Prejsť na článok

Prejsť na obsah

11. KAPITOLA

„Manželstvo nech je v úcte“

„Manželstvo nech je v úcte“

„Raduj sa s manželkou svojej mladosti.“ — PRÍSLOVIA 5:18.

1, 2. O akej otázke budeme uvažovať a prečo?

ŽIJEŠ v manželstve? Ak áno, je vaše manželstvo zdrojom šťastia alebo zápasíte s vážnymi manželskými problémami? Máš pocit, že už si nie ste s partnerom takí blízki ako na začiatku? Zostávaš síce v manželstve, ale bez radosti? Ak je to tak, pravdepodobne ti je ľúto, že to vrúcne puto, ktoré vás kedysi spájalo, ochladlo. Ako kresťan si istotne želáš, aby tvoje manželstvo prinášalo slávu Jehovovi, Bohu, ktorého miluješ. Preto ťa môže momentálny stav znepokojovať a skľučovať. Nemysli si však, že situácia je beznádejná.

2 Dnes sa môžeš v kresťanskom zbore stretnúť s príjemnými manželskými dvojicami, ktoré kedysi žili vedľa seba, ale nemali k sebe blízko. Našli však spôsob, ako posilniť svoj vzájomný vzťah. Aj ty môžeš nájsť vo svojom manželstve väčšie uspokojenie. Ako?

PRIBLÍŽ SA K BOHU AJ K SVOJMU MANŽELSKÉMU PARTNEROVI

3, 4. Prečo platí, že ak sa manželskí partneri približujú k Bohu, priblížia sa aj k sebe navzájom? Znázorni to.

3 Ty a tvoj partner sa k sebe priblížite, ak sa budete usilovať priblížiť sa k Bohu. Ako je to možné? Pouvažuj o takomto znázornení: Predstav si vrch v tvare kužeľa — na úpätí je široký a smerom k vrcholu sa zužuje. Muž stojí na úpätí severného svahu a žena presne na opačnej strane, na úpätí južného svahu. Obaja začnú vystupovať hore. Kým sú obaja ešte pri úpätí, oddeľuje ich veľká vzdialenosť. No ako stúpajú vyššie a vyššie smerom k úzkemu vrcholu, vzdialenosť medzi nimi je stále menšia a menšia. Chápeš, o čom nás toto znázornenie uisťuje?

4 Úsilie, ktoré vynakladáš na to, aby si slúžil Jehovovi naplno, sa dá prirovnať k námahe, akú si vyžaduje výstup na vrch. Keďže Jehovu miluješ, už sa, obrazne povedané, namáhaš kráčať hore. Ale ak ste sa so svojím manželským partnerom jeden druhému vzdialili, možno akoby vystupujete každý z inej strany vrchu. Čo sa však stane, keď budete ďalej kráčať smerom k vrcholu? Je pravda, že spočiatku vás môže oddeľovať značná vzdialenosť. No čím väčšie úsilie vynakladáte na to, aby ste sa priblížili k Bohu — aby ste vystúpili vyššie —, tým viac sa približujete aj k sebe navzájom. Áno, úsilie priblížiť sa k Bohu je kľúčom k tomu, aby si sa priblížil k svojmu manželskému partnerovi. Ale ako to dosiahnuť?

Biblické poznanie má moc posilniť vaše manželstvo — ak ho uplatňujete

5. a) Akým spôsobom je možné približovať sa k Jehovovi i k manželskému partnerovi? b) Ako sa Jehova pozerá na manželstvo?

5 Dôležitý spôsob, ako môžeš ty i tvoj partner obrazne vystupovať na ten vrch, je poslúchať rady pre manželov, ktoré sa nachádzajú v Božom Slove. (Žalm 25:4; Izaiáš 48:17, 18) Zamysli sa preto nad jednou radou, ktorú uviedol apoštol Pavol. Povedal: „Manželstvo nech je v úcte u všetkých.“ (Hebrejom 13:4, Roháčkov preklad) Čo to znamená? Výraz „v úcte“ naznačuje, že ide o niečo, čo si treba vážiť a čo je veľmi cenné. Presne tak sa Jehova pozerá na manželstvo — váži si ho ako niečo veľmi cenné.

NECH ŤA PODNECUJE VRÚCNA LÁSKA K JEHOVOVI

6. Čo vyplýva z formulácie Pavlových slov o manželstve a prečo je dôležité si to uvedomovať?

6 Samozrejme, ty i tvoj manželský partner ako Boží služobníci viete, že manželstvo je niečo veľmi cenné, dokonca posvätné. Manželské usporiadanie zaviedol sám Jehova. (Matúš 19:4–6) Ale ak momentálne zažívate v manželstve problémy, samotné vedomie, že manželstvo je niečo cenné, nemusí byť pre vás dostatočnou motiváciou na to, aby ste si navzájom prejavovali lásku a úctu. Čo by teda mohlo byť pre vás motiváciou? Ešte raz sa pozri na Pavlove slová o prejavovaní úcty. Pavol nepovedal „manželstvo je v úcte“, ale „manželstvo nech je v úcte“. Pavol tu nevyjadril len nejaký svoj postreh, predložil to ako nabádanie. * Keď si to budeš uvedomovať, môže ťa to viac motivovať, aby si si svojho manželského partnera znovu začal vážiť. Ako to?

7. a) Aké biblické príkazy poslúchame a prečo? b) Čo nám prináša poslušnosť?

7 Zamysli sa na chvíľu, ako sa staviaš k iným biblickým príkazom, napríklad k povereniu robiť učeníkov alebo k nabádaniu zhromažďovať sa s cieľom uctievať Jehovu. (Matúš 28:19; Hebrejom 10:24, 25) Poslúchať tieto príkazy môže byť niekedy náročné. Ľudia, ktorým zvestuješ, môžu reagovať negatívne alebo svetská práca ťa môže tak vyčerpávať, že ísť na zhromaždenie je pre teba boj. Napriek tomu ďalej zvestuješ posolstvo o Kráľovstve a ďalej chodíš na zhromaždenia. Nikto ťa v tom nezastaví — ani Satan! Prečo? Lebo vrúcna láska k Jehovovi ťa podnecuje poslúchať jeho prikázania. (1. Jána 5:3) A čo ti to prináša? Účasť na zvestovateľskom diele a na zhromaždeniach ti dáva vnútorný pokoj a radosť, lebo vieš, že tým konáš Božiu vôľu. A toto vnútorné uspokojenie ti dáva silu ďalej tieto príkazy poslúchať. (Nehemiáš 8:10) V čom je to poučné?

8, 9. a) Čo nás môže podnecovať, aby sme poslúchali nabádanie mať manželstvo v úcte, a prečo? b) O akých dvoch spôsoboch, ako dať najavo úctu k manželstvu, budeme teraz uvažovať?

8 Tak ako ťa hlboká láska k Bohu podnecuje poslúchať príkaz zvestovať a chodiť na zhromaždenia, a to aj napriek prekážkam, môže ťa podnecovať aj k tomu, aby si poslúchal biblické nabádanie mať svoje ‚manželstvo v úcte‘, aj keď sa to zdá ťažké. (Hebrejom 13:4; Žalm 18:29; Kazateľ 5:4) A tak ako ti úsilie zvestovať a chodiť na zhromaždenia prináša bohaté požehnania od Boha, aj tvoje úsilie mať v úcte svoje manželstvo si bude Jehova všímať a bude ho žehnať. — 1. Tesaloničanom 1:3; Hebrejom 6:10.

9 Teda ako môžeš dať najavo, že máš svoje manželstvo v úcte? Mal by si sa vyhýbať správaniu, ktoré narúša váš manželský vzťah. Okrem toho by si mal podniknúť kroky, ktorými posilníš vaše manželské puto.

VYHÝBAJ SA REČI A SPRÁVANIU, KTORÉ JE PREJAVOM NEÚCTY K MANŽELSTVU

10, 11. a) Aké správanie je prejavom neúcty k manželstvu? b) O čom by sme sa mali porozprávať so svojím manželským partnerom?

10 Jedna vydatá kresťanka sa pred nejakým časom vyjadrila: „Modlím sa k Jehovovi o silu vydržať to.“ V akej situácii bola? Vysvetlila: „Môj manžel mi ubližuje slovami. Možno nemám viditeľné rany, ale jeho neustále bodavé poznámky, ako: ‚Si mi len na ťarchu!‘ alebo ‚Ty si taká neschopná!‘, zanechávajú jazvy na mojom srdci.“ Táto kresťanka poukázala na jeden veľmi vážny problém — na zraňujúcu reč v manželstve.

11 Aké je to smutné, keď partneri v kresťanskej domácnosti zasypávajú jeden druhého krutými poznámkami a spôsobujú si tak citové rany, ktoré sa len veľmi ťažko hoja! Ak sa manželia navzájom zraňujú slovami, zjavne nemajú manželstvo v úcte. Ako ste na tom v tomto ohľade vy? Môžeš to zistiť napríklad tak, že sa svojho manželského partnera pokorne spýtaš: „Ako na teba pôsobia moje slová?“ Ak má tvoj partner pocit, že ho tvoje slová často zraňujú, buď ochotný zmeniť sa, a tak situáciu napraviť. — Galaťanom 5:15; Efezanom 4:31.

12. Kedy by mohol byť náš spôsob uctievania v Božích očiach márny?

12 Nezabúdaj, že spôsob, akým v manželstve používaš svoj jazyk, má vplyv aj na tvoj vzťah k Jehovovi. Biblia uvádza: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ (Jakub 1:26) Medzi tvojím spôsobom reči a uctievaním, ktoré preukazuješ Bohu, je úzka spojitosť. Biblia nepodporuje myšlienku, že nezáleží na tom, čo sa deje doma, ak človek vyznáva, že slúži Bohu. Neklam sám seba. Je to vážna vec. (1. Petra 3:7) Možno máš schopnosti, možno si horlivý, ale ak úmyselne zraňuješ svojho partnera bodavými slovami, dávaš najavo neúctu k manželskému usporiadaniu a tvoj spôsob uctievania môže byť v Božích očiach márny.

13. Ako by mohol niekto spôsobovať svojmu partnerovi citovú bolesť?

13 Manželskí partneri by si tiež mali dávať pozor, aby si nespôsobovali citovú bolesť menej priamymi spôsobmi. Zamysli sa nad dvoma príkladmi: Osamelá matka často telefonuje ženatému kresťanovi zo zboru, keď potrebuje radu, a vedú spolu dlhé rozhovory; slobodný kresťan trávi každý týždeň dosť veľa času v službe s vydatou kresťankou. Tento ženatý brat i táto vydatá sestra môžu mať dobré úmysly. Ale ako pôsobí ich správanie na ich manželských partnerov? Jedna manželka, ktorá sa ocitla v takej situácii, povedala: „Keď vidím, koľko času a pozornosti venuje môj manžel inej sestre v zbore, zraňuje ma to. Cítim sa odsunutá na vedľajšiu koľaj.“

14. a) Aký manželský záväzok vyplýva z 1. Mojžišovej 2:24? b) Akú otázku by sme si mali položiť?

14 Je len pochopiteľné, že táto manželka, ako aj iní, ktorí sú v podobnej situácii, sa cítia zranení. Ich manželský partner ignoruje základný Boží príkaz pre ľudí v manželstve: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky.“ (1. Mojžišova 2:24) Samozrejme, tí, ktorí vstupujú do manželstva, si stále vážia svojich rodičov, ale podľa Božieho usporiadania majú v prvom rade záväzok voči svojmu manželskému partnerovi. Podobne kresťania vrúcne milujú svojich spoluveriacich, ale v prvom rade majú milovať svojho manželského partnera. A tak keď kresťania v manželstve trávia neprimerané množstvo času so spoluveriacimi alebo sa s nimi príliš zblížia, zvlášť ak ide o ľudí opačného pohlavia, vnášajú do svojho manželstva napätie. Mohla by byť práve táto vec príčinou napätia vo vašom manželstve? Polož si otázku: ‚Skutočne venujem svojmu manželskému partnerovi čas, pozornosť a náklonnosť, ktorá mu právom patrí?‘

15. Prečo by si podľa Matúša 5:28 mali kresťania v manželstve dávať pozor, aby nevenovali neprimeranú pozornosť niekomu opačného pohlavia?

15 Okrem toho, ak kresťan v manželstve venuje neprimeranú pozornosť osobe opačného pohlavia, ktorá nie je jeho manželským partnerom, nemúdro sa zahráva s ohňom. Je smutné, že niektorí kresťania v manželstve sa príliš zblížili s niekým, kto nebol ich manželským partnerom, a vznikol medzi nimi romantický vzťah. (Matúš 5:28) Takéto citové puto následne viedlo k správaniu, ktoré je ešte väčším prejavom neúcty k manželstvu. Pouvažujme, čo v tejto súvislosti napísal apoštol Pavol.

„MANŽELSKÉ LÔŽKO NECH JE NEPOŠKVRNENÉ“

16. Aký príkaz dáva Pavol v súvislosti s manželstvom?

16 Pavol ihneď po nabádaní „manželstvo nech je v úcte“ vyslovil varovanie: „Manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ (Hebrejom 13:4) Pavol použil vyjadrenie „manželské lôžko“ na označenie sexuálnych stykov. Takéto styky sú „nepoškvrnené“, čiže mravne čisté, iba v rámci manželstva. Preto kresťania dbajú na inšpirované slová: „Raduj sa s manželkou svojej mladosti.“ — Príslovia 5:18.

17. a) Prečo pre kresťanov nie je podstatné, ako sa na cudzoložstvo pozerá svet? b) Ako môžeme nasledovať Jóbov príklad?

17 Tí, ktorí majú sexuálne styky s niekým iným, než je ich manželský partner, dávajú najavo hrubú neúctu k Božím morálnym zákonom. Je pravda, že mnohí ľudia dnes považujú cudzoložstvo za niečo úplne normálne. Kresťania by sa však nemali nechať ovplyvniť tým, čo si o cudzoložstve myslia iní ľudia. Uvedomujú si, že napokon nie ľudia, ale „Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov“. (Hebrejom 10:31; 12:29) Praví kresťania sa preto držia Jehovovho názoru na cudzoložstvo. (Rimanom 12:9) Spomeň si na slová patriarchu Jóba: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu.“ (Jób 31:1) Áno, praví kresťania si dávajú pozor, aby neurobili ani prvý krok, ktorým by mohli smerovať k cudzoložstvu. Preto strážia svoje oči a nikdy nehľadia žiadostivo na osobu opačného pohlavia, s ktorou nie sú v manželstve. — Pozri článok „Biblický názor na rozvod a rozluku“ v dodatku tejto knihy.

18. a) Nakoľko vážne je cudzoložstvo v Jehovových očiach? b) Aká je podobnosť medzi cudzoložstvom a modlárstvom?

18 Nakoľko vážne je cudzoložstvo v Jehovových očiach? Pomáha nám to pochopiť mojžišovský Zákon. V Izraeli patrilo cudzoložstvo a modlárstvo k priestupkom, ktoré sa trestali smrťou. (3. Mojžišova 20:2, 10) Vidíš medzi cudzoložstvom a modlárstvom nejakú podobnosť? Zamysli sa: Izraelita, ktorý uctieval nejakú modlu, porušoval zmluvu s Jehovom. Podobne Izraelita, ktorý sa dopustil cudzoložstva, porušil zmluvu so svojím manželským partnerom. Obaja konali zradne. (2. Mojžišova 19:5, 6; 5. Mojžišova 5:9; Malachiáš 2:14) Preto si obaja v očiach Jehovu, verného a dôveryhodného Boha, zasluhovali trest. — Žalm 33:4.

19. Čo môže posilniť naše odhodlanie nedopustiť sa cudzoložstva a prečo?

19 Pravdaže, kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom. Ale keď budú pamätať na to, že v starovekom Izraeli sa cudzoložstvo považovalo za vážny hriech, môže to posilniť ich odhodlanie nedopustiť sa takého konania. Prečo? Zamysli sa: Vošiel by si do kostola, kľakol by si si tam a modlil by si sa pred nejakou sochou? ‚Nikdy!‘ povieš. A bol by si v pokušení urobiť to, keby ti za to niekto ponúkol veľkú sumu peňazí? ‚V žiadnom prípade!‘ odpovieš. Áno, pre pravého kresťana je odporná už len samotná myšlienka, že by zradil Jehovu tým, že by uctieval modlu. Podobne by kresťanov mala odpudzovať myšlienka, že by zradili svojho Boha, Jehovu, ako aj svojho manželského partnera tým, že by sa dopustili cudzoložstva — bez ohľadu na to, čo by ich k takému hriešnemu konaniu azda viedlo. (Žalm 51:1, 4; Kolosanom 3:5) Nikdy by sme sa nechceli dopustiť niečoho, čo by Satanovi urobilo radosť, ale Jehovovi prinieslo veľkú pohanu a čo by bolo prejavom hrubej neúcty k posvätnému manželskému usporiadaniu.

AKO POSILNIŤ MANŽELSKÉ PUTO

20. Čo sa stalo v niektorých manželstvách? Znázorni to.

20 Už sme hovorili o tom, že by si sa mal vyhýbať správaniu, ktoré je prejavom neúcty k manželstvu. Aké kroky však môžeš podniknúť, aby si znovu nadobudol úctu k svojmu manželskému partnerovi? Predstav si manželské usporiadanie ako dom a láskavé slová, ohľaduplné skutky a iné vzájomné prejavy úcty ako ozdobné predmety, ktoré tento dom skrášľujú. Ak máte medzi sebou blízky vzťah, vaše manželstvo pripomína dom skrášlený rôznymi dekoráciami, ktoré ho oživujú a zútulňujú. Ale ak vaša vzájomná náklonnosť slabne, tieto dekorácie sa postupne vytrácajú a z vášho manželstva sa stáva chladný dom bez ozdôb. Keďže túžiš poslúchať Boží príkaz „manželstvo nech je v úcte“, určite chceš túto situáciu napraviť. Veď niečo veľmi cenné a hodné úcty stojí za to opraviť alebo obnoviť. Ako to môžeš urobiť? Božie Slovo hovorí: „Múdrosťou sa vybuduje domácnosť a dokáže sa ako pevne založená rozlišovacou schopnosťou. A prostredníctvom poznania sa vnútorné miestnosti naplnia všetkými drahocennými a príjemnými hodnotnými vecami.“ (Príslovia 24:3, 4) Zamysli sa, ako sa tieto slová dajú uplatniť v manželstve.

21. Ako môžeme postupne upevniť svoje manželstvo? (Pozri aj rámček „ Ako môžem prispieť k zlepšeniu nášho manželstva?“)

21 K ‚drahocenným veciam‘, ktorými je naplnený šťastný domov, patria také vlastnosti ako pravá láska, zbožná bázeň a pevná viera. (Príslovia 15:16, 17; 1. Petra 1:7) Tieto vlastnosti vytvárajú silné manželstvo. Ale všimol si si, ako sa miestnosti v citovanom prísloví napĺňajú drahocennými vecami? „Prostredníctvom poznania.“ Áno, keď sa biblické poznanie uplatňuje, má moc meniť zmýšľanie ľudí a podnietiť ich, aby oživili svoju vzájomnú lásku. (Rimanom 12:2; Filipanom 1:9) Preto vždy, keď si ty a tvoj manželský partner spolu sadnete a v pokoji uvažujete o nejakej pasáži z Biblie, napríklad o dennom texte, ktorý hovorí o manželstve, alebo o biblickom článku na túto tému, ktorý vyšiel v Strážnej veži alebo Prebuďte sa!, je to, akoby ste spolu skúmali krásny ozdobný predmet, ktorý môže skrášliť váš dom. Keď vás láska k Bohu podnieti uplatniť vo vašom manželstve radu, ktorú ste práve skúmali, akoby ste tým priniesli túto dekoráciu do svojich ‚vnútorných miestností‘. Tak sa do vášho manželstva môže vrátiť niečo z pestrosti a vrúcnosti, z ktorej ste sa kedysi tešili.

22. Aké uspokojenie môžeme pociťovať, ak sa usilujeme prispievať svojím dielom k upevneniu svojho manželstva?

22 Samozrejme, vrátiť dekoratívne predmety jeden po druhom na svoje miesto si môže vyžadovať dosť veľa času a úsilia. Ale ak sa pousiluješ prispieť svojím dielom, budeš cítiť hlboké uspokojenie z vedomia, že poslúchaš Boží príkaz: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ (Rimanom 12:10; Žalm 147:11) A čo je najdôležitejšie, ak sa vážne usiluješ dávať najavo úctu k svojmu manželstvu, zachováš sa v Božej láske.

^ 6. ods. Z kontextu vidno, že toto Pavlovo nabádanie je jedným z celého radu nabádaní. — Hebrejom 13:1–5.