1, 2. Prečo Jehovu teší, keď vidí, že sa snažíme byť poctiví? Znázorni to.

CHLAPEC s mamou spolu vychádzajú z obchodu. Zrazu sa chlapec s hrôzou v očiach zastaví. V ruke drží malú hračku z obchodu. Zabudol ju vrátiť do regálu alebo sa opýtať mamy, či by mu ju nekúpila. Celý preľaknutý volá na mamu. Tá ho upokojuje a vracajú sa do obchodu, aby mohol hračku vrátiť a ospravedlniť sa. Matkino srdce napĺňa radosť a pocit hrdosti, keď pozoruje synovo počínanie. Prečo?

² Len máločo poteší rodičov viac, než keď vidia, že ich deti začínajú chápať hodnotu poctivosti. A rovnaké pocity má aj náš nebeský Otec, „Boh pravdy“. (Žalm 31:5) Teší ho, keď vidí, ako spejeme k duchovnej zrelosti a snažíme sa byť poctiví. Keďže mu chceme robiť radosť a zostať v jeho láske, stotožňujeme sa s apoštolom Pavlom, ktorý napísal: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebrejom 13:18) Sústreďme sa najprv na štyri hlavné oblasti, v ktorých môže byť pre nás občas mimoriadne náročné konať poctivo. Potom pouvažujeme o niektorých požehnaniach, ktoré poctivosť prináša.

3 – 5. a) Ako nás Božie Slovo varuje pred nebezpečenstvom sebaklamu? b) Čo nám pomôže, aby sme boli poctiví sami k sebe?

³ V prvom rade by sme sa mali naučiť byť poctiví sami k sebe. Ako nedokonalí ľudia veľmi ľahko podliehame  sebaklamu. Napríklad kresťanom v Laodicei Ježiš povedal, že si mylne nahovárajú, že sú bohatí, kým v skutočnosti sú duchovne ‚chudobní a slepí a nahí‘ — čo bol naozaj poľutovaniahodný stav. (Zjavenie 3:17) Ich situácia bola o to nebezpečnejšia, že klamali sami seba.

⁴ Možno si tiež spomenieš na varovanie učeníka Jakuba: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ (Jakub 1:26) Ak by sme si mysleli, že môžeme používať svoj jazyk nesprávnym spôsobom a zároveň prijateľným spôsobom uctievať Jehovu, len by sme klamali vlastné srdce. Uctievali by sme Jehovu márne, úplne zbytočne. Čo nám môže pomôcť, aby sa nám niečo také nestalo?

⁵ V tej istej pasáži Jakub prirovnáva Božie pravdivé slovo k zrkadlu. Radí nám, aby sme sa do Božieho dokonalého zákona zahľadeli ako do zrkadla a podľa toho, čo v ňom uvidíme, urobili na sebe určité zmeny. (Jakub 1:23–25) Biblia nám môže pomôcť poctivo sa zhodnotiť a vidieť, v čom by sme sa mali zlepšiť. (Plač Jeremiáša 3:40; Haggeus 1:5) Môžeme sa tiež modliť k Jehovovi a prosiť ho, aby nás vyskúšal, a tak nám pomohol vidieť akékoľvek vážne nedostatky, ktoré máme, a pomohol nám pracovať na ich odstránení. (Žalm 139:23, 24) Nepoctivosť je zákerná slabosť. Mali by sme sa na ňu pozerať tak, ako sa na ňu pozerá náš nebeský Otec. V Prísloviach 3:32 čítame: „Kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi, ale On sa dôverne stýka s priamymi.“ * Jehova nám môže pomôcť zmýšľať tak, ako zmýšľa on, a vidieť sa tak, ako nás vidí on. Pamätaj na Pavlove slová: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ Teraz ešte síce nemôžeme byť dokonalí, ale úprimne túžime byť poctiví a vážne sa o to usilujeme.

6. Prečo by manželia mali byť k sebe čestní a akému nebezpečnému konaniu sa budú preto vyhýbať?

⁶ Poctivosť by mala byť charakteristickým znakom kresťanskej rodiny. Manžel a manželka by preto mali byť k sebe otvorení a čestní. V manželstve dvoch kresťanov niet miesta pre také zraňujúce a nečisté správanie, ako je flirtovanie s niekým mimo ich zväzku, rozvíjanie si tajných vzťahov cez internet alebo zaoberanie sa pornografiou v akejkoľvek podobe. Niektorí kresťania, ktorí žili v manželstve, sa zaplietli do takéhoto nesprávneho konania a tajili to pred svojím manželským partnerom. Také niečo je nečestné. Všimni si, čo povedal verný kráľ Dávid: „Nesedával som s mužmi nepravdy a nevchádzam s tými, ktorí zakrývajú to, čím sú.“ (Žalm 26:4) Ak žiješ v manželstve, nikdy nerob nič, čo by ťa mohlo priviesť k pokušeniu zakrývať pred svojím manželským partnerom to, čím si!

7, 8. Aké príklady z Biblie môžu pomôcť deťom, aby si uvedomili, aké dôležité je konať poctivo?

⁷ Rodičia konajú múdro, keď svoje deti učia poctivosti pomocou príkladov z Biblie. Z negatívnych príkladov sa dá uviesť Achan, ktorý sa dopustil krádeže a snažil sa to zakryť, Geházi, ktorý sa pre finančný zisk uchýlil k lži, a tiež Judáš, ktorý kradol a zlomyseľne klamal, aby uškodil Ježišovi. — Jozua 6:17–19; 7:11–25; 2. Kráľov 5:14–16, 20–27; Matúš 26:14, 15; Ján 12:6.

 ⁸ K pozitívnym príkladom patrí napríklad Jakob, ktorý nabádal svojich synov, aby peniaze, ktoré našli vo svojich vreciach, vrátili, lebo si myslel, že tie peniaze sa tam dostali omylom. Alebo Jefta a jeho dcéra, ktorá aj za cenu veľkej osobnej obete dodržala otcov sľub. Alebo Ježiš, ktorý odvážne odhalil svoju totožnosť neľútostnému davu, aby sa naplnilo proroctvo a aby ochránil svojich priateľov. (1. Mojžišova 43:12; Sudcovia 11:30–40; Ján 18:3–11) Týchto niekoľko príkladov je len malou ukážkou všetkých tých klenotov, ktoré obsahuje Božie Slovo a ktoré môžu rodičom pomôcť učiť deti, aby milovali poctivé konanie a aby si ho vážili.

9. Čomu by sa mali rodičia vyhýbať, keď chcú svojim deťom ísť príkladom v poctivom konaní, a prečo je ich príklad dôležitý?

⁹ Keď chcú rodičia učiť deti poctivosti, vyplýva im z toho vážna zodpovednosť. Apoštol Pavol sa opýtal: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty, ktorý hlásaš: ‚Nekradni‘, kradneš?“ (Rimanom 2:21) Niektorí rodičia vytvárajú v mysli svojich detí zmätok, keď ich na jednej strane učia poctivosti a na druhej strane oni sami konajú nepoctivo. Malé krádeže či lži možno ospravedlňujú slovami: „Ále... Oni s tým rátajú, že ľudia si niečo z toho vezmú pre seba.“ Alebo: „To bolo len také malé klamstvo.“ Krádež je však krádežou bez ohľadu na hodnotu ukradnutej veci a lož je lžou bez ohľadu na to, čoho sa týka alebo aká je veľká. * (Lukáš 16:10) Pokrytectvo deti odhalia veľmi rýchlo a môže mať na ne veľmi zlý vplyv. (Efezanom 6:4) Keď im však rodičia dávajú v poctivosti dobrý príklad, pravdepodobne z nich vyrastú dospelí, ktorí budú v tomto svete plnom nepoctivosti oslavovať Jehovu svojím poctivým konaním. — Príslovia 22:6.

10. Na čo by sme mali pamätať, ak chceme byť čestní pri komunikácii so spoluveriacimi?

¹⁰ Keď sa stretávame so spolukresťanmi, máme mnoho príležitostí pracovať na poctivosti a čestnosti. Ako sme sa dozvedeli v dvanástej kapitole, musíme byť opatrní, pokiaľ ide o spôsob, akým používame dar reči, najmä keď sa rozprávame s našimi duchovnými bratmi a sestrami. Bežný rozhovor sa tak ľahko môže zmeniť na škodlivé klebetenie či dokonca na ohováranie! Ak podáme ďalej nejakú informáciu, ktorú nemáme overenú, môžeme prispieť k šíreniu lži. Preto je oveľa lepšie ovládať svoje pery. (Príslovia 10:19) A aj keď možno vieme, že informácia, ktorú máme, je pravdivá, ešte to neznamená, že je vhodné podať ju ďalej. Možno ide o niečo, do čoho nás nič nie je, alebo o niečo, o čom by nebolo láskavé hovoriť. (1. Tesaloničanom 4:11) Niektorí ľudia ospravedlňujú neláskavé slová a považujú ich za prejav otvorenosti a čestnosti. Ale naše slová by vždy mali byť ľúbezné a láskavé. — Kolosanom 4:6.

11, 12. a) Ako niektorí po tom, čo sa dopustili vážneho hriechu, svoj problém ešte zhoršujú? b) Aké lži propaguje Satan v otázke vážnych hriechov a čo môžeme robiť pre to, aby sme jeho lžiam neuverili? c) Ako môžeme dať najavo, že sme poctiví voči Jehovovej organizácii?

¹¹ Zvlášť dôležité je byť čestní voči tým, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia. Niektorí kresťania sa dopustili vážneho  nesprávneho konania a svoj problém ešte zhoršujú tým, že sa snažia svoj hriech utajiť a klamú zborovým starším, keď sa ich na to pýtajú. Dokonca začnú viesť dvojaký život — predstierajú, že slúžia Jehovovi, zatiaľ čo naďalej vážne hrešia. Tak sa z celého ich života stáva v podstate jedna veľká lož. (Žalm 12:2) Iní povedia starším časť pravdy, ale podstatné fakty zataja. (Skutky 5:1–11) Takéto nepoctivé konanie často pramení z toho, že človek verí lžiam, ktoré propaguje Satan. — Pozri rámček „ Satanské lži v otázke vážnych hriechov“.

¹² Je tiež dôležité byť poctiví voči Jehovovej organizácii, keď vypĺňame nejaký formulár. Napríklad keď podávame správu zo zvestovateľskej služby, dbáme na to, aby sme neskresľovali fakty. Podobne keď sa uchádzame o nejakú služobnú výsadu, pri vypĺňaní prihlášky by sme nikdy nemali uvádzať nepravdivé informácie o našom zdravotnom stave ani skresľovať iné údaje týkajúce sa nášho života. — Príslovia 6:16–19.

13. Ako môžeme konať poctivo, keď sme v pracovnom vzťahu so spoluveriacim?

¹³ Naša poctivosť voči spoluveriacim sa vzťahuje aj na pracovné a obchodné záležitosti. Niekedy môžu mať kresťanskí bratia a sestry medzi sebou pracovné vzťahy. Mali by si dávať pozor, aby tieto záležitosti nemiešali s uctievaním, ktoré preukazujú Bohu v sále Kráľovstva či v službe. Dajme tomu, že ide o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca. Ak zamestnávame bratov či sestry, musíme s nimi zaobchádzať čestne, vyplácať ich načas a v dohodnutej výške, poskytovať im všetky dohodnuté výhody a platiť za nich všetko, čo požaduje zákon. (1. Timotejovi 5:18; Jakub 5:1–4) A, naopak, ak sme zamestnaní u brata či sestry, za svoju mzdu sa snažíme podávať plný výkon. (2. Tesaloničanom 3:10) Neočakávame, že nás bude spolukresťan, ktorý nás zamestnáva, uprednostňovať na základe nášho duchovného  vzťahu, akoby bol povinný dať nám viac voľna, príplatkov a iných výhod než ostatným zamestnancom. — Efezanom 6:5–8.

14. Aké preventívne opatrenie je múdre urobiť, keď chcú kresťania spoločne podnikať, a prečo?

¹⁴ Čo ak máme s niekým zo spolukresťanov spoločnú majetkovú účasť v podnikaní, možno formou investície či pôžičky peňazí? V Biblii nachádzame dôležitú a užitočnú zásadu, ktorá by sa dala formulovať asi takto: Všetko majte písomne podchytené! Napríklad keď Jeremiáš kúpil pozemok, mal o tom dokument v dvoch exemplároch, vyhotovený za prítomnosti svedkov a bezpečne uchovaný, aby sa aj v budúcnosti dalo doň nazrieť. (Jeremiáš 32:9–12; pozri aj 1. Mojžišovu 23:16–20.) V obchodných záležitostiach so spoluveriacimi nie je prejavom nedôvery, ak sa starostlivo vyhotoví dokument, v ktorom budú zaznamenané všetky podrobnosti a ktorý sa podpíše za prítomnosti svedkov. Naopak, pomáha to predchádzať nedorozumeniam, sklamaniam a dokonca nezhodám, ktoré spôsobujú rozdelenia. Všetci kresťania, ktorí sú zapojení do spoločného podnikania, by mali pamätať na to, že žiaden obchod nestojí za to, aby bola ohrozená jednota a pokoj zboru. * — 1. Korinťanom 6:1–8.

15. Ako sa Jehova pozerá na nepoctivé obchodné praktiky a ako sa kresťania stavajú k takýmto všeobecne rozšíreným postupom?

¹⁵ Kresťan by nemal byť poctivý len v rámci zboru. Pavol povedal: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebrejom 13:18) Nášmu Stvoriteľovi veľmi záleží na tom, aby sme boli poctiví, aj pokiaľ ide o svetské obchodné  záležitosti. Len v knihe Príslovia sú štyri zmienky o falošných váhach či závažiach. (Príslovia 11:1; 16:11; 20:10, 23) V staroveku bolo bežné používať pri obchodných transakciách váhy a závažia na váženie tovaru i peňazí, ktorými sa za tovar platilo. Nepoctiví obchodníci používali dve sady závaží a nepresné váhy, aby oklamali svojich zákazníkov. * Takéto praktiky Jehova nenávidí! Ak chceme zostať v jeho láske, budeme sa úzkostlivo vyhýbať akýmkoľvek nepoctivým obchodným praktikám.

16, 17. Aké formy nepoctivosti sú v dnešnom svete bežné a ako sú praví kresťania rozhodnutí konať?

¹⁶ Keďže vládcom tohto sveta je Satan, vôbec nás neprekvapuje, že nepoctivosť je všade okolo nás. S pokušením konať nepoctivo sa možno stretávame dennodenne. Keď sa ľudia uchádzajú o prácu a píšu životopis, je bežné, že klamú a zveličujú — vymýšľajú si kvalifikácie a tvrdia, že majú skúsenosti, ktoré v skutočnosti nemajú. Keď ľudia vypĺňajú formuláre pre imigračný úrad, pre daňový úrad, pre poisťovňu a podobne, bežne uvádzajú nepravdivé informácie, aby dosiahli to, čo chcú. Mnohí študenti podvádzajú pri testoch. Alebo keď píšu školskú prácu či referát, idú na internet a od slova do slova odpíšu to, čo tam nájdu, čím vlastne prácu niekoho iného prezentujú ako svoju vlastnú. A v styku so skorumpovanými úradníkmi ľudia často ponúkajú úplatky, aby dosiahli svoj cieľ. Nič iné však ani nečakáme od sveta, v ktorom toľkí ľudia ‚milujú samých seba, milujú peniaze a nemajú lásku k dobru‘. — 2. Timotejovi 3:1–5.

¹⁷ Praví kresťania sú rozhodnutí vyhýbať sa takýmto praktikám. Niekedy je však náročné konať poctivo, lebo sa zdá, že tým, ktorí konajú nepoctivo, sa darí a dokonca majú  v tomto svete mnohé výhody. (Žalm 73:1–8) Naproti tomu kresťania môžu byť finančne znevýhodnení, lebo chcú byť poctiví „vo všetkom“. Oplatí sa im to? Rozhodne áno! Prečo to môžeme povedať? Aké požehnania prináša poctivosť?

18. Prečo je veľmi cenné mať povesť poctivého človeka?

¹⁸ Len málo vecí, ktoré sa dajú v živote získať, je cennejších než povesť poctivého, dôveryhodného človeka. (Pozri rámček „ Konám vždy poctivo?“) Pritom takúto povesť môže získať každý! Nezávisí to od nadania, bohatstva, od toho, ako človek vyzerá, od spoločenského postavenia ani od iných činiteľov, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Napriek tomu túto drahocennú vec mnohí nezískavajú. Skôr je to výnimka. (Micheáš 7:2) Niektorí sa ti môžu posmievať pre to, že si čestný, ale iní si tvoju čestnosť budú ceniť a odmenia ťa tým, že ti budú dôverovať a budú si ťa vážiť. Mnohým Jehovovým svedkom poctivosť dokonca priniesla úžitok z finančnej stránky. Udržali si zamestnanie, kým nepoctiví zamestnanci boli prepustení, alebo si našli prácu, keď zamestnávateľ hľadal poctivých pracovníkov.

19. Aký vplyv môže mať poctivé konanie na naše svedomie a na náš vzťah k Jehovovi?

¹⁹ Či už také výhody získaš aj ty, alebo nie, určite zistíš, že poctivosť prináša ešte väčšie požehnania. Napríklad budeš mať čisté svedomie. Pavol napísal: „Veríme, že máme poctivé svedomie.“ (Hebrejom 13:18) Okrem toho tvoju povesť poctivého človeka určite neprehliadne náš milujúci nebeský Otec a on miluje poctivých ľudí. (Žalm 15:1, 2; Príslovia 22:1) Teda poctivosť ti pomôže zostať v Božej láske a to je tá najväčšia odmena, akú si môžeme priať. Zamyslime sa teraz nad súvisiacim námetom — nad Jehovovým pohľadom na prácu.