Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-12

Mba Manaova Safà Mampahery

Mba Manaova Safà Mampahery

“Ao tsy hisy safà raty hiboaky amy ty vavanareo, fa mba safà soa ho fampahereza, lafa ilà raha zay, mba hahasoa ty mijanjy.”—EFESIANINA 4:29.

1-3. a) Ino ty fanomeza namea Jehovah antsika, le manao akory ty mety hampiasà raha io amy fomba raty? b) Manao akory ty tokony hampiasàntsika ty fahafaha mivola laha teantsika ty hijano amy fitiava Ndranahary ao?

NDAO hataontsika hoe nanome kadò ho ahy ty namanao raiky iha. Ino ty ho tsapanao laha kinahiny azy ampiasàny amy fomba raty raha iny? Ohatsy zao hoe bisikileta ty nameanao azy, fe renao fa nandesiny nirifodrifotsy raha iny, bakeo namparatsy olo. Tsy halahelo va iha?

2 Fanomeza baka amy Jehovah ty fahafaha mivola. Ie ro Mpanome “ty fanomeza soa iaby noho ty fanomeza tsy misy kinokinony iaby”! (Jakoba 1:17) Fanomeza io ro mampiavaky ty olo amy ty biby, sady ahafahantsika mampiboaky ty raha an-tsaintsika ao noho ty am-pontsika ao. Fe, hay ampiasà amy fomba raty raha io, manahaky bisikileta iny avao. Le vatany malahelo Jehovah, laha tsy miamby soa tsika lafa mampiasa raha io, ka mamparatsy na mampalahelo fon’olo!

3 Tsy hiala amy ty fitiava Ndranahary tsika, laha mampiasa fanomeza io araky ty nitiavany azy. Volaniny mazava soa hoe safà manao akory ro teany. Hoy ty Baiboly: “Ao tsy hisy safà raty hiboaky amy ty vavanareo, fa mba safà soa ho fampahereza, lafa ilà raha zay, mba hahasoa ty mijanjy.” (Efesianina 4:29) Hodinihintsika hoe manino tsika ro mila miamby soa amy ty raha volanintsika, le amy fomba akory ty hanaovantsika “safà soa ho fampahereza.”

MANINO TSIKA RO TOKONY HIAMBY SOA TY SAFÀ ABOAKINTSIKA?

4, 5. Manao akory ty fivolana Ohabolana ty hery ty safà?

4 Ty antony raiky bevata le satria misy heriny ty safà. Hoy ty Ohabolana 15:4 hoe: “Hazon’ay ty safàn’olo mary, fa ty safà ty mpamitaky mahakivy.” Velombelo vatany ty hazo lafa mahazo rano, le manahaky zay koa tsika lafa maharè safà malemy. Fa ty safà atao ty olo raty say, mahakivy. Mahavita mamparatsy na mahajanga vatany ty safà aboakintsika.—Ohabolana 18:21.

5 Mazava soa ty fivolana Ohabolana 12:18 azy, hoe: “Misy manao safà tsy voadiniky, ka le manahaky fitsiboha sabatsy io.” Mamparary fo sady manimba filongoa ty safà tsy voadiniky atao ty olo malisalisa hivola. Fa nisy nivola safà maharary taminao va, ka le ataho raha nisy sabatsy nitsiboky am-ponao ao? Soa avao fa mbo mivola Ohabolana io hoe: “Ty safà ty hendry mahajanga.” Mety hahajanga fo maratsy noho hampimpoly filongoa ty safà voadiniky atao ty olo hendry. Fa nisy fotoa va iha nahatsapa hoe nahajanga anao ty safà soasoa? (Vakio ty Ohabolana 16:24.) Haintsika fa misy vokany amin’olo ty safà. Zay ro mahavy antsika tsy ta hanao safà maharary olo fa safà mahajanga avao.

Mahavelombelo ty maharè safà soa

6. Manino ro sarotsy ty mifehy ty lela?

6 Ndre miezaky marè manao akory tsika, le tsy ho voafehintsika tanteraky ty lelantsika. Toy ty antony faharoe mahavy antsika mila miamby soa amy ty raha volanintsika: Tsy lavorary noho mpanota tsika, ka mahavy antsika hampiasa ty lelantsika amy fomba raty raha zay. Ze raha am-po ty olo ao ro volaniny, kanefa raha raty avao matetiky ro ao. (Genesisy 8:21; Lioka 6:45) Zay ro mahasarotsy mifehy lela io. (Vakio ty Jakoba 3:2-4.) Fe ndre tsy ho vitantsika ty hifehy tanteraky ty lelantsika, le azontsika atao ty miezaky mba hahay hampiasa raha io. Manahaky olo milano amy vavarano rey tsika. Miezaky avao ie mba hanohitsy rano iny, tsy no handesiny. Mila miezaky avao koa tsika mba hanohitsy ty faniria hampiasa ty lelantsika amy fomba raty.

7, 8. Manao akory ty mety ho fahità Jehovah ty fanompoantsika, lafa odìniny tsika?

7 Ty antony fahatelo mahavy antsika tokony hiamby ty raha volanintsika le satria odìny Jehovah tsika, amy ty safà aboakintsika. Misy vokany amy ty fifandrambesantsika amin’olo noho ty fahità Jehovah antsika ty fomba ampiasàntsika ty lelantsika. Hoy ty Jakoba 1:26: ‘Laha misy olo mieritseritsy ty vatany ho mpivavaky fe tsy mamehy ty lelany, fa mbo mamitaky ty fony avao ie, le fahatany ty fivavaha arahin’olo zay.’ * Nihitantsika tamy toko taloha teo fa misy ifandrambesany ty safà aboakintsika noho ty fanompoantsika a Ndranahary. Mety ho fahatany aminy ze raha iaby ataontsika hanompoa azy, laha tsy fehezintsika ty lelantsika, fa zatsy manao safà mamparary fo, manahaky poizy io tsika. Tsy mahavy antsika hieritseritsy ty safà aboakintsika va raha zay?—Jakoba 3:8-10.

8 Mazava soa henanizay, fa mila miamby soa tsika mba tsy hampiasa fanomeza io amy fomba raty. Ndao tse horesahintsika hoe safà manao akory ro tsy tokony hampiasà ty Kristiana mihintsy. Bakeo hohenteantsika hoe safà manao akory ro mahasoa sady mampahery.

SAFÀ MISY VOKANY RATY

9, 10. a) Fivolana manao akory ro mahazatsy ty olo amy tontolo toy eto? b) Manino tsika ro tsy tokony hanao resaky tiva? (Henteo koa ty efajoro.)

9 Resaky tiva. Manjatsy ty olo amy tontolo toy eto ty ompa noho vola raty, voho ty resaky tiva. Maro ty manjiva lafa mifanta na ta hanindry ty safàny, na lafa meloky. Mitimbotimbo noho manao resaky mifonompono firaisa koa ty olo sisany mba hampiheheza olo. Kanefa tsy mampihehy mihintsy ty resaky hozay! Nanoro hevitsy ty Kristiana ta Kolosia any Paoly, 2000 tao lasa zay, mba tsy hanao “resaky tiva.” (Kolosianina 3:8) Nivola tamy Kristiana ta Efesosy any rey koa ie fa tafilitsy amy ty raha tsy tokony hotonòny amy ty Kristiana marina mihintsy ty “somonga maloto.”—Efesianina 5:3, 4.

10 Mampangaroharo any Jehovah ty resaky tiva, ka tokony hampangaroharo ty olo tea a Ndranahary koa. Zay ro mahavy antsika tsy manao resaky tiva sady tsy mijanjy raha zay. Nitonòny Paoly miaraky amy ty “asa ty nofotsy” ty “fahalotoa”, le tafilitsy amy fahalotoa zay ty safà maloto. (Galatianina 5:19-21) Tsy azo moràmorà avao raha zay. Mety ho voaroaky tsy hiharo amy fiangona ty olo zatsy manao resaky mitariky ty hafa hanao raha raty, faly noho mahamenatsy. *

11, 12. a) Lafa manao akory ro raty ty miresaky olo? b) Manino ty mpanompo Jehovah ro tsy manao resaky misy fanarasarà?

11 Tsikotsiko, fanarasarà. Tozoro raty avao va lafa miresaky olo? Tsy voatery ho zay, laha ohatsy iha miresaky vaovao soa na raha hafa soa ho hay, manahaky hoe ia ty vo nivita batisa, na ia ro mila fampahereza. Nitea ty Kristiana voalohany ty nahay hoe manao akory ty finoa raiky aminy. Nifampitantara ty raha tokony ho hay mikasiky an-drozy koa ie. (Efesianina 6:21, 22; Kolosianina 4:8, 9) Fe raty ty mitsiko, satria mety hanova ty fomba ivolanany ty raha misy, na hitantara fiainan’olo manoka, ty olo manao raha zay. Mety hanarasara mihintsy aza ie, ka farany handroba-draha. Ty dika manarasara zao, le hoe ‘mivola ty hafa ho nanao raha raty tamin’olo, sady manala baraka azy.’ Nanarasara any Jesosy, ohatsy, ty Fariseo mba hampalaza raty azy. (Matio 9:32-34; 12:22-24) Matetiky fanarasarà io ro mahavy fifanankanea.—Ohabolana 26:20.

12 Tsy engà Jehovah amy zao avao ze mampiasa ty fahafahany mivola, mba hanaratia na hampisaratsaraha olo. Halany ty olo “mampisy fifanankanea amy ty samby mpirahalahy.” (Ohabolana 6:16-19) Ty safà grika diabôlôs nadika hoe “mpanarasara” ro ikaiha any Satana. Ie ro “Devoly”, na mpanarasara a Ndranahary. (Apokalypsy 12:9, 10) Azo antoky fa tsy teantsika ty hivola raha mety hahavy antsika hanahaky ty Devoly. Tsy tokony hamea lala amy fiangona eo ty fanarasarà, satria manday asa ty nofotsy, manahaky ty “fifanankanea” noho ty “fisaratsaraha.” (Galatianina 5:19-21) Ka lafa hiresaky vaovao mikasiky ty hafa iha, le eritsereto tse hoe: ‘Marina va zao? Ho soa fanahy amin’olo iny va aho laha mitantara any zay? Ilà va ty hanaovako any zay, sady fahendrea?’—Vakio ty 1 Tesalonianina 4:11.

13, 14. a) Ino ty tsapa ty olo lafa misy mandratiraty azy? b) Manino ro volany hoe mila loza ty olo zatsy mandratiraty?

13 Fandratiratia. Fa nihitantsika fa mety hamparatsy fo ty safà sisany. Maneky koa tsika fa samby nivola raha nanenenantsika, satria tsy lavorary. Fe mamepetsy ty Baiboly fa misy safà tsy tokony hampiasà ty Kristiana mihintsy, ndre an-tranony ao zay, ndre amy fiangona eo. Nivola Paoly hoe: “Alao tsy ho aminareo eo ty fanaova an-dolompo iaby, ty heloky iaby, ty hasosora iaby, ty filelalelà iaby, noho ty fandratiratia iaby.” (Efesianina 4:31) Adika hoe “ozo”, “safà mamparatsy fo”, noho “ompa” ty safà hoe “fandratiratia” amy Baiboly sisany. Tafilitsy amy fandratiratia ty fametaha anara manambany, noho fikinokinoa lava. Mety hahatsapa ho afa-baraka noho tsy misy ilà azy ty olo ratìratỳ. Ty ajà ro mora voa raha zay marè, satria matoky olo sady mora voadosiky.—Kolosianina 3:21.

14 Mampiasa safà farany ze mahery ty Baiboly, mba hampisehoa fa raty ty fahazara mandratiraty, na hoe ty fahazara manambany, manompa na mivazavaza olo. Mila loza ty olo zatsy manao raha zay, satria mety halà tsy ho amy fiangona eo ie, laha tsy miova, ndre fa nampea imaro. Mety tsy ho velo amy tontolo vaovao ao koa ie. (1 Korintianina 5:11-13; 6:9, 10) Mazava henanizay fa tsy afaky hijano amy fitiava Ndranahary tsika, laha zatsy manao safà tsy mahasoa, tsy marina, noho tsy misy hasoa fanahy. Misy vokany raty ty safà manahaky reo.

“SAFÀ SOA HO FAMPAHEREZA”

15. Safà manao akory ro “soa ho fampahereza”?

15 Ka manao akory ty hampiasàntsika fanomeza iny araky ty nitiava Ndranahary azy? Tiarovo fa mampirisiky antsika hanao “safà soa ho fampahereza” ty Baiboly. (Efesianina 4:29) Falifaly Jehovah lafa mampahery ty hafa ty raha volanintsika. Mila mieritseritsy soa tsika laha ta hampiboaky safà manahaky zay. Tsy mitanisa lalàna mikasiky any zay ty Baiboly, sady tsy manome lista koa hoe ino iaby ty “safà mahasoa.” (Titosy 2:8) Fa laha teantsika ty hampiboaky “safà soa ho fampahereza”, le soa ho tiarovintsika raha telo retoa: Mahasoa, marina, noho misy hasoa fanahy. Tsotra zay fe vatan-draha. Reo ro mampiavaky ty safà mampahery. Tiarovo avao raha reo, le ndao tsika handiniky ohatsy vitsivitsy mikasiky any zay.—Henteo ty efajoro hoe “ Mampahery va ty Safà Aboako

16, 17. a) Manino tsika ro tokony hidera ty hafa? b) Lafa manao akory rey tsika ro afaky midera olo amy fiangona eo? Noho ty trano raiky amintsika?

16 Safà fiderà baka amy fo. Samby maneky ndre Jehovah, ndre Jesosy fa ilà ty midera noho misaotsy ty hafa. (Matio 3:17; 25:19-23; Jaona 1:47) Soa laha manao fiderà baka amy fo koa tsika Kristiana. Ino ty antony? “Hasoan-draha ty safà volany amy fotoa mety!”, hoy ty Ohabolana 15:23. Eritsereto moa hoe: ‘Ino ty tsapako lafa misy olo midera ahy baka amy fo? Tsy mahafalifaly noho mampahery ahy va raha zay?’ Zay vatany, satria ty fiderà baka amy fo ro ahaizanao fa misy mahita iha, sady misy midary, le tsy mandehandeha fahatany ty ezaky ataonao. Mihamatoky ty vatanao amy zay iha, ka vomaiky ta hanao raha soa marè. Ka laha teanao ty hanaova safà fiderà, tsy soa va laha miezaky hanao safà fiderà koa iha?—Vakio ty Matio 7:12.

17 Mianara mifantoky amy ty toetsy soa ty hafa, noho manao safà fiderà. Mety haharè lahateny mipetrapetraky soa, ohatsy, iha am-pivoria any, na hahamby tanora miezaky hanatratsy raha kendrè amy fanompoa, na olobe mivory tsy tampaky avao ndre fa mihaantitsy. Mety hidosiky ty fon-drozy ty safà fiderà baka amy fo, le hampahery an-drozy. Ka manao akory ty olo trano raiky? Ta haharè safà fiderà noho fisaora baka amy ty valiny ty olo. (Ohabolana 31:10, 28) Ty ajà moa le manitranitra lafa mahatsapa hoe misy mahamby sady ilà ty raha ataony. Manahaky raha mitiry mahazo taninandroky noho voatondraky soa io ty ajà mahazo safà fiderà noho fisaora. Nao lahy nareo baba noho reny, mba manararaota midera ty ananareo lafa mampiseho toetsy soa noho miezaky rozy. Hanjary ho be herim-po noho hatòky ty vatany ie, ka vomaiky hiezaky marerè hanao ty soa.

18, 19. Manino tsika ro tokony hiezaky mafy hampionona ty finoa raiky amintsika, le akory ty azo anaova raha zay?

18 Fampionona. Midary ty mahantra noho ty “torotoro fo” vatany Jehovah. (Isaia 57:15) Mampirisiky antsika ty Safàny mba ‘hifampionona avao’ noho “hanao safà mampahery ty kivy.” (1 Tesalonianina 5:11, 14) Afaky mahazo antoky tsika fa amby Jehovah sady mahafalifaly azy ty ezaky ataontsika hampionona ty finoa raiky amintsika malahelo marè.

Falifaly Jehovah lafa manao safà mampahery tsika

19 Ka ino ty hovolaninao mba hampahereza Kristiana kivy na mihontoky marè? Ka mieritseritsy hoe tsy maintsy hovahanao raha manahira azy iny. Safà tsotra avao matetiky le fa mampahery azy vatany. Ameo toky ie fa midary azy iha. Miaraha mivavaky aminy, le misolohoa amy Jehovah mba hanampy azy hahatsapa fa tean’olo ie sady tea Ndranahary. (Jakoba 5:14, 15) Volano aminy hoe ilà vatany sady lafovily ie amy fiangona eo. (1 Korintianina 12:12-26) Amakio andinin-teny mampahery ie mba hahazoany antoky fa midary azy vatany Jehovah. (Salamo 34:18; Matio 10:29-31) Azo antoky fa hahatiaro ho misy mpitea noho misy mpidary ty olo kivy, laha tsy ataonao mekimeky avao ty fivolana “safà soa” aminy sady miresaky aminy amy fo iha.—Vakio ty Ohabolana 12:25.

20, 21. Ino iaby ty raha mahavy ty torohevitsy handaitsy?

20 Torohevitsy mandaitsy. Mila torohevitsy iaby tsika kiraidraiky satria tsy lavorary. Mampirisiky antsika ty Baiboly hoe: “Janjino ty torohevitsy, le rambeso ty anatsy, soa ho hendry iha lafa afara.” (Ohabolana 19:20) Tsy ty anti-panahy avao ro afaky manoro hevitsy. Mana zo zay koa ty baba noho reny. (Efesianina 6:4) Mety hila hanoro hevitsy ty anabavy tanora koa ty anabavy matotsy. (Titosy 2:3-5) Laha mana fitiava tsika, le torohevitsy mora rambesy ty hameantsika fa tsy mahakivy. Ino ty hanampy antsika hanome torohevitsy manahaky any zay? Retoa misy raha telo mahavy ty torohevitsy handaitsy soa: 1) Ty toe-tsay azy manome torohevitsy iny noho ty antony mahavy azy hanoro hevitsy, 2) baka aia ty nangalàny torohevitsy iny, le 3) ty fomba anomezany torohevitsy iny.

21 Mianky amy azy manome torohevitsy iny ty hahavy raha io handaitsy. Eritsereto hoe: ‘Lafa manao akory ty torohevitsy amea ahy ro mora rambesy?’ Mora rambesy raha zay lafa hainao fa mikarakara anao azy manoro hevitsy anao iny, sady tsy hoe lagìny anao ie na hoe misy antony ambaliky mahavy azy manome torohevitsy. Ka lafa iha ro manoro hevitsy, tsy tokony hanahaky any zay koa va ty toe-tsainao noho ty antony mahavy anao hanoro hevitsy? Misy vokany koa ty torohevitsy laha baka amy ty Safà Ndranahary. (2 Timoty 3:16) Tokony hifototsy amin’io avao ty torohevitsy tsika, ndre hampiseho andinin-teny tsika, ndre tsy hampiseho. Zay ro mahavy ty anti-panahy miamby soa avao mba tsy hanao forosè olo hitovy hevitsy aminy, na handika vila ty Soratsy Masy soa atao hoe manamarina ty safàny ty Baiboly. Ankoatsy zay, le vomaiky mandaitsy ty torohevitsy laha mety soa ty fomba ivolana azy. Mora rambesy, ohatsy, raha io laha miharo hasoa fanahy ty fivolana azy. Tsy mahatiaro ho tsy misy ilà azy ze amea torohevitsy amy zay.—Kolosianina 4:6.

22. Akory ty teanao hampiasà ty fahafahanao mivola namea Ndranahary anao iny?

22 Fanomeza lafovily vatany ty fahafaha mivola. Tokony hampiasa raha io amy fomba soa tsika, satria tea any Jehovah. Soa ho tiarontsika avao fa mety hampahery na hahakivy ty safàntsika. Ka le miezaha marè mba hampiasa fanomeza io amy ty itiava azy nanome azy iny, na hoe ‘hampahereza.’ Laha manao any raha zay tsika, le hahasoa ty safàntsika, sady hanampy antsika tsy hiala amy fitiava Ndranahary.

^ feh. 7 Azo adika hoe “tsy misy varany” koa ty safà grika nadika hoe “fahatany.”—1 Petera 1:18.

^ feh. 10 Mety hahatafilitsy fahotà maromaro ty safà hoe “fahalotoa”, amy Baiboly ao. Tsy ty fahalotoa iaby ro mila anangana komitim-pitsarà, fe mety ho voaroaky avao ty olo raiky zatsy manao fahotà bevata, laha tsy mibebaky.—2 Korintianina 12:21; Efesianina 4:19; henteo ty “Fanontanian’ny Mpamaky” amy Tilikambo Fiambenana 15 Jolay 2006.