Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-13

Ty Fety Tsy Tea Ndranahary

Ty Fety Tsy Tea Ndranahary

“Anovo hay soa avao ze tea Tompo.”—Efesianina 5:10.

1. Olo manao akory ro taòny Jehovah hamonjy azy, le manino rozy ro tsy maintsy miamby avao?

ANY safà Jesosy zay hoe: “Ty mpivavaky marina hivavaky amy Baba araky ty fanahy noho ty fahamarina. Fa olo manahaky zay vatany ro ilà ty Baba hivavaky aminy.” (Jaona 4:23) Taòny Jehovah hamonjy azy noho ty Anany ze olo manahaky zay, tafilitsy amy zay iha. (Jaona 6:44) Voninahitsy bevata vatany raha zay! Fe tsy maintsy ‘manao hay soa avao ze tea Tompo’ ty olo tea ty fahamarina amy Baiboly ao. Mahay mamitaky vatany Satana.—Efesianina 5:10; Apokalypsy 12:9.

2. Manao akory ty fahità Jehovah ty olo mampifangaro ty fivavaha marina noho diso?

2 Eritsereto ty raha niseho tsy lavitsy ty Vohitsy Sinay, lafa nampanamboary Israelita reo ndranahary, Arona. Nanao anak’aomby volamena ie, le nivolaniny hoe Jehovah raha iny. “Hisy fety ho ahy Jehovah”, hoy ty asany, “hamaray.” Tsy nahoa Jehovah ino va ndre nifangaro ty fivavaha marina noho diso, tamy zay? Aia, neloky marè ie! Nampamonoeny ty 3 000 teo ho eo tamy mpanompo sampy rey. (Eksodosy 32:1-6, 10, 28) Toy ty fianara rambesintsika baka amy zay: Laha ta hijano amy fitiava Ndranahary ao tsika, le tsy tokony ‘hikasiky ze maloto’, sady hiamby soa mba tsy hampifangaro ty fahamarina amy ty raha mety handoto raha io.—Isaia 52:11; Ezekiela 44:23; Galatianina 5:9.

3, 4. Manino tsika ro mila mandiniky soa ty torolala amy Baiboly ao, lafa manenty hoe mety sa tsy mety ty fety noho ty fombafomba sisany maro mpanaraky?

3 Nisakana apostoly reo ty fivadiham-pinoa. Nampalahelo fa lafa nimaty rozy, le nisy olo nihaboky ho Kristiana, kanefa tsy tea fahamarina. Nanomboky nanaraky ty fombafomba ty mpanompo sampy rozy, sady nankalaza ty fety noho andro nataon’olo rey hoe masy. Kisary nataon-drozy hoe fety kristiana raha rey. (2 Tesalonianina 2:7, 10) Handiniky ty sisany amy raha rey tsika henanizao. Henteo fa ty toe-tsay tontolo toy ro hita amy raha rey, fa tsy ty fiasa ty fanahy Ndranahary. Toy ty raha iharoan-drozy iaby: Manaitsy ty faniria ty nofotsy, sady mampirisiky ty olo hino ty fampianara ty fivavaha diso noho ty fifandrambesa amy fanahy raty. Samby mampiavaky any “Babylona Bevata” raha reo. * (Apokalypsy 18:2-4, 23) Tiarovo fa hita Jehovah ty nanomboha fombafomba maro mpanaraky reo. Hainy fa baka amy ty lily mampangaroharo norihy ty mpanompo sampy taloha tany raha rey, ka azo antoky fa mbo mampangaroharo azy avao, zisiky henanizao. Tsy hevitsiny zay va ro vatan-draha marè amintsika?—2 Jaona 6, 7.

4 Kristiana marina tsika, ka fa haintsika hoe tsy tea Jehovah ty fety sisany. Fe mila tapa-kevitsy avao tsika fa tsy handramby anjara amy raha rey mihintsy. Vomaiky tsika ho tapa-kevitsy tsy hanao raha mety hahavy antsika hiala amy fitiava Ndranahary, laha mandiniky hoe manino fety rey ro tsy mahazo hatò aminy.

NANJARY KRISMASY TY FIVAVAHA AMY MASOANDRO

5. Manino ro azo antoky hoe tsy teraky tamy 25 Desambra Jesosy?

5 Tsy volany ty Baiboly mihintsy hoe nankalazà ty andro nahateraha Jesosy. Ndre ty daty nahaterahany aza tsy hay soa. Fe azo antoky hoe tsy 25 Desambra raha zay, satria asotry ty a Betlehema any, amy vola io. * Nivola, ohatsy, Lioka fa nisy ‘mpiaraky aondry nijano tan-tonda any’ noho nikarakara ty aondriny, lafa nateraky Jesosy. (Lioka 2:8-11) Kanao raha zay nivolaniny, le tsy zay ty fataon-drozy mandavantao. Misy ora noho lanezy, zao, ty a Betlehema any lafa asotry, ka tsy nengà mbamonto mbeny ty aondry, sady tsy ho “nijano tan-tonda any” ty mpiaraky. Fanampiny zay, le nampiboaky didy Aogosto Kaisara mba hampanao fikontea olo, le zay ty nahavy any Josefa noho Maria hisoratsy anara ta Betlehema tany. (Lioka 2:1-7) Fa tsy tea ty vahoaky tamy zay ty fandaisa romanina, ka azo antoky fa tsy haniraky an-drozy an-tanindrazany any amy ty andro asotry mena Kaisara.

6, 7. a) Baka aia ty ankamaroa ty fombafomba amy Krismasy? b) Ino ty tsy mampitovy ty fanomeza atao lafa Krismasy noho ty fanomeza atao ty Kristiana?

6 Tsy mifototsy amy Soratsy Masy ty Krismasy, fa baka amy fety ty mpanompo sampy taloha tany. Manahaky fety fatao Romanina, kaihy hoe Satiornaly raha io. Nankalaza any Satiorna, ndranahary ty fambolea rozy amy fety io. Mivola koa ty Bokim-pahaia Katolika Vaovao (anglisy) hoe mankalaza ty 25 Desambra ty mpivavaky amy Mithra, satria zay ty nieritseretin-drozy hoe “daty nahateraha ty masoandro tsy mety resy.” “Nanomboky nankalaza Krismasy ty olo, tamy fotoa nampalaza biby ty fivavaha tamy masoandro ta Roma tany”, na hoe 300 tao tafara ty nahafatesa Kristy.

Ty fitiava ro mahavy ty Kristiana marina hanome

7 Nifanome kadò noho nanao fanasambe ty mpanompo sampy tamy fety rey, le mbo ho zay avao ty fatao saky Krismasy. Tsy nanaraky ty 2 Korintianina 9:7 ty ankamaroa ty olo tamy zay lafa nifanome fanomeza, manahaky henanizao io avao. Ho zao ty voasoratsy ao: “Engao ty kiraidraiky samby hanao araky ty fanapahan-kevitsiny tam-pony ao, tsy amin’alahelo na forosè, fa ty mpanome amim-pifalea ro tea Ndranahary.” Ty fitiava ro mahavy ty Kristiana hanome. Tsy mianky amy daty raiky manoka ty fifanomezan-drozy kadò, sady tsy mitamà baka amin’olo iny koa rozy lafa manome. (Lioka 14:12-14; vakio ty Asan’ny Apostoly 20:35) Falifaly vatany rozy satria tsy miasa loha amy fanomàna fety Krismasy, sady tsy sempotsy mandoa trosa manahaky ty olo maro amy fotoa io.—Matio 11:28-30; Jaona 8:32.

8. Jesosy teraky iny va ro antony nanandesa mpanenty andro rey kadò ho azy io? Hazavao.

8 Fe mety hisy hivola hoe: ‘Ka tsy Jesosy teraky iny moa ro antony nanandesa mpanenty andro rey kadò ho azy? Aha. Fanajà olo ambony avao ty nanaovan-drozy raha zay, satria fa zay ty fomban-tany tamy fotoa zay. (1 Mpanjaka 10:1, 2, 10, 13; Matio 2:2, 11) Sady tsy tamy haly nahateraha Jesosy iny koa ty niavian-drozy taminy any. Fa nibebe Jesosy tamy zay, sady fa nipetraky tanaty trano, fa tsy ajà vo teraky tanaty pilasy fasia akata sasy.

FANKALAZÀ ANDRO NAHATERAHA

9. Ino ty raha niseho tamy fankalazà andro nahateraha volany amy Baiboly ao?

9 Marina fa tozoro mahafalifaly avao ty andro ahateraha ty ajà raiky, fe mbo tsy nisy mpanompo Ndranahary volany ty Baiboly hoe nankalaza ty andro nahaterahany. (Salamo 127:3) Sa nihalino? Aha! Tsy zay, satria misy olo roe volaniny ao hoe nankalaza raha io, tsy ia zay fa Farao mpanjakany Ejipta noho Heroda Antipasy. (Vakio ty Genesisy 40:20-22; Marka 6:21-29.) Samby raty iaby ty raha tantarany mikasiky fankalazà reo, sirtò tamy ahy Heroda iny. Nitinampany ty loha Jaona mpanao batisa tamy zay.

10, 11. Manao akory ty fahità ty Kristiana taloha tany ty fankalazà andro nahateraha, le ino ty antony?

10 Ho zao ty volany Bokim-pahaia Zao Tontolo zao (anglisy): “Fombafomba ty mpanompo sampy ty mankalaza ty andro nahateraha, araky ty fihevera ty Kristiana voalohany azy.” Ninoa ty Grika taloha tany, ohatsy, fa saky nisy olo ateraky, le nisy fanahy avy nanatriky any raha zay, sady niaro olo iny avao afara atoy. Nisy boky raiky nivola hoe: “Nisy fifandrambesa hafahafa ty amy fanahy io noho ty ndranahary nateraky tamy andro nahaterahan’olo iny.” Fa liany fa ela koa ty andro nahateraha ro nampifandrambesy mariniky amy ty fanentea andro noho ty tonon’andro.

11 Nanaraky ty torolala amy Baiboly ao koa ty mpanompo Ndranahary taloha tany, ka tsy nankalaza andro nahateraha, satria mifandramby amy fanompoan-tsampy noho fifandrambesa amy fanahy raty fankalazà io. Ino ty antony? Niambany lahilahy noho ampela tea Ndranahary reo, ka tsy nieritseritsy mihintsy hoe vatan-draha marè ty fahaterahany ka mila ankalazà. * (Mika 6:8; Lioka 9:48) Nanome voninahitsy any Jehovah avao rozy sady nisaotsy azy, satria ie ro nanome an-drozy ty ay lafovily. *Salamo 8:3, 4; Apokalypsy 4:11.

12. Manino ro mety ho soa mandilatsy andro nahateraha ty andro ahafatesa?

12 Laha maty ty olo tsy mivaliky, le hotiarovy Ndranahary, ka hovelominy ndraiky. (Joba 14:14, 15) Mivola ty Baiboly hoe: “Aleo anara soa tozay menaky manitsy, voho aleo ty andro ahafatesa tozay ty andro ahateraha.” (Mpitoriteny 7:1, fanamariha ambany pejy) Mahazo laza soa baka amy Jehovah tsika, lafa tsy mivaliky aminy. Zay “anara” volaniny eo io. Soa ho hay fa tsy andro nahateraha fa andro nahafatesa ro andro raiky ampitiarovy ty Kristiana, tsy ino zay fa ty nahafatesa Jesosy. Ty “anara” farany ze soa ananany vatany moa ro ahazoantsika fanavota.—Hebreo 1:3, 4; Lioka 22:17-20.

FANOMPOAN-TSAMPY MISALOTSY ANARA HOE PAKA

13, 14. Baka aia ty fombafomba atao amy Paka?

13 Ataon’olo maro hoe fankalazà ty nameloma any Kristy tamy maty ty Paka, kanefa baka amy fivavaha diso. * Malaza biby ty atoly noho ty bitro amy tany maro lafa Paka. Ampanovy sarisary atoly noho bitro koa ty mpianatsy, sady misy sôkôlà sary atoly noho bitro ty am-bazary eny. Ino ty ifandrambesa raha reo amy Paka? Volany Ty Bokim-pahaia Britannica (anglisy) fa “matetiky ro natao mariky amantara ty fiaina vaovao noho ty fameloma amy maty” ty atoly. Fa liany ela koa ty bitro ro natao mariky amantara ty fiteraha maro. Anarany avao atao hoe fankalazà ty nameloma any Kristy, fa laha ty marina fombafomba atao mba hiteraha maro Paka io.

14 Jehovah va le haneky hoe fombafomba fatao ty mpanompo sampy ro hankalazà ty nameloma ty anany? Sanatria! (2 Korintianina 6:17, 18) Tsy nandidy ty hankalazà ty nameloma any Jesosy ty Baiboly sady tsy manome lala hanaova raha zay. Mivaliky vatany ze manao raha io, sirtò lafa eritserety hoe mifandramby amy ndranahary diso raha io.

FETY TY OLO MASY NOHO FETY TY MATY

15. Nanao akory ty nanomboha ty fety ty olo masy noho ty fety ty maty voho ty Halloween? (Henteo koa ty fanamariha ambany pejy.)

15 Fety anomeza voninahitsy ty olo masy ty 1 Novambra. Tsy hay soa hoe manino raha io ro atao amy daty io. Mivola ty Bokim-pahaia Katolika Vaovao fa baka amy Selta taloha tany raha io. Mpanompo sampy tamy nosy Britaniky noho faritsy hafa ta Eropa tany ty Selta. Ho zao ty volany bokim-pahaia io: ‘Fanomboha ty asotry ty 1 Novambra, tamy ty Selta. Mety ho zay ro nanaova azy fety ty olo masy iaby io. Mety ho baka amy Samain, na fety natao ty mpisoro Selta mba hampalaza ty maty koa raha io, fe navaliky ho fety kristiana.’ Kanefa zao ty nivolany bokim-pahaia io mikasiky ty fety ty maty, ankalazà saky 2 Novambra: “Ninoa ty olo taloha tany fa miseho amy andro io fanahy amy afo fandiova any rey. Ataho angatsy zao hoe ty fahitaha azy, na mpamosavy, na tsaboketra, na manahatahaky zay, le miseho amy ty olo nanao raty aminy tamin’ie mbo nivelo.” Mbo fataon’olo zisiky henanizao ty mandeha an-dolo any amy andro io, le manatitsy hany hatao soro, na manaraky fombafomba hafa natao taloha tany. Hita hoe mbo fanoriha ty finoa ty mpanompo sampy noho ty fombafombany raha zay, ka mampangaroharo Jehovah, azy Ndranahary ty fahamarina iny. *

FOMBAFOMBA AMY MARIAZY

16, 17. a) Manino ty olo roe manoma mariazy ro tokony handiniky laha mifanaraky amy ty torolala amy Baiboly ao ty fomba amin-drozy eo? b) Ino ty tokony hoeritserety ty Kristiana mikasiky ty fombafomba sisany, manahaky ty fanoraha fotim-bary?

16 “Tsy hisy feo ty mpangala-baly noho ty alà valy ho rè” sasy ty amy Babylona Bevata ao tsy ho ela. (Apokalypsy 18:23) Nanino? Anaty ty antony handripaha azy, ohatsy, ty fanarahany fombafomba misy ifandrambesany amy fanahy raty. Vo manomboky avao ty fanambalea le mety ho voaloto, laha misy fombafomba manahaky any rey ty amy mariazy.—Marka 10:6-9.

17 Samby mana ty fombany iaby ty firenena, fe ilà avao ty mitao. Tsy raty ty fieritsereta ty fombafomba sisany, kanefa mety ho baka amy ty fombafomba ty fivavahan-diso na fomban-draza. ‘Mahasoa vinta’ mpivaly vao rey noho ty olo nasàny zao hoe raha rey. (Isaia 65:11, fanamariha ambany pejy) Tafilitsy amy zay ty fanoraha fotim-bary, na folera noho ty raha manahaky any reo. Mety ho baka amy finoan’olo taloha tany rey fombafomba io. Ninoan-drozy fa mahatefa ty fanahy raty raha io, le tsy hanao raty mpanambaly rey ie. Fa liany ela koa ty vary ro nieritserety ty olo hoe mana hery ambaliky, ka manampy ty olo hiteraky, ho sambatsy, voho ho ela velo. Hita hoe voaloto fombafomba rey, ka tsy hanaraky raha rey mihintsy ze tsy ta hiala amy fitiava Ndranahary ao.—Vakio ty 2 Korintianina 6:14-18.

18. Ino iaby ty torolala ty Baiboly tokony horihy ty olo manoma mariazy noho ty olo asàn-drozy?

18 Mety hahavy ty mariazy noho ty fety amy fanambalea tsy hisy hajany na haminga olo, ty raha sisany fatao amy tontolo toy eto. Tsy manao raha rey koa ty mpanompo Jehovah. Tsy manao safà manakihotsy olo, na mivola tsy mivanta mikasiky firaisa, ohatsy, ie laha mikabary. Tsy manao somonga raty na mivola raha mety hahamenatsy mpivaly rey noho ty olo hafa koa ie. (Ohabolana 26:18, 19; Lioka 6:31; 10:27) Tsy manao fety mangotrakotraky marè koa rozy, satria “fampizelazelà hanana” ro hita amy raha zay, fa tsy fiambanea. (1 Jaona 2:16) Ka laha manoma mariazy iha, le ka halino mihintsy fa tea Jehovah ho falifaly avao iha saky mahatiaro andro raiky manoka io, fa tsy haneny. *

RATY VA TY MIFANDOM-BERA?

19, 20. Nanao akory ty nanomboha resaky mifandom-bera io, laha hentea ty raha volany ty boky raiky? Manino ro tsy manao raha io ty Kristiana?

19 Fa mahazatsy olo ty mifandom-bera lafa misy mariazy na fiaraha mifetifety. Mivola ho zao ty boky raiky mikasiky ty toaky noho ty fomban-tany: ‘Fatao ty olo taloha tany ty manome raha hinomy ty ndranahariny, lafa nisy raha niriny, sady nivola ie hoe: “Ho lava velo lahy!” na “Soasoava aby e!” Mety ho baka amy fomba io ty mifandom-bera.’

20 Marina aloha fa mety tsy mieritseritsy resaky fivavaha na finoanoa fahatany ty olo lafa mifandom-bera. Kanefa, lafa mampiakatsy ty verany manandrify lanitsy iny ty olo raiky, le mitovy amy hoe mangataky fitahia amy ty “lanitsy”, na hoe amy ty hery anabonabon’olombelo. Anilina ty olo koa ty raha inominy mba hampisehoa fanajà ty raza. Tsy mifanaraky amy ty raha volany ty Baiboly fomba fangataha fitahia reo.—Jaona 14:6; 16:23. *

“NAREO ZE TEA ANY JEHOVAH, MALAÌNA TY RATY”

21. Ino koa ty fety tsy atao ty Kristiana, ndre tsy mifandramby amy fivavaha aza? Ino ty antony?

21 Aseho ty fety sisany vatany fa mihamanjeky marè ty haratia fandaisam-batan’olo amy tontolo toy eto. Fa sandra zay moa ro ampirisihy ty Babylona Bevata, ndre mivanta ndre tsy mivanta. Manao karnavaly, ohatsy, ty firenena sisany santao. Misy sinjaky fa tsy mahay faly iaby ty amy raha rey. Mety haderadera amy raha rey mihintsy aza hoe fomba fiaina azo ekè ty hoe lahilahy mandry amy lahilahy, na ampela mandry amin’ampela. Mety va laha olo ‘tea any Jehovah’ ro mamonjy na manenty fety rey? Malay ty raty vatany va ie, laha manao raha zay? (Salamo 1:1, 2; 97:10) Tsy aleo manahaky mpanao Salamo nivavaky manao ho zao iny hoe: “Ka engà hifantoky amin-draha tsy misy ilà azy ty masoko”!—Salamo 119:37.

22. Amy fety manao akory ty Kristiana ro afaky mifily hoe hanao sa tsy hanao?

22 Mila miamby soa koa ty Kristiana, mba tsy hanao raha mety hahavy ty olo hieritseritsy hoe mankalaza fety io avao ie. Nanoratsy ho zao Paoly: “Ka ndre mihina nareo ndre mino, ndre ino ndre ino ataonareo, le anovo ho voninahitsy Ndranahary ze kila raha iaby.” (1 Korintianina10:31; henteo ty efajoro hoe “ Fomba Andrambesa Fanapahan-kevitsy Soa.”) Fe ndre zay, laha hita mazava hoe tsy mifandramby amy fivavahan-diso, na politiky, na fandrengea firenena ty fombafomba na fety raiky, le ty Kristiana kiraidraiky ro mifily na hanao raha zay ie, na tsy hanao. Fe mila mieritseritsy ty fihetseham-po ty hafa avao koa ie, fa tsy hanao raha hahavoafinga an-drozy.

AMEO VONINAHITSY NDRANAHARY

23, 24. Manao akory ty azontsika anazavà soa ty fitsipiky Jehovah marina amy ty olo?

23 Maro ty mieritseritsy fa fotoa azo hararaoty hiaraha amy ty longo noho ty nama ty andro fety. Ka lafa hitan-drozy hoe manoriky ty torolala amy Baiboly ao tsika, ka tsy manao fety maro mpitea rey, le mety hataony hoe raty fanahy na mafana fo marè. Azontsika hazavà aminy moramora avao fa vatan-draha amy ty Vavolombelo Jehovah ty miaraky mifety amy ty longony noho ty namany. (Ohabolana 11:25; Mpitoriteny 3:12, 13; 2 Korintianina 9:7) Teantsika avao ty mifandramby amy ty longontsika, ndre amy fotoa manao akory, ndre amy fotoa manao akory. Fe, tea a Ndranahary noho ty fitsipikiny marina koa tsika, ka tsy teantsika hanimba fotoa mahafalifaly zay ty raha hala Ndranahary.—Henteo ty efajoro hoe “ Ty Fivavaha Marina ro Ahità Hafalea Vatany.”

24 Nahita vokatsy soa ty Vavolombelo sisany, lafa nampiasa ty toko faha-16 amy boky Ino Marina ro Ampianary ty Baiboly?  * iny, mba hamalea ty fanontanean’olo mahity fo. Fe, tiarovo fa ty hidosiky ty fon’olo ro tanjontsika fa tsy ty handresy amy aly hevitsy. Dikany zay, soa tsika laha manaja olo noho malemy fanahy avao, sady hanao “safà soa noho soa sira avao.”—Kolosianina 4:6.

25, 26. Manao akory ty hanampea ty baba noho reny ty anany mba hana finoa matanjaky noho ho tea any Jehovah?

25 Mahay raha maro tsika mpanompo Jehovah. Haintsika hoe manino ty raha sisany ro inoantsika noho ataontsika, le manino ro misy raha tsy ataontsika. (Hebreo 5:14) Ka laha manan’anaky iha, le ampeo ty ananao mba hahay handiniky ty torolala ty Baiboly. Hanampy an-drozy hana finoa matanjaky nareo baba noho reny, sady hanampy an-drozy hahay hamaly baka amy Baiboly ao, lafa misy manontany mikasiky ty raha inoany. Hanome toky azy koa nareo fa tea azy Jehovah.—Isaia 48:17, 18; 1 Petera 3:15.

26 Tsy manao fety mifanohitsy amy ty Soratsy Masy lafa kila olo manompo Ndranahary “araky ty fanahy noho ty fahamarina.” (Jaona 4:23) Miezaky manao ty marina koa tsika. Maro ty mieritseritsy fa sarotsy ty manao raha zay amy androntsika henanizao. Fe ho hitantsika amy toko manaraky ao fa ty fitsipiky Ndranahary avao ro soa marè, anatiny zay ty fitsipikiny mikasiky ty fanaova ty marina.

^ feh. 3 Henteo ty efajoro hoe “ Handramby Anjara amy Fety io va Aho?” Miresaky mikasiky fety maromaro ty amy Fanondroana Bokin’ny Vavolombelon’ i Jehovah ao.

^ feh. 5 Atoro ty Baiboly noho ty tantara fa mety nateraky tamy vola jiosy kaihy hoe Etanima Jesosy. Septambra/Oktobra raha io amy kalandrientsika.—Henteo ty boky kelikely Fianaran-draha amy Safà Ndranahary Ao, amy Fizarà 19, naboaky ty Vavolombelo Jehovah.

^ feh. 11 Araky ty Lalàna taloha, le tsy maintsy manao fanatitsy amy fahotà ty ampela raiky baka niteraky. (Levitikosy 12:1-8) Nampahatiaro ty Israelita vatany raha zay fa mamindra ota amy ty anany ty olombelo. Nanampy an-drozy zany raha io mba tsy hieritseritsy hoe vatan-draha marè ty fahateraha. Mety ho nisaka an-drozy tsy hanao ty raha fatao ty mpanompo sampy misy ifandrambesany amy fahateraha mihintsy aza raha zay.—Salamo 51:5.

^ feh. 13 Easter na Eastre ty hoe Paka amy safà Anglisy. Ndranaharivavy ty fiteraha maro Easter io. Mivola ty Diksionera Mikasiky ty Tampasiry (anglisy) fa “nana bitro raiky tamy vola teny Easter, sady tea atoly biby raha io. Loham-bitro koa ty loha Easter amy sary sisany.”

^ feh. 15 Fety malaza amy ty tany sisany koa ty Halloween. Manao kisary angatsy na mpamosavy ty ajà amin’io, bakeo mandehandeha mitety trano sady mangataky bombò. Somary ampitahoriny olo iny hoe hisy raha hahazo azy, laha tsy amea ie. Baka amy ty fomba fatao Samain koa raha zay, satria nino ty Selta hoe nandehandeha ty fanahy ty maty tamy fotoa io, le noly tan-tranony any, ka tsy maintsy namea hany tsy no ho meloky.

^ feh. 18 Henteo ty lahatsoratsy telo mikasiky ty fanambalea noho ty fety amy Tilikambo Fiambenana 15 Oktobra 2006, pejy 18-31.

^ feh. 20 Henteo ty Tilikambo Fiambenana 15 Febroary 2007, pejy 30-31.

^ feh. 24 Naboaky ty Vavolombelo Jehovah.