Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI 12

La Soo Diomnda Mala Waŋnda Laŋ

La Soo Diomnda Mala Waŋnda Laŋ

“Diom o diom wɔɔŋ fula nya o sondo le. Diomnda mala waŋnda laŋ, laŋ nya suaa naa nda chua ni.”​—ƐFISIAŊNDA 4:​29.

1-3. (a) Ɔɔ kioo opilɛ o Chɛhowa ke naa wo? Nduyɛ vɛɛ naŋ bii yɛ ndu o wɔɔŋ? (b) Le loo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu, vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soo?

TE O wa pɛ ma ke wana ŋ kaala wo nyɛ nyaanaŋndo, vɛɛ ŋ yiyaŋ yɛ te a che pɛ mbo wa ndu biyɔɔ wɔɔŋndo? Vɛɛ kɔllo wa yɛ num te o wa pɛ keiyo chaanda yɔŋullo a ndu? Vɛ, hei tɛɛmbuu num kɔl te?

2 Chɛhowa ke naa nyɛ. Ndu cho suɛi naŋ suaa hei ve ni. Lelaŋ, “nyɛm kɛndɛ kɛndɛŋ naŋ sɔla woŋ kinɛi, Mɛlɛka ke naa muŋ ni.” (Chemisi 1:​17) Waŋchieeya kani nɔ kioo hoo ni, kɛ visiaa nda nɔ le. O cho ko le suɛi le kioo hoo mala naa le, kɛ le acheleŋnda nyɛ cho naa o kɔllo dimullo. A mɛɛ waŋndo bii naa nyɛ nyaanaŋ ŋ ke ndu wo o wɔɔŋ yɛ, lende koni naŋ bii lepum ke naŋ nɔ le suɛiyo ni. Te o yɔŋ pɛ miŋ bii ke Chɛhowa ke naa hoo wo o wɔɔŋ, tɛɛmboo pila i tɛɛmbuu ndu kɔl ni. Nduyɛ, mi wanaa cheleŋnda bɛɛ tambu kɔllo tau a naa.

3 Le loo o kaala Chɛhowaa bɛŋgu, ŋ nɔ miŋ soo mɛɛ Chɛhowa yeema naa le miŋ soo yɛ. Chɛhowa chɔm naa kpendekele mɛɛ naŋ nɔ miŋ soo mbo hini kɔl lɛ. Diom ndɔɔ dimi aa, “Diom o diom wɔɔŋ fula nya o sondo le. Diomnda mala waŋnda laŋ, laŋ nya suaa naa nda chua ni. Koŋ cho ni, la soo diomnda ke waŋnda kpaayaa, nduyɛ mi la mala nda o nyɛ nda palaa niŋ ndaŋ. Te la tosa lende pɛ, wanaa tuɛi nyɛ nya wa dimioo wo wa, a nɔla ma sɔla malaa o diomnda laŋ niŋ.” (Ɛfisiaŋnda 4:​29) Ŋ yaasiaŋndɔ niko miŋ che diomnda suu naŋ nɔ miŋ soliŋ o sondo le laŋ, vɛlɛ a la naŋ nɔ miŋ soo le waŋnda malaa laŋ.

LE YƐƐ NAŊ NƆ YƐ MI Ŋ WA YEKEŊ TE Ŋ WA PƐ SUƐI?

4, 5. Vɛɛ talelaŋ lapum o Baabuiyo niŋ la chɔm yɛ mɛɛ diomndaŋ la nɔ kpaayaa yɛ?

4 Sabu sɔviɔɔ opilɛ cho ni, diomnda naŋ soliŋ o sondo laŋ la nɔ kpaaya. Pulɔwaa 15:​4 dimi aa, “Diomnda kɛndɛla fula laŋ waŋndo o sondo laŋ, la cho machuaa maa yɔm yɔŋgu yoomoo wo. Kɛ diomnda wɔɔŋndaŋ, nyina wana chioo la tɛɛmbuu ni.” * Mɛɛ mɛŋndaŋ ma tosa naa mi yɔmndo pui yɛ, lende koni diɔɔmule dɛɛleŋ le nɛŋi waŋnda kɔl ni. O baa pilɔɔ choo, diɔɔmule lakafaleŋ le tosa waŋnda ma wa yɔluŋ. Wana dimi isɔɔ a tonya, diomnda naŋ suaa laŋ la nɔ kpaayaa le yɔŋullo, ɔɔ le siŋgioo.—Pulɔwaa 18:​21.

5 Le chɔmndo kpendekele mɛɛ diomndaŋ la nɔ kpaayaa yɛ, mi tale cheleŋ dimi vɛlɛ aa, “Diomnda wɔɔŋndaŋ dimioo, la yɔŋul waŋndo, nua wɔ ko mɛɛ nda lɔwa nuaa waŋndo a muɛi faŋnde yɛ.” (Pulɔwaa 12:​18) Te o yɔŋ pɛ mi waŋndo soo o yiyaŋ fɛŋ a nyɛ o cho dimi wo le, mbo tɛɛmbuu chaaŋnda kɔltaŋ. Nduyɛ hei tosa mi chaŋyɛi piɔl wɔ wɔ. Waŋndo tɛɛmbuu num niŋ pa kɔl a diomnda o dimul num ndaŋ? Waŋndo soliŋ vɛlɛ diɔɔmuleŋ kpeku le sɔɔŋ kɛndɔŋ dimioo. Mi Taloo hoo hiau lachi a dimioo aa, “Diomnda kɛndɛla fula laŋ waŋndo o sondo laŋ, . . . la tosa, mi waŋndo . . . nɔ kɛndiaa o dialluŋ ndɔɔŋ niŋ.” Hoo chɔm kpendekele maa wana nɔ taasi Mɛlɛkaa wo soliŋ diɔɔmule ndɔleŋ kpeku le kɔl boliɛiyo siŋgioo vɛlɛ a chaŋyaŋ taŋgullo. A loonuŋ pa teleŋ waŋndo soliŋ diomnda kɛndɛlaŋ kpeku le num kɔllo dɛɛniaa wo? (Nuawɔ Pulɔwaa 16:​24.) Te ŋ sina pɛ maa diomnda naŋ suaa laŋ la nɔ kpaayaa, hoo mala naa miŋ soliŋ diomnda nɛŋi waŋnda kɔllo laŋ kpeku, o cho la tɛɛmbuu nda kɔllo laŋ te.

Diomnda kɛndɛlaŋ la mala

6. Le yɛɛ o cho yɛ suɛi kala kala le diɔɔmule naaleŋ mandaa?

6 Ŋ nɔ miŋ sinapɛŋgu maa, mɛɛ mɛɛ naŋ kindiŋ, ŋ nɔla miŋ manda diɔɔmule naaleŋ nyɛkɛndɛi le. Kɛ ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ a diomnda naŋ soliŋ o sondo laŋ. Le yɛɛ? Sabu diiŋ ndɔɔ cho ni, naa kpou ŋ nɔ hakioo a siɔuwoŋ, nduyɛ mi hei tosa ŋ chiee diɔɔmule naaleŋ soliŋ kpeku le. Diom o diom naŋ soliŋ o sondo, o kɔllo niŋ di o chaŋ ni. Baabuiyo dimi aa, “Chɔŋ a wana chioo chuaambɔyɛi nduɛi bɛɛ, maa yiyaŋnda wɔɔŋndaŋ koni la huŋ ndu o kɔl ni.” (Chɛnɛsee 8:​21; Luku 6:​45) Lelaŋ, o cho suɛi bɛɛŋ bɛɛŋ te i cho le diɔɔmule naaleŋ mandaa le. (Nuawɔ Chemisi 3:​2-4.) Mi che bɛɛ naa o cho suɛi bɛɛŋ bɛɛŋ le diɔɔmule naaleŋ mandaa le, kɛ ŋ nɔla miŋ kindi kindiŋ a hiouwɔɔ lachioo tosaa le diɔɔmule naaleŋ mandaa. Le taamaseliiyo, te waŋndo wa pɛ pioo taŋɔɔ a saanaa mbo fuuluu o tindileŋ, mbo chɔulaba tau le leŋ hiowɔɔ. Lende koni naa bɛɛ ŋ nɔ ni miŋ chɔulaba le diɔɔmule naaleŋ mandaa.

7, 8. Vɛɛ kpɛ Chɛhowa bii yɛ naa tɔɔyaŋ le nyɛ naŋ soliŋ o sondo wo?

7 Sabu yaandɔɔ cho ni, mi Chɛhowa bii naa tɔɔyaŋ le diomnda naŋ suaa laŋ. O cho ko chaŋyɛi nɛi a waŋchieeya le diomnda naŋ suaa laŋ la tɛɛmbuu le, kɛ simnda naalaŋ a Mɛlɛka bɛɛ. Chemisi 1:​26 dimul naa aa, “Wana chua hoo ndu pila maa wana piɛiyaa Mɛlɛkaa o cho ni, kɛ mbo bumba sondo ndɔɔ mandaa wo, mɛɛ ndu pila cho huinɔŋndo ni. Mɛɛ Mɛlɛka ndɔ piɛiyaa simnuŋ suɛi fondo fuu.” * A mɛɛ naŋ pɛɛku o buŋgɛi naŋ hiou ve niŋ yɛ, nyɛ naŋ soliŋ o sondo wo chiɛɛliaŋ a piɛile Chɛhowaleŋ. Te o wa pɛ miŋ nɔla diɔɔmule naaleŋ manda le, nduyɛ miŋ wa diomnda wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ hiŋaŋndo, mɛɛ walta naala leKilisiɔŋndaŋ kpede la simnuŋ nyɛ fondoo fuu Mɛlɛka o hɔl. Vɛ, hei cho suɛi sɔvɛ le sinaa le?—Chemisi 3:​8-10.

8 Ŋ sina niko walaŋ sabula naŋ nɔ miŋ wa yekeŋ le kiɔɔ diomnda wɔɔŋndaŋ soliŋndo kpeku wo. Tuupa miŋ soo a diomnda mala waŋnda laŋ, ŋ yaasiaŋ ndɔ fɛŋ diomnda Kilisiɔŋnɔ tonyaa nɔ mbo soliŋ kpeku le laŋ.

DIOMNDA TƐƐMBUU WAŊNDA KƆLTAŊ

9, 10. (a) Diomnda yɛɛ waŋnda o chieeŋndo niŋ chua yɛ hau maa sɔɔŋ lamamɔɔ? (b) Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ soliŋ sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ o sondo po? (Tofa tɛɛsiaa amatou.)

9 Diomnda nɔɔlɛilaŋ. O chieeŋndo niŋ hau, yeiyo, diomnde wɔɔŋndeŋ, a diomnda nɔɔlɛila cheleŋndaŋ waŋnda soliŋ kpeku ni. Wanaa bɔɔbɔɔ soliŋ hau kpeku diomnda i kpaawalaŋ le suɛi nda wa dimioo ve kindilaa. Wanaa sɔɔŋ mamaa soliŋ kpeku lɔɔlɔɔ diomnda nɔɔlɛilaŋ, vɛlɛ a diomnda cho a hiniei okɔɔ laŋ le tosaa mi waŋnda mam. O cho nyɛ mamaa le sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ cho le. O wɔsila 2,000 nda hiou laŋ niŋ, mi kiilanɔɔ Pɔɔl sila kundaa Koloose le balaŋ solioo po o “diomnda nɔɔlɛilaŋ” niŋ. (Kolosiaŋnda 3:​8) Mi Pɔɔl sila vɛlɛ kundaa Ɛfisɔɔ maa a “wou sondo o balta nɔɔlɛi niŋ te.” Mbo hiau lachi a dimioo maa, tɔɔ kalaa bɛɛ o nɔ mbo wa wanaa Mɛlɛkaa choo a sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ muŋ okɔɔ kposoŋ te.—Ɛfisiaŋnda 5:​3, 4.

10 Chɛhowa tul diomnda nɔɔlɛilaŋ leyɛ. Wanaa kaala ndu wa bɛɛ nɔ ma tul diomnda nɔɔlɛilaŋ leyɛ. Kaala naŋ nɔ le Chɛhowa wo tosa ni miŋ tul diomnda nɔɔlɛilaŋ leyɛ. Mɛɛ Pɔɔl wa suɛi a nyɛm wana chieeyɛi nɛi i yeema naa miŋ tosa woŋ okɔɔ, mbo suaa a “niilula nɔɔlɛilaŋ.” Te Pɔɔl soo pɛ a niilula nɔɔlɛilaŋ okɔɔ, diomnda nɔɔlɛilaŋ dimioo bɛɛ cho leniŋ. (Kaleesiaŋnda 5:​19-21) Hei cho suɛi la mamɔɔ le. Te o yɔŋ pɛ mi Kilisiɔŋnɔɔ chua ndi maa kaa ndɔ le diomnda bɛɛtambɛilaŋ, a la nɔɔlɛilaŋ soliŋndo o sondo, okoŋ, ma sila ndu le diiŋ diiŋ kɛ o mel te, wana waa ndoo sɔla solioo po o kunda leKilisiɔŋndo niŋ. *

11, 12. (a) Yɛɛ cho yɛ choŋgulaŋ, nduyɛ vɛɛ la simnuŋ yɛ la wɔɔŋ? (b) Le yɛɛ buɛiyaa Chɛhowaa nɔ yɛ ma soliŋ choola wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ o sondo po?

11 Choŋgulaŋ, a waŋndo tɔɔ tɛɛmbuu wo. Yɛɛ cho yɛ choŋgoo? Suɛi wɔɔŋnde dimioo a waŋnda okɔɔ. Baa suɛi a waŋnda okɔɔ kpou wɔu ni? Sako. Te o yɔŋ pɛ miŋ dimi sɔɔŋ kɛndɔŋ a waŋndo okɔɔ, keŋ ve suɛi wɔɔŋ te. Le taamaseliiyo, mɛɛ baltaŋ dɔuwɔɔ le sinaa a wanaa laŋga yiŋ o bɔŋaŋndo wa cho naa yɛ, vɛlɛ a wanaa yeema kɔlta dɛɛniaalaŋ nda. Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ndaa buulaŋ tau a chaaŋaa ndaa laalaŋnda okɔɔ. Nduyɛ mi ndaa dɔunuŋ kona kɛndɔɔ a nda okɔɔ. (Ɛfisiaŋnda 6:​21, 22; Kolosiaŋnda 4:​8, 9) Te o yɔŋ pɛ miŋ wou sondoo o suɛi pilɛi niŋ, nduyɛ, miŋ nyiinduu waŋndo choolaŋ choo, choŋgula wɔɔŋndaŋ la cho laŋ ni. Wana dimi isɔɔ a tonya, choŋgula suu waa naa la yɔŋul waŋndo. Te a dimi pɛ aa choolaŋ waŋndo nyiinduu wo choo, ndu cho ni, sɔɔŋ o dimi loŋ ndu nyiinduu wo choo le mɛɛ ŋ looku ma tɛɛmbuu ndu tɔɔ yɛ. Le taamaseliiyo, mi Falesiiya nyiinduu Chiisu choolaŋ choo le mɛɛ nda looku ma pɛɛsa ndu yɛ. (Maatiu 9:​32-34; 12:​22-24) Choola waa naa la huŋ a sɛɛŋgiaŋndo waŋnda tɛɛŋ.—Pulɔwaa 26:​20.

12 Chɛhowa ke naa dioo ni le suɛi. Lelaŋ, te waŋndo soliŋ pɛ dioo hoo kpeku le waŋnda choolaŋ nyiinduu wo, vɛlɛ a piɔuwaŋndo lueiyo waŋnda tɛɛŋ, Chɛhowa niŋ kɔl a waŋndo hoo kposoŋ te. Chɛhowa tul wanaa huŋ a sɛɛŋgiaŋndo waŋnda tɛɛŋ nda leyɛ. (Pulɔwaa 6:​16-19) O Kilikiiye niŋ, te a dimi pɛ aa, diabolos, ndu cho ni, choolaŋ nyiindoo. Diomndo hoo ko nda soliŋ kpeku ni le Setana. Ndu cho “Masa Nyinaa Wɔɔŋnda” ni. Nduyɛ, ndu nyiinduu Mɛlɛka choola wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ ni. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 12:​9, 10) O kpeekpei niŋ, ŋ nɔ miŋ soo diom o diom tosa miŋ simnuŋ maa Setana le. Wana o wana luei pɛ baa o kaa lachoowaa niŋ, nduyɛ, mbo dimi diomnda kpeeŋiaa yeemaŋ ŋwana chieeyaŋ ndaŋ, mɛɛ “niilu latandaa” a hɛliaŋndo cho naa yɛ, ŋ nɔ fonda le wana waa ndoo o kundaa niŋ te. (Kaleesiaŋnda 5:​19-21) Lelaŋ, te a tuei pɛ isɔɔ a waŋndo okɔɔ, tuupa ma dimul wana cheleŋ, nyunaŋndɔ aa, ‘Tonya pa i cho ni? O bɛnda pa mi miŋgi ndi sondo? O bɛnda pa mi dimul wana cheleŋ?—Nuawɔ Tɛsaloniaŋ Tasoo 4:​11.

13, 14. (a) Te waŋndo wa pɛ diomnda wɔɔŋndaŋ soliŋndo o sondo, vɛɛ wanaa wa ndu tueiyɔɔ wa yiyaŋ yɛ? (b) Yɛɛ cho yɛ waŋndo tɔɔ tɛɛmbuu wo? Nduyɛ vɛɛ waŋndo hoo lueinuŋ yɛ ndupila o kpundɔɔ niŋ?

13 Diomnda wɔɔŋndaŋ. Ŋ che niŋ kpendekele maa diomndaŋ la nɔ kpaayaa le yɔŋullo. Le mɛɛ naŋ cho wanaa lahakiaa yɛ, teleŋndaŋ lapum miŋ dimi sɔɔŋ bɛnda le woŋ. Kɛ Baabuiyo sila maa diomnda wɔɔŋndaŋ la nɔ mi la wa o yuŋgu leKilisiɔŋndo niŋ te. Nduyɛ, la nɔ vɛlɛ mi la wa o kunda leKilisiɔŋndo niŋ te. Mi Pɔɔl sila Kilisiɔŋnda aa, “La mal nɛiyɔŋndaŋ, a kɔl biŋgioo, a kɔl tuuwo, a sɛɛŋgiaŋndaŋ, a waŋndo diola wɔɔŋndaŋ keelaa, a nyɛ o nyɛ cho niilu yɛle tulaa.” (Ɛfisiaŋnda 4:​31) Baabuila cheleŋ la hivi “waŋndo diola wɔɔŋndaŋ keelaa” aa, “sɔɔŋ dɛnɛ wɔɔŋndoŋ” dimioo a waŋndo okɔɔ, “waŋndo tɔɔ tɛɛmboo,” a “diomnda wɔɔŋndaŋ” dimioo a waŋndo okɔɔ. Nduyɛ te ŋ wa pɛ waŋndo diola wɔɔŋndaŋ keelaa, okoŋ miŋ lambaŋ ndu pɛɛsaa, hoo tosa mi waŋndo simnuŋ nyɛ fondoo fuu waŋnda o hɔl. Te o yɔŋ pɛ miŋ lambaŋ chuaambuaa pɔmbuaa diomnda wɔɔŋndaŋ dimullo, a nda pɛɛsaa, koŋ tosa ma tambu kɔl.—Kolosiaŋnda 3:​21.

14 Baabuiyo dimi ndi ikala kala maa o pɛɛsa wanaa tɛɛmbuu chaaŋaa ndaa waŋchieeya tɔɔ wa. Ndi cho ni, dimullo waŋndo diomnda tosa ndu mbo wa chɔdɔ laŋ, a waŋndo bɛɛlaŋ tɛɛmbuu wo. Wana o wana luei pɛ baa o kaa hoo niŋ, mɛɛ ndupila cho kpundɔɔ veelɔŋndo choo ni. Kanifuule, te a sila pɛ ndu mbo kɛɛ le sila koŋ biyɔɔ, o sɔla solioo po o kunda leKilisiɔŋndo niŋ. Te waŋndo hoo kɛɛ pɛ kpoŋ le kaa ndɔ wɔɔŋndo hoo malɔɔ, mɛɛ o luei niŋ o Masale Mɛlɛkaleŋ niŋ te. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 5:​11-13; 6:​9, 10) Nduyɛ, te ŋ lambaŋ pɛ waŋnda choolaŋ nyiinduu wo choo, a diomnda wɔɔŋndaŋ soliŋndo o sondo, vɛlɛ a nda tɔɔ tɛɛmbuu wo, ŋ nɔla miŋ lo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu kposoŋ te. Nduyɛ diomnda waa naa la tɛɛmbuu nda kɔltaŋ.

DIOMNDA MALA WAŊNDA LAŊ

15. Diomnda suu kuɛɛ naŋ yɛ le waŋnda malaa?

15 Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ ke Mɛlɛka ke naa le suɛiyo kpeku a mɛɛ o yeema yɛ? Kɛsiŋ hei o kɔl. Baabuiyo dimi aa, “La soo diomnda ke waŋnda kpaayaa, nduyɛ mi la mala nda o nyɛ nda palaa niŋ ndaŋ.” (Ɛfisiaŋnda 4:​29) Te o yɔŋ pɛ miŋ soo diomnda mala waŋnda laŋ, a la dɛɛniaa nda kɔllo laŋ, a la ke nda kpaayaa laŋ, Chɛhowa naŋ kɔl tau. Le miŋ soo diomnda suu waa naa, mɛɛ miŋ chal fɛŋ miŋ yiyaŋ nyɛkɛndɛi. Baabuiyo ke naa diomnda suu naŋ nɔ miŋ soo laŋ o yau choo le. (Taitɔɔ 2:​8) Le miŋ soo diomnda mala waŋnda laŋ, mɛɛ miŋ kɛsiŋ sɔɔŋ taaniŋ ndoŋ sala yaa o kɔl. Mi che bɛɛ naa sɔɔŋ taaniŋndoŋ ŋ cho ni, kɛ ŋ cho sɔɔŋ sɔvɛ. Muŋ cho ni, suɛi hei i mala pa waŋndo hoo? I cho pa tonya? I bɛnda pa? Ŋ kɛsiŋ sɔɔŋ muŋ o kɔl, miŋ muliŋ niko hɔlla o diomnda suu mala waŋnda laŋ.—Tofa kɔfoo o peele 140. Suɛi lebolle aa, “ Diomnda Nilaŋ la Mala pa Waŋnda?

16, 17. (a) Le yɛɛ naŋ chandu yɛ acheleŋnda? (b) Nɛila yɛ yɛla kuɛɛ naŋ nɔ yɛ o kundaa niŋ le acheleŋnda chandɔɔ?

16 Diomnda chandaa laŋ. Chɛhowa nda Chiisu sina maa o cho suɛi kɛndɛ le waŋndo chandɔɔ, vɛlɛ a ndu balikaa mello. (Maatiu 3:​17; 25:​19-23; Chɔŋ 1:​47) Kilisiɔŋnda naŋ cho ni. Lelaŋ naa bɛɛ ŋ nɔ miŋ chandu acheleŋnda. Le yɛɛ? Baabuiyo dimi o Pulɔwaa 15:​23 aa, “Te waŋndo dimi nyɛ nɔ le dimiŋndo a teleŋ kpeekpeiyo pɛ, kɔllo pila o naŋ ni.” Nyunaŋndɔ aa, ‘Te waŋndo chandu ya pɛ a kɔllo kpou, vɛɛ ya wa yɛ? I naŋ pa kɔl mi simnuŋ wuye wuye?’ Te waŋndo chandu num pɛ, koŋ chɔm ni maa, o handu num hɔlteŋ choo. Maa o buulaŋ a num. Nduyɛ maa nyɛ ŋ tosa wo hini ndu kɔl. Chandɔɔ waa naa ke num yoomuaŋ. Nduyɛ, o tosa num ma chɔɔlu kpiiliaa sɔla le hiouwɔɔ lachi a baala kɛndɔɔ tosaa. Te o yɔŋ pɛ mi waŋndo chandu num ma naŋ kɔl, vɛ, num bɛɛ a chendu acheleŋnda le?—Nuawɔ Maatiu 7:​12.

17 Pɛɛkuŋ numpila le ŋ kɛndɔŋ tofaa chaanda o ŋdial okoŋ, ma chandu nda. O kundaa niŋ, te o yɔŋ pɛ mi waŋndo yɔŋgu suɛi kɛndɛi, ma che feleŋgɔnɔɔ kindi kindiŋndo le hiouwɔɔ lachioo tosaa, vɛlɛ ma che bɛndu yuuwo kindi kindiŋndo lɔɔlɔɔ le hunɔɔ o bɔŋaŋnda naalaŋ, a chandu nda. Chandɔɔ suu waa naa nɔla mbo pilaŋ nda kɔltaŋ, nduyɛ ma hiou lachi le waa o chaŋyɛi niŋ a Mɛlɛka. O yuŋgoo niŋ, pɔnɔɔ a lanɔɔ nɔ ma chandaŋ vellaa velle (Pulɔwaa 31:​10, 28) Chuaambuaa bɛɛ wa wuye wuye te a wa pɛ nda chandɔɔ. Mɛɛ mɛɛ paaleŋ a mɛŋndaŋ ma ke tɔlɔɔ yoomuaŋ yɛ, lende koni chandɔɔla kɛndɛlaŋ la ke chuaambɔɔ yoomuaŋ ni. Kalaŋ chuauwa, nyɛ o nyɛ kɛndɛ chuauwaa nyaa tosa pɛ, la chandu nda. Hoo ke nda yoomuaŋ, nduyɛ mi sioonde fula nda. Okoŋ, ma hiou lachi a o kɛndɔɔ tosaa.

18, 19. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nyɔɔlu vɛlɛ miŋ dɛɛniaa chaaŋaa naa laalaŋnda kɔltaŋ? Vɛɛ naŋ tosa yɛ hei?

18 Diomnda nyɔɔlu a la dɛɛniaa kɔltaŋ ndaŋ. Chɛhowa buulaŋ tau a wanaa tol toolo wa. O buulaŋ vɛlɛ tau a wanaa kɔlta tambɛiya. (Aisaya 57:​15) Diom ndɔɔ dimul naa aa, “La wa dɛɛniaŋndo vellaa velle.” (Tɛsaloniaŋ Tasoo 5:​11, 14) Te o yɔŋ pɛ mi chaaŋaa naa laalaŋnda tambu kɔl, okoŋ miŋ dɛɛniaa nda kɔltaŋ, fɛɛŋ fɛɛŋ bɛɛ Mɛlɛka naa puɛɛnuŋ a kɛndɛi naŋ tosa hei ve le.

Chɛhowa naŋ kɔl tau te ŋ soo pɛ diomnda mala waŋnda laŋ

19 Yɛɛ kpeekpei ŋ nɔ yɛ ma dimul chaŋ num laalaŋ tambu kɔllo? Yiyaŋ o kɔl niŋ maa mɛɛ ma chii bahawɛi koŋ kaŋgalaŋ te. Teleŋndaŋ lapum diomnda kɔl dɛɛniaalaŋ la mala tau. Dimul ndu maa a kaala ndu, nduyɛ maa a buulaŋ a ndu. Piɛi a ndu latulu. Dimi o piɛileŋ niŋ mɛɛ Chɛhowa a kunda wanaa laalaŋnda kaala ndu yɛ. (Chemisi 5:​14, 15) Dimul ndu vɛlɛ maa kundaa yeema mbo wa nda tɛɛŋ. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 12:​12-26) Nuel ndu buŋgɛi o Baabuiyo niŋ i chɔm kpeekpei maa Chɛhowa buulaŋ a ndu wo. (Sam 34:​18; Maatiu 10:​29-31) Te ŋ chua pɛ teleŋndo le “diomnda kɛndɛlaŋ” dimioo o wana tambu hoo kɔllo wo lo, nduyɛ miŋ soo o ndu lo a kɔl naa kpou, koŋ tosa mbo che mɛɛ kpɛ naŋ kaala ndu yɛ.—Nuawɔ Pulɔwaa 12:​25.

20, 21. Sabula kuɛɛ tosa yɛ mi silaa wa o sɔvɛ?

20 Sila sɔviɔɔ. Wanaa lahakiaa naŋ cho ni. Lelaŋ, teleŋndaŋ lapum ŋ nɔ miŋ sɔla silaa. Baabuiyo dɛɛniaa naa aa, “O bɛnda mi wana yaŋ nilaŋ o silaa, nduyɛ ma chua nyɛ nda dimul num ndo. Koŋ tosa ni, ma simnuŋ wana kɔl kalu o siɔdii lachioo niŋ.” (Pulɔwaa 19:​20) O cho ko wanaa chua chilaŋ o kundaa niŋnda le nɔ ma yɔŋgu silaa le. Kalaŋ chuauwa sila chuauwaa ndaa. (Ɛfisiaŋnda 6:​4) Waŋlaanduaa kɔlkaluaa o kundaa niŋ bɛɛ yɔŋgu silaa o chuaa laanduaa lo. (Taitɔɔ 2:​3-5) Kaala naŋ nɔ le chaaŋaa naa laalaŋnda wo mala naa ni miŋ ke nda sila tɛɛmbuu nda kɔl te wo. Yɛɛ mala yɛ naa le miŋ yɔŋgu sila waa lende? Ŋ tofaŋndɔ sɔɔŋ sala yaa ŋ mala naa woŋ. Kaa wana cho silaa yɔŋgoo wo, le sabu o cho silaa yɔŋgoo wo, a mɛɛ o cho silaa yɔŋgoo yɛ.

21 Kaa wana cho Silaa yɔŋgoo wo tosa mi waŋndo yaŋ nilaŋ o sila ndɔɔ. Nyunaŋndɔ aa, ‘Teleŋ kuɛɛ yapila chɛllɛ silaa? Te a sina pɛ maa wana cho num silaa wo buulaŋ a num, maa o cho le siɔmbula ndɔlaŋ vioŋɔɔ le, nduyɛ o nɔ yiyaŋ wɔɔŋ o kɔl te, sila waa naa kindu biyɔɔ le. Lelaŋ te a wa waŋnda silaa yɔŋgoo pɛ, o cho kaa suu waa naa le ŋ nɔ ma soliŋ kpeku le? O Baabuiyo niŋ Sila sɔviɔɔ cho ni. (Timoti Diiŋ Ndɔɔ 3:​16) Sila o sila naŋ wa pɛ yɔŋgoo, ŋ nɔ miŋ soliŋ Baabuiyo kpeku. Wanaa chua chilaŋ o kundaa niŋnda nɔ ma soliŋ Baabuiyo kpeku te a wa pɛ silaa yɔŋgoo. Te a wa pɛ silaa yɔŋgoo, a nɔ ma kei Diom Mɛlɛkaa baa kɔɔli le yeemɛi ndapila ve waŋndo dimullo le. Le fula makɔɔli kɛndɔɔ sɔlaa, silaa nɔ mbo wa nyɛ kɛndɛi. Le mi waŋndo chɛl sila numndo, o lo a mɛɛ ŋ cho ndu yɔŋgoo yɛ. Te o yɔŋ pɛ miŋ yɔŋgu waŋndo silaa o nɛi chaa niŋ, koŋ tosa ŋ ke ndu la siɔmbu le. Nduyɛ, o wa suɛi tɛtɛlɛ le sila koŋ tolɔɔ kɔɔli.—Kolosiaŋnda 4:​6.

22. Di Mɛlɛka ke num hoo le suɛiyo, yɛɛ ŋ tuu yɛ le tosaa a ndu?

22 Wana dimi isɔɔ a tonya, di Chɛhowa ke naa hoo le suɛiyo naŋ bɔɔ. Te ŋ nɔ pɛ kaalaa le Chɛhowa, ŋ nɔ miŋ chaa kioo hoo soliŋ kpeku. Ŋ nɔ miŋ bii kioo hoo o wɔɔŋ te. Kɛsiŋ o kɔl maa diomnda naŋ suaa o waŋnda lo laŋ la nɔ kpaayaa le nda malaa, a le nda kɔllo tɛɛmboo. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ kindiŋ le ke sɔviɔɔ hoo soliŋndo kpeku a mɛɛ wana ke naa wo yeema yɛ. Ndu cho ni, dimioo diomnda mala waŋnda laŋ. Te ŋ tosa pɛ hei, waŋnda nɔ yeemɛi le nyɛ naŋ wa dimioo wo tueiyɔɔ. Nduyɛ hoo mala naa miŋ lo o kaala Mɛlɛka wo bɛŋgu.

^ pɛl. 4 Pulɔwaa 15:​4 soo a choolaŋ okɔɔ. O Hibuluiye niŋ, te a dimi pɛ aa “choolaŋ” ndu sim vɛlɛ ni, “diomnda tundɛi laŋ, diomnda wɔɔŋndaŋ.”

^ pɛl. 7 O Kilikiiye niŋ, te a dimi pɛ aa nyɛ “fondo fuu” wo, ndu sim ni maa nyɛ nɔ “tɔnɔ” le wo.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​17.

^ pɛl. 10 Te Baabuiyo soo pɛ a “niilula nɔɔlɛilaŋ,” o sim le hakilaŋ tau. Mi che bɛɛ naa o cho le sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ kpede le waŋndo sɔla solioo le. Kɛ te o yɔŋ pɛ mbo chua ndi maa kaa ndɔ le sɔɔŋ nɔɔlɛi nɔɔlɛiyoŋ tosaa, o sɔla solioo po o kunda leKilisiɔŋndo niŋ.—Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 12:​21; Ɛfisiaŋnda 4:​19. Tofa “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ, Suɛɛsɔɔ 15, 2006.