Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-3

Tiavo ty Olo Tea Ndranahary

Tiavo ty Olo Tea Ndranahary

“Ze miaraky amy hendry le ho hendry.” —OHABOLANA 13:20.

1-3. a) Ino ty raha tsy iankania volany ty Baiboly? b) Manao akory ty hahitàntsika nama mampirisiky antsika hanao raha soa?

LAHA dinihy, le manahaky eponzy io ty olo. Mitsintsiky ze ranon-draha marìny azy mbeny ty eponzy. Ho zay koa ty olo, satria mora manahaky ty olo mifandramby marìny aminy, ndre tsy kinahiny azy raha zay. Mety hotahafiny iaby ndre ty toe-tsainy, ndre ty fitsipiky arahiny, ndre ty toetsiny.

2 Tsy iankania laha mivola ty Baiboly hoe: “Ze miaraky amy hendry le ho hendry, fa ho voan-doza ze minama amy ty tsy misy say.” (Ohabolana 13:20) Tsy ty olo mifankahita kindraindraiky avao ro teany hovolany eo. Fifandrambesa maharitsy ro teany hovolany amy hoe “miaraky.” Mivola ty boky raiky mikasiky Baiboly fa “tafilitsy amy raha zay ty fitiava noho ty fifankahazoa am-po.” Tsy ekènao va fa mora manahaky ty olo teantsika tsika? Marina zay, satria tsy mahasaraky azy tsika, le mety hahatariky antsika ie, ndre amy ty soa zay ndre amy ty raty.

3 Vatan-draha marè ty hoe mana nama mampirisiky antsika hanao raha soa, laha teantsika ty tsy hiala amy fitiava Ndranahary ao. Manao akory ty hahitàntsika nama manahaky zay? Laha avanta, le ty olo tea Ndranahary ro tokony ho teantsika, le ty namany ro inamàntsika. Mana ty toetsy tea Jehovah ty namany. Afaky minama amin’olo rey tsika. Mbo hahita nama soa mandilatsy any zay koa va tsika? Ndao moa hodinihintsika hoe nama manao akory ro tea Ndranahary. Lafa mazava amintsika ty hevitsy Jehovah, le ho haintsika soa ty mifily nama.

TY OLO TEA NDRANAHARY

4. Manino ro marina ty ahy Jehovah laha mifily soa ty olo ho namany, le manino Abrahama ro nikaihiny hoe “namako”?

4 Filỳ Jehovah soa ty olo ho namany. Marina ty azy! Ie lahy ro Tompo Fara Tampony ka! Sady voninahitsy bevata ty hoe namany. Ka ia ro filìny ho namany? Mifandramby marìny amy ty olo matoky azy noho mino azy vatany ie. Eritsereto, ohatsy, Abrahama, azy lahilahy nana finoa niavaky iny. Nivolany Jehovah ie, mba hanao soro ty anany. Laha mbo baba olombelo avao, le ataho raha fa tsy misy fitsapàm-pinoa mandilatsy any zay koa! * Fe “toly zisiky amy fanomeza any Isaka” Abrahama, satria nino vatany fa ho “hay Ndranahary ndre ty mamelo azy amy maty aza.” (Hebreo 11:17-19) Tea Ndranahary Abrahama satria nanam-pinoa sady nanoriky ty safàny. Zay ro nahavy Jehovah hikaiky azy hoe “namako.”—Isaia 41:8; Jakoba 2:21-23.

5. Manao akory ty fahità Jehovah ty olo tsy mivaliky fa manoriky ty safàny avao?

5 Vatan-draha amy Jehovah ty fanoriha safà noho tsy fivaliha. Teany ty olo lafa tsy mivaliky aminy ndre ino ndre ino ty raha miseho. (Vakio 2 Samoela 22:26.) Nihitantsika tamy Toko 1 tao fa mahafalifaly azy laha fitiava ro manosiky ty olo hanoriky ty safàny. “Ty olo-mahity ro mana fifandrambesa marìny aminy”, hoy ty asa Ohabolana 3:32. Lafa misy olo tsy mivaliky noho manao ze raha takỳ Jehovah, le soa fanahy aminy ie, ka manasa azy ho vahiny amy ‘tranolainy’ ao. Midika raha zay fa engàny hanompo azy noho hiresaky aminy malalaky rozy.—Salamo 15:1-5.

6. Manao akory ty hampisehoantsika fa teantsika Jesosy? Manao akory ty fandrambesa Jehovah ty olo tea Anany io?

6 Tea Jehovah ty olo tea any Jesosy, azy Anany lahitoka iny. Nivola Jesosy hoe: “Laha misy tea ahy, le hanoriky ty safàko ie, le ho tea azy Babako, le hana aminy any zahay ka hiaraky mipetraky aminy.” (Jaona 14:23) Manao akory ty hampisehoantsika hoe teantsika Jesosy? Tea azy tsika laha manoriky ty didiny. Tafilitsy amy zay ty fitoria noho fampianara. (Matio 28:19, 20; Jaona 14:15, 21) Tea azy koa tsika laha ‘manoriky marìny ty liany’, na hoe manahaky azy amy safà noho amy ty raha atao, amy ze farany vitantsika olombelo tsy lavorary. (1 Petera 2:21) Falifaly ty fo Jehovah, laha teantsika Kristy, ka miezaky hanahaky azy tsika.

7. Manino ro fahendrea ty minama amy ty nama Jehovah?

7 Retoa zany ty toetsy tea Jehovah hanàna ty namany: Finoa, tsy fivaliha, noho fanoriha safà, voho fitiava any Jesosy noho ty raha nataony. Soa laha mieritseritsy tsika hoe: ‘Mana toetsy reo va ty olo mifandramby marìny amiko? Ty nama Jehovah va ro ataoko nama?’ Hendry tsika laha manao ho zay. Misy vokany amintsika ty fiaraha amin’olo miezaky hana toetsy soa noho mazoto mitory ty vaovao soa. Manampy antsika raha zay mba hanatanteraky ty faniriantsika hampifalifaly a Ndranahary.—Henteo ty efajoro hoe “ Manao Akory Nama Soa Zao?

OHATSY BAKA AMY BAIBOLY

8. Ino ty mampieky anao marè amy ty fifandrambesa a) Rota noho Naomy? b) Hebreo telo lahy rey? d) Paoly noho Timoty?

8 Misy tantaran’olo maro nandramby soa baka amy fahaiza mifily nama ty amy Baiboly ao. Azonao vakỳ, ohatsy, ty tantara Rota noho Naomy vinantovaviny, ty mikasiky Hebreo telo lahy tsy nifankafoy ta Babylona any rey, mbo ao koa ry Paoly noho Timoty. (Rota 1:16; Daniela 3:17, 18; 1 Korintianina 4:17; Filipianina 2:20-22) Fe, handiniky ohatsy hafa tena miavaky tsika henanizao, tsy ino zay fa ty finamà Davida noho Jonatana.

9, 10. Ino ty nahavy an-drozy roe ho mpinama marè?

9 Ho zao ty raha volany Baiboly, lafa baka namono any Goliata Davida: “Le nanjary mpinama marè Davida noho Jonatana, le nitea azy sahala amy ty vatany Jonatana.” (1 Samoela 18:1) Nanjary mpinama tsy nifankafoy rozy, ndre nifankalavitsy aza ty taon-drozy. * (2 Samoela 1:26) Ino ty nahavy an-drozy roe ho mpinama marè?

10 Samby tea a Ndranahary noho naniry marè tsy hivaliky aminy Davida noho Jonatana, ka zay ro nahavy an-drozy ho mpinama marè. Ndre Davida, ndre Jonatana, le samby nana toetsy nahavy ty raiky ho tea azy. Azo antoky fa nampieky any Jonatana ty herim-po mpamaraky io, tsy natahotsy niaro ty anara Jehovah. Azo antoky koa fa nihajà Davida lahilahy fa be io. Tsy nivaliky ie fa naneky ty fanapahan-kevitsy Jehovah, sady nidary ze hahasoa Davida aloha ty azy am-batany. Kivy marè, ohatsy, Davida ndraiky zay. Nivòny an-diomonto any ie mba tsy ho tratsy ty heloky mpanjaka raty fanahy raiky. Tsy ia io fa Saoly, baba Jonatana. Nisy raha niavaky natao Jonatana tamy zay, mba hanaporofoany ty tsy fivalihany. “Nandeha amy Davida, ta Horesa ao” ie “mba hanamafy ty fatokisa Davida a Ndranahary.” (1 Samoela 23:16) Mba eritsereto avao tse ty hafalea Davida, lafa niavy aminy eo namany teany biby iny mba hampahery azy! *

11. Ino ty ianaranao mikasiky ty finamà, laha hentea ty ohatsy Jonatana noho Davida?

11 Ino ty ianarantsika baka amy ty ohatsy Jonatana noho Davida? Hitantsika fa ndre eo ty raha itoviza ty mpinama, le ty fifandrambesa amy Jehovah ro tokony ho vatan-draha marè. Soa laha mitovy ty raha inoa ty mpinama noho ty fitsipiky arahiny, sady samby maniry tsy hivaliky amy Ndranahary rozy. Afaky mifampahery rozy amy zay, lafa mifanakalo hevitsy noho mifanambara fihetseham-po voho mifampitantara vaovao. (Vakio ty Romanina 1:11, 12.) Amy fiangona eo avao tsika ro hahita nama manahaky zay. Midika va raha zay fa nama soa iaby ze olo mamonjy fivoria Kristiana rey? Tsy voatery ho zay.

HENTEO TY OLO HINAMÀNAO

12, 13. a) Manino tsika ro tokony hifily soa ty namantsika, ndre amy fiangona eo aza? b) Ino ty raha nanahira tamy fiangona tamy taonjato voalohany? Ino ty nafepetsy Paoly?

12 Ndre amy fiangona eo, le tsy maintsy mifily soa tsika, mba hahazoa nama hanampy antsika hifandramby soa amy Ndranahary. Tsy mahatseriky raha zay. Elaela ty Kristiana sisany vo matotsy, manahaky voankazo tsy miaraky masaky io, ndre samby amy hazo raiky. Ka tsy mitovy ty fahamatora ty Kristiana, ndre aia ndre aia ty fiangona misy azy. (Hebreo 5:12–6:3) Ndre eo zay, le mampiseho fitiava noho fahalinìsa amy ze vaovao noho mbo malemy finoa tsika, satria ta hanampy azy hihamatotsy.—Romanina 14:1; 15:1.

13 Mila miamby soa amy ty olo iarahantsika amy fiangona eo tsika kindraiky. Mety hanao raha mahamarikariky ty olo sisany. Mety ho be kinokino, na hitaray lava ty ilany. Fa nisy raha nanahira manahaky zay ty tamy taonjato voalohany. Tsy nivaliky ty ankamaroan’olo tamy fiangona teo, fe nisy avao ty tsy soa fandaisam-bata. Nisy olo tamy fiangona Korinto tao, ohatsy, tsy nitanjaky ty fampianara sisany. Namepetsy an-drozy Paoly hoe: “Ka maneky ho voafitaky nareo: Ty naman-draty le manimba ty fahazara mahasoa.”(1 Korintianina 15:12, 33) Nampiambeniny koa Timoty fa mety hisy olo hanao raha tsy mety, ndre amy fiangona eo. Tsy tokony hihamarìniky marè ty olo manahaky rey Timoty.—Vakio ty 2 Timoty 2:20-22.

14. Manao akory ty hanorihantsika torolala namea Paoly mikasiky finamà io?

14 Manao akory ty hanorihantsika torolala namea Paoly io? Tsy tokony hifandramby marìny amy ty olo mety hitariky antsika amy raha raty tsika, ndre amy fiangona eo ie ndre tsy eo. (2 Tesalonianina 3:6, 7, 14) Tsy maintsy miaro ty fifandrambesantsika amy Jehovah tsika. Tiarovo fa manahaky ty raha atao ty namantsika noho ty toe-tsainy tsika, sahala amy eponzy io, mitsintsiky ty ranon-draha marìny azy mbeny. Tsy ho rano malio mihintsy ro hameno eponzy iny, laha ajobo anaty rano maloto ie. Tsy afaky mitamà handramby hasoava koa tsika, laha nama raty ro miharo amintsika.—1 Korintianina 5:6.

Afaky mahita nama soa iha amy fiangona eo

15. Ino ty azonao atao mba hahazoa nama mifandramby soa amy Jehovah?

15 Soa avao fa afaky mahita nama soa maro tsika amy fiangona eo. (Salamo 133:1) Manao akory moa ty hahità nama miezaky hifandramby amy Jehovah vatany? Ty vatanao tseky ro mila mana ty toetsy tea Jehovah, soa hihamarìniky anao ty olo manahaky zay. Tsy hoe handiny avao iha, fa misy raha hafa mila ataonao koa. (Henteo ty efajoro hoe “ Nanao Akory ty Nahazoanay Nama Soa?”) Henteo ze olo mana ty toetsy teanao hanàna. Oriho ty torohevitsy amy Baiboly ao hoe ‘halalaho ty fonareo’, ka miezaha hinama amy ty mpiara-manompo, ndre ino ndre ino ty karazany, ty tany niaviany, na ty kolontsainy. (2 Korintianina 6:13; vakio ty 1 Petera 2:17.) Tsy soa laha ty mitovitovy tao aminao avao ro iarahanao. Tiarovo fa zoky Davida lavitsy Jonatana. Maro koa ty olobe afaky manoro ty raha hainy noho ty fahendreany amy ty namany.

LAFA MISY RAHA MANAHIRA

16, 17. Manino tsika ro tsy tokony hiala amy fiangona, laha misy manao raha mampalahelo antsika?

16 Ndraindraiky misy raha manahira miboaky, satria samby hafa ty toetsy noho ty raha iaina ty olo amy fiangona eo. Mety hivola na hanao raha mampalahelo anao ty rahalahy na anabavy raiky. (Ohabolana 12:18) Mampanjeky raha zay ty toetsy tsy mitovy, hevitsy tsy mifankahazo, noho ty eritseritsy samby hafa. Ho voafinga ty raha manahira manahaky zay va tsika, le hiala amy fiangona ao? Tsy hanao ho zay tsika laha teantsika vatany Jehovah noho ty olo teany.

17 Mpamoro noho Mpamelo antsika Jehovah, ka maeva hotiavintsika noho hotompoentsika amy ty fontsika iaby. (Apokalypsy 4:11) Falifaly koa ie mampiasa ty fiangona, ka tsy tokony hivaliky amy raha io koa tsika fa hanoha azy avao. (Hebreo 13:17) Ka laha misy manao raha mampalahelo antsika, le tsy hiala amy fiangona ao tsika soa ho hita hoe meloky. Sa manao akory? Tsy raha Jehovah any lahy naminga antsika io! Tsy mahafoy azy noho ty vahoakiny mihintsy tsika, satria tea azy vatany!—Vakio ty Salamo 119:165.

18. a) Ino ty azontsika atao mba himanea filongoa amy fiangona eo? b) Ino iaby ty raha soa horambesintsika laha manenga hadisoa tsika lafa misy antony tokony hanaova raha zay?

18 Mimany ty filongoa amy fiangona eo tsika, satria teantsika ty finoa raiky amintsika. Tsy tamàny Jehovah ho lavorary ty olo teany, ka tsy tokony hitamà any zay koa tsika. Ty fitiava le mahavy antsika hanalino ty hadisoa malinidiniky vitan-drozy. (Ohabolana 17:9; 1 Petera 4:8) Manampy antsika ‘hifanenga hadisoa vatany’ koa ty fitiava. (Kolosianina 3:13) Tsy mora avao ty manao raha zay. Mety handesin-keloky tsika kindraiky, ka hitanjaky lolom-po, le hieritseritsy koa vasa fa zay ro fomba hanasazia ty olo nanao raty tamintsika. Kanefa, tsika avao ro hijaly laha mitanjaky lolom-po. Fa laha manenga hadisoa tsika lafa misy antony tokony hanaova raha zay, le handramby hasoava maro. (Lioka 17:3, 4) Hilamy ty fo noho ty saintsika, ho voaro ty filongoa amy fiangona eo, fa ty vatan-draha marè, le ho voaro ty fifandrambesantsika amy Jehovah.—Matio 6:14, 15; Romanina 14:19.

OLO TSY TOKONY HIFANDRAMBESA SASY

19. Nanino ty olo sisany ro tsy ifandrambesantsika sasy?

19 Angatahy tsika kindraiky mba tsy hifandramby sasy amy ty olo sisany. Voaroaky vasa ie satria nandika ty lalàna Jehovah sady tsy nibebaky. Na vasa nandà ty finoa ie satria nampiparitaky fampianara diso, na niala an-tsitrapo fa tsy ta hiharo amy fiangona sasy. Mivola mazava soa ty Baiboly fa ‘tsy [tokony] hifandramby sasy’ amin’olo manahaky zay tsika. * (Vakio ty 1 Korintianina 5:11-13; 2 Jaona 9-11) Mety ho sarotsy biby amintsika raha zay laha namantsika olo iny, na longontsika. Fe ho henja va tsika, ka hampiseho fa ty tsy fivaliha amy Jehovah noho ty lalànany marina ro vatan-draha marè amintsika? Tiarovo fa vatan-draha amy Jehovah ty tsy fivaliha noho ty fanoriha safà.

20, 21. a) Manino ro fanehoam-pitiava ty fandroaha? b) Manino ro vatan-draha marè ty mifily soa ty nama?

20 Jehovah ro nandidy ty handroaha ty mpanota tsy nibebaky, sady fanehoam-pitiava raha zay. Fa manino? Mampiseho fitiava ty anara masy Jehovah noho ty fitsipikiny ty fandroaha. (1 Petera 1:15, 16) Miaro ty fiangona koa raha io. Voaro amy fitaoma raty baka amy ty olo kinahiny manota, ty olo tsy mivaliky. Afaky manohy ty fanompoan-drozy rozy, satria matoky fa fialofa azo antoky amy tontolo raty toy ty fiangona. (1 Korintianina 5:7; Hebreo 12:15, 16) Mbo fitiava azy nanao raty iny koa ty fanomeza azy fananara henjakenja zay. Hay ndre zay avao ro ilàny mba hampitoliky ty vetsivetsiny, ka hanao ze himpoliany ndraiky amy Jehovah ie.—Hebreo 12:11.

21 Tsy maintsy misy heriny amintsika sady mahatao antsika ty olo ifandrambesantsika marìny. Zay ro maha vatan-draha marè ty mifily soa ty nama. Hiaraky amy ty nama farany ze soa tsika laha ty nama Jehovah ro ataontsika nama, sady ty olo teany ro teantsika. Lafa manahaky an-drozy amy zay tsika, le hanampy antsika raha zay mba hanatanteraky ty faniriantsika hampifaly ty fo Jehovah.

^ feh. 4 Lafa nampanovy Jehovah raha zay Abrahama, le teany hatoro tamy zay fa hanao soro ty Anany lahitoka koa ie. (Jaona 3:16) Nisakanany tsy hamono any Isaka Abrahama, le nameany aondry hatao soro, ho solony.—Genesisy 22:1, 2, 9-13.

^ feh. 9 “Mbo ajà”, na anaka mpamaraky Davida, lafa nahafaty any Goliata, le 30 tao teo ho eo ie tamy Jonatana nimaty. (1 Samoela 17:33; 31:2; 2 Samoela 5:4) Jonatana amy zay, 60 tao teo ho eo lafa nimaty. Dikany zay, zoky Davida 30 tao teo ho eo ie.

^ feh. 10 Araky ty hita amy 1 Samoela 23:17, le misy raha limy natao Jonatana mba hampahereza any Davida: 1) Nivola tamy Davida mba tsy hatahotsy, 2) nanome toky azy fa tsy ho vano ty tetiky Saoly, 3) nampahatiaro azy fa ho mpanjaka Davida, araky ty fa nampitamàny Ndranahary, 4) nampitamà fa tsy hivaliky aminy, le 5) nivola fa ndre Saoly aza nahay hoe tsy hivaliky amy Davida ie.

^ feh. 19 Laha mbo teanao ty hahay misimisy mikasiky ty fomba tokony handaisa ty voaroaky, le henteo ty Fanazavà Fanampiny hoe “Fomba Andaisa ty Voaroaky