Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

DUL ME 13

Kwer Mogo ma Pe Yomo Cwiny Lubanga

Kwer Mogo ma Pe Yomo Cwiny Lubanga

‘Wumedde ki pwonyo gin ma yomo cwiny Rwot.’JO EPECO 5:10.

1. Kit dano ango ma Jehovah ywayogi cok bote, dok pingo omyero gubed ma wanggi twolo i yo me cwiny?

YECU owacci: “Jo ma woro i ada gibiworo Won i cwiny ki ada, pien Won yenyo jo macalo meno pi wore.” (Jon 4:23) Ka Jehovah onongo ngat mo ma mito wore i cwiny ki ada kit ma en onongo kwede in-ni ci en ywayogi cok bote ki dok bot Wode. (Jon 6:44) Meno pud dong obedo twon deyo madit ya! Ento jo ma gimaro lok ada me Baibul omyero ‘gumedde ki pwonyo gin ma yomo cwiny Rwot,’ pien Catan obedo labwola ma ladiro.Jo Epeco 5:10; Niyabo 12:9.

2. Tit kong kit ma Jehovah neno kwede jo ma gitemo noto dini me ada ki me goba.

2 Tam kong i kom gin mo mutimme cok ki Got Cinai i kare ma jo Icrael gupenyo Aron ni oyubigi lubanga mo. Aron oye ci oyubo cal wod twon dyang kun wacci cal meno cung pi Jehovah. En owaco ni: “Diki bibedo kwero nino madit bot [Jehovah].” Jehovah mono onongo cwako noto dini me ada ki me goba? Pe. En oweko kineko dano 3,000 ma gubedo ka woro cal acweya meno woko. (Nia 32:1-6, 10, 28) Pwony ango ma wanongo ki i lok man? Ka wamito bedo i mar pa Lubanga, omyero ‘pe wagud gin mo ma kome ki keni’ kun wagwoko ada ki i cilo mo keken ki mit kom.Icaya 52:11; Ejekiel 44:23; Jo Galatia 5:9.

3, 4. Pingo omyero wangi cik me Baibul ka watye ka neno lok madok i kom kwer mogo ma gingene tutwal i kare-ni?

3 Obedo marac ni, i nge to pa lukwena ma onongo gitye macalo kigeng i kom pwony pa jo mungak, Lukricitayo goba goba mogo ma onongo gipe ki mar pi ada gucako kelo kwer ki nino “maleng” mogo nyo nino madongo pa lukampiri kun giloko ni obedo nino pa Lukricitayo. (2 Jo Tecalonika 2:7, 10) Ka itye ka neno lok i kom kwer magi, nen kit ma ginyutu kwede cwiny me lobo man ma ka nyutu cwiny pa Lubanga. Pol pa kwer me lobo-ni ducu cung i kom gin acel: Miti me kom, dok gidongo pwony me dini goba ki tim tyet tyet-gu—ma gubedo tim pa “Babilon Madit.” * (Niyabo 18:2-4, 23) Nge ni Jehovah oneno ki wange tic pa dini pa lukampiri macon ca ma gubedo ka ma kwer mapol me kare-ni gua ki iye. Labongo akalakala mo, en pud neno ni kwer magi giraco wa i kare-ni. Itamo ni neno pa Jehovah pire pe myero obed tek botwa? 2 Jon 6, 7.

4 Macalo Lukricitayo me ada, wangeyo ni kwero kwer mogo pe yomo cwiny Jehovah. Ento omyero wamok matek i cwinywa pe me kwero kadi ki acel mo. Ngiyo tyen lok mumiyo kwero kwer magi pe yomo cwiny Jehovah bimiyo wamoko tamwa matek me gwokke ki i gin mo keken ma romo gengowa pe me bedo i mar pa Lubanga.

KWERO NINO ME WORO CENG KILOKO NYINGE NI KARAMA

5. Pingo wangeyo maber ni Yecu pe kinywalo i Decemba 25?

5 Baibul pe otito ka mo ni omyero kikwer nino ma kinywalo iye Yecu. Ki lok ada, nino dwe ma kinywale iye pe kingeyo. Ento wangeyo maber ni pe kinywalo Yecu i Decemba 25, i dwe ma nongo piny ngic iye adada i lobo meno. * Pi tyen lok acel ni, Luka ocoyo ni i nino ma kinywalo iye Yecu-ni, “lukwat onongo gitye woko i tim” ka gwoko romigi. (Luka 2:8-11, NW) Ka onongo ni gibedo “woko i tim” macalo kit me ticgi pi mwaka kulu, onongo kono pe kiloko iye pien nongo ngene kene. Ento kit macalo pinye nongo bedo ngic pi kot ki pee ma bedo tye i Beterekem i dwe me Decemba-ni, lee onongo kigwokogi i odigi, pi meno, lukwat onongo kono pe gubedo “woko i tim.” Medo i kom meno, Yucepu gin ki Maliam gucito i Beterekem pien Cecar Agucito onongo omiyo cik ni omyero kico nying dano ducu. (Luka 2:1-7) Cecar onongo pe romo miyo rukca bot dano ma onongo gidag loc pa Luroma tutwal-li me cito i boma me pacigi i kare me ngico magwar kit meno.

6, 7. (a) Kwer me Karama mono oa ki kwene? (b) Apokapoka ango ma tye i kin mic ma kimiyo i Karama ki mic pa Lukricitayo?

6 Kit ma kwer me Karama ocakke kwede pe kicoyo i Ginacoya, ento oa ki i kwer pa lukampiri calo Roman Saturnalia, kwer ma onongo kidyero bot Saturn lubanga me pur. I lok acel-lu bene, New Catholic Encyclopedia waco ni luwor lubanga Mithra onongo gikwero Decemba 25 ni obedo “nino nywale pa ceng.” “Kwero Karama ocakke i kare ma onongo kwer me woro ceng tye matek i Roma,” ma meno obedo i kine ka cencwari me adek i nge to pa Kricito.

Lukricitayo me ada gimiyo mic pi mar

7 I kare me kwergi, lukampiri onongo gimiyo mic dok gicamo matek, ma man pud timme wa i kwero Karama me kare-ni. Calo mic ma kimiyo i kare-ni, pol pa mic me Karama pe rwatte ki kodi cwiny ma kitito pire i 2 Jo Korint 9:7, ma kwanne ni: “Dano acel acel myero otim kit macalo cwinye mito, labongo wang cwiny mo nyo dic mo. Pien Lubanga maro ngat ma miyo jamine ki yomcwiny.” Lukricitayo me ada gimiyo micgi ki mar, pe bene gikuro i nino dwe moni dok pe gigeno ni kibiculo wange. (Luka 14:12-14; kwan Tic pa Lukwena 20:35.) Medo i kom meno, cwinygi yom ni gitye agonya ki i abarwic ki banya mogo ma bino ma lubbe ki Karama.Matayo 11:28-30; Jon 8:32.

8. Luryeko-ni mono gumiyo mic bot Yecu pi kwero nino nywalle? Tit kong.

8 Ento jo mukene guromo pyem ni, luryeko ca mono pe gumiyo mic bot Yecu pi kwero nino nywalle? Pe. Miyo micgi-ni obedo pi nyutu worogi bot Yecu macalo dano ma pire tek, ma lubbe ki tekwaro me kare me Baibul. (1 Luker 10:1, 2, 10, 13; Matayo 2:2, 11) Ki lok ada, jo-ni bene pe gubino i dyewor ma kinywalo iye Yecu-ni kikome. Yecu pe onongo obedo latin lakere ma gipyelo i weer pa dyang, ento onongo dong tye ki dwe mapol kun gibedo i ot.

GIN MA BAIBUL WACO I KOM KWERO NINO ME NYWAL

9. Gin ango mutimme i kwero nino nywal aryo ma kiloko pigi i Baibul?

9 Kadi bed ni nino me nywalo latin pol kare kelo yomcwiny, Baibul pe oloko pi kwero nino nywal pa latic pa Lubanga mo keken. (Jabuli 127:3) Man mono obedo wil wic? Pe, Baibul oloko pi kwero nino me nywal pa dano aryo—pa Parao me Ejipt ki Kerode Antipac. (Kwan Acakki 40:20-22; Marako 6:21-29.) I kwer aryo magi ducu, jami maraco otimme iye—tutwalle pa Kerode Antipac ma kinguno iye wi Jon Labatija.

10, 11. Lukricitayo macon onongo gineno kwero nino me nywal nining dok pingo?

10 Kit ma The World Book Encyclopedia waco kwede, “Lukricitayo macon onongo gineno kwero nino me nywal calo kwer pa lukampiri.” Me labolle, Lugrik macon onongo gitamo ni gin mo ma obedo cwiny bedo tye i ka nywale pa dano acel acel ka medde ki gwoko ngat meno i ngeye. Buk me The Lore of Birthdays wacci, cwiny meno “gibuto buto me mit i yo me tango ki lubanga moni ma nongo kinywalo dano-nu i nino me nywalene-ni.” Kwero nino me nywal wa con kubbe ki tim jokjok.

11 Lutic pa Lubanga macon onongo gidag tim man me kwero nino nywal-li pe pi kubbene ki kwer pa lukampiri ki dok tim jokjok keken, ento onongo pe rwatte ki wigi bene. Pingo? Pien gin onongo gubedo jo ma gimwol ma pe gineno nino me nywalogi calo gin mo madit ma myero gibed ka kwerone. * (Mika 6:8; Luka 9:48) Ma ka meno, gin onongo gimiyo deyo bot Jehovah dok gipwoye pi mic me kwo pien pire tek. *Jabuli 8:3, 4; 36:9; Niyabo 4:11.

12. Nino me towa dok ber kato nino me nywalowa nining?

12 Jo ducu ma lugen ka guto, Lubanga gwokogi i tamme ci gibikwo i anyim. (Yubu 14:14, 15) Latitlok 7:1 waco ni: “Bedo ki nying maber ber kato moo me wel ma ngwece kur; ki nino me to pa dano, ber kato nino ma kinywale iye.” “Nying” man obedo wat maber ma watye kwede ki Lubanga pi tic bote ki gen. Omyero wange ni nino acel keken ma kiciko ni Lukricitayo myero gukwer obedo nino me to mo aye ento pe nino me nywal mo—nino me to pa Yecu, ma “nyinge” maber loyo-ni tye macalo layab me larrewa.Jo Ibru 1:3, 4; Luka 22:17-20.

EASTER—WORO TEKO ME NYWAL

13, 14. Kwero Easter mono lwite oa ki kwene?

13 Easter ma kiwaco ni obedo nino me kwero cer pa Kricito-ni, lwite oa ki i dini goba. Nying ni Easter-ni kubbe ki Eostre nyo Ostara, ma obedo lubanga ma dako pa jo Ulaya macon, me rupiny ki poto kot. Tong gweno ki apwoyo dok kicako tic kwedgi i kwer me Easter nining? Buk me Encyclopædia Britannica waco ni tong gweno “cung pi kwo manyen ki nicer,” ento apwoyo cung pi kero me nywal. Pi meno, Easter obedo mere kwero teko me nywal ma kitemo wirone manok wek onen calo kwero nino cer pa Kricito. *

14 Itamo ni Jehovah cwako tic ki kwer macilo ma keto deyo i kom teko me nywal-li me kwero cer pa Wode? Pe ye! (2 Jo Korint 6:17, 18) Kong mukwongo, Ginacoya bene pe cwako nyo cimo ni kikwer nino me cer pa Yecu. Pi meno, kwero cer pa Yecu i nying Easter obedo gin ma nyutu ni wan pe lugen.

NINO PA JO MALENG

15. Nino pa Jo Maleng mono oa ki kwene, dok ngo ma ngene i kom nino dwe me kwer man?

15 Nino pa Jo Maleng mono oa ki kwene? I kabedo mukene kwer man kilwongo ni Halloween. Onongo kikwero i nino macok ki Nino pa Jo Maleng-ngi, dok onongo ngene pi tim jokjok kacel ki cal agoya mogo ma nenogi lik. Kwer man oa ki bot jo Celts macon me Britain ki Ireland. I po pa dwe ma cok ki Novemba 1, jo man onongo gikwero karama me Samain ma te lokke ni “Tum pa Cwir.” Gin gitamo ni i kare me Samain, gin ma poko kin dano ki jo ma gikwo i lobo me cwiny walle woko ma miyo tipo mabeco wa ki maracone weng gibedo ka lak i wi lobo. Onongo gitamo ni tipo pa jo muto gidwogo cen i pacigi, dok jo me pacigi nongo giketo cam ki gin amata pi welegi magi ki gen me yomo cwinygi. Pi meno, kwer ma kikwero i nino ma cok ki Nino pa Jo Maleng, calo miyo cam bot jo muto ki dok lega botgi-ni obedo tic pa lukampiri.

GWOK NINO NYOMMI OBED MALENG

16, 17. Pingo omyero Lukricitayo ma gimito nyomme kong gungi tim me tekwarogi i lok madok i kom nyom kun gitiyo ki cik me Baibul?

16 Cok dong “dwan lanyom ki nyako ger pe dok biwinnye [i Babilon Madit] matwal.” (Niyabo 18:23) Pingo? Tyen lokke mogo obedo pi tim tyet tyet, ma romo balo kwo me ot cakke ki i nino me nyom.Marako 10:6-9.

17 Tim me tekwaro tye mapat pat i lobo acel acel. Tekwaro mogo romo nen calo pe rac, ento kara nongo oa ki i tim mogo me Babilon ma kitamo ni kelo ‘gum’ i kom lunyom kacel ki welegi. (Icaya 65:11) Dong ngene kene ni, jo ducu ma gimito bedo i mar pa Lubanga omyero gukwer tim me tekwaro ma nongo opong ki cilo-gu.Kwan 2 Jo Korint 6:14-18.

18. Cik mene me Baibul ma myero otel lunyom ka gitye ka yubbe pi nyom, kacel ki jo ma kilwongogi me bedo tye iye?

18 Lutic pa Jehovah omyero bene gugwokke ki i tim mogo me lobo-ni ma romo balo deyo pa Lukricitayo i nino me nyom nyo balo cwiny jo ma cwinygi goro. Me labolle, gigwokke ki loko leb macilo nyo ore mogo macilo nyo loko lok mogo ma kelo lewic i kom lunyom manyen kacel ki jo mukene. (Carolok 26:18, 19; Luka 6:31; 10:27) Gigwokke bene ki yubo nyom mogo me rwom ma malo mukato kare woko ma pe nyutu mwolo, ento dok nongo obedo “wakke ki jami ma watye kwede i kwowa” aye. (1 Jon 2:16) Ka itye ka yubbe pi nyom, nge ni Jehovah mito ni nino meno obed nino ma wii bibedo ka po iye ki yomcwiny labongo koko ange mo. *

YOKO GILAC MONO RWATTE?

19, 20. Yoko gilac ocakke nining ma lubbe ki gin ma kicoyo i buk mo acel, dok pingo tim man pe opore pi Lukricitayo?

19 Yoko gilac obedo gin ma maro timme i ka nyom ki i ka namo mogo. Buk me International Handbook on Alcohol and Culture me mwaka 1995 otito ni: “Yoko gilac . . . obedo but tim mo macon me lobo-ni ma onongo kitimo pi tyero kongo maleng bot lubanga-gu . . . pi nongo gum maber, lega mo onongo kilego macek ni ‘bed kwo pi kare malac’ nyo ‘bed ki yot kom!’”

20 Kono ada, dano mapol pe guromo tamone ni yoko gilac obedo gin ma kubbe ki tic me dini nyo tim me kwiya piny. Ento ilo gilac malo kun kemo polo ki kongo i iye obedo penyo “polo”—penyo teko mo ma kato pa dano wek ogo laane i kom dano i yo ma pe rwatte ki ngo ma Ginacoya cimo.Jon 14:6; 16:23. *

‘WUN JO MA MARO JEHOVAH, WUKWER GIN MARAC’

21. Kodi kwer ango ma Lukricitayo myero gugwokke ki iye, dok pingo?

21 Ma lubbe ki balle pa rwom me kwo ma Babilon Madit aye tye ocung i ngeye i kare-ni, lobe mogo gitye ka cwako tim me myel mogo ma kimyelo i dye gudo ma nongo dano tye cokcok ludok, myel me tim tarwang ma kine mogo nyutu tim me mit i kin co ki co nyo mon ki mon wadgi. Mono pore ki ‘ngat ma maro Jehovah’ me bedo tye nyo neno tim ma kit meno? Bedo tye i kodi tim ma kit meno mono nongo nyutu ni ada cwiny ngat moni-ni dag gin marac? (Jabuli 1:1, 2; 97:10) Bedo ber ka walubu tam pa laco Jabuli ma olego ni: “Pe iwek abed ka neno jami atata ma konygi pe; ento miya kwo me lubo yoni”!Jabuli 119:37.

22. Kodi kwer ango ma Lakricitayo romo moko iye tamme ka ce omyero enywak i kwer meno nyo pe?

22 I nino me kwer me lobo-ni, Lakricitayo myero ogwokke tutwal pe me weko timme onen bot jo mukene calo ngat ma tye i kwer meno. Paulo ocoyo ni: “Dong ka wucamo cam nyo ka wumato mat, nyo gin ducu ma wutiyo, wutim ducu pi miyo deyo bot Lubanga.” (1 Jo Korint 10:31; nen bok ma wiye tye ni “ Moko Tam me Ryeko,” ma tye i pot karatac 158-159.) Ki tungcel, ka kwer ki tekwaro moni pe oa ki i dini goba, pe kubbe ki tim me wibye nyo me woro lobo moni, dok pe turo cik me Baibul, ci Lakricitayo acel acel romo moko tamme pire kene ka ce ebikwerone nyo pe. En bene myero otam pi kit ma jo mukene bineno kwede wek pe odok ariya botgi.

MI DEYO BOT LUBANGA I LOKKI WA KI TICCI

23, 24. Watwero miyo caden maber nining i kom cik ma atir pa Jehovah?

23 Dano mapol gineno kwero nino madito mogo calo obedo kare maber me ribbe kacel pa jo me ot nyo luremgi. Pi meno, ka ngat mo owacciwa ni cungowa ma lubbe ki Ginacoya-ni dok okato wange woko ma pe nyutu mar, ci waromo tite ki mwolo ni Lucaden pa Jehovah gire gitero ribbe kacel i kin jo me ot ki luremgi calo gin ma pire tek. (Carolok 11:25; Latitlok 3:12, 13; 2 Jo Korint 9:7) Wanongo mit pa ribbe kacel ki jowa me amara kare ducu i mwaka, ento pi marwa pi Lubanga ki pi cikke ma atir oweko pe wamito ni wanywen kare me yomcwiny ma kit meno ki kwero kwer mogo ma pe yomo cwiny Lubanga.—Nen bok ma tye ni “ Woro me Ada Kelo Yomcwiny Madit,” i pot karatac 156.

24 Lucaden mukene gunongo adwogi maber i nywako ngec ma tye i dul me 16 i buk me Baibul Mono Ada Pwonyo Gin Ango? * ki jo ma gupenyo peny ki cwiny me ada. Wiwa myero opo ni, mitiwa tye me kelo dano i ada, ento pe me laro kwedgi lok. Pi meno, bed ngat ma wor, ma diyo cwinye, dok iwek ‘lok ma iloko obed lok mamit ma kado oromo maber.’Jo Kolocai 4:6.

25, 26. Lunyodo giromo konyo lutinogi me dongo niye ki margi pi Jehovah nining?

25 Macalo lutic pa Jehovah, watye ki ngec muromo. Wangeyo pingo waye dok watimo jami mogo ki dok pingo wakwero mukene-ni. (Jo Ibru 5:14) Pi meno lunyodo, wupwony lutinowu me nyamo lok i kom cik me Baibul. Ka wutimo kit meno, ci wudongo niyegi, wukonyogi me miyo lagam ma jenge i Ginacoya bot jo ma gipenyo lapeny i kom niyegi, dok wumiyogi gen ni Jehovah marogi.Icaya 48:17, 18; 1 Petero 3:15.

26 Jo ducu ma giworo Lubanga “i cwiny ki ada” pe gigwokke ki i kwer mogo ma ginacoya pe cwako keken ento gitute matek me bedo lugen i yo me kwogi ducu. (Jon 4:23) Dano mapol gitamo ni bedo ngat ma gene dong pe tiyo i kare-ni. Ento kit ma wabineno kwede i dul ma lubu man, yo pa Lubanga aye pud dong ber loyo.

^ para. 3 Nen bok ma wi lokke tye ni “ Mono Omyero Akwer Kwer Man?” ma tye i pot karatac 148-149. Kiryeyo nino “maleng” nyo madongo mapol i Watch Tower Publications Index, ma Lucaden pa Jehovah aye gucoyo.

^ para. 5 Ma lubbe ki lok me Baibul kacel ki me tekwaro, Yecu nen calo kinywalo i mwaka 2 K.M.P, i dwe me Etanim i kalenda pa Lujudaya ma rwatte ki dwe me Sektemba/Oktoba i kalenda me kare-ni.—Nen Insight on the Scriptures, Volume 2, pot karatac 56-57, ma Lucaden pa Jehovah aye gucoyo.

^ para. 11 Nen bok ma wi lokke tye ni “ Nino ‘Maleng’ nyo Madito Kacel ki Woro Catan,” ma tye i pot karatac 150.

^ para. 11 Cik pa Moses onongo cimo ni ka dako onywal, en omyero oter gitum me bal bot Lubanga. (Lulevi 12:1-8) Cik man onongo poyo wi Luicrael ni dano gikobo bal i kom lutinogi, ma man okonyogi me neno nywalo lutino i yo matir, dok meno aye gwok nyo omiyo pe gudonyo i tic pa lukampiri me kwero nino nywal.Jabuli 51:5.

^ para. 13 Eostre (nyo Eastre) onongo bene obedo lubanga me nyodo, ma dako. Ma lubbe ki buk me The Dictionary of Mythology, “en onongo tye ki apwoyo ma bedo i dwe dok maro tongweno adada dok i kare mukene onongo calle tye ki wi apwoyo.”

^ para. 18 Nen pwony adek mapat pat i kom nyom ki dok namo, ki i Watchtower, me Oktoba 15, 2006, pot karatac 18-31.

^ para. 20 Nen Watchtower me Febuari 15, 2007, pot karatac 30-31.

^ para. 24 Ma Lucaden pa Jehovah aye gucoyo.