Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo musím byť taký chorý?

Prečo musím byť taký chorý?

8. KAPITOLA

Prečo musím byť taký chorý?

„Keď si mladý, cítiš sa neohrozený. Potom, keď náhle vážne ochorieš, otrasie to tebou a zistíš, že to tak nie je. Máš pocit, akoby si cez noc zostarol.“ — Jason.

KEĎ mal Jason 18 rokov, dozvedel sa, že má Crohnovu chorobu — vysiľujúce a bolestivé ochorenie tráviacej sústavy. Možno aj ty trpíš nejakou chronickou chorobou alebo si zdravotne postihnutý. Činnosti, ktoré mnohí považujú za bežné, napríklad obliekanie, jedenie či chodenie do školy, si od teba možno vyžadujú obrovskú námahu.

Chronická choroba môže spôsobovať, že sa cítiš ako vo väzení, že tvoja sloboda je obmedzená. Možno sa cítiš osamelý. Možno ti dokonca napadne, či si sa nejako neprevinil voči Bohu alebo či Boh nejakým mimoriadnym spôsobom neskúša tvoju rýdzosť. Ale v Biblii sa píše: „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) Choroby sú jednoducho súčasťou terajšieho stavu ľudstva a všetkých nás postihuje „čas a nepredvídaná udalosť“. — Kazateľ 9:11.

Jehova Boh nám však našťastie sľúbil nový svet, v ktorom „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24) Dokonca aj tí, ktorí zomreli, budú vzkriesení, a tak budú mať možnosť tešiť sa zo života v tomto novom svete. (Ján 5:28, 29) Ale ako môžeš dovtedy čo najlepšie zvládať svoju situáciu?

Snaž sa byť pozitívny. Biblia hovorí: „Radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči.“ ​(Príslovia 17:22) Niektorí majú možno pocit, že radosť a smiech nie sú pri vážnej chorobe namieste. No dobrosrdečný humor a príjemná spoločnosť ťa môžu osviežiť a dodať ti chuť do života. Preto uvažuj, čo môžeš robiť, aby si do svojho života vniesol viac radosti. Pamätaj, že radosť je zbožná vlastnosť, ktorá patrí k ovociu Božieho ducha. (Galaťanom 5:22) Boží duch ti môže pomôcť znášať chorobu a nestratiť pritom radosť. — Žalm 41:3.

Stanov si realistické ciele. „Múdrosť je u skromných,“ píše sa v Biblii. (Príslovia 11:2) Skromnosť ti pomôže, aby si k svojmu zdraviu nemal ani nedbanlivý, ale ani príliš úzkostlivý prístup. Napríklad ak to tvoj stav dovoľuje, vhodná fyzická činnosť ti môže pomôcť cítiť sa lepšie. Z tohto dôvodu zdravotnícke zariadenia často ponúkajú fyzioterapeutické programy pre mladých pacientov. Vhodné cvičenie v mnohých prípadoch nielenže prispieva k liečbe, ale pomáha aj udržiavať si optimistický postoj. Dôležité je, aby si svoj stav poctivo zhodnotil a stanovil si realistické ciele.

Nauč sa dobre vychádzať s druhými. Čo ak niekto povie o tvojom zdravotnom stave niečo, čo sa ťa dotkne? Biblia hovorí: „Neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria.“ ​(Kazateľ 7:21) Niekedy je najlepšie reagovať na také slová tak, že ich prejdeš bez povšimnutia. Alebo môžeš sám predísť takej situácii. Napríklad ak vidíš, že druhí sú v rozpakoch, lebo si na vozíku, pokús sa im to uľahčiť. Mohol by si povedať niečo ako: „Nemusíš byť v rozpakoch. Som na vozíčku už nejaký čas a už som si na to zvykol.“

Nevzdávaj sa. Keď Ježiš zažíval veľké utrpenie, modlil sa k Bohu, dôveroval mu a zameriaval sa na svoju radostnú budúcnosť, nie na svoju bolesť. (Hebrejom 12:2) Z ťažkostí, ktoré zažil, sa veľa naučil. (Hebrejom 4:15, 16; 5:7–9) Prijímal pomoc a povzbudenie. (Lukáš 22:43) Myslel na blaho druhých, nie na vlastné utrpenie. — Lukáš 23:39–43; Ján 19:26, 27.

Jehova sa o teba stará

Nech už sú tvoje ťažkosti akékoľvek, nemusíš si myslieť, že Boh ťa považuje za menejcenného. Naopak, Jehova považuje tých, ktorí sa mu usilujú páčiť, za vzácnych a hodnotných. (Lukáš 12:7) ‚Stará sa o teba‘ veľmi osobným spôsobom a má radosť z toho, že ťa môže používať vo svojej službe aj napriek tvojej chorobe či postihnutiu. — 1. Petra 5:7.

Nedovoľ, aby ti strach alebo neistota bránili robiť veci, ktoré chceš a potrebuješ robiť. Vždy vzhliadaj k Jehovovi Bohu a pros ho o podporu. Jehova rozumie tvojim potrebám a pocitom. Okrem toho ti môže dať „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby ti pomohol zvládať ťažkosti. (2. Korinťanom 4:7) Časom možno budeš mať rovnaký optimistický postoj ako Timothy, ktorému v 17 rokoch diagnostikovali syndróm chronickej únavy. Hovorí: „Podľa 1. Korinťanom 10:13 Jehova nedovolí, aby sme boli skúšaní nad to, čo môžeme zniesť. A tak si hovorím, že ak mi Stvoriteľ dôveruje, že sa s touto skúškou dokážem vyrovnať, kto som ja, aby som to spochybňoval?“

Ak je chorý niekto, koho poznáš

Možno ty sám si zdravý, ale poznáš niekoho, kto je chorý alebo zdravotne postihnutý. Ako môžeš takému človeku pomôcť? Kľúčom je mať „porozumenie“ a „citlivé srdce“. (1. Petra 3:8, Nový zákon v modernom jazyku) Usiluj sa pochopiť, čo ten človek prežíva. Snaž sa pozrieť na jeho situáciu jeho očami, nie svojimi. Nina, ktorá sa narodila s rázštepom chrbtice, hovorí: „Keďže som malá a som na vozíku, niektorí ľudia sa so mnou rozprávajú ako s dieťaťom a to ma niekedy skľučuje. Iní však vyvinú úsilie, a keď sa so mnou rozprávajú, sadnú si, a tak sú naše oči na rovnakej úrovni. Je to naozaj príjemné!“

Ak si u ľudí, ktorí majú zdravotné ťažkosti, odmyslíš ich chorobu či postihnutie, zistíš, že sú v podstate takí ako ty. A predstav si — svojimi slovami im môžeš ‚odovzdať nejaký duchovný dar‘! Ak to urobíš, aj ty zažiješ požehnanie, lebo povzbudenie bude vzájomné. — Rimanom 1:11, 12.

O TEJTO TÉME SA DOČÍTAŠ AJ V 13. KAPITOLE PRVEJ KNIHY

KĽÚČOVÝ BIBLICKÝ TEXT

„V tom čase... nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:23, 24.

TIP

Poznaním sa dá zmenšiť strach z neznámeho. Preto sa o svojom stave snaž dozvedieť čo najviac. Ak ti niečo nie je jasné, polož svojmu lekárovi konkrétne otázky.

VEDEL SI... ?

Tvoja choroba alebo zdravotné postihnutie nie je trest od Boha. Je to následok nedokonalosti, ktorú sme všetci zdedili po Adamovi. — Rimanom 5:12.

MÔJ PLÁN

Aby som si napriek svojej chorobe či zdravotnému postihnutiu zachoval pozitívny postoj k životu, budem ․․․․․

Mohol by som si dať napríklad takýto realistický cieľ: ․․․․․

Ak mi niekto povie o mojom zdravotnom stave niečo, čo sa ma dotkne, skúsim to prekonať tak, že ․․․․․

Čo by som sa na túto tému rád opýtal rodičov: ․․․․․

ČO MYSLÍŠ?

Ako môžeš využiť informácie z tejto kapitoly na pomoc niekomu, kto je zdravotne postihnutý alebo chronicky chorý?

Ak trpíš nejakou chronickou chorobou, o akých pozitívnych veciach môžeš uvažovať, aby si svoju situáciu zvládal čo najlepšie?

Na základe čoho vieš, že zdravotné ťažkosti nie sú znakom Božieho neschválenia?

[Rámček/obrázok na strane 75]

DUSTIN (22)

„Pamätám sa, ako som mame plakal v náručí, keď som sa dozvedel, že budem pripútaný na invalidný vozík. Mal som len osem rokov.

Trpím svalovou dystrofiou. Nedokážem sa sám obliecť, osprchovať ani najesť. Vôbec nemôžem zodvihnúť ruky. Napriek tomu je môj život aktívny a radostný. Je toľko vecí, za ktoré môžem ďakovať! Pravidelne chodím do služby a slúžim v zbore ako služobný pomocník. Ani sa mi nezdá, že môj život je boj. Keď človek slúži Jehovovi, stále má čo robiť a na čo sa tešiť. A v budúcnosti sa teším na Boží nový svet, v ktorom sa budem ‚šplhať ako jeleň‘.“ — Izaiáš 35:6.

[Rámček/obrázok na strane 75]

TOMOKO (21)

„Keď som mala len štyri roky, lekár mi povedal: ‚Odteraz už celý život budeš musieť dostávať inzulínové injekcie.‘

Udržiavať si správnu hladinu cukru v krvi je pre diabetika náročné. Často nemôžem jesť, keď by som chcela, a keď nemám chuť, musím jesť. Do dnešného dňa som dostala asi 25 000 injekcií, a tak mám na rukách a stehnách zatvrdliny. Ale moji rodičia mi pomáhajú čo najlepšie zvládať moju situáciu. Vždy boli veselí a optimistickí a vychovali ma tak, aby som si cenila duchovné veci. Jehova je ku mne dobrý. Keď mi to môj zdravotný stav umožnil, rozhodla som sa dať mu najavo svoju vďačnosť a vstúpila som do služby celým časom.“

[Rámček/obrázok na strane 76]

JAMES (18)

„Ľudia nevedia, ako sa majú správať k niekomu, kto je iný ako oni, a presne taký ja som.

Trpím zriedkavou formou poruchy nazývanej trpasličí vzrast. Ľudia kladú veľký dôraz na vzhľad, a tak sa vždy snažím dokázať, že nie som malé dieťa s hlbokým hlasom. Netrápim sa nad tým, aký nie som, ale snažím sa zameriavať na to, aký som. Teším sa zo života. Študujem Bibliu a v modlitbách prosím Jehovu o podporu. Moja rodina ma stále povzbudzuje. Teším sa na čas, keď Boh odstráni všetky zdravotné ťažkosti. Dovtedy musím žiť so svojím postihnutím, ale nedovolím, aby sa celý môj život točil len okolo neho.“

[Rámček/obrázok na strane 76]

DANITRIA (16)

„Vedela som, že niečo nie je v poriadku, keď aj zdvihnutie pohára vody mi spôsobovalo obrovskú bolesť.

Fibromyalgia je bolesť, fyzická i citová. Ako dospievajúce dievča by som chcela robiť to, čo moji priatelia, ale všetko je pre mňa ťažšie než predtým. Dokonca aj zaspať mi trvá celú večnosť! Ale naučila som sa, že s Jehovovou pomocou môžem zvládať svoj problém. Dokonca som bola schopná zapojiť sa do služby vo zvýšenej miere ako pomocná priekopníčka. Bolo to ťažké, ale podarilo sa mi to. Snažím sa robiť, čo môžem. Musím počúvať svoje telo a neprekračovať hranice svojich možností. Vždy, keď na to zabudnem, mama mi to pripomenie.“

[Rámček/obrázok na strane 77]

ELYSIA (20)

„V škole som mala vynikajúci prospech. Teraz mi robí problém prečítať aj jednoduchú vetu a to ma niekedy skľučuje.

Syndróm chronickej únavy spôsobuje, že aj jednoduché činnosti sú zrazu veľmi ťažké. Dokonca aj vstať z postele je často nemožné. Napriek tomu nikdy som svojej chorobe nedovolila, aby ovládla celé moje ja. Každý deň si čítam Bibliu, aj keď je to niekedy len pár veršov, alebo mi ju číta niekto z rodiny. Som mojej rodine veľmi vďačná. Ocko sa dokonca zriekol výsadnej úlohy na zjazde, aby mi pomohol zúčastniť sa na ňom. Nikdy sa nesťažoval. Povedal, že pre neho je tou najväčšou výsadou starať sa o svoju rodinu.“

[Rámček/obrázok na strane 77]

KACUTOŠI (20)

„Zrazu v úzkosti vykríknem a metám sa, dokonca zhadzujem a rozbíjam veci okolo seba.

Od piatich rokov trpím epilepsiou. Záchvaty mávam až sedemkrát za mesiac. Každý deň musím brať lieky a tie spôsobujú, že sa ľahko unavím. Ale snažím sa myslieť na druhých, nielen na seba. V zbore máme dvoch služobníkov celým časom v mojom veku, ktorí ma veľmi podporujú. Keď som skončil školu, zvýšil som svoj podiel na službe. Môj život s epilepsiou je každodenný boj. Ale keď cítim, že som na dne, viem, že si musím oddýchnuť. Na druhý deň sa zobudím s veselšími myšlienkami.“

[Rámček/obrázok na strane 78]

MATTHEW (19)

„Je ťažké získať si rešpekt iných mladých, keď nezodpovedáš ich predstave toho, čo je ‚normálne‘.

Veľmi rád by som športoval, ale nemôžem. Mám mozgovú obrnu a aj chodiť je pre mňa náročné. Napriek tomu sa nezaoberám stále tým, čo nemôžem. Robím naplno to, čo môžem, napríklad si čítam. Sála Kráľovstva je miesto, kde môžem byť sám sebou a nemusím si robiť starosti s tým, čo si o mne budú myslieť druhí. Je tiež útechou vedieť, že Jehova ma miluje za to, akým človekom som vnútri. V skutočnosti sa vôbec nepovažujem za postihnutého človeka. Pozerám sa na seba ako na niekoho, kto má ťažšie a výnimočnejšie okolnosti než iní.“

[Rámček/obrázok na strane 78]

MIKI (25)

„Kedysi som mohla športovať. Ale potom, ešte v období dospievania, akoby som zrazu zostarla.

Narodila som sa s chybou predsieňovej priehradky — s otvorom v srdci. Príznaky sa u mňa objavili počas dospievania. Podstúpila som operáciu, ale aj teraz, po šiestich rokoch, sa ľahko unavím a trpím chronickými bolesťami hlavy. A tak si dávam krátkodobé ciele, ktoré môžem dosiahnuť. Napríklad môžem slúžiť celým časom, čo sa mi darí najmä vďaka vydávaniu svedectva prostredníctvom listov a cez telefón. To, že som chorá, mi tiež pomohlo vypestovať si vlastnosti, ktoré som predtým nemala, napríklad trpezlivosť a skromnosť.“

[Obrázok na strane 74]

Chronická choroba môže spôsobovať, že sa cítiš ako vo väzení — ale nezúfaj, Biblia dáva nádej na vyslobodenie