Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

CAPÍTULO 14

Guʼthá rí gajkhun o guʼni rí jmbu náa xúgíʼ

Guʼthá rí gajkhun o guʼni rí jmbu náa xúgíʼ

“Numuu dí nanduxu mutaxu rí gajkhun o munixu rí jmbu náa xúgíʼ.” (HEBREOS 13:18.)

1, 2. Arathá ga̱jma̱a̱ mbá xkri̱da ndíjkha rí Jeobá naniguuʼ muʼni tsiakimijna muʼni rí jmbu.

MBÁA ada̱ nagájnáa náa tienda ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱. Ikhú nawi̱ji̱ mbá nácháa nakujmaa rí namiñuu. Ndiéjunʼ gíʼdoo xá. Asndu tsékumuu, niríyaʼ mbóo juguete. Nikumu̱u̱ maʼthúu̱n ru̱dúu̱ rí maʼtsi, mú nimbumuu. Ikhú nagíʼdu̱u̱ nambiyaʼ. Ru̱dúu̱ naʼni rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ma̱ngaa natanga̱a̱ ga̱jma̱a̱ náa tienda. ¡Ra̱ʼkhá tháán gagi xtáa índo̱ ndaʼyoo rí naxnáxi̱i̱ juguete ga̱jma̱a̱ na̱nda̱ʼa̱ rí muni mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuyáá!

2 Índo̱ nduyáá rí e̱jñún naguánu nuni rí jmbu nindxu̱u̱ mbá gagi asndu tsáa xa̱bíi bi̱ gíʼdaa ada̱. Mú itháan náa Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí, numuu rí ikhaa nindxu̱u̱ “Dios bi̱ gajkhun” (Salmo 31:5). Jeobá naniguuʼ mbaʼyoo rí índo̱ na̱jkua̱ rambáxulúʼ itháan gajmiúlú, nuʼni tsiakimijna mu makuwáanʼ káxi̱ a̱jkiu̱lú. Numuu rí nandulúʼ muʼni maxtáa gagi ga̱jma̱a̱ maʼndoo kaʼyulú, xó má niʼthí Pablo rí “nandu[lú muʼthá] rí gajkhun o muʼni rí jmbu náa xúgíʼ” (Hebreos 13:18). Ginii guʼyáá a̱jkhu̱ enii náa naʼni mingíjyúuʼ muʼni xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á mbuʼyáá xóo embáyulú á mu nuʼni.

XÚʼNI̱ NDUWAMIJNÁ

3-5. a) Xú káʼnii eʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu rí migamíi muʼninduwamijná rá. b) Ndiéjunʼ gambáyulú mu muriʼkhumijná rá.

3 Timbá, gíʼmaa majmañulúʼ muʼni rí jmbu má ikháanʼ ginii. Numuu rí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, ra̱mingíjyúuʼ muʼninduwamijná. Xúʼko̱ niguaʼnii cristianos bi̱ nikuwa náa Laodicea. Jesús niʼthí rí maski ajndu ikhiin nikumu̱ún rí niguáʼdáá wéñuʼ, mú mámbíin rí ikhiin ninindxu̱ún ‹migíníi›, ‹tsíkruigu̱u̱n› ga̱jma̱a̱ ‹tsaʼtsiin› náa inuu Dios (Revelación 3:17). Rí nuninduwamijná i̱ndó naʼni rí makuwá itháan gamíi numuu dí tséyáá dí phú xtáa rarígá.

4 Xúʼko̱ má Santiago niʼthí: “Á mu mbáa nandxa̱ʼwáminaʼ dí nindxu̱u̱ [májáánʼ] xa̱bi̱i̱ Dios mú á mu tséñewu̱u̱n raju̱u̱n, xtáa raʼni nduwaaʼ a̱jkiu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ rí ndaʼyamajkuu Dios nindxu̱u̱ ndíí” (Santiago 1:26). Kuwáanʼ ruʼninduwamijná má ikháanʼ á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱ rí ma̱ndoo mbuʼyamajkuíí Jeobá maski ajndu raʼkhí ejmulú rajunlú. Nda̱a̱ numuu gamajkhu rígi̱. Nda̱a̱ rí eʼngo̱o̱ maʼni. Ndiéjunʼ gándoo muʼni mu xájngutíguáanʼ náa tsáʼkhá rígi̱ rá.

5 Náa versículos rí na̱ʼkha̱ ginii, Santiago naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xtángoo jmbu ndrígóo Dios, rí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia, ga̱jma̱a̱ naʼnimbánii ga̱jma̱a̱ mbá niwanʼ náa naʼthúlúʼ ‹mbuʼyamijná› mu mbuʼyáá ndiéjunʼ xóó eyóoʼ muʼni̱i̱ náa ikháanʼ (atraxnuu Santiago 1:23-25). Escrituras nambáyulúʼ mu mbuʼyáá májánʼ náa ndayóoʼ muriʼkhumijná (Lamentaciones 3:40; Ageo 1:5). Ma̱ngaa, gíʼmaa munda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí mambáyulúʼ mbuʼyáá ndiéjunʼ dí phú itháan raʼkhí rígá náa ikháanʼ ga̱jma̱a̱ mu maxnúlúʼ tsiakii rí muʼni̱i̱ májáánʼ (Salmo 139:23, 24). Mbáa asndu tséʼyáá xóo ejkhua runiʼñáanʼ ru̱ʼni̱ dí jmbu. Mú ragíʼmaa mambumulú xú káʼnii eʼyoo Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí. Náa Proverbios 3:32, naʼthí rí mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼni nduwaʼ, “Jeobá nawiyuʼ kaʼyoo [...], mú Ikhaa nambáxu̱u̱ gajmíi̱n bi̱ nuni rí jmbu”. Xúʼko̱, Dios mambáyulúʼ mbuʼyamijná xóo eʼyulú ikhaa ga̱jma̱a̱ rí maʼndulú muʼni rí eyoo ikhaa. Xúʼko̱ ma̱ndoo muʼthá xóo Pablo, rí ‹nandulúʼ muʼthá rí gajkhun o muʼnilú rí jmbu›. Gíʼmaa muʼni tsiakimijna ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú mu maʼga̱nú marigá rígi̱, maski ajndu rí mbiʼi xúgi̱ tséʼngulú guʼnimbánii káxi̱.

GUʼTHÁ GA̱JMA̱A̱ GUʼNI RÍ JMBU NÁA GUʼWÚLÚ

Rí muʼni rí jmbu mambáyulúʼ mu xúʼni̱ mbá dí ra̱májánʼ rí maʼga̱ kaguáanʼ murkaʼwu nda̱wa̱á

6. Ndíjkha rí bi̱ nidamijná ragíʼmaa murkaʼumáʼan nimbá náa ikhiin, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ ragíʼmaa muni xá.

6 Gíʼmaa majmaʼnunʼ bi̱ kuwa náa guʼwúlú xóo xa̱bu̱ bi̱ nuni rí jmbu. Bi̱ nidamijná ragíʼmaa murkaʼumaʼá nimbá náa ikhiin gíʼmaa mutamijná mbájmbu. Ragíʼmaa majngutíguíin náa vicio dí phú ra̱májánʼ xóo rí muni xiaʼun gajmiún eʼwíínʼ, dí maguaʼdaa nguʼwáá mbáa xa̱bu̱ náa Internet o asndu náa má guaʼyaa pornografía. Phú gíná, tikhun cristianos naguánu nuniu̱u̱n xúʼko̱ kaʼnii bi̱ ndi̱ya̱a̱. ¡Phú nda̱a̱ rí jmbu! Nimbá míʼtsú xájngutíguáanʼ muʼni mbá rí maʼga̱ kaguáanʼ maguaʼdáá a̱jma̱ inulú náa xa̱bu̱ bi̱ ndiʼyáa. Guʼyaridáá rey David, bi̱ niʼthí: “Na̱nguá eʼgúnʼ gajmííʼ xa̱bu̱ bi̱ nuni nduwaʼ; ni má tsímbáxu̱ʼ gajmííʼ bi̱ nurkaʼwu xóo ni̱ndxu̱ún” (Salmo 26:4).

7, 8. Xú káʼnii relatos ndrígóo Biblia ma̱ndoo majmulúʼ mu muʼsngúún e̱jñu̱lú mu mbuyáá rí gíʼdoo numuu muni rí jmbu rá.

7 Xa̱bu̱ bi̱ guáʼdiin e̱ji̱n gíʼmaa musngúún e̱jñún rí gíʼdoo wéñuʼ numuu muni rí jmbu. Ikha jngó májánʼ gáʼni rí majmúún Biblia. Náa Escrituras na̱ʼkha̱ mbaʼa xkri̱da dí ragíʼmaa muʼni. Kuaʼdáá xkri̱da ndrígóo Acán, bi̱ niʼni kúwáʼ ga̱jma̱a̱ nigíʼ markaʼwumuʼúun; o historia ndrígóo Guehazí, bi̱ niʼninduwaʼ mu magiʼdoo mbá dí rakáʼyoo, ma̱ngaa numuu Judas, bi̱ raʼkháa i̱ndó niʼni kúwáʼ mbújkha̱a̱, asndu niʼninduwaʼ mu maʼniuu dí ra̱májánʼ Jesús (Josué 6:17-19; 7:11-25; 2 Reyes 5:14-16, 20-27; Mateo 26:14, 15; Juan 12:6).

8 Mú ma̱ngaa rígá xkri̱da dí májánʼ. Xó má xkridoo Jacob índo̱ niʼthún e̱ji̱i̱n rí matangi̱i̱n ku̱ñu̱u̱n mbújkha̱a̱ rí nixkamaa náa gúxtu̱ún, numuu rí ikhaa nikumu̱u̱ rí nijngawiin índo̱ nirajkua̱a̱ ikhí. O ndrígóo Jefté ga̱jma̱a̱ wáxioo, bi̱ niʼnimbánuu rí nikudaminaʼ anu̱u̱ maski ajndu niʼniuu mingíjyúuʼ. O ndrígóo mínaʼ Jesús, índo̱ nixtáa náa inún mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ nakiʼníin, ikhaa támiñuu ga̱jma̱a̱ na̱nguá nirkaʼwu tsáa ñajunʼ, ikhaa nisngájma dí phú itháan exnamiéjunʼ nindxu̱u̱ rí maʼnimbánuu rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia ga̱jma̱a̱ dí makuwá májánʼ bi̱ nambáxu̱u̱ gajmíi̱n (Génesis 43:12; Jueces 11:30-40; Juan 18:3-11). Rígi̱ nindxu̱u̱ tikhuu xkri̱da dí e̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia rí ma̱ndoo majmulúʼ mu muʼsngúún e̱jñu̱lú rí maʼndún kuñún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ muʼsngúún mu mbuyáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu muni rí jmbu.

9. Ndíjkha rí gíʼdoo numuu muxnún mbá xkri̱da májánʼ e̱ji̱n mu muni rí jmbu, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ dí ragíʼmaa muʼni rá.

9 Rí najuiʼsngáa rígi̱ raʼkháa i̱ndó naʼthí ga̱jma̱a̱ ajngáa. Gíʼdoo numuu rí muʼsngáa ga̱jma̱a̱ xkri̱da. Ikha jngó, apóstol Pablo niraxi: “Ikháánʼ, bi̱ narasngáá imba̱a̱, lá na̱nguá rasngáminaʼ ikháánʼ ráʼ. Ikháánʼ, bi̱ naratáraʼa: ‹Xátani kuʼwáʼ›, lá natani kuʼwáʼ ráʼ.” (Romanos 2:21.) Kuwa xa̱bu̱ bi̱ guáʼdiin e̱ji̱n, maski ajndu nuthi rí nuni rí jmbu mú rígu jnuu dí nuthi, numuu rí nguáná tseni rí jmbu, mbáa ikhiin tsethi káxi̱ dí gajkhun o naguanún ga̱jma̱a̱ dí raʼkháa ndrígu̱ún. Nda̱wa̱á nuthi: “Nindxu̱u̱ mbá nduwaʼ májánʼ dí xáʼniuu nimbáa dí raʼkhí” o “Ikhiin nduyáá má rí xa̱bu̱ nudégun rígi̱”. Mú índo̱ nuni rígi̱ nuni majngraʼin e̱jñún. Tsikuwaʼ nindxu̱u̱ tsikuwaʼ, tséʼniuu má nguáthá numuu rí nijmakuʼwáʼ; ga̱jma̱a̱ nduwaʼ nindxu̱u̱ nduwaʼ, tséʼniuu má ndiéjunʼ ejuiʼthá o nguáthi̱i̱n eʼniún dí ra̱májánʼ (atraxnuu Lucas 16:10). * Ma̱ngaa, e̱ji̱n nduyáá nacha̱ índo̱ anu̱ún guáʼdáá a̱jma̱ inún, ga̱jma̱a̱ rígi̱ naʼniún dí ra̱májánʼ (Efesios 6:4). Mú, á mu anu̱ún nuni tsiakimijna muxnún mbá xkri̱da májánʼ dí muni, mbáa índo̱ gáʼni xa̱bu̱ guanuu muxnáá má xúʼko̱ gamajkhu Jeobá náa numbaaʼ rígi̱ rí tseni dí jmbu (Proverbios 22:6).

GUʼTHÁ RÍ GAJKHUN NÁA CONGREGACIÓN

10. Mu muʼni rí jmbu, ndiéjunʼ gíʼmaa muñewa̱a̱n índo̱ nuʼtámíjná gajmiúlú a̱ngiu̱lú rá.

10 Ma̱ngaa rígá mbaʼa xóo musngajmá rí jmbu náa a̱ngiu̱lú bi̱ mbóó fe gajmiúlú. Xó má ndiʼyáá náa capítulo 12 índo̱ kuwáanʼ gajmiúlú ikhiin gíʼmaa muñewamíjna itháan, xó má rí nuʼthá, numuu dí ra̱mingíjyúuʼ majpátriguáanʼ náa xtujtaa o asndu muʼthá nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa. Á mu nuʼthá mbá dí na̱nguá niʼdxawíín májánʼ, mbáa asndu xúʼyáá xú káʼnii kuwáanʼ ruʼthá mbá xtujtaa. Itháan májánʼ rí mundxaʼwáá edxu̱lúʼ nákha xóo tséʼtha (Proverbios 10:19). Ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ má índo̱ nduʼyáá rí gajkhun nindxu̱u̱ rí muʼthá. Ndíjkha rá. Numuu dí ikháanʼ rakáʼyulú muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu i̱mba̱ o naʼni dí xárígá gamajkhulúʼ (1 Tesalonicenses 4:11). Nimbá míʼtsú xákumulú rí ikháá má nindxu̱u̱ muʼthá rí gajkhun ga̱jma̱a̱ ajngáa rí maʼni gawúunʼ mbáa; ma̱ndoo muʼthá ga̱jma̱a̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ gamajkhu (atraxnuu Colosenses 4:6).

11, 12. a) Xú káʼnii eni maʼni itháan mingíjyúuʼ xkujndu tikhun cristianos índo̱ nuni aʼkhá mitsáʼkhúun rá. b) Xú káʼnii mindu̱wa̱ʼ eʼthí Satanás ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá rí mitsáʼkhúun, ga̱jma̱a̱ xóo guraʼníí ikháanʼ rá. c) Xú káʼnii gándoo gúʼni rí jmbu náa awúu̱n xuajñu Jeobá rá.

11 Gíʼdoo numuu muʼthúún rí gajkhun a̱ngiu̱lú bi̱ nuyegun edxu̱u̱ náa congregación. Á mu mbáa narkaʼwu aʼkhá rí mitsáʼkhúun, mbáa naʼninduwaʼ índo̱ nuraxi̱i̱ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá rúʼko̱, i̱ndó maʼni itháan mingíjyúuʼ xkujndu. Asndu magiʼdoo a̱jma̱ rí xú maxtáa, masngájma rí naʼni ñajuunʼ Jeobá mú ma̱ngaa rí xtáa rakudaminaʼ aʼkhá (Salmo 12:2). Imbo̱o̱ dí ra̱májánʼ rí i̱ndó maʼthúún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mbá tikuapa rí gajkhun, narkaʼwu rí itháan gíʼdoo numuu (Hechos 5:1-11). Bi̱ nuni rígi̱, nigumanduwinʼ ga̱jma̱a̱ kiʼsngáa ndrígóo Satanás (atayáá náa kúgumaʼá “ Minduwaʼ rí na̱ʼkha̱ náa Gixa̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá rí mitsáʼkhúun”).

12 Xúʼko̱ má gíʼmaa muʼni rí jmbu náa awúu̱n xuajñu Jeobá índo̱ nuʼni majtíí mbá cuestionario o nuxnaxí mbá informe. Xú káʼnii rá. Mbá xkri̱da, guʼniraʼmáʼ rí gajkhun náa informe rí nuxnaxíi índo̱ na̱jkua̱ gúʼtaraʼa o guʼthá rí gajkhun á mu kuaʼdáá o rakuáʼdáá mbá nandii o i̱ʼwáʼ rí niʼni náa solicitud mu makhánulúʼ privilegios (atraxnuu Proverbios 6:16-19).

13. Xú esngájma rí jmbu índo̱ rígá rí nugujua̱, nuʼtsi o nuñajunʼ gajmiúlú mbáa ndxájulú rá.

13 Ma̱ngaa gíʼmaa muʼni rí jmbu á mu rígá rí nugujua̱, nuʼtsi o nuñajunʼ gajmiúlú mbáa ndxájulú. Ragíʼmaa muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ náa guʼwá rí nagimbáanʼ ni má náa nuʼtáraʼa. Á mu nuxnáá ñajunʼ mbáa cristiano, gíʼmaa muʼni rí jmbu, guxnáa wapha mbújkha̱a̱ ga̱jma̱a̱ guʼni numáá xúgíʼ rí kaʼyoo xó má na̱nda̱ʼa̱ xtángoo ndrígu̱ún Xa̱bu̱ Ñajunʼ (1 Timoteo 5:18; Santiago 5:1-4). Xí ikháanʼ ni̱ndxu̱lú bi̱ nañajunʼ ga̱jma̱a̱ imba̱a̱ Testigo, gíʼmaa muʼnimbaníí káxi̱ rí kaʼyulú muʼni (2 Tesalonicenses 3:10). Xáguaʼthi̱i̱n rí maʼniulú itháan májánʼ numuu rí nindxu̱u̱ ndxájulú, ni má ragíʼmaa munda̱ʼa̱ itháan rí ndayúlú o itháan mbiʼi ki xóo eʼwíínʼ bi̱ nuñajunʼ (Efesios 6:5-8).

14. Ndiéjunʼ rí májánʼ gíʼmaa muʼni índo̱ gúʼni mbá negocio gajmiúlú imba̱a̱ cristiano, ga̱jma̱a̱ ndíjkha rá.

14 Á mu rí nuxtíʼña mbújkha̱a̱ o kuaʼdáá mbóo negocio, xóo rí muruwaa mbújkha̱a̱ mu muʼni mawiʼtóo rá. Náa Biblia naxnúlú mbá ikha rí májánʼ: Itháan májánʼ rí muniraʼmáʼ xúgíʼ. Xúʼko̱ índo̱ Jeremías niʼtsi mbá mbaaʼ, niríyaʼ i̱yu̱u̱ʼ náa inún mbaʼin testigos ga̱jma̱a̱ niríyaʼ copia, ga̱jma̱a̱ niguxi̱i̱ májánʼ mu mbiʼyáá nda̱wa̱á (Jeremías 32:9-12; ma̱ngaa atayáá Génesis 23:16-20). Rí muʼniraʼmáʼ, rí makuwá testigos ga̱jma̱a̱ rí magumaa firmar xó má kaʼyoo na̱nguá eyoo gáʼthi rí tsitatsimbaʼ xtayáá xa̱bu̱, nindxu̱u̱ mbá dí májánʼ rí mayambáá, mu nda̱wa̱á xárígá xkujndu. Á mu naguaʼdáá mbá negocio gajmiúlú imba̱a̱ cristiano, garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí gíʼmaa muñewa̱a̱n mu marigá rí tsímáá ga̱jma̱a̱ rí makuwáanʼ mbá kambáxulú gajmiúlú a̱ngiu̱lú náa nagimbáanʼ (1 Corintios 6:1-8). *

GUʼNI RÍ JMBU ASNDU NÁA MÁ KUWÁANʼ

15. Xú káʼnii eʼyoo Jeobá minduwaʼ rí narígá náa negocio, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼni ikháanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos rá.

15 Cristianos ma̱ngaa gíʼmaa muʼni rí májánʼ náa xa̱bu̱ bi̱ na̱nguá guáʼdáá fe xó má ikháanʼ. Xó má Pablo nandulúʼ muʼthá ‹rí gajkhun o muʼni rí jmbu náa xúgíʼ› (Hebreos 13:18). Gíʼdoo wéñuʼ numuu eʼyoo bi̱ Niʼniáanʼ rí náa negocio muʼni xó má kaʼyoo, tséʼniuu má tsíin eʼni gajmiúlú. Náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígóo Proverbios na̱ʼkha̱ raʼthí a̱jkhu̱ aʼphu̱ nduwaʼ náa rí naxtiéwan (Proverbios 11:1; 20:10, 23). Balanzas ga̱jma̱a̱ pesas nijmún nákha wajyúúʼ mu mugiewan rí mutsi ga̱jma̱a̱ rí mugujua ga̱jma̱a̱ mu mbuyáá nguáthá mikiñun oro ga̱jma̱a̱ plata rí nuni numáá ga̱jma̱a̱. Mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ nagujua̱ nákha ikhú nuni nduwiinʼ xa̱bu̱, najmún a̱jma̱ pesas ga̱jma̱a̱ a̱jma̱ balanzas, mbóo rí nagiéwan májánʼ imbo̱o̱ rí na̱nguá. * Mú Jeobá nawiyuuʼ kaʼyoo rí maguma kuʼwáʼ. Á mu nandulúʼ rí Dios maʼndoo kaʼyulú, ragíʼmaa muʼni nduwaʼ.

16, 17. Náa biʼyaa nduwaʼ rígá náa numbaaʼ rígi̱, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼni ikháanʼ bi̱ gajkhun ni̱ndxu̱lú cristianos rá.

16 Ikháanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos nuraʼníí tsejtsí mbiʼi tsáʼkhá rí xúʼni̱ rí jmbu. Mú na̱nguá má eʼniulú tsiánguá, numuu rí numbaaʼ rígi̱ náa naʼtáñajunʼ Satanás kuwa wéñuʼ xa̱bu̱ bi̱ nuninduwaʼ bi̱ tseni rí jmbu. Mu muni rí nandún ikhiin, mbaaʼ nuthíí o asndu tsétiñunʼ rí nuninduwaʼ índo̱ nuthi rí najmañún wéñuʼ mu munda̱ʼa̱ mbá ñajunʼ. O nuninduwaʼ náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígóo impuestos, seguros, inmigración o i̱ʼwáʼ. O nuni trampa náa exámen o náa ñajunʼ rí naxtandu̱ʼu̱u̱n náa escuela, mbáa nundrigú náa Internet ga̱jma̱a̱ nuthi rí ikhiin nini. Asndu nuxnún mbújkha̱a̱ Xa̱bu̱ Ñajunʼ bi̱ tseni rí jmbu. Ndiéjunʼ gáguaʼthi̱i̱n náa numbaaʼ rígi̱ náa kuwa xa̱bu̱ bi̱ tsíñún “guni rí májánʼ”, bi̱ “[nandún] kuyamijná i̱ndó ikhiin” ga̱jma̱a̱ “[nanigu̱nʼ] wéñuʼ mbújkha̱a̱” rá. (2 Timoteo 3:1-5.)

17 Mbáa nguáná maʼniulú mingíjyúuʼ muguajún jmbu mu xúʼni̱ nduwaʼ. Mbáa na̱jkua̱nú nduʼyáá rí náa numbaaʼ rígi̱ i̱ndó naguáʼdáá ga̱jma̱a̱ nakúwi̱i̱n májánʼ xa̱bu̱ bi̱ nuninduwaʼ, mú tikhun xa̱bi̱i̱ Dios na̱nguá guáʼdáá mbújkha̱a̱ numuu dí nuni rí jmbu “náa xúgíʼ” (Salmo 73:1-8). Mú xámbumulú nimbáa lájuíin: Gíʼdoo numuu tsiakii rí nuʼni. Xú káʼnii rá. Guʼyáá tikhuu xú káʼnii gambáyulú muʼni rí jmbu.

NAMBÁYULÚ MUʼNI RÍ JMBU

18. Ndíjkha rí gíʼdoo numuu majmaʼniáanʼ xóo mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼni rí jmbu rá.

18 Nda̱a̱ imbo̱o̱ rí itháan gíʼdoo numuu rí majmaʼniáanʼ xóo xa̱bu̱ bi̱ naʼni rí májánʼ ga̱jma̱a̱ naʼnimbánuu rí naʼthí (atayáá náa kúgumaʼá “ Lá gajkhun nani rí jmbu ráʼ.”). Ga̱jma̱a̱ xúgínʼ ma̱ndoo muni. Na̱nguá má eyóoʼ, majmañulúʼ wéñuʼ, maguaʼdáá mbújkha̱a̱, maʼni mitsiʼñáanʼ o maguaʼdáá numulúʼ. Rí majmaʼniáanʼ xóo xa̱bu̱ bi̱ májáánʼ itháan gíʼdoo numuu (Miqueas 7:2). Maski ajndu kuwa bi̱ nunduʼwajmáanʼ rí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ bi̱ nuni rí jmbu, eʼwíínʼ mbuyamajkulú ga̱jma̱a̱ makumún kuyulúʼ. Mbáa asndu muʼguanú maguaʼdáá itháan. Xú káʼnii rá. Mbaʼa nuthu, bi̱ nutaraʼa numuu Jeobá naguanún ga̱jma̱a̱ ñajunʼ índo̱ nuxkawíin eʼwíínʼ bi̱ na̱nguá eni rí jmbu, o nuxnún imbo̱o̱ ñajunʼ rí itháan gíʼdoo numuu.

19. Xú káʼnii embáyúu conciencia ndrígúlú ga̱jma̱a̱ rí nambáxulúʼ gajmiúlú Jeobá índo̱ nuʼni rí jmbu rá.

19 Maski ajndu xákhanulú rí niguámbulúʼ niʼthá, mú rígá i̱ʼwáʼ rí itháan gíʼdoo numuu rí ma̱ndoo makhánulúʼ. Timbá, xó má niʼthí Pablo, maguaʼdáá “kaʼwu conciencia [ndrígúlú]” (Hebreos 13:18). Ga̱jma̱a̱ rí maʼni a̱jma̱, rí makuwáanʼ gagi numuu dí nduʼyáá rí Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí maʼndoo kaʼyulú má xúʼko̱, bi̱ ndaʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí xa̱bi̱i̱ muni rí jmbu (atraxnuu Salmo 15:1, 2; Proverbios 22:1). Xúʼko̱, nda̱a̱ imbo̱o̱ rí itháan gíʼdoo numuu. Guʼyáá xúgi̱ mbá rí nambánii ga̱jma̱a̱: Xú káʼnii eʼyoo Jeobá ñajunʼ rá.

^ párr. 9 Á mu mbáa naguʼwun naʼninduwaʼ rí asndu tsétiyuʼ ga̱jma̱a̱ i̱ndó nandoo maʼniún dí raʼkhí eʼwíínʼ, bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ náa congregación ma̱ndoo muni mbáa comité judicial.

^ párr. 14 Náa apéndice “Xóo guʼnimbaníí xkujndu ga̱jma̱a̱ numuu negocios.” Naʼthí xú káʼnii guʼnimbaníí mbá xkujndu rí narígá ga̱jma̱a̱ numuu negocio.

^ párr. 15 Mbá pesa najmún mu mutsi ga̱jma̱a̱ i̱mba̱ najmún mu mugujua; xúʼko̱ eʼni rí nakhánun itháan mba̱a̱ ikhiin. Ma̱ngaa najmún mbá balanza rí gíʼdoo mbóo ñawúunʼ itháan mbaaʼ o itháan mikiwu̱n ki xóo rí imbo̱o̱.