Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-8

Tea Ndranahary ty Olo Malio

Tea Ndranahary ty Olo Malio

“Ty olo malio ro isehoanao ho malio.”—SALAMO 18:26.

1-3. a) Manino ro atao ty reny malio soa ty anany? b) Manino ro tea Jehovah halio ty mpanompony, le manino tsika ro miezaky halio avao?

MAMPIHENTSY ty anany handeha hiboaky ty reny raiky. Nampandroany ajà iny bakeo nampanisiany akanjo malio noho milamy. Hainy fa tokony halio avao ajà iny soa ho salama. Ho afa-baraka koa rozy morovaly, laha maloto ty anany.

2 Tea Jehovah Babantsika halio koa tsika mpanompony. Mivola ty Safàny hoe: “Ty olo malio ro isehoanao ho malio.” * (Salamo 18:26) Tea antsika Jehovah, sady hainy fa mahasoa antsika vatany ty hoe malio. Teany hanome voninahitsy azy koa tsika satria Vavolombelony. Laha malio noho soa fandaisam-bata tsika, le hanome voninahitsy azy noho ty anarany masy, fa tsy hanafa-baraka azy.—Ezekiela 36:22; vakio ty 1 Petera 2:12.

3 Miezaky halio avao tsika, satria tea Ndranahary ty olo malio. Irintsika hanome voninahitsy azy koa ty fomba fiainantsika, satria teantsika ie. Ta hijano amy fitiavany ao koa tsika. Ndao moa hodinihintsika hoe manino tsika ro tokony halio avao, ino ty atao hoe malio, le ino ty azontsika atao mba halio avao zisiky farany. Hohitantsika eo amy zay ze mbo mila hasoavintsika.

MANINO TSIKA RO TOKONY HALIO AVAO?

4, 5. a) Ino ty antony bevata marè mahavy antsika hiezaky mba halio avao? b) Ino ty ahità hoe malio Jehovah, laha hentea ry raha namboariny?

4 Jehovah mihintsy ro manome modely antsika. Zay ro mahavy ty Safàny hampirisiky antsika ‘hanahaky azy.’ (Efesianina 5:1) Malio noho masy amy ty karazan-draha iaby Jehovah Ndranaharintsika. Zay ro antony bevata marè mahavy antsika hiezaky mba halio avao.—Vakio ty Levitikosy 11:44, 45.

5 Hita amy ty raha namboary Jehovah ty toetsiny, manahaky zay koa faliova. (Romanina 1:20) Namoro tany malio ie, mba hipetraha ty olo. Nataony miaraky miasa soa ty raha namboariny noho ty tontolo iaina, mba halio ty rivotsy noho ty rano. Manova ty fako ho raha tsy mikai-doza koa ty mikrôby sisany. Nampiasa raha mananay manahaky rey ty manam-pahaiza mba handiova ty riaky atsiky petirôly, noho hangalà ty loto natao ty olo tea drala noho tea tena. Vatan-draha amy azy “Mpanao ty tany” iny vatany ty faliova, sady tokony hanahaky zay koa ty fahitàntsika raha zay.—Jeremia 10:12.

6, 7. Manao akory ty nampisehoa ty Lalàna mazava soa fa tokony halio ty mpanompo Jehovah?

6 Tokony halio avao koa tsika, satria mitaky raha zay Jehovah, azy Mpanjaka ty raha iaby zao iny. Hita tamy ty Lalàna nameany ty Israely fa mifandramby marìny avao ty faliova noho ty fanompoa azy. Tamy ty Andro Fandimbofam-pahotà, ohatsy, le tsy maintsy nandro ty mpisorobe, sady tsy indraiky avao fa indroe. (Levitikosy 16:4, 23, 24) Tsy maintsy nanasa tana noho tomboky koa ty mpisoro, aloha ty hanomezany soro ho ahy Jehovah. (Eksodosy 30:17-21; 2 Tantara 4:6) Mivola antony 70 mahery mety hahavy ty olo raiky haloto koa ty Lalàna. Tsy nahazo nanao fanompoa ty Israelita laha mbo naloto. Mety ho nivonoe ho maty mihintsy aza ie. (Levitikosy 15:31) ‘Naripaky tsy ho amy fiangona eo’ ze tsy nety nanoriky ty toromariky mikasiky faliova, tafilitsy amy zay ty fandroa noho ty fanasà siky.—Nomery 19:17-21.

7 Tsy fehezy ty Lalàna Mosesy tsika, fe ndre zay le ahaizantsika ty hevitsy Ndranahary raha io. Hita mazava soa baka amy Lalàna io fa tsy maintsy malio ty mpanompo Ndranahary. Tsy niova Jehovah. (Malakia 3:6) Lafa “malio noho tsy misy loto” avao ty fivavahantsika vo ekèny. (Jakoba 1:27) Ka laha zay ro ie, le mila haintsika ty raha takìny amintsika amy resaky faliova io.

MANAO AKORY MALIO ZAO AMY NDRANAHARY?

8. Manao akory malio zao amy Ndranahary?

8 Tsy hoe mana vata malio avao ty atao hoe malio amy Ndranahary. Ty karazan-draha iaby amy ty fiainantsika mihintsy ro tokony halio, tafilitsy amy zay ty fivavahantsika, ty fandaisam-batantsika, ty saintsika, voho ty vatantsika noho ty hanànantsika. Hodinihintsika kiraidraiky raha reo.

9, 10. Manao akory manaraky fivavaha malio zao, le ino ty raha tokony hiambena ty Kristiana soa?

9 Fivavaha malio. Laha volany boribory, le manaraky ty fivavaha malio ty olo raiky lafa tsy mampifangaro ty fivavaha marina amy ty fivavaha diso. Tsy maintsy nanoriky safà Jehovah toy ty Israelita, lafa niala baka a Babylona any: “Miboaha bakao, le ka mikasiky ze maloto! ... Mba manova malio avao nareo.” (Isaia 52:11) Mba hampimpoly ndraiky ty fivavaha amy Jehovah ro antony bevata nahavy Israelita reo noly a Jerosalema any. Tokony halio fivavaha io, fa tsy ho voaloto ty fampianara na ty fombafomba ty fivavaha babyloniana, azy nanafa-baraka a Ndranahary rey.

10 Kristiana marina tsika, ka tokony hiamby soa tsy no voaloto ty fivavaha diso. (Vakio ty 1 Korintianina 10:21.) Ilà vatany raha zay satria misy azy iaby ze ombànao. Amy tany maro, ohatsy, le misy fomban-draza noho lily mifandramby amy ty fampianara ty fivavaha diso hoe mana fanahy tsy mety maty ty olo. (Mpitoriteny 9:5, 6, 10) Tsy manao fombafomba mifandramby amy finoa ty fivavaha diso ty Kristiana marina. * Tsy haneky ho resy koa tsika, laha misy manerisery antsika handika ty fitsipiky volany ty Baiboly ho ahy ty olo amy fivavaha marina ao.—Asan’ny Apostoly 5:29.

11. Manao akory malio fandaisam-bata zao, le manino raha zay ro vatan-draha marè?

11 Fandaisam-bata malio. Malio fandaisam-bata ty olo raiky lafa tsy manao ty fahazaran-draty iaby misy fampiasà ty mahalahilahy na ty mahampela. (Vakio ty Efesianina 5:5.) Vatan-draha marè ty hoe malio fandaisam-bata. Mbo horesahy amy toko manaraky ao moa hoe tsy maintsy ‘mandositsy ty fijangajangà’ tsika mba tsy hialà amy ty fitiava Ndranahary. ‘Tsy handova ty fanjakàny’ ty mpijangajanga tsy mibebaky. (1 Korintianina 6:9, 10, 18) “Maloto sady mampangaroharo” ty fahità Ndranahary olo rey. Laha mbo tsy miezaky halio fandaisam-bata avao rozy, le ‘ty fahafatesa faharoe ro anjarany.’—Apokalypsy 21:8.

12, 13. Ino ty ifandrambesa ty eritsery ty olo noho ty raha ataony? Manao akory ty hanànantsika say malio avao?

12 Say malio. Ty raha eritserety ty olo ro ataony. Ka laha raha raty avao ro engàntsika ho am-pontsika noho an-tsaintsika ao, le tsy maintsy hanao raha raty avao tsika, ndre tsy androany. (Matio 5:28; 15:18-20) Fa laha mieritseritsy raha malio avao tsika, le hahavy antsika halio fandesam-bata raha zay. (Vakio ty Filipianina 4:8.) Ka manao akory hanànantsika say malio avao? Tsy tokony hanao fialam-boly mety hahavy antsika hieritseritsy raha maloto tsika. * Ho feno raha soa koa ty saintsika, laha mianatsy Baiboly tsy tampaky tsika.—Salamo 19:8, 9.

13 Ilà vatany ty hanarahantsika fivavaha malio, noho hanànantsika fandaisam-bata noho say malio, mba tsy hialà amy fitiava Ndranahary. Mbo horesahintsika soa avao ty mikasiky raha reo, fa hodinihintsika tseky henanizao ty faliova amy fiaina andavanandro.

MALIO AMY FIAINA ANDAVANANDRO

14. Manino ro tsy anjara ty olo kiraidraiky avao ty faliova amy fiaina andavanandro?

14 Tokony halio ty vatantsika, le ho zay koa ty trano noho ty tokotanintsika. Mikasiky ty olo kiraidraiky avao va raha zay, ka tsy tokony hilira ty olo hafa? Tsy mieritseritsy manahaky any zay ty mpanompo Jehovah. Fa nihitantsika fa vatan-draha amy Jehovah ty faliovantsika, satria mahasoa antsika raha zay sady manome voninahitsy azy koa. Manao akory, zao, laha misy ajà raiky, maloto sady manao siky misavoritaky avao, fa tsy manahaky azy taloha teroy iny, tsy fa imarikarihanao koa va ty babany amin-dreniny? Tsy tokony hanafa-baraka Babantsika iny na hahavy ty olo tsy hijanjy ty fitoriantsika ty fisikìnantsika noho ty fomba fiainantsika. Mivola ty safà Ndranahary hoe: “Tsy manao ze hahavoafinga olo mihintsy zahay, mba tsy hanomeza tsiny ty fanompoanay. Fa mampitoro ty vatanay ho mpanompo Ndranahary zahay amy ty karazan-draha iaby.” (2 Korintianina 6:3, 4) Ka manao akory ty hampalio avao ty raha mikasikasiky antsika?

15, 16. Ino ty atao hoe zatsy malio, le tokony hanao akory ty akanjontsika?

15 Ty vatantsika noho ty sikintsika. Marina fa samby mana ty fahazarany noho ty fari-piainany ty olo amy tany sambihafa. Fe, presky mahita rano noho savony avao tsika, ka afaky mandro matetiky, amy zay halio tsika miaraky amy ty anantsika. Soa laha zatsy malio tsika, na hoe manasa tana amy savony aloha ty hihinàna na handrambesa hany, na lafa baka niamonto, na baka nanasa na nanolo sikin’ajà. Misaka ty mikrôby tsy hiparitaky koa raha zay, ka miaro ty olo amy aretim-pivalana. Azo atao koa ty mandevy ty maloto manahaky ty natao Israelita reo, laha tsy misy kabone.—Deoteronomia 23:12, 13.

16 Mila sasà avao koa ty akanjo mba halio noho haeva. Tsy voatery ho lafo biby na hanara-damôdy ty akanjo ty Kristiana, fa tokony halio noho hilamy voho maotina. (Vakio ty 1 Timoty 2:9, 10.) Teantsika ‘handravaky ty fampianara Ndranahary Mpamonjy antsika’ ty fisikìnantsika, ndre aia tsika ndre aia.—Titosy 2:10.

17. Manino ro tokony halio noho haeva ty tranontsika noho ty tokotanintsika?

17 Ty trano noho ty tokotany. Tokony halio noho haeva araky ze azo atao ty tranontsika, ndre tsotsotra aza. Laha mana tomabily na bisikileta koa tsika, le tokony hataontsika ze hampalio azy avao, ndre ty anatiny ao zay ndre ty mbamonto mbetoy, sandraky moa laha andesintsika mivory noho manompo raha iny. Ka halino fa fitoria vita ho azy ty trano noho tokotany voho hanàna malio. Tsika koa aza mampianatsy hoe Ndranahary malio Jehovah zao, ka ‘handripaky ze manimba ty tany’, le hanova ty tany toy ho paradisa koa ty fanjakàny lafa afaky kelikely. (Apokalypsy 11:18; Lioka 23:43) Teantsika marè laha hita ty olo amy ty tranontsika noho ty hanànantsika, fa miezaky halio sandrany tsika henanizao mba ho velo amy tontolo vaovao ao.

Tafilitsy amy faliovantsika ty faliova ty vata noho ty manodidy antsika

18. Manao akory ty hanajàntsika ty Efitrano Fanjakà?

18 Ty pilasy fivavahantsika. Ty Efitrano Fanjakà ro foibe ty fivavaha marina amy pilasy misy antsika eo. Manaja raha io tsika, satria tea any Jehovah. Laha misy olo vo sambany avy ao, le teantsika ho hitany fa pilasy malio ro ivoriantsika. Mila atao malio noho kolokoloe tsy tampaky raha io mba ho soa noho mahasariky avao. Manaja ty efitrano fanjakà tsika laha manao ze azontsika atao mba halio avao raha io sady tsy ho simba. Mahafalifaly antsika ty manao volontera handio noho ‘hanasoa voho hanamboatsy ze simba’ amy ty pilasy fivavahantsika. (2 Tantara 34:10) Manahaky zay koa ty ataontsika amy ty efitrano fivoriambe na pilasy hafa anaova fivoriambe.

ATAOVO FALY ANAO TY FAHAZARA MANDOTO TY VATA

19. Tsy tokony hanao ino tsika laha ta halio avao? Akory ty anampea ty Baiboly antsika amy raha zay?

19 Tokony tsy hikasiky ty fahazara mandoto ty vatantsika tsika, mba halio avao. Tafilitsy amy zay ty fitroha sigara noho ty finòma lisatsy marè. Manahaky zay koa ty fampiasà raha maha ango na fanafody mitovy amy zay fe tsy nampanomezy dokotera. Maro ty olo manao raha reo henanizao. Tsy voaresaky amy Baiboly ao iaby ze kila fahazara maloto noho mampangaroharo. Fe misy torolala manampy antsika hahay ty fahità Ndranahary raha rey ty ao. Lafa haintsika ty hevitsy Jehovah, le manao ze raha mahazo hatò aminy tsika satria tea azy. Ndao moa tsika handiniky torolala limy.

20, 21. Ino ty raha tsy tea Jehovah hataontsika, le ino ty antony bevata marè tokony hanarahantsika any zay?

20 “Ka satria nahazo fampitamàna zay tsika, ry longo, le soa laha ataontsika malio ty vatantsika ho afaky amy ty raha iaby mandoto ty nofotsy noho ty say, ka hanao ze haha faratampony ty fahamasìna amy fatahora a Ndranahary.” (2 Korintianina 7:1) Tsy tea Jehovah hanao raha mandoto vata noho manimba say tsika, ka tsy tokony ho andevozy ty fahazara fa hay hoe mahavoa say noho mamparary.

21 Volany ty Baiboly ty antony bevata marè tokony ‘hanaovantsika malio ty vatantsika ho afaky amy ty raha iaby mandoto.’ Ho zao ty fanomboha 2 Korintianina 7:1: “Ka satria nahazo fampitamàna zay tsika.” Fampitamàna ino? Fa nampitamà Jehovah hoe: ‘handramby anareo aho, sady ho babanareo.’ (2 Korintianina 6:17,18) Mba eritsereto moa: Ho sahala babanao Jehovah, ka hikarakara noho hiaro anao sady ho tea anao. Fe tsy hataony raha zay laha mandoto ‘ty nofotsy noho ty sainao’ iha. Hadalà vatany laha afointsika fifandrambesa lafovily ahafahantsika mifandramby marìny amy Jehovah zay!

22-25. Ino iaby ty torolala ty Baiboly manampy antsika ho faly raha maloto?

22 “Tiavo Jehovah Ndranaharinao amy ty fonao iaby, noho ty vatanao iaby, voho ty sainao iaby.” (Matio 22:37) Nivola Jesosy fa io ro didy farany ze bevata. (Matio 22:38) Maeva hotiavintsika amy ty fo noho ty vata voho ty saintsika iaby Jehovah. Laha hozay ty fitiavantsika azy, le tokony hofalìntsika ze raha mety hampihena ty andro iainantsika, noho hahavy ty fahaiza mandiniky nameany antsika tsy ho daitsy.

23 Jehovah] ro manome ty olo iaby ty ay noho ty fofonay noho ty raha iaby.” (Asan’ny Apostoly 17:24, 25) Fanomeza baka amy Ndranahary ty ay. Manaja fanomeza io tsika satria teantsika ty mpanome azy. Ka le ataontsika faly antsika ze raha manimba fahasalamà, satria tsy manaja ty ay ze manao any zay.—Salamo 36:9.

24 “Tiavo ty namanao manahaky ty vatanao.” (Matio 22:39) Tsy ze manao raha raty avao matetiky ro mibaby ty vokatsy ty nataony, fa ndre ty olo manodidy azy koa. Mety hanimba ty fahasalamà ty olo tsy mitroky, ohatsy, ty setroky sigara. Ka laha zay ro hentea, le tsy manoriky ty didy Jehovah mba ho tea ty namany ze olo mikai-doza ho ahy ty olo manodidy azy. Hita koa hoe mavandy ie laha mivola fa tea a Ndranahary.—1 Jaona 4:20, 21.

25 ‘Ekeo noho oriho safà ty fanjakà noho ty manam-pahefà mpanday.’ (Titosy 3:1) Amy lalàna amy tany maro, le voarara ty mampiasa na mana raha maha ango. Kristiana marina tsika, ka tsy mana na mampiasa raha maha ango tsy ara-dalàna.—Romanina 13:1.

26. a) Mila manao ino tsika laha tsy ta hiala amy fitiava Ndranahary? b) Manino ro fomba fiaina farany ze soa raha zay?

26 Laha tsy ta hiala amy fitiava Ndranahary tsika, le mila malio amy karazan-draha iaby, fa tsy amy raha sisany avao. Mety ho sarotsy aloha ty miala amy fomba raty na tsy hanao raha zay mihintsy, fe ho vitantsika soa. * Zay ty fomba fiaina farany ze soa, satria mahasoa antsika avao ze raha ampianary Jehovah. (Vakio ty Isaia 48:17.) Tsy vitany zay, fa ho falifaly noho ho afa-po koa tsika satria haintsika hoe manome voninahitsy azy Ndranahary teantsika iny tsika, lafa malio. Tsy hiala amy fitiava Ndranahary koa tsika amy zay!

^ feh. 2 Ty safà hebreo nadika hoe “malio” le tsy miresaky vata malio avao, fa fandaisam-bata noho fivavaha malio koa.

^ feh. 67 Novà anara io.