiš preto mohol starovekému Izraelu povedať: „Jehova [nám prikázal], aby sme uplatňovali všetky tieto predpisy, aby sme sa stále báli Jehovu, nášho Boha, na naše dobro, aby sme zostali živí tak ako v tento deň.“ (5. Mojžišova 6:24) Aj my si môžeme byť istí, že keď nám Jehova dáva zákony, robí to preto, lebo mu leží na srdci naše dobro — naše trvalé, večné blaho. Mohlo by to byť azda inak? Veď Jehova je Bohom nekonečnej múdrosti. (Rimanom 11:33) Teda vie, čo je pre nás najlepšie. Je tiež zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Láska je samotnou podstatou jeho osobnosti; ovplyvňuje všetko, čo hovorí a robí. Je základom všetkých prikázaní, ktoré Jehova dáva svojim služobníkom.

16. Prečo môžeme kráčať cestou poslušnosti aj napriek vplyvom tohto skazeného sveta a sklonom nášho nedokonalého tela?

¹⁶ To neznamená, že poslúchať Boha je ľahké. Musíme bojovať proti vplyvom tohto skazeného sveta, ktorý „leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Musíme tiež zápasiť s nedokonalosťou nášho tela, ktoré má sklon porušovať Božie zákony. (Rimanom 7:21–25) Ale naša láska k Bohu môže zvíťaziť. Jehova žehná všetkých, ktorí mu chcú poslušnosťou dokázať svoju lásku. Dáva svojho svätého ducha „tým, ktorí ho poslúchajú ako vládcu“. (Skutky 5:32) Tento duch v nás vytvára vynikajúce ovocie — cenné vlastnosti, ktoré nám môžu pomôcť kráčať cestou poslušnosti. — Galaťanom 5:22, 23.

17, 18. a) Čo budeme skúmať v tejto knihe a čo by sme pritom mali mať na pamäti? b) O čom budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole?

 ¹⁷ V tejto knihe budeme skúmať Jehovove zásady a mravné normy, ako aj mnohé iné náznaky Jehovovej vôle. Pritom by sme mali mať na pamäti niekoľko dôležitých vecí. Pamätajme, že Jehova nás nenúti, aby sme poslúchali jeho zákony a riadili sa jeho zásadami; želá si ochotnú poslušnosť, ktorá vychádza zo srdca. Nezabudnime, že Jehova od nás žiada, aby sme žili spôsobom života, ktorý už teraz prináša bohaté požehnania a vedie k večnému životu v budúcnosti. A svoju poslušnosť preukazovanú z celého srdca považujme za to, čím naozaj je — za cennú príležitosť ukázať Jehovovi, ako veľmi ho milujeme.

¹⁸ Aby nám Jehova pomohol rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, prejavil nám lásku tým, že nás obdaril svedomím. Ak však chceme, aby nás naše svedomie spoľahlivo viedlo, musíme si ho školiť. O tom budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole.