Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-9

“Andosiro ty Fijangajangà!”

“Andosiro ty Fijangajangà!”

“Ka le vonò ty faniria raty amy rantsambatanareo ao, le ty fijangajangà, ty fahalotoa, ty filà ty nofotsy, ty fanirian-draty, noho ty fikalikalia, satria fanompoa sampy raha reo.”—KOLOSIANINA 3:5.

1, 2. Nanao akory ty nitaoma Balama ty vahoaky Jehovah hanota?

MANDEHA amy pilasy raiky teany zay mpaminta iny. Misy karaza fia teany ho azo ty any. Filìny soa ty raha hataony aòfa, bakeo atorany an-drano any ty talim-bintany. Iny fa mihetsiky amy zay bosò iny! Miforitsy koa ty tahom-bintany, farany sintoniny malaky. Azony amy zay fia iny! Hehihehy avao ie fa nahay nifily aòfa.

2 Fa nieritseritsy ty raha hataony aòfa koa ty lahilahy raiky atao hoe Balama, tamy tao 1473 Taloha Kristy (T.K.). Ty vahoaky Ndranahary ro teany hovintany. Tamy Sakasaka Moaba, marìny Tany Nampitamàny teo rozy tamy zay. Nanao ty vatany ho mpaminany Balama, kanefa ie olo matimatin-drala sady voakarama hanozo ty Israelita. Fe nanarombaky Jehovah, le nanjary nitso-drano ty Israelita Balama. Mbo ta hahazo ty karamany avao ie, ka nieritseritsy fa ho vitany ty handrisiky a Ndranahary hanozo ty vahoakiny, laha voataony hanao fahotà bevata rozy. Ty ampela soa ta Moaba ao ro nataony aòfa.—Nomery 22:1-7; 31:15, 16; Apokalypsy 2:14.

3. Ino ty porofo hoe nahavoa ty fandriky Balama?

3 Nahavoa va ty fandrikiny? Eka! An’aliny ty Israelita voafitaky aòfa iny, ka “nandry tamy ty anak’ampela Moaba.” Tsy vitany zay fa mbo nivavaky tamy ty ndranahary mampangaroharo nivavaha Moabita reo koa rozy. Anatiny zay Bala Peora, ndranahary ty fahavokara noho ty firaisa. Raha loza! Israelita 24 000 ro niripaky, kanefa fa narìny ty Tany Nampitamàny.—Nomery 25:1-9.

4. Nanino ro voatariky haloto fandaisam-bata ty Israelita maro biby?

4 Ino ty nahavy raha zay? Maro ty nanjary nana fo raty ka niala tamy Jehovah, kanefa ie ro nanafaky an-drozy baka Ejipta any, noho nanome hany an-drozy tan-diomonto any, sady nitariky an-drozy zisiky anila Tany Nampitamàny iny teo. (Hebreo 3:12) Lafa nieritseritsy raha zay Paoly, le nanoratsy ho zao hoe: “Ao koa tsika tsy hijangajanga manahaky ty sisany tamin-drozy, azy nijangajanga rey, ka roe aly noho telo arivo tamin-drozy ro nimaty tanatiny ndraiky andro.” *1 Korintianina 10:8.

5, 6. Manino ro mahasoa antsika ty tantara mikasiky ty fahotà ty Israelita tamy Sakasaka Moaba teo?

5 Misy fianara bevata maro ho ahy ty vahoaky Ndranahary henanizao tantara io. Fa marìny ty tontolo vaovao, sady mbo soa marè mandilatsy ty Tany Nampitamàny. (1 Korintianina 10:11) Adalam-piraisa manahaky Moabita reo tontolo toy, sady mbo mandilatsy aza ka! Kristiana an’aliny koa ro voatariky haloto fandaisam-bata santao. Io avao aòfa nahavoa Israelita rey io. (2 Korintianina 2:11) Nahasaky nanday ampela midianita tan-toby Israely tao Zimry, le nampiliriny tan-tranolainy ao. Manahaky azy koa ty olo sisany amy fiangona Kristiana ao, ka mitao ty hafa haloto fandaisam-bata.—Nomery 25:6, 14; Joda 4.

6 Sahala fa amy Sakasaka Moaba eo koa tsika henanizao. Fa jilonao aloha ao va ty lokanao, azy tontolo vaovao fa nilinisanao fa ela iny? Laha zay ro ie, le ataovo ze azonao atao mba tsy hialànao amy fitiava Ndranahary ao, ka le “andosiro ty fijangajangà.”—1 Korintianina 6:18.

Ty Sakasaka Moaba laha jilovy

INO TY ATAO HOE FIJANGAJANGÀ?

7, 8. Ino ty atao hoe “fijangajangà”, le manino ro azo volany hoe milanja ty vokany ty olo manao raha io?

7 Amy Baiboly ao, ty hoe “fijangajangà” (grika: pôrneia) le ty karaza firaisa iaby tsy araky ty Soratsy Masy atao ty olo tsy mpivaly. Midika raha zay fa mijangajanga ty olo mandranto, manao makorely, manao firaisa amin’olo tsy valiny (tafilitsy amy zay ty firaisa amy vava noho amy lava-boly). Mbo ie koa ty fikasikasiha ty mahalahilahy na ty mahampela ty olo tsy valiny. Mijangajanga koa ty samby lahilahy na samby ampela manao raha reo. Manahaky zay koa ty olo manao firaisa amy biby. *

8 Mivola mazava soa ty Baiboly hoe tsy ekè ho anaty ty fiangona sasy ty mpijangajanga, sady tsy hahazo fiaina zisiky farany. (1 Korintianina 6:9; Apokalypsy 22:15) Mbo henanizao aza rozy le fa milanja ty vokany, satria manjary tsy atokisan’olo, mahatiaro ho tsy misy dikany, sahira am-panambalea, hiany ty eritseriny, bevoka tsy tòm-po, azon’arety, mety ho maty mihintsy aza. (Vakio ty Galatianina 6:7, 8.) Raha fa hay fa handay raha raty zay va le mbo hilira avao? Mampalahelo fa maro ty tsy mieritseritsy lavitsy, lafa militsy amy raha zay. Ty fanentea sary tiva matetika ro fanombohany.

TY FANENTEA SARY TIVA RO FANOMBOHANY

9. Tsy mampanino vatany va ty fanentea sary tiva? Hazavao.

9 Ahità sary tiva ty amy tele noho amy famarota boky rey, fa tsy volany ty amy Internet ao. * Misy hira miresaky raha manahaky zay koa. Tsy mampanino zao hoe raha rey, hoy ty olo sisany. Marina va zay? Aia koa! Mety ho lasa zatsy mikasikasiky ty mahalahilahy na ty mahampela azy ty olo manenty sary tiva, sady hampitombo ty “filà ty nofotsy mangala-baraka.” Farany, mety hanjary adalam-piraisa ie, na hana faniria hanao raha tsy faseho masoandro, mety hikoronta marè koa ty fanambaleany, na mety ho sara-baly mihintsy ie. * (Romanina 1:24-27; Efesianina 4:19) Nampitovizy ty mpikaroky raiky amy kansera ty fanirian’olo adalam-piraisa. “Mihamitombo”, hoy, “raha io, bakeo mameno ty ainy, sady kindraiky avao vo mety hihena. Sarotsy koa ty mitsabo azy.”

Hendry tsika laha amy pilasy mora hita avao vo mampiasa Internet

10. Manao akory ty azontsika anoriha ty torolala amy Jakoba 1:14, 15 ao? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Nahazo Hery aho mba Halio Fandaisam-bata.”)

10 Eritsereto raha volany Jakoba 1:14, 15 toy: “Tsapà ty olo kiraidraiky lafa voasinto ty faniria ty vatany, ka voafandriky raha zay. Sady ty faniria lafa tezatezà, le miteraky fahotà, fa ty fahotà lafa tanterahy, le miteraky fahafatesa.” Ka laha misy fanirian-draty avy an-tsainao ao, le avy le alao tao! Laha sendra mahita sary tiva, ohatsy, iha, le manaova raha malaky. Mitoliha hafa, na vonò ordinatera iny, na ovao kanaly hafa tele iny. Ataovo ze azonao atao mba tsy haharesy anao ty faniria maloto. Ka andinisa hoe fa tsy voafehinao sasy raha zay, ka handresy anao!—Vakio ty Matio 5:29, 30.

11. Lafa mialy amy faniria raty tsika, ino ty hataontsika mba hampisehoa hoe matoky any Jehovah?

11 Mahay antsika soa mandilatsy ty vatantsika Jehovah, sady misy antony kanao ie mandidy hoe: “Vonò ty faniria raty amy rantsambatanareo ao, le ty fijangajangà, ty fahalotoa, ty filà ty nofotsy, ty fanirian-draty, noho ty fikalikalia, satria fanompoa sampy raha reo.” (Kolosianina 3:5) Mety ho sarotsy aloha raha rezay. Fe ka halino fa mbo azontsika kaihy avao Babantsika soa fanahy noho manam-pahareta iny. (Salamo 68:19) Avy le mangataha fanampea aminy malaky lafa misy eritseritsy raty mandrio an-tsainao ao. Mivavaha aminy, mba hahazoa “hery fanampiny”, sady forosèvo hifantoky amin-draha hafa ty sainao.—2 Korintianina 4:7; 1 Korintianina 9:27; henteo ty efajoro hoe “ Manao Akory ty Hialako amy Fahazaran-draty?

12. Ino ty atao hoe ‘fontsika’, le manino raha io ro mila arova?

12 Nanoratsy ho zao Solomona, azy lahilahy hendry iny: “Arovo ty fonao, mandilatsy ty raha iaby mila arova, satria bakao ro iavia ty ay.” (Ohabolana 4:23) Ty maha tsika antsika araky ty hevitsy Ndranahary ro atao hoe ‘fontsika.’ Mianky amy ty fahità Jehovah fontsika io ro mety hahazoantsika fiaina zisiky farany, fa tsy mianky amy ty fieritseretan’olo antsika. Tsotra raha zay, fe vatan-draha. Nanao fifanekea tamy ty masony mihintsy Joba, lahilahy tsy nivaliky, mba tsy hanenty ampela sady tsy hana eritseritsy raty. (Joba 31:1) Modely soa ho ahintsika vatany ie! Nitovy hevitsy aminy koa ty mpanao salamo raiky, le nivavaky hoe: “Ka engà hifantoky amin-draha tsy misy ilà azy ty masoko.”—Salamo 119:37.

TSY NAHAY NIFILY NAMA DINA

13. Ia Dina zao, le manino ie ro volany hoe tsy nahay nifily nama?

13 Fa nihitantsika tamy Toko Faha-3 tao, fa mety hahatariky antsika ty olo inamàntsika, ndre amy ty soa zay ndre amy ty raty. (Ohabolana 13:20; vakio ty 1 Korintianina 15:33.) Diniho ty raha nahazo Dina, anak’ampela Jakoba iny. Soa teza ie, fe tsy niamby soa fa ninama tamy ty somonjara Kananita. Nalaza ho raty fandaisam-bata manahaky Moabita reo avao koa ty Kananita. (Levitikosy 18:6-25) Ataho raha ampela mora ilà ty fahità lahilahy kananita reo any Dina. Nieritseritsy ho zay Sekema, azy lahilahy “misy hajany marè tan-trano babany tao” iny.—Genesisy 34:18, 19.

14. Ino ty loza nandesy ty tsy fahaiza Dina mifily nama?

14 Mety tsy nieritseritsy handry amy Sekema, Dina, laha vo nahita azy voalohany. Fe tsy zay ty ahy Sekema. Nataony ze raha fatao ty lahilahy kananita lafa ta hanao firaisa. Niezaky nanohitsy avao Dina, fe fa tara sady fa tsy nisy vokany sasy, satria mivola ty Baiboly hoe “nangalaky azy” Sekema, le “nandrava azy.” Ataho raha nanjary nitea any Dina avao Sekema tafara tatoy, fe tsy nampiova ty raha fa nivitany taminy raha zay. (Vakio ty Genesisy 34:1-4.) Tsy Dina avao ro nibaby ty vokatsy ty raha nataony. Niazon-draha mahamenatsy koa rozy trano raiky, satria tsy nahay nifily nama ie.—Genesisy 34:7, 25-31; Galatianina 6:7, 8.

15, 16. Manao akory ty hahazoantsika fahendrea vatany? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Andinin-teny Soa ho Vetsevetse.”)

15 Fa voa Dina vo nalilo. Fe tsy voatery hitovy amy zay ty olo tea noho manoriky ty safà Jehovah. Mifily ‘hiaraky amy ty hendry’ rozy, satria mijanjy a Ndranahary. (Ohabolana 13:20a) Lafa manao raha zay rozy, le ‘mahay ty atao hoe soa’, sady voaro amy ty raha manahira noho ty alahelo.—Ohabolana 2:6-9; Salamo 1:1-3.

16 Mahazo ty fahendrea baka amy Ndranahary ze olo maniry hahazo raha zay, laha mivavaky avao, sady mianatsy tsy tampaky ty Baiboly, voho ty boky noho gazety baka amy ty mpanompo azo atokisa noho mahihitsy. (Matio 24:45; Jakoba 1:5) Ilà vatany koa ty fiambanea, satria mahavy ty olo raiky ho parè hanoriky ty torohevitsy baka amy Baiboly ao. (2 Mpanjaka 22:18, 19) Mety haneky, ohatsy, ty Kristiana raiky fa mety hamitaky noho ho sarotsy fehezy vatany ty fony. (Jeremia 17:9) Fe, hiambany vatany va ie, ka haneky ty torohevitsy noho ty fanampea amea azy amim-pitiava, lafa ilà raha zay?

17. Ino ty raha mety hiseho amy fianakavia raiky? Ino ty azo Baba iny atao mba hanampea anak’ampelany iny?

17 Eritsereto zao: Tsy manenga ty anak’ampelany handeha raiky miaraky amy mpamaraky raiky teany ty Baba raiky. Mivola ajà iny hoe: “Zaho zany Baba tsy atokisanao? Zahay tsy hanao raha raty!” Mety ho tea any Jehovah somonjara io sady tapa-kevitsy hiamby soa avao. Fe, “mandeha amim-pahendrea” va ie? ‘Mandositsy ty fijangajangà’ va ie? Sa “matoky ty fony” ie, kanefa hadalà raha zay? (Ohabolana 28:26) Vasa mahita torolala hafa afaky manampy an-drozy moroanaky handiniky soa mikasiky any zay koa iha.—Henteo ty Ohabolana 22:3, Matio 6:13; 26:41.

NANDOSITSY FIJANGAJANGÀ JOSEFA

18, 19. Ino ty fakam-panahy nahazo Josefa, le ino ty nataony?

18 Anadahy Dina tsy niharo reny aminy Josefa. Tanora tea a Ndranahary ie, ka nandositsy ty fijangajangà. (Genesisy 30:20-24) Nahita ty vokatsy ty hadalà anabaviny iny ie, tamy ie mbo nikely. Tiarony raha zay ka niaro azy, lafa ta Ejipta any ie, tafara tatoy. Nanohatsy nanadala azy “sanandro” valy tompony iny, tamy zay. Niaro azy koa ty faniriany tsy ta hiala amy ty fitiava Ndranahary. Andevo Josefa ka tsy afaky miala amy asany. Ty mampiseho fahendrea noho herim-po avao ro azony natao. Ino ty nataony? Tsy nekèny avao valy Potifara iny saky nitao azy, sady nilaisany mihintsy aza tamy farany.—Vakio ty Genesisy 39:7-12.

19 Mba eritsereto tse moa! Ho nahavita tsy nivaliky va Josefa laha nieritseritsy ampela iny avao, na nanonofinofy firaisa avao? Sarotsy aloha. Nalà Josefa tan-tsainy ao ty eritseritsy raty. Vatan-draha taminy ty fifandrambesany tamy Jehovah, kanao nivola tamy valy potifara iny ie hoe: “Tsy mieritseritsy sasy mikasiky ty an-trano ato ty tompoko, fa fa napetrany tamiko iaby ze raha iaby ananany. Tsy misy anabo mandilatsy ahy ty amy trano toy ato, sady tsy nisy raha hafa nandrarany ahy ndre raiky, laha tsy iha, satria valiny iha. Ka hataoko akory ty hanao raha raty marè zay, ka hanota amy Ndranahary?”—Genesisy 39:8, 9.

20. Ino ty natao Jehovah ho ahy Josefa?

20 Azo antoky fa nifalifaly Jehovah lafa nahita ty raha natao Josefa. Tsy nivaliky avao tanora io sanandro, ndre nilavitsy ty fianakaviany aza. (Ohabolana 27:11) Lafa tafara atoy, le natao Jehovah ze hahabototsy azy baka an-gadra ao, noho hahavy azy ho praiminisitra sady mpiandraikitsy sakafo ta Ejipta ao! (Genesisy 41:39-49) Marina vatany raha volany Salamo 97:10 toy hoe: “Nareo ze tea any Jehovah, malaìna ty raty; miaro ty ain’olo tsy mivaliky aminy ie, le manafaky azy tsy ho azo ty raty fanahy”!

21. Nanao akory ty nampisehoa rahalahy tan’Afriky ao iny fa nana herim-po hanohera ty fandaisam-bata maloto ie?

21 Maro koa henanizao ty mpanompo Ndranahary mampiseho hoe ‘malay ty raty, noho tea ty soa.’ (Amosa 5:15) Nitantara rahalahy tanora raiky tan’Afriky ao zay hoe nivola taminy somonjara raiky miharo fianara taminy zay fa hanao firaisa rozy, laha atorony ie amy fanadina matematiky ataon-drozy. “Avy le nandà aho”, hoy ty asany. “Tsy nivaliky aho, ka afaky nampiseho fa olo vano sady manaja ty vatako. Lafovily mandilatsy ty volamena noho volafoty raha zay.” Marina fa mety ‘hahafalifaly tselatsela’ ty fahotà, fe raty biby avao ty vokany matetiky. (Hebreo 11:25) Mbo tsy misy dikany koa aza ndre fahafinareta mandalo zay, laha ampitovizy amy ty fahasambara maharitsy vokatsy ty fanoriha ty safà Ndranahary.—Ohabolana 10:22.

ENGAHO HANAMPY ANAO AZY NDRANAHARY MAMINDRA FO INY

22, 23. a) Mbo afaky mitamà ino ty Kristiana raiky nanao fahotà bevata? b) Ino ty afaky manampy ty olo nanota?

22 Tsy lavorary tsika, ka mialy ay mba handresea ty faniria ty nofotsy noho hanaova ze mahity araky ty hevitsy Ndranahary. (Romanina 7:21-25) Hay Jehovah raha zay, “sady tiarony fa lemboky avao tsika.” (Salamo 103:14) Fe mety hanao fahotà bevata ty Kristiana raiky. Fa tsy avotsy sasy va ie? Aha! Marina fa mety ho voa ty raha nataony avao ie, manahaky Davida Mpanjaka. Fe “parè hanenga hadisoa” avao Ndranahary, laha maneny vatany ie ka ‘mieky ty hadisoany.’—Salamo 86:5; Jakoba 5:16; vakio ty Ohabolana 28:13.

23 Soa fanahy koa Ndranahary, ka nasiany mpiaraky matotsy ty amy fiangona kristiana eo. “Lahilahy ho fanomeza” rozy, sady mahay no parè hanampy. (Efesianina 4:8, 12; Jakoba 5:14, 15) Ty raha kendrèn-drozy le ty hanampy olo hilongo amy Ndranahary ndraiky, noho ‘hana fo hendry’ ka tsy hampimpoly sasy ty fahotàny.—Ohabolana 15:32.

‘MANÀNA FO HENDRY’

24, 25. a) Manino ro volany hoe ‘tsy ampy say’ mpamaraky amy Ohabolana 7:6-23 ao iny? b) Manao akory ty ‘hananantsika fo hendry’?

24 Miresaky olo “tsy ampy say” noho olo “mana fo hendry” ty Baiboly. (Ohabolana 7:7) Mety mbo tsy ho za-draha amy fanompoa any Jehovah, na tsy matotsy ty olo “tsy ampy say”, ka tsy mahay manavaky sady tsy mahay lalànan-draha. Mety ho mora resy ty fakam-panahy hanao fahotà bevata ie, manahaky mpamaraky amy Ohabolana 7:6-23 ao iny. Fa ty olo “miezaky hana fo hendry” mandiniky soa ty vatany, ka mianatsy Baiboly tsy tampaky sady mivavaky. Miezaky marè manao ze vitany ie, mba hifanaraky amy ty sitrapo Ndranahary ty eritseriny, ty faniriany, ty fihetseham-pony voho ty raha kendrèny. Lafa manao raha zay ie, le ‘teany ty vatany’, na hoe manao ze hahazoany fitahia ie, ka “hahita hasoava.”—Ohabolana 19:8.

25 Eritsereto hoe: ‘Resy lahatsy vatany va aho fa marina ty fitsipiky Ndranahary? Inoako vatany va fa ahazoa hasambara bevata ty fanoriha raha rey?’ (Salamo 19:7-10; Isaia 48:17, 18) Laha mbo misy fisalasalà aminao ao, le areno raha zay. Vetsevetseo ty vokany lafa tsy manoriky ty lalàna Ndranahary ty olo raiky. Ho fanampiny zay, “andramo le henteo fa soa Jehovah”, na hoe oriho ty fahamarina. Raha marina, mahity, malio, soasoa avao ro eritsereto. (Salamo 34:8; Filipianina 4:8, 9) Ho hitanao fa arakaraky ty hanaovanao raha zay ro hitiavanao a Ndranahary, sady hitiavanao ty raha teany, noho halaìnanao ty raha halany. Olombelo manahaky antsika avao Josefa. Fe afaky ‘nandositsy fijangajangà’ ie, satria nengàny hamakopako noho handasolaso azy Jehovah, tanaty ty tao maro, mba hahazoany fo hendry. Loniky hanahaky azy koa lahy iha!—Isaia 64:8.

26. Ino ty foto-kevitsy bevata horesahy manaraky?

26 Tsy hoe hahazoan’olo fahafinareta avao ro nanamboara Ndranahary ty mahalahilahy noho ty mahampela, fa mba hahafaha ty mpivaly hiteraky noho hahazo tavy lafa manao firaisa. (Ohabolana 5:18) Horesahy amy toko roe manaraky ao ty fahità Ndranahary ty fanambalea.

^ feh. 4 Volany amy Nomery ao fa 24 000 ro nimaty, tafilitsy amy zay azy naripaky Jehovah rey, miampy 1 000 eo ho eo naripaky ty mpitsara, tamy lahilahy ‘lohandohany tamy vahoaky’ reo.—Nomery 25:4, 5.

^ feh. 7 Manazava mikasiky ty fahalotoa noho ty fandaisam-bata mahamenatsy na baranahiny, ty “Fanontanian’ny Mpamaky” amy Tilikambo Fiambenana 15 Jolay 2006, naboaky ty Vavolombelo Jehovah.

^ feh. 9 Tsy sary avao ro ahità raha zay. Misy koa ty raha tiva soratin’olo, na resaky tiva nalà feo, bakeo alefa amy telefony mba hanaira ty faniria hanao firaisa. Mety ho sarin’olo manao fihetsiky tiva koa raha zay, na sarin’olo roe na maromaro manao firaisa amy fomba mampangaroharo.

^ feh. 9 Miresaky mikasiky ty fikasikasiha ty mahalahilahy noho ty mahampela ty Fanazavà Fanampiny hoe “Ialao Fahazara Raty Io.”