Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 11

“Nyɛ Ha Gba Si Himi He Nɛ Tsɔ”

“Nyɛ Ha Gba Si Himi He Nɛ Tsɔ”

“O nihe mi yo kpeekpee ɔ, ná e he bua jɔmi.”​​—ABƐ 5:18.

1, 2. Mɛni sane bimi he wa ma susu, nɛ mɛni he je?

ANƐ o sɛ gba si himi mi lo? Ke jã a, anɛ bua jɔmi ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi lo, aloo nyɛɛ kɛ haomihi nɛ a mi wa ngɛ kpee? Anɛ blɔ ba o kɛ o huno ɔ aloo o yo ɔ nyɛ kpɛti ɔ lo? Anɛ bua jɔmi ko be nyɛ gba si himi ɔ mi, se o hɛ mi kɛkɛ lɛ o ngɛ miae lo? Ke jã a, lɛɛ eko ɔ, e dɔɔ mo kaa suɔmi be nyɛ kpɛti hu. Akɛnɛ o ji Kristofo no he je ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o suɔ Yehowa Mawu, nɛ o suɔ kaa o gba si himi ɔ nɛ wo e hɛ mi nyami. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, haomi nɛ o kɛ ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ ngɛ o nya gbae nɛ e ngɛ o tsui yee. Ke jã e ji po ɔ, koo mwɔ sane ɔ nya kaa nɔ́ ko be hie peemi ngɛ he.

2 Mwɔnɛ ɔ, Kristo se nyɛɛli komɛ ngɛ nɛ be ko nɛ be ɔ, a gba si himi ɔ be kpakpa. Se a nyɛ nɛ a dla a si himi ɔ. Mo hu o ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ o gba si himi ɔ mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

HƐƐ MO KƐ SU MAWU KƐ O YO LOO O HUNO Ɔ HE

3, 4. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko kɛ e yo bɔ mɔde nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa a? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

3 Ke o kɛ o yo loo o huno bɔ mɔde kaa nyɛ maa hɛ nyɛ kɛ su Mawu he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ. Mɛni he je? Mo susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ngɔɔ lɛ kaa yoku ko sisi bli nɛ e yi mi ngɛ piɔɔ. Nyumu ko daa si ngɛ yoku ɔ se, nɛ yo ko hu daa si ngɛ yoku ɔ hɛ mi. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a bɔni yoku ɔ kuɔmi. Benɛ a ngɛ yoku ɔ sisi ɔ, blɔ agbo ngɛ a kpɛti. Se benɛ a ngɛ kuɔe kɛ ngɛ hiɔwe yae ɔ, a bɔni a sibi he sumi. Anɛ o na oti nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ lo?

4 Wa ma nyɛ maa ngɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o ma sɔmɔ Yehowa kɛ pi si ɔ kɛ to mɔde nɛ o maa bɔ kɛ kuɔ yoku ko ɔ he. Akɛnɛ o suɔ Yehowa he je ɔ, o bɔni yoku ɔ kuɔmi momo. Se ke blɔ ba o kɛ o yo ɔ loo o huno ɔ nyɛ kpɛti ɔ, lɛɛ eko ɔ, o ngɛ yoku ɔ kuɔe ngɛ e hɛ mi nɛ lɛɛ e ngɛ kuɔe ngɛ e se. Se ke nyɛ tsa nɔ nɛ nyɛ kuɔ ɔ, mɛni maa ba? Sisije ɔ lɛɛ blɔ saii maa hi nyɛ kpɛti. Se ke nyɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ kuɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ Mawu he sue, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ maa su nyɛ sibi a he. Niinɛ, Mawu he nɛ o maa hɛ kɛ su ɔ ji nɔ́ titli nɛ maa ye bua mo nɛ suɔmi nɛ mi wa maa hi o kɛ o yo ɔ aloo o huno ɔ nyɛ kpɛti. Se kɛ o ma plɛ kɛ pee enɛ ɔ kɛɛ?

Ke o ngɔ Baiblo mi nile kɛ tsu ní ɔ, suɔmi nɛ ngɛ o gba si himi ɔ mi ɔ mi maa wa

5. (a) Mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ o maa gu kɛ hɛ mo kɛ su Yehowa he nɛ suɔmi nɛ ngɛ o kɛ o yo aloo o huno nyɛ kpɛti ɔ hu mi maa wa? (b) Kɛ Yehowa buɔ gba si himi ha kɛɛ?

5 Blɔ kake nɛ he hia nɛ maa ye bua o kɛ o yo ɔ loo o huno ɔ konɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa ji, nɛ nyɛ maa ngɔ gba si himi he ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. (La 25:4; Yesaya 48:17, 18) Mo susu ga womi pɔtɛɛ ko nɛ bɔfo Paulo kɛ ha a he nɛ o hyɛ. E ke: “Nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ.” (Hebri Bi 13:4) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Ke a ke a ha nɔ́ ko “he nɛ tsɔ” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ha nɛ bumi nɛ hi he, nɛ a na lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa. Nɛ jã tutuutu ji bɔ nɛ Yehowa buu gba si himi ɔ nɛ. E buu lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa.

HA NƐ SUƆMI NITSƐ NƐ O NGƐ HA YEHOWA A NƐ WO MO GƐJƐMI

6. Mɛni ji nɔ́ nɛ Paulo ga womi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je e he hia kaa wa ha enɛ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi ɔ?

6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ o kɛ o yo ɔ aloo o huno ɔ ji Mawu sɔmɔli he je ɔ, nyɛ le momo kaa gba si himi he jua wa nɛ e ngɛ klɔuklɔu. Yehowa nitsɛ ji nɔ nɛ to gba si himi sisi. (Kane Mateo 19:4-6.) Se ke o kɛ haomi ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ, lemi nɛ o le kaa gba si himi he jua wa nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛkɛ be hae nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ maa hi si ngɛ suɔmi kɛ bumi mi. Lɛɛ mɛni maa ye bua mo mɔ konɛ o pee jã? Benɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ nihi nɛ a ha bumi nɛ hi a gba si himi he ɔ, moo to nɔ́ nɛ e de ɔ he hɛ saminya. E de we ke, “gba si himi he tsɔ”; mohu ɔ, e de ke, ‘nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ.’ Pi kaa Paulo ngɛ nɔ́ ko nɛ e yɔse he munyu tue kɛkɛ; mohu ɔ, e ngɛ ga woe. * Ke o ha enɛ ɔ hi o juɛmi mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ e maa wo mo gɛjɛmi konɛ bumi nɛ o ngɛ ha o yo aloo o huno ɔ mi nɛ wa. Mɛni he je?

7. (a) Mɛni ji Ngmami ɔ mi famihi nɛ wa buɔ tue, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni se namihi ngɛ tue bumi he?

7 Mo susu bɔ nɛ o buɔ Ngmami ɔ mi fami kpahi kaa waa pee nihi kaseli aloo wa bua wa he nya kɛ ja Mawu ɔ he nɛ o hyɛ. (Mateo 28:19; Hebri Bi 10:24, 25) Niinɛ, fami nɛ ɔmɛ a nɔ yemi yee be komɛ. Eko ɔ, ni nɛmɛ nɛ o fiɛɛɔ kɛ haa a bui tue, aloo o ní tsumi haa pɔ tɔɔ mo wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, Kristofohi a kpehi yami yee ha mo wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, o fiɛɛɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ haa nihi, nɛ o yaa Kristofohi a kpehi daa. Nɔ ko nɔ ko be o nya nyɛe maa tsi, Satan po be nyɛe maa tsi o nya! Mɛni he je? Ejakaa suɔmi nitsɛ nɛ o ngɛ ha Yehowa a ji nɔ́ nɛ woɔ mo gɛjɛmi konɛ o ye e mlaa amɛ a nɔ. (1 Yohane 5:3) Mɛni se nami ngɛ enɛ ɔ he? Fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi nɛ o yaa daa a haa mo tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nitsɛ, ejakaa o le kaa o ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee. Nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ woɔ mo gɛjɛmi. (Nehemia 8:10) Mɛni ji nɔ́ nɛ wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi?

8, 9. (a) Mɛni ji nɔ́ nɛ maa wo wɔ he wami konɛ waa bu ga nɛ a wo wɔ kaa wa ha bumi nɛ ba gba si himi he ɔ tue, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni níhi enyɔ a he wa ma susu?

8 Suɔmi nɛ mi kuɔ nɛ o ngɛ ha Mawu ɔ woɔ mo he wami nɛ o buɔ fami nɛ e fã wɔ kaa waa fiɛɛ nɛ wa bua wa he nya a tue ke o kɛ haomi ngɛ kpee po. Jã nɔuu nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a ma nyɛ maa wo mo gɛjɛmi konɛ o bu Ngmami ɔ mi ga womi nɛ ji “nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ” ɔ hu tue, ke jã peemi he wa po. (Hebri Bi 13:4; La 18:29; Fiɛlɔ 5:4) Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔ nɛ Mawu jɔɔ o mɔde bɔmi ngɛ fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi a yami nɔ ɔ, jã nɔuu nɛ ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma ha nɛ bumi nɛ ba o gba si himi he ɔ, Yehowa maa na nɛ e maa jɔɔ mo.​​—1 Tesalonika Bi 1:3; Hebri Bi 6:10.

9 Kɛ o ma plɛ kɛ ha bumi nɛ ba o gba si himi he ha kɛɛ? E he hia kaa o kua ní peepeehi nɛ ma puɛ o gba si himi ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e sa kaa o pee níhi nɛ ma ha nyɛ suɔmi ɔ mi maa wa.

MOO YU O HE NGƐ MUNYU TUTUI KƐ NÍ PEEPEEHI NƐ WOƆ GBA SI HIMI HE MU Ɔ HE

10, 11. (a) Mɛni ní peepeehi gbeɔ gba si himi he guɛ? (b) Mɛni sane e sa kaa wa bi wa yihi kɛ wa hunomɛ?

10 Be ko ɔ, Kristofo no ko nɛ e ji yogbayo ɔ de ke: “I sɔle ha Yehowa nɛ́ e ye bua mi konɛ ma to ye tsui si kɛ ya si nyagbe.” Ngɛ mɛni he? E de ke: “Ye huno ɔ jɛɔ mi. Eko ɔ, o be pahi nae ngɛ ye he mohu, se jɛmi munyuhi nɛ e tuɔ ɔ yeɔ ye tsui wawɛɛ kaa bɔ nɛ pa yeɔ nɔ ɔ. Munyu nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, ‘O ji tlomi ha mi,’ aloo ‘Se nami ko be o he.’” Kaa bɔ nɛ yo ɔ de ɔ, jɛmi munyuhi nɛ a tuɔ ngɛ gba si himi mi ɔ ngɛ hɛdɔ.

11 E ngɛ dɔmi kaa nɔ kɛ e yo nɛ a ji Kristofohi maa tu a sibi munyu yayahi nɛ plaa nɔ! Atsinyɛ jemi ko be he kaa bumi be gba si himi nɛ a jɛɛ nɔ ngɛ mi ɔ he. Kɛ o gba si himi ɔ ngɛ kɛɛ ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi? Blɔ kake nɛ o maa gu nɔ kɛ le bɔ nɛ o gba si himi ɔ ngɛ ha ji kaa o kɛ he si bami ma bi o yo ɔ loo o huno ɔ ke, “Kɛ ye munyu tutui peeɔ mo ha kɛɛ?” Ke behi fuu ɔ, e peeɔ o yo ɔ aloo o huno ɔ kaa o munyu tutui plaa lɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o tsake.​​—Galatia Bi 5:15; kane Efeso Bi 4:31.

12. Mɛni ma ha nɔ ko jami maa pee yaka ngɛ Mawu hɛ mi?

12 Mo ha nɛ e hi o juɛmi mi heii kaa bɔ nɛ o kɛ o lilɛ tuɔ munyu ngɛ gba si himi mi ɔ saa o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti huɛ bɔmi ɔ he. Baiblo ɔ de ke: “Anɛ nyɛ ti nɔ ko susuu kaa e ngɛ Mawu jae bɔ nɛ sa lo? Jamɛ a nɔ ɔ, e kɔ e lilɛ mi. Ke e kɔɛ e lilɛ mi ɔ, tsa pi Mawu nɛ e ngɛ jae, se lɛ nitsɛ e he kɛkɛ nɛ e ngɛ sisie.” (Yakobo 1:26) O munyu tutui kɛ o jami ɔ ngɛ tsakpa. Ni komɛ susu kaa ke nɔ ko tsɛɛ e he ke Mawu jalɔ ɔ, nɔ́ saisaa nɛ yaa nɔ ngɛ e we mi ɔ he hia we tsɔ. Baiblo ɔ fĩ we susumi nɛ ɔ se. Koo sisi o he. E ji hɛdɔ sane. (Kane 1 Petro 3:7.) Eko ɔ, o bɔɔ mɔde, nɛ o ngɛ kã hulɔ, se ke o jee blɔ nɛ o tuɔ o yo loo o huno jɛmi munyuhi kɛ yeɔ lɛ awi ɔ, o ngɛ gba si himi he mu woe, nɛ Mawu be jami nɛ o jaa lɛ ɔ nɔ kplɛɛe.

13. Mɛni blɔ nɔ ko ma nyɛ maa pee e huno aloo e yo nɔdɔ nɔ́ ngɛ?

13 Jehanɛ ɔ, e sa kaa nyumu kɛ e yo nɛ hyɛ saminya nɛ a ko pee a sibi nɔdɔ nɔ́ be mi nɛ a dɔɛ jã peemi. Mo ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní enyɔ nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ: Binyɛ ko nɛ be huno pɔɔ Kristofo no yotsɛ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ tsɛmi ngɛ tɛlifoo nɔ nɛ e biɔ lɛ ga womi, nɛ a tuɔ munyu be gagaa; nyɛminyumu Kristofo no ko nɛ be yo kɛ nyɛmiyo yogbayo ko yaa fiɛɛmi daa otsi, nɛ a se kɛɛ. Eko ɔ, yotsɛ ɔ kɛ yogbayo ɔ nɛ a tu a he munyu ɔ hɛɛ we juɛmi yaya; se kɛ a ní peepee ɔ maa sa a yo loo a huno ɔ he ha kɛɛ? Yogbayo ko nɛ e huno peeɔ jã a de ke: “Ke i na nɛ ye huno ɔ ngɛ be fuu puɛe ngɛ nyɛmiyo kpa ko he ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e dɔɔ mi. E haa e peeɔ mi kaa ye he be se nami.”

14. (a) Mɛni gba si himi mi blɔ nya ní tsumi he munyu a tu ngɛ 1 Mose 2:24 ɔ? (b) Mɛni sane e sa kaa wa bi wa he?

14 Sisi numi ngɛ he kaa nɔ́ nɛ ɔ hao yo nɛ ɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e haoɔ nihi nɛ a ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã a mi. A he piɛɛli ɔmɛ ma a hɛ ngɔ fɔ gba si himi he ga womi nɛ he hia nɛ je Mawu ngɔ nɛ ji, ‘nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e maa ngɔ e he ya mɛtɛ e yo he’ ɔ nɔ. (1 Mose 2:24) Niinɛ, e sa kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ bu a fɔli; se e ji Mawu blɔ nya tomi kaa a ná be fuu ha a yihi kɛ a hunomɛ. Jã kɛ̃ nɛ Kristofohi suɔ a nyɛmimɛ Kristofohi saminya; se kɛ̃ ɔ, nihi titli nɛ e sa kaa a je suɔmi nɛ mi wa kpo kɛ ha ji a yihi kɛ a hunomɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi puɛɔ be fuu ngɛ nɔ nɛ pi e e huno loo e yo he, aloo e kɛ nyɛmimɛ Kristofohi bɔɔ gbagbanii tsɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ haomi kɛ ba a gba si himi ɔ mi. Anɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ha pɛ ngɛ o gba si himi ɔ mi ɔ lo? Bi o he ke, ‘Anɛ i náa be kɛ haa ye huno loo ye yo ɔ, nɛ ke e ngɛ nɔ́ ko dee ɔ, i buɔ lɛ tue, nɛ i jeɔ suɔmi nɛ sa kpo kɛ tsɔɔ lɛ lo?’

15. Ngɛ Mateo 5:28 ɔ nya a, mɛni he je e sɛ kaa Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi ɔ nɛ puɛ be fuu tsɔ ngɛ nɔ nɛ pi e yo loo e huno he ɔ?

15 Jehanɛ se ɔ, ke nyumu ko nɛ e ji Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi puɛɔ be fuu tsɔ ngɛ yo kpa ko he, aloo yo ko nɛ e ji Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi hu puɛɔ be fuu ngɛ nyumu kpa ko he ɔ, jamɛatsɛ ɔ ngɔ e he kɛ ngɛ oslaa mi woe. Mɔbɔ sane ji kaa Kristo se nyɛɛli komɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ ya ná suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kɛ ha nihi nɛ a kɛ mɛ bɔɔ wawɛɛ ɔ. (Mateo 5:28) Enɛ ɔ ha nɛ a ngɔ a he ya wo ní peepeehi nɛ woɔ gba si himi he mu ɔ mi. Moo susu nɔ́ nɛ bɔfo Paulo de ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ he nɛ o hyɛ.

E SA NƐ “NYUMU KƐ YO NƐ A YE A SIBI ANƆKUALE”

16. Mɛni fami Paulo kɛ ha ngɛ gba si himi he?

16 Benɛ Paulo wo ga kaa wa “ha gba si himi he nɛ tsɔ” ɔ, e bɔ kɔkɔ hu ke: “Nyumu kɛ yo nɛ́ a ye a sibi anɔkuale. Ejakaa Mawu maa kojo yaholi, kɛ gba puɛli.” (Hebri Bi 13:4) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa gba si himi mi pɛ nɛ e sa kaa bɔmi nami nɛ ya nɔ ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Kristofohi buɔ Mawu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue. E de ke: “O nihe mi yo kpeekpee ɔ, ná e he bua jɔmi.”​​—Abɛ 5:18.

17. (a) Mɛni he je bɔ nɛ je ɔ susuɔ ngɛ gba puɛmi he ɔ tsakee we bɔ nɛ Kristofohi buu gba puɛmi ha a? (b) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa kase Hiob ngɛ?

17 Ke nɔ ko kɛ nɔ nɛ pi e yo loo e huno ya ná bɔmi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e bui Mawu mlaa nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ. Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu buu gba puɛmi kaa nɔ́ ko nɛ tɔmi be he. Se bɔ nɛ adesa kpahi susuɔ ngɛ gba puɛmi he ɔ tsakee we bɔ nɛ Kristofohi buu lɛ ha a. A le kaa nyagbe ɔ, ‘Mawu ji nɔ nɛ maa kojo yaholi kɛ gba puɛli,’ se pi nɔmlɔ. (Hebri Bi 10:31; 12:29) Enɛ ɔ he ɔ, anɔkuale Kristofohi kɛ mlaa nɛ Yehowa wo ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ tsuɔ ní. (Kane Roma Bi 12:9.) Mo kai kaa blematsɛ Hiob de ke: “I ka kita kaa i kɛ akɔnɔ hɛngmɛ be zangmayo ko hyɛe gblegbleegble.” (Hiob 31:1) Niinɛ, bɔ nɛ pee nɛ anɔkuale Kristofohi nɛ a ko pee nɔ́ ko nɛ ma ha a puɛ gba a, a hyɛɛ saminya konɛ a ko ngɔ akɔnɔ hɛngmɛ kɛ ya hyɛ nɔ ko nɛ pi a yo loo a huno.​—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyuhi nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi Kɛ Gba Jemi He.”

18. (a) Kɛ Yehowa buɔ gba puɛmi ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ gba puɛmi ngɛ kaa wɔ jami ngɛ?

18 Kɛ Yehowa buɔ gba puɛmi ha kɛɛ? Mose Mlaa a yeɔ bua wɔ nɛ wa naa Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he. Ngɛ Blema Israel ɔ, gba puɛmi kɛ wɔ jami piɛɛ yayamihi nɛ a buɔ nɔ gbenɔ fɔ ngɛ he ɔ a he. (3 Mose 20:2, 10) Anɛ o nɛ kaa gba puɛmi ngɛ kaa wɔ jami lo? Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke Israel no ko jaa amaga a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e yi somi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ nɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke Israel no ko puɛ gba a, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa e yi somi nɛ ngɛ e kɛ e huno aloo e yo a kpɛti ɔ nɔ. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a pee yi wu tso ní. (2 Mose 19:5, 6; 5 Mose 5:9; kane Malaki 2:14.) Enɛ ɔ he ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a tɔ̃ ngɛ Yehowa Mawu anɔkualetsɛ ɔ hɛ mi.​​—La 33:4.

19. Mɛni ma nyɛ maa wo nɔ ko he wami konɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e be gba puɛe kɔkɔɔkɔ, nɛ mɛni he je?

19 E ji anɔkuale kaa Kristofohi be Mose Mlaa a sisi. Se ke e ngɛ Kristofohi a juɛmi mi kaa ngɛ blema Israel ɔ, a bu gba puɛmi kaa yayami agbo ɔ, lɔ ɔ maa wo a yi mi kpɔ nɛ a mwɔ kaa a be gba puɛe ɔ mi he wami. Mɛni he je? Ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ waa hyɛ: Anɛ o ma ya sɛ sɔlemi tsu ko mi nɛ o kpla si ngɛ amaga ko hɛ mi, nɛ o sɔle lo? O ma de ke o be jã pee kɔkɔɔkɔ. Nɛ ke nɔ ko de mo ke ke o pee jã a, e ma ha mo sika fuu hu nɛɛ? Anɛ o maa pee jã lo? O ma de ke o be jã pee gblegbleegble! Niinɛ, anɔkuale Kristofo no ko be susue kɔkɔɔkɔ kaa e maa je Yehowa se nɛ e ya ja wɔ. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ kaa Kristofohi nɛ a susu kaa a maa je a Mawu nɛ ji Yehowa a, kɛ a yo loo a huno se kɛ ya puɛ gba, ke nɔ́ nɛ a ma ná kɛ je mi ɔ kle kaa mɛni po. (La 51:1, 4; Kolose Bi 3:5) E ko ba kɔkɔɔkɔ kaa wa ma ya pee nɔ́ ko nɛ ma ha Satan bua maa jɔ, se e maa gbe Yehowa he guɛ, nɛ e maa wo gba si himi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ he mu.

NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ SUƆMI NƐ NGƐ NYƐ GBA SI HIMI Ɔ MI Ɔ MI NƐ WA

20. Mɛni ngɛ nɔ yae ngɛ gba si himi komɛ a mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

20 Ngɛ ní peepeehi nɛ woɔ gba si himi he mu nɛ o ma je o he kɛ je he ɔ se ɔ, mɛni ji níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ná bumi kɛ ha o huno loo o yo ekohu? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔ, ha waa ngɔ gba si himi kɛ to we ko he. Jehanɛ ɔ, waa ngɔ mi mi jɔmi munyuhi, ní peepeehi nɛ sa, kɛ ní kpahi nɛ bumi ngɛ he nɛ nyumu kɛ e yo peeɔ ha a sibi ɔ kɛ to afɛu níhi nɛ a kɛ dlaa we mi ɔ he. Ke nyɛ suɔ nyɛ sibi wawɛɛ ɔ, lɛɛ nyɛ gba si himi ɔ ngɛ kaa we nɛ a ngɔ afɛu níhi kɛ dla mi saminyayoo. Ke suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ha nyɛ sibi ɔ nɔ gbɔ ɔ, nyɛ gba si himi ɔ mi níhi nɛ ngɛ fɛu ɔ hu nɔ ma gbɔ nɛ e maa pee kaa we nɛ a dla we mi kɛ afɛu nɔ́ ko. Akɛnɛ nyɛ suɔ kaa nyɛɛ bu Mawu fami kaa ‘nyɛ ha gba si himi he nɛ ba nyami’ ɔ tue he je ɔ, lɔ ɔ maa wo nyɛ gɛjɛmi konɛ nyɛ dla nyɛ si himi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ́ ko nɛ he jua wa nɛ bumi ngɛ he puɛ ɔ, e sa kaa a dla lɛ. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee enɛ ɔ? Mawu Munyu ɔ de ke: “Nile a kɛ poɔ we; e nɔ nɛ a maa we ɔ kɛ fɔɔ. Juɛmi nɛ a kɛ dlaa tsu mi, nɛ a woɔ mi ní kpakpahi, kɛ afɛu níhi.” (Abɛ 24:3, 4) Mo susu bɔ nɛ munyu nɛ ɔmɛ kɔɔ gba si himi he ha a he nɛ o hyɛ.

21. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa gba si himi ɔ bɔɔbɔɔbɔɔ? (Hyɛ daka nɛ ngɛ ji, “ Mɛni Ma Nyɛ Ma Pee Kɛ Dla Ye Gba Si Himi ɔ?” hulɔ.)

21 Ní kpakpa nɛ hii we nɛ bua jɔmi ngɛ mi ɔ mi ɔ ekomɛ ji suɔmi nitsɛ, Mawu gbeye yemi, kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. (Abɛ 15:16, 17; 1 Petro 1:7) Ní nɛ ɔmɛ haa bua jɔmi hii gba si himi mi. Se ngɛ abɛ nɛ ɔ mi ɔ, anɛ o na blɔ nɔ nɛ a guu kɛ woɔ tsu mi ní kpakpahi ɔ lo? “Juɛmi” ji nɔ́ nɛ a kɛ peeɔ jã. Niinɛ, Baiblo mi nile ngɛ he wami, nɛ e ma nyɛ ma tsake bɔ nɛ nɔ ko susuɔ níhi a he ha. Enɛ ɔ he ɔ, ke nihi kɛ Baiblo mi nile tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo mɛ he wami konɛ a ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha a sibi ekohu. (Roma Bi 12:2; Filipi Bi 1:9) Lɔ ɔ he ɔ, be tsuaa be nɛ o kɛ o huno loo o yo maa hi si nɛ nyɛ ma susu Baiblo ngmami ko kaa ngmami nɛ a ma susu he ngɛ ligbi ɔ mi, aloo Baiblo mi munyu ko nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ, aloo Awake! ɔ mi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ afɛu níhi nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ ma dla nyɛ we ɔ mi ɔ a he susue. Ke suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ha Yehowa a wo nyɛ he wami nɛ nyɛ ngɔ ga womi nɛ wa sɛsɛ he nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɔ afɛu níhi kɛ ngɛ nyɛ tsu mi dlae. Enɛ ɔ ma ha nɛ níhi nɛ haa nyɛ bua jɔmi ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi be ko nɛ be ɔ maa kpale kɛ ba ekohu.

22. Ke wa bɔ mɔde nɛ wa tsu wa blɔ fa mi nɔ́ konɛ suɔmi nɛ ngɛ wa gba si himi ɔ mi ɔ mi nɛ wa a, kɛ wa maa nu he ha kɛɛ?

22 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, e ma he be, nɛ e ma bi mɔde bɔmi hu loko nyɛ ma nyɛ maa ngɔ afɛu ní ɔmɛ kɛ to a to hehi. Se ke o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o tsu o blɔ fa mi nɔ́ ɔ, o tsui maa nɔ o mi wawɛɛ kaa o kɛ Baiblo mlaa nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ngɛ ní tsue: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ bu e nyɛmi pe lɛ nitsɛ e he.” (Roma Bi 12:10; La 147:11) Nɔ́ nɛ pe kulaa ji kaa, mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o ma ha bumi nɛ ba o gba si himi ɔ he ɔ ma ha o maa hi Mawu suɔmi ɔ mi.

^ kk. 6 Munyuhi nɛ Paulo tu kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ kaa gba si himi he ga womi nɛ ɔ piɛɛ ga womi munyuhi fuu nɛ e tu ɔ a he.​​—Hebri Bi 13:1-5.