Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-6

Manao Akory ty Hifilia Fialam-boly Mahasoa?

Manao Akory ty Hifilia Fialam-boly Mahasoa?

“Anovo ho voninahitsy Ndranahary ze kila raha iaby.” —1 KORINTIANINA 10:31.

1, 2. Ino iaby ty raha azontsika atao lafa hifily fialam-boly?

MBA eritsereto moa hoe hihina pôma masaky soa raiky iha, fe bakeo hitanao hoe misy lo raha iny. Ino ty hataonao? Hohaninao iaby va pôma iny, ndre miaraky amy lo iny koa? Sa harianao any iaby? Sa hafahinao ze raty, le hohaninao ze soa?

2 Manahaky pôma io koa ty fialam-boly. Ta hiala voly iha kindraiky, fe hitanao hoe raty, sady sahala misy lo mihintsy ty ankamaroa ty fialam-boly, amy henanizao. Ka ino ty hataonao? Tsy mampanino ty olo sisany ty raha raty, farany ataony iaby ze kila fialam-boly aboaky tontolo toy. Ty ilany tsy miala voly mihintsy, soa ho azony antoky hoe tsy ho tojiky fialam-boly tsy mahasoa ie. Ty olo hafa miala voly avao kindraindraiky, fe miamby soa mba tsy hanao fialam-boly tsy mahasoa. Aia amy reo ty hataonao laha ta hijano amy fitiava Ndranahary ao iha?

3. Ino ty hodinihintsika henanizao?

3 Azo antoky fa azy raiky fahatelo io ro hatao ty ankamaroantsika. Mila miala voly vatany tsika, fe fialam-boly soa avao ro teantsika hatao. Ka mila dinihintsika hoe manao akory ty hahaiza manavaky ty fialam-boly soa noho ty fialam-boly raty. Fe ndao tse hohenteantsika ty vokatsy ty fialam-boly amy ty fanompoantsika any Jehovah.

“ANOVO HO VONINAHITSY NDRANAHARY ZE KILA RAHA IABY”

4. Fialam-boly manao akory ro tokony hofilintsika, laha fa nanoka ty vatantsika tsika?

4 Nivola ho zao ty Vavolombelo raiky fa be tao, natao batisa tamy 1946: “Nataoko avao ze haha teo ahy saky nisy lahateny batisa. Nijanjy soa koa aho, ka sahala hoe zaho mihintsy ro atao batisa.” Ino ty nahavy azy hanao any zay? Nanazava ie hoe: “Manampy ahy tsy hivaliky vatany ty fahatiarovako hoe nanoka ty vatako ho ahy Jehovah aho.” Azo antoky fa ekènao hoe marina raha zay. Parè hiaritsy koa iha, laha tiarovinao fa fa nampitamà Jehovah iha, hoe hanompo azy avao amy ty fiainanao. (Vakio ty Mpitoriteny 5:4.) Lafa vetsevetsenao ty fanokanam-batanao, le hisy vokany amy ty fanompoanao noho amy ze kila raha hafa iaby raha zay, tafilitsy amy zay ty fialam-boly. Nihamafisy apostoly Paoly ho zao ty fahamarina raha zay lafa nanoratsy ho ahy ty Kristiana tamy androny ie: “Ndre mihina nareo ndre mino, ndre ino ndre ino ataonareo, le anovo ho voninahitsy Ndranahary ze kila raha iaby.”—1 Korintianina 10:31.

5. Ino ty famepera hitantsika amy Romanina 12:1 ao, laha ampifandrambesy amy Levitikosy 22:18-20?

5 Misy ifandrambesany amy fanompoa Jehovah iaby ze kila raha ataonao amy ty fiainanao. Lafa nanoratsy ho ahy ty mpiara-manompo aminy ta Roma any Paoly, le nampiasa safà mavesabesatsy mba hahatiarovan-drozy fahamarina bevata toy: “Ameo ty vatanareo ho soro velo noho masy sady ho ekè Ndranahary. Raha zay le fanompoa masy ampiasànareo ty sainareo.” (Romanina 12:1) Tafilitsy amy vatanao ty sainao, ty fonao, voho ty herim-batanao. Ampiasànao hanompoa Jehovah iaby raha reo. (Marka 12:30) Soro fanompoa zay, hoasa Paoly. Misy famepera ho ahintsika ty anaty safàny io ao. Tsy nekè Ndranahary ty soro misy handra, tamy lalàna Mosesy tao. (Levitikosy 22:18-20) Tsy hekè Ndranahary koa ty soro ataontsika, laha misy handra ty fanompoa ataontsika. Ino ty mety hahavy raha zay?

6, 7. Ino ty mety hahavy ty Kristiana handoto ty vatany? Ino ty vokany?

6 Nananatsy ty Kristiana ta Roma any Paoly hoe: ‘Ka manome ty vatanareo ho amy ty ota.’ Nivolaniny koa rozy mba ‘hamono ty asa ty vata.’ (Romanina 6:12-14; 8:13, Fandikan-teny Protestanta) Nitanisa ty sisany amy “asa ty vata” io ie talohany zay. Hoy ty asany mikasiky ty mpanota: ‘Feno ozo ty vavany.’ “Ty tombony [malisa] handatsaky lio.” “Tsy misy fatahora a Ndranahary ty aloha masony eo.” (Romanina 3:13-18, Prot.) Laha mampiasa ty ‘vatany’, na ty rantsambatany, mba hanaova raha raty reo ty kristiana raiky, le sahala hoe misy handra ty vatany. Laha kinahiny azy, ohatsy, ty manenty sary tiva na manenty hasatà mampangorintsy, le ‘manome ty [masony] ho amy ty ota’ ie, ka mandoto ty vatany iaby. Tsy ekè Ndranahary ty fanompoany, satria sahala soro tsy masy sasy. (Deoteronomia 15:21; 1 Petera 1:14-16; 2 Petera 3:11) Voa mafy ie satria nifily fialam-boly tsy mahasoa!

7 Misy vokany bevata vatany ty fialam-boly filỳ ty Kristiana. Azo antoky fa ty fialam-boly manasoa ty soro ataontsika ho ahy Ndranahary ro teantsika, fa tsy fialam-boly mandoto raha io. Ndao amy zay hodinihintsika ty fomba hahaiza ty fialam-boly mahasoa noho tsy mahasoa.

“MALAÌNA TY RATY”

8, 9. a) Azo zarà ho ino iaby ty fialam-boly? b) Fialam-boly manao akory ro tsy tokony hataontsika, le manino?

8 Azo zarà roe ty fialam-boly: Eo ty fialam-boly tsy tokony hatao ty Kristiana mihintsy, le eo koa ty fialam-boly mety ho azo ty Kristiana atao satria mianky amy ty kiraidraiky. Hohenteantsika tseky raiky voalohany io, tsy ino zay fa ty fialam-boly tsy tokony hatao ty Kristiana.

9 Nihitantsika tamy Toko 1 tao fa misy fialam-boly mampiseho lily voarara mazava soa amy Baboly ao, manahaky ty hasatà, fifandrambesa amy demonia, sary tiva, noho ty fandaisam-bata maloto sady mamparihy. Ahità raha reo ty amy Internet, tele, noho amy filma noho hira. Tsy soa fialam-boly reny! Ataho raha ho soa io ty fomba ampisehoany ty lily mifanohitsy amy torolala ty Baiboly. Tsy tokony hanao fialam-boly manahaky zay ty tena Kristiana. (Asan’ny Apostoly 15:28, 29; 1 Korintiana 6:9, 10; Apokalypsy 21:8) Laha tsy manao raha rey iha le asehonao amy Jehovah fa ‘malay ty raty’ iha ka ‘miala’ amy raha rey avao. Mana finoa tsy mihatsaravelatsihy koa iha amy zay.—Romanina 12:9; Salamo 34:14; 1 Timoty 1:5.

10. Eritseritsy manao akory ro mety hikai-doza, le ino ty antony?

10 Fe misy mieritseritsy fa tsy mampanino ty manenty filma na fandahara amy tele misy fandaisam-bata maloto. Hoy ty asany hoe: ‘Zaho any manenty avao, fa tsy raha hanao manahaky an’io mihintsy!’ Mamitaky sady mikai-doza ty eritseritsy manahaky zay. (Vakio ty Jeremia 17:9.) ‘Malay ty raty’ va tsika, laha ty raha andrarà Jehovah ro mampiala voly antsika? Tsy ho daitsy ty feo ty fieritseretantsika, laha raha raty ro henteantsika na vakintsika na janjinintsika matetiky. (Salamo 119:70; 1 Timoty 4:1, 2) Mety hanao raha iny tsika amy farany na hanjary tsy hampanino antsika ty mahita olo manao raha raty.

11. Ino ty porofo fa marina ty raha volany amy Galatianina 6:7 ao, laha ty fialam-boly ro resahy?

11 Fa niseho raha zay. Nisy Kristiana nanjary naloto fandaisam-bata, satria zatsy nanenty raha raty lafa niala voly. Fa voa ie vo nandramby fianara fa “ze afafy ty olo avao ro ho azony.”(Galatianina 6:7) Fe azo sorohy raha loza zay. Ho falifaly iha lafa mahazo raha soa, satria nahay niamby ka raha soa avao ro nafafinao an-tsainao ao.—Henteo ty efajoro hoe “ Fialam-boly Manao Akory ro Tokony Hofiliko?

ORIHO TY TOROLALA AMY BAIBOLY AO LAFA HANAPA-KEVITSY

12. Manao akory ty anoriha ty Galatianina 6:5 amy resaky fialam-boly?

12 Ndao hodinihintsika fizarà faharoe iny hoe fialam-boly mampiseho lily tsy volany mivanta amy Baiboly ao hoe mety na tsy mety. Anjara ty Kristiana kiraidraiky amy zay ty manenty hoe fialam-boly mahasoa va io sa tsy mahasoa. (Vakio ty Galatianina 6:5.) Fe ndre eo zay, le misy raha afaky mitari-dala antsika lafa hanapa-kevitsy am-batantsika tsika. Tsy ino zay fa ty torolala amy Baiboly ao. Ahitantsika ty hevitsy Jehovah ty torolala. Laha mandiniky raha rey tsika, le ho afaky hahay ty “sitrapo Jehovah” amy ty raha iaby, anatiny zay ty fialam-boly.—Efesianina 5:17.

13. Ino ty hanampy antsika handà ty fialam-boly mety tsy ho tea Jehovah?

13 Marina fa tsy mitovy ty Kristiana amy fahaiza manavaky ty soa noho ty raty. (Filipianina 1:9) Samby raha teany koa ty kiraidraiky, laha resaky fialam-boly. Midika zay, fa tsy tamàny hoe hitovy soa ty fanapahan-kevitsy ty Kristiana iaby. Fe ndre zay, le ho parè handà ty fialam-boly mety tsy ho tea Jehovah tsika, laha mampiasa soa ty torolalany, mba hitariky ty fontsika noho ty saintsika.—Salamo 119:11, 129; 1 Petera 2:16.

14. a) Ino ty raha tokony hodinihintsika lafa hifily fialam-boly? b) Ino ty azontsika atao mba ho voaloha lista amy ty fiainantsika avao ty asa fanjakà iny?

14 Misy raha bevata hafa tokony hodinihy koa, lafa hifily fialam-boly. Tsy ino zay fa ty fotoa. Amy ty karazany fialam-boly ataonao ro ahità ty raha eritseretinao hoe mety, fa ty hamaroa ty fotoa laninao aminy ro ahità ty raha eritseretinao hoe vatan-draha. Mazava ho azy, fa ty raha iaby mifandramby amy fanompoa Jehovah ro vatan-draha marè amy ty Kristiana. (Vakio ty Matio 6:33.) Ka ino ty hataonao laha ty asa Fanjakà iny ro teanao hatao voaloha lista amy ty fiainanao? Hoy Paoly: “Miambena soa avao mba tsy handaisanareo vata manahaky ty adala, fa mba hanahaky ty hendry, ka hararaoto soa ty fotoa.” (Efesianina 5:15, 16) Laha feperanao soa ty fotoa anaovanao fialam-boly, le hana fotoa hanaovanao ty “vatan-draha marè” iha. Tsy ino zay fa ty raha mampatanjaky ty finoanao.—Filipianina 1:10

15. Manao akory ty atao ty Kristiana mahiratsy lafa hifily fialam-boly?

15 Diniho ndraiky ohatsy mikasiky voankazo iny. Lafa mangalaky lo iny iha, le tsy faritsy misy lo iny avao ro alànao, fa ze marìny azy mbeo koa, mba tsy hisy ho voafihinanao. Tokony hahiratsy manahaky zay koa ty Kristiana lafa hifily fialam-boly. Midika raha zay fa tsy ty fialam-boly hita fa mandika ty fitsipiky amy Baiboly ao avao ro tsy ataony, fa ndre ty fialam-boly mahamarikariky koa, na ze misy raha mety hanimba ty fifandrambesany amy Jehovah. (Ohabolana 4:25-27) Ho vitanao raha zay, laha orihinao soa ty raha volany ty Baiboly.

DINIHO AVAO ZE “MALIO”

Voaro tsika lafa manaraky ty torolala Jehovah lafa miala voly

16. a) Manao akory ty ampisehoantsika fa manaraky ty hevitsy Jehovah mikasiky ty fandaisam-bata tsika? b) Manao akory ty hahavy antsika ho zatsy manoriky ty torolala amy Baiboly ao?

16 Lafa hifily fialam-boly ty Kristiana marina, le ty fahità Jehovah raha ro eretseretiny voalohany marè. Hita amy Baiboly ao ty hevitsiny noho ty fitsipikiny. Nitanisa ty raha hala Jehovah, ohatsy, Solomona Mpanjaka. Anatiny zay “ty lela mpavandy, ty fo mamoro say raty, ty tomboky malaky lomay hanao raty.” (Ohabolana 6:16-19) Manao akory ty anahafanao ty fahità Jehovah raha? Hoy ty mpanao Salamo: “Nareo ze tea any Jehovah, malaìna ty raty.” (Salamo 97:10) Mila hita amy ty fialam-boly filìnao fa halanao vatany ty raha hala Jehovah. (Galatianina 5:19-21) Tiarovo koa fa ty raha ataonao an-takotako any ro ahità soa ty maha iha anao, fa tsy ze ataonao an-kazavà avao. (Salamo 11:4; 16:8) Midika raha zay fa laha teanao ho hita amy ty fiainanao iaby, fa manaraky ty hevitsy Jehovah mikasiky ty fandaisam-bata iha, le horihinao avao ty torolala amy Baiboly ao, lafa mifily raha. Hanjary ho fahazaranao mihintsy raha zay.—2 Korintianina 3:18.

17. Ino iaby ty fanontanea tokony hodinihintsika, aloha ty hifilia fialam-boly?

17 Ino koa ty azonao atao mba ho azo antoky fa hanaraky ty hevitsy Jehovah iha, lafa hifily fialam-boly? Vetsevetseo zao: ‘Ino ty ho vokatsy raha io amiko noho amy fifandrambesako amy Ndranahary?’ Laha misy filma teanao hentea, ohatsy, le eritsereto tse hoe: ‘Hanao akory ty feo ty fieritseretako lafa baka nanenty azy aho?’ Ndao hohenteantsika ty torolala mikasiky any zay.

18, 19. a) Manao akory ty hampiasà ty Filipianina 4:8 mba hamantara laha mahasoa ty fialam-bolintsika na tsy mahasoa? b) Ino koa ty torolala hanampy anao hifily fialam-boly mahasoa? (Henteo ty fanamariha ambany pejy.)

18 Misy torolala bevata raiky amy Filipianina 4:8 ao, manao hoe: “Ndre ino ndre ino marina, ndre ino ndre ino malio, ndre ino ndre ino soasoa, ndre ino ndre ino soa laza, ndre ino ndre ino misy hasoavany, ndre ino ndre ino evan-drengy, le diniho avao raha zay.” Marina fa tsy niresaky fialam-boly Paoly teo, fa hoe tokony hampifalifaly Ndranahary avao ty raha vetsevetse am-po ao. (Salamo 19:14) Fe azo orihy amy resaky fialam-boly avao koa safàny io. Manao akory zao?

19 Diniho toy: ‘Hameno ty saiko amin-draha “malio” va ty filma, na fisà video, na hira noho moziky, na fialam-boly hafa filìko?’ Sary manao akory, ohatsy, ro mipetraky an-tsaiko ao lafa baka nanenty filma aho? Laha sary soa noho malio sady mahafalifaly raha zay, le hainao fa fialam-boly mahasoa ty nataonao. Fa laha mahavy anao hieritseritsy raha maloto filma iny, le fialam-boly raty zay, sady mety hisy vokany raty mihintsy. (Matio 12:33; Marka 7:20-23) Miteraky tsy filaminan-tsay ty fieretsereta raha maloto. Manjary tsy daitsy koa ty feo ty fieritsetseretanao voateza ty Baiboly, sady mety ho simba ty fifandrambesanao amy Jehovah. (Efesianina 5:5; 1 Timoty 1:5, 19) Tokony ho tapa-kevitsy tsy hanao fialam-boly manahaky zay iha. * (Romanina 12:2) Tahafo azy mpanao Salamo nivavaky tamy Jehovah ho zao iny hoe: “Ka engà hifantoky amin-draha tsy misy ilà azy ty masoko.”—Salamo 119:37.

ILAO ZE HAHASOA TY HAFA

20, 21. Manao akory ty hanoriha ty 1 Korintianina 10:23, 24 lafa hifily fialam-boly mahasoa?

20 Mila orihy torolala bevata nivolany Paoly toy, lafa anjara ty olo kiraidraiky ro manapa-kevitsy: “Azo atao ty raha iaby, fe tsy ty raha iaby ro mampahery. Sambia ty kiraidraiky hila avao, tsy ze hahasoa ty vatany, fa ze hahasoa ty hafa.” (1 Korintianina 10:23, 24) Manao akory ty hanoriha raha zay? Lafa hifily fialam-boly iha, le eretsereto zao: ‘Ino ty ho vokatsy raha toy amy ty hafa?’

21 Mety hisy fialam-boly hitanao hoe “azo atao”, sady tsy mampanino ty feo ty fieritseretanao ty manao azy. Fe laha hainao fa misy mpino mieritseritsy hoe raty raha io, satria henja marè ty feo ty fieritseretany, le azo antoky fa tsy hanao fialam-boly io iha. Tsy ta ‘hanota amy ty rahalahinao’ iha na ‘hanota amy Kristy’ mihintsy, araky ty safà Paoly. Zay vatany ty raha hiseho, laha manjary sarotsy amy ty rahalahinao ty tsy hivaliky amy Ndranahary, amy ty raha ataonao. Fe soa avao fa manoriky torohevitsy amim-pitiava toy iha: “Ka manao ze hahavoafinga [olo].” (1 Korintianina 8:12; 10:32) Manoriky safà zay ty Kristiana marina, ka tsy manao fialam-boly hitany hoe “azo atao”, fe hainy hoe tsy “mampahery” ty hafa.—Romanina 14:1; 15:1.

22. Nanino ty Kristiana ro manenga ty hafa hana ty hevitsiny, lafa ty kiraidraiky ro mifily?

22 Afaky mila ze hahasoa ty hafa koa ty Kristiana mana feo ty fieritsereta henjankenja. Tsy tokony hanery ty hafa mba hanaraky ty hevitsiny mikasiky ty atao hoe fialam-boly soa ie. Laha zay ro ataony, le manahaky olo mandeha marè mban-dala eny ie, bakeo ilàny hanaraky ty liany iaby ze olo amy lala iny. Raha tsy hisy mihintsy zay! Ka manao akory ty tokony hatao ty olo mana feo ty fieritsereta somary henjankenja? Tokony hanosiky azy ty fitiava, ka hahavy azy hanaja ty finoa raiky aminy, laha tsy mandika ty torolala amy Baiboly ao ty hevitsin-drozy mikasiky ty fialam-boly, fa tsy mitovy amy ty azy avao. “Ho hay ty olo iaby fa mahay manarahara” ie amy zay.—Filipianina 4:5; Mpitoriteny 7:16.

23. Manao akory ty hahazoanao antoky fa fialam-boly mahasoa ro filìnao?

23 Laha hentea raha iaby zay, manao akory ty ahazahoa antoky fa fialam-boly mahasoa ro filìnao? Ka manao fialam-boly mampiseho fandaisam-bata maloto noho mahamenatsy, sady hita fa voarara mazava amy Baiboly ao. Laha tsy resahy mivanta ao raha zay, le oriho ty torolala amy Baiboly ao. Ka manao fialam-boly mety hahavy anao ho hiany ty eritserinao. Mba tokony ho parè hampandefitsy ze tingininao koa iha, lafa misy fialam-boly mety haminga ty hafa, handraky moa ty finoa raiky aminao. Loniky ho tapa-kevitsy hanao raha zay avao iha, le hanome voninahitsy a Ndranahary! Amy zay, le hijano amy fitiavany ao iha voho ty trano raiky aminao.

^ feh. 19 Misy torolala azo orihy mikasiky fialam-boly koa ty amy Ohabolana 3:31; 13:20; Efesianina 5:3, 4; noho amy Kolosianina 3:5, 8, 20 ao.