1 – 3. a) Aká nepopierateľná pravda je vyjadrená v Biblii? b) Ako si môžeme vybrať spoločníkov, ktorí nás ovplyvnia k dobrému?

ĽUDIA sú v istom zmysle ako špongie — majú sklon absorbovať to, čo je okolo nich. Veľmi ľahko si dokonca aj mimovoľne osvojujú postoje, normy a osobnostné črty ľudí, s ktorými sa priatelia.

² V Biblii je vyjadrená jedna nepopierateľná pravda: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ (Príslovia 13:20) V tomto prísloví sa nehovorí len o bežnom kontakte. Vyjadrenie „chodí s“ naznačuje pestovanie spoločenstva. * Jeden komentár k tomuto veršu hovorí: „Chodiť s nejakým človekom naznačuje lásku a blízky vzťah.“ Nesúhlasíš s tým, že ak niekoho milujeme, máme sklon napodobňovať ho? Je to tak. Keďže k ľuďom, ktorých milujeme, sa citovo pripútavame, môžu mať na nás silný vplyv, ktorý nás bude meniť — k dobrému alebo k zlému.

³ Ak chceme zostať v Božej láske, je dôležité hľadať si spoločníkov, ktorí nás ovplyvnia k dobrému. Ako si môžeme nájsť takých spoločníkov? Jednoducho povedané, tak, že budeme milovať tých, ktorých miluje Boh, teda že si budeme hľadať priateľov medzi Božími priateľmi.  Uvažuj. Mohli by sme nájsť nejakých lepších spoločníkov, než sú tí, ktorí majú také vlastnosti, aké Jehova hľadá u svojich priateľov? Preto teraz preskúmajme, akých ľudí Boh miluje. Keď budeme mať na pamäti Jehovov názor, budeme si vedieť lepšie vybrať vhodných spoločníkov.

4. Prečo má Jehova právo vyberať si, s kým sa bude priateliť, a prečo sa o Abrahámovi zmienil ako o ‚svojom priateľovi‘?

⁴ Jehova si starostlivo vyberá, s kým sa bude priateliť. A právom. Veď je Zvrchovaným Pánom vesmíru a priateľstvo s ním je tá najväčšia výsada, akú si len možno predstaviť. Koho si teda vyberá za priateľov? Jehova má blízko k tým, ktorí v neho veria a plne mu dôverujú. Zamysli sa napríklad nad patriarchom Abrahámom, ktorý bol známy svojou výnimočnou vierou. Ťažko si predstaviť väčšiu skúšku viery pre ľudského otca než byť požiadaný obetovať svojho syna. * No Abrahám „akoby obetoval Izáka“ s úplnou dôverou, „že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych“. (Hebrejom 11:17–19) Keďže Abrahám prejavil takú vieru a poslušnosť, Jehova ho s láskou nazval ‚svojím priateľom‘. — Izaiáš 41:8; Jakub 2:21–23.

5. Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí ho verne poslúchajú?

⁵ Jehova si vysoko cení vernú poslušnosť. Miluje tých, ktorí sú ochotní klásť vernosť jemu pred všetko ostatné. (2. Samuelova 22:26) Ako sme videli v prvej kapitole tejto publikácie, Jehova má veľkú radosť z tých, ktorí sa rozhodli poslúchať ho z lásky. V Prísloviach 3:32 čítame:  „[Jehova] sa dôverne stýka s priamymi.“ Tí, ktorí verne spĺňajú Božie požiadavky, dostávajú od Jehovu veľkolepé pozvanie: môžu byť hosťami v jeho „stane“, teda sú pozývaní uctievať ho a získavajú k nemu voľný prístup v modlitbe. — Žalm 15:1–5.

6. Ako môžeme dať najavo, že milujeme Ježiša, a čo Jehova cíti k tým, ktorí milujú jeho Syna?

⁶ Jehova tiež miluje tých, ktorí milujú Ježiša, jeho jednosplodeného Syna. Ježiš povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a budeme bývať u neho.“ (Ján 14:23) Ako môžeme dať najavo, že milujeme Ježiša? Istotne tak, že budeme dodržiavať jeho prikázania vrátane príkazu zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov. (Matúš 28:19, 20; Ján 14:15, 21) Lásku k Ježišovi dokazujeme aj tým, že ‚verne nasledujeme jeho šľapaje‘ — napodobňujeme ho slovami i skutkami do takej miery, do akej to len ako nedokonalí ľudia dokážeme. (1. Petra 2:21) Úsilie tých, ktorých láska k Synovi podnecuje žiť tak, ako žil on, rozradostňuje Jehovovo srdce.

7. Prečo je múdre priateliť sa s ľuďmi, ktorí sú Jehovovými priateľmi?

⁷ Viera, vernosť, poslušnosť a láska k Ježišovi a k jeho spôsobu konania — to sú len niektoré z vlastností, ktoré Jehova hľadá u svojich priateľov. Každý z nás urobí dobre, keď si položí nasledujúce otázky: ‚Prejavujú tieto vlastnosti a konajú takto moji blízki spoločníci? Sú moji priatelia Jehovovými priateľmi?‘ Ak si hľadáme takýchto priateľov, konáme múdro. Ľudia, ktorí si rozvíjajú zbožné vlastnosti a horlivo zvestujú dobré posolstvo o Kráľovstve, môžu mať na nás pozitívny vplyv. Môžu nás podnecovať, aby sme žili v súlade so svojím rozhodnutím páčiť sa Bohu. — Pozri rámček „ Kto je dobrý priateľ?“

8. Čo sa ti páči na vzťahu medzi a) Noemou a Rút, b) tromi mladými Hebrejmi a c) Pavlom a Timotejom?

⁸ V Písmach nachádzame mnohé príklady ľudí, ktorí mali veľký úžitok z toho, že si vyberali vhodných spoločníkov. Môžeš sa v nich dočítať o vzťahu medzi Noemou a jej nevestou Rút, medzi tromi mladými Hebrejmi, ktorí sa v Babylone navzájom podporovali, a tiež medzi Pavlom a Timotejom. (Rút 1:16; Daniel 3:17, 18; 1. Korinťanom 4:17; Filipanom 2:20–22) Venujme sa však teraz inému výnimočnému príkladu: priateľstvu medzi Dávidom a Jonatánom.

9, 10. Na čom bolo založené priateľstvo medzi Dávidom a Jonatánom?

⁹ V Biblii sa píše, že po tom, čo Dávid zabil Goliáta, „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši, a Jonatán si ho zamiloval ako svoju dušu“. (1. Samuelova 18:1) Tak sa zrodilo nerozlučné priateľstvo, ktoré napriek značnému vekovému rozdielu pretrvalo až do chvíle, keď Jonatán padol v boji. * (2. Samuelova 1:26) Na čom bolo založené silné puto, ktoré vzniklo medzi týmito dvoma priateľmi?

¹⁰ Dávida a Jonatána spájala láska k Bohu a silná túžba zostať mu verný. Týchto dvoch mužov teda spájalo duchovné puto. Každý z nich prejavoval vlastnosti, pre ktoré si ho ten druhý obľúbil. Na Jonatána nepochybne zapôsobila odvaha a horlivosť mladého muža, ktorý sa nebojácne zastal Jehovovho mena. Dávid mal zas nepochybne úctu k staršiemu mužovi, ktorý lojálne podporoval Jehovovo usporiadanie a nesebecky dával Dávidove  záujmy pred svoje vlastné. Zamysli sa napríklad nad tým, čo sa stalo, keď Dávid prežíval ťažké chvíle ako utečenec na pustatine, kam utiekol pred hnevom zlého kráľa Saula, Jonatánovho otca. Jonatán pozoruhodným spôsobom prejavil Dávidovi lojálnosť, keď sa ujal iniciatívy a „šiel k Dávidovi... aby posilnil jeho ruku vzhľadom na Boha“. (1. Samuelova 23:16) Skús si predstaviť,  čo asi Dávid cítil, keď jeho drahý priateľ prišiel za ním a povzbudil ho! *

11. Čo sa učíš o priateľstve z príkladu Jonatána a Dávida?

¹¹ Čo sa učíme z príkladu Jonatána a Dávida? Najmä to, že to najdôležitejšie, čo by mali mať priatelia spoločné, sú duchovné hodnoty. Keď si vytvárame blízky vzťah k ľuďom, ktorí majú rovnaké presvedčenie ako my, vyznávajú rovnaké morálne hodnoty a rovnako ako my túžia zostať verní Bohu, môže to viesť k výmene myšlienok, pocitov a skúseností, ktoré nás povzbudia a posilnia.  (Rimanom 1:11, 12) Takýchto duchovne zmýšľajúcich spoločníkov nájdeme medzi Jehovovými ctiteľmi. Znamená to však, že každý, kto chodí na zhromaždenia do sály Kráľovstva, je dobrým spoločníkom? Nemusí to tak byť.

12, 13. a) Prečo si svojich spoločníkov musíme starostlivo vyberať aj medzi spolukresťanmi? b) Akej náročnej situácii čelili zbory v prvom storočí a aké dôrazné varovania dal preto Pavol kresťanom?

¹² Aj v zbore si musíme vyberať, ak si chceme nájsť spoločníkov, ktorí nás budú duchovne budovať. Malo by nás to prekvapovať? Vôbec nie. Tak ako niektoré plody na strome potrebujú dlhší čas, aby dozreli, aj niektorým kresťanom v zbore môže trvať dlhšie, kým dosiahnu duchovnú zrelosť. Preto v každom zbore nachádzame kresťanov na rôznej úrovni duchovného rastu. (Hebrejom 5:12–6:3) Pravdaže, voči novým či slabším v zbore sme trpezliví a prejavujeme im lásku, lebo im chceme pomôcť duchovne rásť. — Rimanom 14:1; 15:1.

¹³ Niekedy však môže v zbore nastať taká situácia, že musíme byť opatrní, pokiaľ ide o to, s kým trávime čas. Niektorí sa možno zaplietli do pochybného konania. U iných sa možno vyvinul duch zatrpknutosti či sťažovania sa. Podobnej náročnej situácii čelili aj zbory v prvom storočí n. l. Väčšina ich členov bola verná, ale niektorí jednotlivci sa nesprávali tak, ako by sa mali. Keďže niektorí v korintskom zbore sa nedržali určitých kresťanských náuk, apoštol Pavol varoval zbor: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:12, 33) A Timoteja upozorňoval na to, že aj medzi spolukresťanmi sa môžu vyskytnúť jednotlivci, ktorí sa nesprávajú úctyhodným spôsobom. Povedal mu, aby sa od takýchto ľudí zachovával čistý, aby  si z nich nerobil blízkych spoločníkov. — 2. Timotejovi 2:20–22.

14. Ako môžeme uplatniť zásadu, ktorá sa skrýva za Pavlovými varovnými slovami týkajúcimi sa spoločníkov?

¹⁴ Ako môžeme uplatniť zásadu, ktorá sa skrýva za Pavlovými varovnými slovami? Tak, že nebudeme pestovať blízke spoločenstvo s nikým — či už v zbore, alebo mimo neho —, kto by na nás mohol mať škodlivý vplyv. (2. Tesaloničanom 3:6, 7, 14) Musíme si chrániť svoju duchovnosť. Pamätajme na to, že podobne ako špongia nasáva vodu okolo seba, aj my absorbujeme postoje blízkych priateľov a ich spôsob konania. Ak špongiu namočíme do octu, nemôžeme očakávať, že nasiakne vodou. Podobne keď sa stýkame s ľuďmi, ktorí pôsobia negatívnym vplyvom, nemôžeme očakávať, že „nasiakneme“ tým, čo je pozitívne. — 1. Korinťanom 5:6.

15. Ako si môžeš nájsť duchovne zmýšľajúcich priateľov v zbore?

¹⁵ Našťastie pravdepodobnosť, že si medzi spoluveriacimi nájdeme vhodných priateľov, je naozaj veľká. (Žalm 133:1) Ako si môžeš nájsť duchovne zmýšľajúcich priateľov v zbore? Keď si budeš rozvíjať zbožné vlastnosti a postoje, istotne to k tebe bude priťahovať kresťanov s podobným zmýšľaním. Zároveň možno budeš musieť podniknúť určité praktické kroky — ujať sa iniciatívy a nadviazať nové priateľstvá. (Pozri rámček „ Ako sme si našli dobrých priateľov“.) Hľadaj si takých priateľov, ktorí prejavujú vlastnosti, ktoré chceš prejavovať aj ty. Dbaj na biblickú radu a ‚rozšír sa‘ — hľadaj si priateľov medzi spoluveriacimi bez ohľadu na rasu, národnosť či kultúru. (2. Korinťanom 6:13; 1. Petra 2:17) Neobmedzuj sa len na vrstovníkov. Spomeň si, Jonatán bol od Dávida oveľa starší. Mnohí starší kresťania môžu k priateľstvu prispieť bohatstvom skúseností a múdrosti.

16, 17. Prečo by sme nemali opúšťať zbor, keď nás spoluveriaci nejako zraní?

¹⁶ Keďže v zbore existuje široká škála osobností, ktoré pochádzajú z rozličného prostredia, z času na čas môžu vzniknúť ťažkosti. Spoluveriaci možno povie alebo urobí niečo, čím nás zraní. (Príslovia 12:18) Niekedy je zdrojom ťažkostí už to, že sa stretnú rozdielne osobnosti alebo dôjde k nejakému nedorozumeniu či k názorovým rozdielom. Potkneme sa na tom a opustíme zbor? Ak máme skutočnú lásku k Jehovovi a k tým, ktorých Jehova miluje, neurobíme to.

¹⁷ Jehova si ako náš Stvoriteľ a Udržiavateľ života zaslúži našu lásku a úplnú oddanosť. (Zjavenie 4:11) A našu lojálnu podporu si zaslúži aj zbor, ktorý Jehova s potešením používa. (Hebrejom 13:17) Teda ak nás spoluveriaci  nejako zraní alebo sklame, neopustíme zbor na znak protestu. Prečo by sme to aj robili? Veď nám neublížil Jehova. Láska k Jehovovi by nám nikdy nemala dovoliť, aby sme sa k nemu a k jeho ľudu obrátili chrbtom! — Žalm 119:165.

18. a) Čo môžeme urobiť na podporu pokoja v zbore? b) Aké požehnania zažijeme, keď sa rozhodneme odpustiť, ak je na to rozumný podklad?

¹⁸ Láska k spoluveriacim nás podnecuje podporovať v zbore pokoj. Jehova neočakáva dokonalosť od tých, ktorých miluje, a nemali by sme ju očakávať ani my. Láska nám pomáha prehliadať drobné priestupky a pamätať pritom na to, že všetci sme nedokonalí a robíme chyby. (Príslovia 17:9; 1. Petra 4:8) Láska nám pomáha stále si ‚ochotne vzájomne odpúšťať‘. (Kolosanom 3:13) Nie vždy je ľahké uplatniť túto radu. Ak dovolíme, aby nás ovládli negatívne emócie, môžeme mať sklon prechovávať hnev. Možno máme pocit, že svojím hnevom previnilca istým spôsobom potrestáme. Prechovávaním hnevu však v skutočnosti ubližujeme sami sebe. Keď sa rozhodneme odpustiť, ak je na to rozumný podklad, zažijeme mnohé požehnania. (Lukáš 17:3, 4) Získame pokoj mysle a srdca, zachováme pokoj v zbore, a čo je najdôležitejšie, uchránime si vzťah k Jehovovi. — Matúš 6:14, 15; Rimanom 14:19.

19. V akých situáciách je nutné, aby sme s niekým prestali pestovať spoločenstvo?

¹⁹ Niekedy sme vyzvaní, aby sme prestali pestovať spoločenstvo s určitým človekom, ktorý bol donedávna členom zboru. K takejto situácii dochádza, keď je niekto vylúčený, lebo nekajúcne porušuje Boží zákon, alebo keď niekto zapiera vieru tým, že vyučuje falošné náuky alebo sám opustil spoločenstvo. Božie Slovo nám jasne hovorí,  aby sme sa s takými ľuďmi „prestali stýkať“. * (1. Korinťanom 5:11–13; 2. Jána 9–11) Vyhýbať sa niekomu, kto bol možno naším priateľom alebo je naším príbuzným, môže byť skutočne náročné. Zaujmeme pevný postoj a ukážeme tak, že lojálnosť Jehovovi a jeho spravodlivým zákonom kladieme pred všetko ostatné? Pamätaj, že Jehova si lojálnosť a poslušnosť vysoko cení.

20, 21. a) Prečo je vylúčenie láskyplným opatrením? b) Prečo je dôležité múdro si vyberať spoločníkov?

²⁰ Vylúčenie je v skutočnosti láskyplným opatrením od Jehovu. Ako to? Vylúčenie nekajúcneho hriešnika je prejavom lásky k Jehovovmu svätému menu, ako aj k Božím normám a k Jehovovi samotnému. (1. Petra 1:15, 16) Vďaka opatreniu vylúčenia sa zbor zachováva čistý. Jeho verní členovia sú chránení pred škodlivým vplyvom svojvoľných hriešnikov a môžu ďalej uctievať Jehovu s vedomím, že zbor je bezpečným prístavom v tomto skazenom svete. (1. Korinťanom 5:7; Hebrejom 12:15, 16) Toto prísne disciplinárne opatrenie je prejavom lásky k previnilcovi. Možno ten človek potrebuje práve takýto šok, aby sa spamätal a podnikol kroky nevyhnutné na to, aby sa mohol vrátiť k Jehovovi. — Hebrejom 12:11.

²¹ Je nepopierateľné, že naši blízki spoločníci nás môžu silno ovplyvniť, že nás môžu formovať. Preto je dôležité, aby sme si svojich spoločníkov vyberali múdro. Keď si budeme hľadať priateľov medzi Jehovovými priateľmi, keď budeme milovať tých, ktorých miluje Boh, budeme obklopení tými najlepšími spoločníkmi, akých len môžeme mať. To, čo v ich spoločnosti „absorbujeme“, nám pomôže žiť v súlade s naším odhodlaním páčiť sa Jehovovi.