Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Ñʋʋ 17

“Ɩɖɔkɩ mi-tisuu kiɖeɖem sɔsɔm kpam”

“Ɩɖɔkɩ mi-tisuu kiɖeɖem sɔsɔm kpam”

“Ɩɖɔkɩ mi-tisuu kiɖeɖem sɔsɔm kpam, . . . ɩɖɔkɩ mɩ-tɩ kpam Ɛsɔ sɔɔlɩm taa.”​—YUUDI 20, 21.

1, 2. Ñɩm mbʋ pɩwɛɛ se ŋɖɔkɩ kpam? Nɛ ɛbɛ yɔɔ pɩcɛyaa se ŋɖɔkɩ-pʋ kpam?

ŊWƐNƖ ñɩm sɔsɔm nabʋyʋ nɛ pʋpɔzʋʋ se ŋɖɔkɩ-pʋ kpam na? Pɩwɛɛ se ŋkandɩyɩ pɩ-yɔɔ nɛ pitaale, ɛlɛ pɩɖɔɔ kɩɖɔʋ. Pʋpɔzʋʋ-ŋ pana ñaɣʋ siŋŋ, ɛlɛ pɩtaanɩ-ŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, pɩkɛ ñe-wezuu tɔm nɛ halɩ pɩkaɣ-ŋ wazʋʋ cee wayɩ. Ñɩm mbʋ, ɛbɛ pɩkɛwa?

2 Tɔmkpɛlɩkɩyʋ Yuudi yɔɔdɩ pɩ-tɔm alɩwaatʋ ndʋ ɛma takayaɣ nɛ ɛsazɩ Krɩstʋ mba se: “Ɩɖɔkɩ mɩ-tɩ kpam Ɛsɔ sɔɔlɩm taa” yɔ. Kalɩtʋ kʋyʋmtʋ ndʋ tɩ-taa eheyi-wɛ mbʋ pɩkaɣ-wɛ sɩnʋʋ nɛ pala mbʋ yɔ. Ɛtɔm se: “Ɩɖɔkɩ mi-tisuu kiɖeɖem sɔsɔm kpam.” (Yuudi 20, 21) Ɛbɛ ŋpɩzɩɣ nɛ ŋla nɛ ŋɖɔkɩ ñe-tisuu kpam nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋɖɔkɩ ña-tɩ kpam Ɛsɔ sɔɔlɩm taa? Yele nɛ ɖɩtazɩ hɔɔlɩŋ sɔsɔŋ naadozo taa.

ÐƆKƖ ÑE-TISUU NƐ ŊÑA YEHOWA PAƔTƲ

3-5. (a) Sataŋ cɛzɩɣ-ŋ se ŋwɛnɩ lɩmaɣza wena Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ? (b) Lɩmaɣza wena pɩwɛɛ se ɖɩwɛnɩ Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ? Nɛ ɖoŋ weyi lɩmaɣza ana awɛɣnɩ ɖa-laŋɩyɛ yɔɔ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ.

3 Kajalaɣ lɛ, pɩwɛɛ se ŋyele nɛ tisuu mbʋ ŋwɛnɩ Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ yɔ, pɩkpa ɖoŋ. Ŋtazaɣ takayaɣ kanɛ ka-taa lɛ, ŋna paɣtʋ ndʋ Ɛsɔ ɖʋ-ɖʋ wezuu kɩbaŋʋ caɣʋ yɔɔ yɔ, tɩ-taa natʋyʋ. Ŋmaɣzɩɣ suwe tɩ-yɔɔ? Sataŋ ñɩnɩɣ se ŋmaɣzɩ se Ɛsɔ paɣtʋ nɛ paɣtʋ kila pɔ-yɔɔ ɖɔm wɛ kaɖɛ, nɛ halɩ paɣtʋ yɔɔ ɖɔm ɛɛhaɣ ɛyʋ waɖɛ se ɛwɛɛ ɛ-tɩ yɔɔ. Ðooo Edɛɛnɩ kaɖaɣ taa ɛpaɣzɩ labʋ mbʋ nɛ ɛyaa sakɩyɛ tɔlɩ ɛ-kpaca taa. (Kiɖe Tɛɛ Tɔm 3:1-6) Ña yɔ, ŋkaɣ tɔlʋʋ kpaca ŋgʋ kɩ-taa na? Pɩlɩɣnɩ ña-lakasɩ cɔlɔ na.

4 Maɣzɩ kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-yɔɔ: Kpaɣ se ŋɖiɣni yɛlʋʋ kaɖaɣ kɩbaŋa nakɛyɛ taa. Pɩkɛdaa lɛ, ŋnaɣ pama ñɩɣyʋʋ koloŋa nakɛyɛ nɛ kaɖɩkɩ-ŋ nʋmɔʋ se ŋwolo kaɖaɣ hɔɔlʋʋ kɩbaŋʋ nakʋyʋ taa. Hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩwɛ kajʋka kamaɣ fɛyɩ. Pɩtɩla ŋpɩzɩɣ nɛ ŋmaɣzɩ se koloŋa ŋga palabɩ-kɛ se paɖɩɣ-ŋ nʋmɔʋ falaa yem na. Ŋɖiɣni cɔnʋʋ koloŋa ŋga ka-wayɩ kiŋ lɛ, ŋnaɣ mʋʋzʋʋ nakʋyʋ kiɖiɣni ɖɔɔnʋʋ nam nɔɔyʋ. Lɛɛlɛɛyɔ lɛ, ñɛ-ɛza kulaa: Ye mbʋ palabɩ koloŋa ŋga se kakandɩyɩ ñɔ-yɔɔ na. Ɛlɛ sɔnɔ mʋʋzʋʋ nakʋyʋ ñɩnɩɣ se kɩkpa-ŋ na? Ɛsɔtɔm paɣ-ɖʋ se: “Ɩɖaŋ mɩ-tɩ yɔɔ. Mi-koyindu eleeu [Yiliyu] pabɩ mɩ-cɔlɔ nɛ ɛmʋʋdʋʋ ɛzɩ mʋʋzʋʋ yɔ, nɛ ɛñɩnɩɣ se ehiɣ nɔɔyʋ nɛ ɛtɔɔ.”​—1 Pɩyɛɛrɩ 5:8.

5 Sataŋ kɛ mʋʋzʋʋ ŋgʋ kɩwɛ kañatʋ pɩdɩɩfɛyɩ yɔ. Ɛlɛ Yehowa tɩsɔɔlɩ se ɖɩtɔlɩ ɛ-kpaca taa. Pɩ-yɔɔ ɛha-ɖʋ paɣtʋ se tɩkandɩyɩ ɖɔ-yɔɔ nɛ ɖɩtaatɔlɩ kɩdɛkɛdʋʋ ɛnʋ ‘ɛ-cɛzɩm taa.’ (Efɛɛzɩ 6:11) Ye mbʋ, ɖɩɩmaɣzɩɣ Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩtɔzɩ se ɖa-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ, ɛsɔɔlɩ-ɖʋ, pɩ-yɔɔ ɛha-ɖʋ paɣtʋ ndʋ. Ye ɖɩlakɩ mbʋ yɔ, ɖiɖiɣziɣna se Ɛsɔ paɣtʋ haɣ-ɖʋ pɛɛyɛ nɛ taa leleŋ. Tɔmkpɛlɩkɩyʋ Yakubu mawa se: “Weyi ɛñɔʋnɩ tɩ-yɔɔ wɛʋ paɣtʋ siŋŋ yɔ nɛ. . . ɛñakɩ pana nɛ ɛɖɔŋ tɩ-yɔɔ camɩyɛ yɔ, ɛyʋ ɛnʋ yɔ, ehikiɣ koboyaɣ paɣtʋ yɔɔ ɖɔm yɔɔ.”​—Yakubu 1:25.

6. Ɛbɛ pɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ-ɖʋ pɩkɩlɩ nɛ ɖɩɖɔkɩ ɖe-tisuu nɛ ɖɩña Ɛsɔ paɣtʋ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ.

6 Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ ɖɔm kɛnɩ nʋmɔʋ kɩbaŋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɩŋ nɛ tisuu mbʋ ɖɩwɛnɩ Paɣtʋ Ðʋyʋ yɔɔ yɔ, pɩkpa ɖoŋ nɛ ɖɩna lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ ɖɩwɛ ɛ-paɣtʋ taa yɔ. “Krɩstʋ paɣtʋ” natʋyʋ pɔzʋʋ-ɖʋ se ɖɩsɩnɩ lalaa nɛ pɔɖɔ paɣtʋ ndʋ Krɩstʋ ɖʋ-ɖʋ yɔ, tɩ-yɔɔ. (Galaatɩ 6:2; Maatiyee 28:19, 20) Pɩcɛyaa ɖɔɖɔ se Krɩstʋ mba ikpeɣliɣ nɛ pɛsɛɣ Ɛsɔ nɛ pakpazɩɣ ɖama ɖoŋ. (Ebree 10:24, 25) Pʋpɔzʋʋ ɖɔɖɔ se ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɖɩtɩmɩɣnɩ Ɛsɔ nɛ ɖa-laŋɩyɛ pilim. (Maatiyee 6:5-8; 1 Tesalooniki 5:17) Ye ɖɩkpakɩɣ paɣtʋ ndʋ nɛ ɖɩlakɩnɩ tʋmɩyɛ camɩyɛ yɔ, ɖɩnaɣ kpayɩ kpayɩ se tɩwɛ ɖeu pɩdɩɩfɛyɩ. Nabʋyʋ fɛyɩ ɛjaɖɛ kɩdɛkɛdɩyɛ ɖɩnɛ ɖɩ-taa nɛ pɩpɩzɩɣ nɛ pɩha-ɖʋ taa leleŋ nɛ pɩhɛzɩ ɖa-laŋa ɛzɩ paɣtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ ɖɔm yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ ŋmaɣzɩɣ ɛzɩma Ɛsɔ paɣtʋ yɔɔ ɖɔm wazɩɣ-ŋ ñe-wezuu caɣʋ taa lɛ, pɩkaɣ-ŋ sɩnʋʋ nɛ ñe-tisuu kpa ɖoŋ pɩkɩlɩ.

7, 8. Ɛzɩma Ɛsɔtɔm hɛzɩɣ mba sɔɔndʋ kpaɣ-wɛ se pɩnzɩ kaaɖɛɣ lɛ, paapɩzɩɣ nɛ pɔɖɔkɩ pe-siɣsiɣ wɛtʋ yɔ, pa-laŋa?

7 Nabɛyɛ laŋɩyɛ lɩɣ se alɩwaatʋ kɔŋ nɛ pɩɖɛɣ lɛ, pɩkaɣ-wɛ labʋ kaɖɛ se pɔɖɔkɩ Yehowa paɣtʋ. Sɔɔndʋ kpaɣ-wɛ se pataakɔɔ nɛ pɔtɔlɩ. Ye wiɖiyi lɩmaɣza ana akɔm ña-ñʋʋ taa yɔ, tɔzɩ tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ: “Ma [Yehowa] ñɛ-Ɛsɔ weyi ɛwɩlɩɣ-ŋ mbʋ pɩwɛ wazaɣ yɔ, weyi ɛɖɔkʋʋ-ŋ nʋmɔʋ ŋgʋ ŋɖɔŋ kɩ-taa yɔ. Ye ŋŋɖɔm man-paɣtʋ yɔɔ yɔ! Ña-laŋhɛzɩyɛ kaawɛ ɛzɩ lɩm hoɖe yɔ nɛ ña-tʋtʋyɛ tɔm kaawɛ lɩm sɔsɔm hola yɔɔ.” (Izaayii 48:17, 18) Wiɖiyi, ŋkpaɣ alɩwaatʋ nɛ ŋmaɣzɩ tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ nɛ ŋna ɛzɩma tɩhɛzɩɣ laŋɩyɛ yɔ?

8 Yehowa tɔzʋʋ-ɖʋ cɩnɛ se ye ɖɩñaŋɩ-ɩ yɔ, ɖa pɩwazɩɣ. Ɛha-ɖʋ lidaʋ se ɖihikiɣ wazasɩ naalɛ ye ɖɩñaŋɩ-ɩ yɔ. Kajalaɣ lɛ, ɖa-laŋhɛzɩyɛ wɛɣ ɛzɩ pɔɔ taa lɩm yɔ, pɩɖɔʋ nɛ pikpeŋ tɛmm paa ɛzɩmtaa. Nabʋlɛ lɛ, ɖa-tʋtʋyɛ yaa ɖe-siɣsiɣ wɛtʋ kaɣ wɛʋ ɛzɩ teŋgu taa lɩm hola yɔ. Ye ŋsɩŋ teŋgu kidiiliŋ yɔɔ nɛ ŋnaɣ ɛzɩma lɩm hola lakɩ yɔ, ŋpɩzɩɣ nɛ ŋmaɣzɩ se lɩm hola kaɣ yebu wasʋʋ wiɖiyi na? Aayɩ. Pɩwɛɣ wasʋʋ yɔɔ mbʋ tam. Yehowa heyiɣ-ŋ se ñe-siɣsiɣ wɛtʋ pɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛ mbʋ ɖɔɖɔ tam. Ye ŋwobi pɩ-yɔɔ nɛ ŋlakɩ ɛ-sɔɔlɩm yɔ, ɛɛlɔʋ-ŋ wiɖiyi kpa. (Kalɩ Keɣa 54:23) Tɔm kɩbandʋ tʋnɛ tɩɩkpazɩɣ ɖoŋ tisuu mbʋ ŋwɛnɩ Yehowa nɛ ɛ-paɣtʋ pɔ-yɔɔ na?

“ÐƐƐNƖ ƐZƖDAA”

9, 10. (a) Ɛbɛ yɔɔ fezuu taa pɩʋ kɛ kaɖʋwa kɩbaŋa ŋga pɩwɛɛ se Krɩstʋ mba ɩtalɩ yɔ? (b) Ɛbɛ yɔɔ weyi ɛmaɣzɩɣ fezuu yɔɔ yɔ, ehikiɣ taa leleŋ nɛ pɩkɩlɩ?

9 Nʋmɔʋ naalɛ ŋgʋ, ŋgʋ kɩ-yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩtɩŋ nɛ ɖɩkpazɩ ɖe-tisuu ɖoŋ yɔ, ŋgʋ lɛ tɔm ndʋ pama cɩnɛ yɔ: “Ðɩɖɛɛnɩ ɛzɩdaa nɛ ɖɩkpɛlɩkɩ Krɩstʋ tɔm ɛzɩ mba papɩ lidaʋ wɛnaʋ taa yɔ.” (Ebree 6:1, ABT) Fezuu taa pɩʋ kɛ kaɖʋwa kɩbaŋa ŋga pɩwɛɛ se Krɩstʋ tʋ ɛwɛɛna yɔ. Toovenim se ɖa-taa nɔɔyʋ ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛtalɩ pilim sɔnɔ, ɛlɛ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩñaɣ pana nɛ ɖɩɖɛɛnɩ ɛzɩdaa fezuu taa. Nɛ pɩtasɩ lɛ, Krɩstʋ mba hikiɣ taa leleŋ nɛ pɩkɩlɩ Yehowa sɛtʋ taa alɩwaatʋ ndʋ papɩɣ fezuu taa yɔ. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛ mbʋ?

10 Krɩstʋ tʋ weyi ɛpɩ fezuu taa yɔ, ɛwɛnɩ fezuu taa ɛyʋtʋ. Ɛmaɣzɩɣ ɛzɩ Yehowa maɣzɩɣ yɔ. (Yohanɛɛsɩ 4:23) Pɔɔlɩ mawa se: “Mba pɛwɛ tomnaɣ yɔɔ yɔ, pɔsɔɔlɩ mbʋ pɩkɛ tomnaɣ yɔ; mba pɛwɛ fezuu yɔɔ yɔ, pɔsɔɔlɩ mbʋ pɩkɛ fezuu pʋyʋ yɔ.” (Roma 8:5) Weyi ɛmaɣzɩɣ tomnaɣ taa wondu yɔɔ yɔ, ɛɛnɩɣ leleŋ sakɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛmaɣzɩɣ ɛ-maɣmaɣ ɛ-yɔɔ, nɛ ɛɛnaɣ poliŋ. Ɛlɛ weyi ɛmaɣzɩɣ fezuu taa wondu yɔɔ yɔ, ɛnɩɣ leleŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛwɛnɩ Yehowa weyi ɛkɛ “Ɛsɔ koboyaɣ tʋ” yɔ, ɛ-lɩmaɣza. (1 Timootee 1:11) Weyi ɛpɩ fezuu taa yɔ, ɛñɩnɩɣ se ɛ-tɔm ɛkɛdɩnɩ Yehowa nɛ paa ɛwɛ takɩm taa yɔ, ɛnɩɣ leleŋ. Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ takɩm haɣ-ɩ waɖɛ se ɛwɩlɩ se Sataŋ kɛ cɛtɩyʋ nɛ ɛnʋ lɛ ɛwɛ cɩŋgɩlɩm. Ɛlakɩ mbʋ lɛ, pɩkɛdɩɣnɩ ɖa-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ.​—Aduwa 27:11; kalɩ Yakubu 1:2, 3.

11, 12. (a) Suwe Pɔɔlɩ yɔɔdɩ mbʋ pɩsɩɣnɩ Krɩstʋ tʋ nɛ ɛtɩlɩ kɩbam nɛ kɩdɛkɛdɩm yɔ, pɩ-yɔɔ? Nɛ tɔmʋʋ “pɩmalɩnɩ-wɛ” tɔbʋʋ lɛ suwe? (b) Falɩsʋʋ mbʋ pɩpɔzʋʋ ɛyʋ tomnaɣ pʋcɔ nɛ kapɩɩ nɛ kɛcɛyɩ camɩyɛ?

11 Fezuu taa ɛyʋtʋ nɛ fezuu taa pɩʋ lɩɣnɩ falɩsʋʋ cɔlɔ na. Cɔnɩ ndʋ pama kalɩtʋ tʋnɛ tɩ-taa yɔ: “Mba pɛcɛyaa yɔ, pɔtɔkɩ tɔɔnaɣ yuŋ ŋga, mba lɛ mba pɩmalɩnɩ-wɛ nɛ pasɩm kɩbam nɛ kɩdɛkɛdɩm yɔ.” (Ebree 5:14) Pɔɔlɩ yɔɔdʋʋ cɩnɛ se “pɩmalɩnɩ-wɛ” yɔ, ɛkpaɣ Hela tɔm piye nɖɩ palakaɣnɩ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ pɔyɔɔdʋʋ kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa hola aleɣya naayɛ laɖaa tɔm yɔ.’ Papɩzɩɣ nɛ palɩzɩ ɖɩ-taa se ‘pafalɩsɩ-wɛ ɛzɩ hola aleɣya laɖʋ nɔɔyʋ yɔ.’ Maɣzɩ nɛ ŋna mbʋ falɩsʋʋ mbʋ pɩkɛnaa yɔ.

12 Palʋlɩ-ɖʋ lɛ, pataafalɩsɩ ɖo-tomnaɣ. Pɩɣa cɩɩɩ ɛɛsɩŋ ke-nesi nɛ ka-nɩŋgbanzɩ kɛzʋʋ camɩyɛ. Kɛkɛzɩɣ ke-nesi nabʋyʋ taa yem nɛ kamakɩ ka-maɣmaɣ kɛ-ɛzɩdaa. Ɛlɛ pazɩ pazɩ lɛ, pɩtɩŋnɩ ‘falɩsʋʋ’ yɔɔ lɛ, katɩlɩɣ mbʋ pʋpɔzʋʋ se kala yɔ. Kɛwɛɣ ññɩɩ lɛ, kotuu tataa. Kapaɣlɩɣ pazɩ lɛ, kapaɣzɩ seu. * Nɛ hola aleɣya laɖʋ weyi ɛmalɩsɩɣ ɛ-tomnaɣ yɔ? Ye ɖɩkpaɣ ɛzɩ pombo maɖʋ nɔɔyʋ yɔ, ye ŋna ɛzɩma ɛmakɩ pombo camɩyɛ yɔ, ŋpɩzɩɣ nɛ ŋtɔ se toovenim ɛwɛ niye. Ɛlɛ, ɛtɩcaɣ yem nɛ ɛtɩlɩ pombo mabʋ camɩyɛ mbʋ. Ɛkpaɣ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ ɛfalɩsɩ ɛ-tɩ pombo mabʋ taa. Ɛlɛ Bibl tɔm se tomnaɣ malɩsʋʋ mbʋ “pɩwɛ wazaɣ pazɩ yem” na. Ye ɖɩmalɩsɩ ɖe-fezuu taa hola na yɔ, pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩwɛɣ wazaɣ siŋŋ nɛ pɩkɩlɩ.​—1 Timootee 4:8, ABT.

13. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩfalɩsɩ ɖe-fezuu taa hola?

13 Takayaɣ kanɛ ka-taa, ɖɩtazɩ tɔm sakɩyɛ taa. Tɔm ndʋ tɩpɩzɩɣ nɛ tɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋmalɩsɩ ña-tɩ nɛ ŋpɩɩ fezuu taa nɛ ŋwɛ siɣsiɣ. Ŋŋkpakɩɣ lɩmaɣza paa evemiye nɖɩ lɛ, tɩmnɩ Ɛsɔ nɛ ŋkpaɣ ɛ-paɣtʋ nɛ ɛ-paɣtʋ kila nɛ ŋlabɩnɩ tʋmɩyɛ. Pʋcɔ nɛ ŋkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ lɛ, pɔzɩ ña-tɩ se: ‘Bibl paɣtʋ yaa paɣtʋ kila wena pɩwɛɛ se malabɩnɩ tʋmɩyɛ cɩnɛ? Ɛzɩma manpɩzɩɣ mankpaɣ-yɛ nɛ malabɩnɩ tʋmɩyɛ? Ɛbɛ malaba yɔ, piyeki nɛ man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ, ɛ-taa la leleŋ?’ (Kalɩ Aduwa 3:5, 6; Yakubu 1:5) Ye ŋlakɩ mbʋ, paa ɛzɩmtaa, pʋcɔ nɛ ŋkpakɩɣ lɩmaɣza yɔ, ŋmalɩsɩɣ ña-tɩ fezuu taa nɛ pɩkɩlɩ lɛ mbʋ yɔ. Pɩsɩɣnɩ-ŋ nɛ ŋpɩɩ fezuu taa nɛ ŋwɛɛ mbʋ tam.

14. Ñɔɔsɩ nzɩ pɩwɛɛ se ɖɩwɛna nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩpaɣlɩ fezuu taa? Ɛlɛ pɩwɛɛ se ɖɩkpa ɖa-tɩ nɛ we?

14 Paapɩɣ fezuu taa nɛ pɩtɛ. Ɛyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ fezuu taa paɣlʋʋ nɛ pɩkɩlɩ. Tɔɔnaɣ sɩɣnɩnɩ ɛyʋ se ɛpaɣlɩ. Pɩ-yɔɔ Pɔɔlɩ tɔm se: “Mba pɛcɛyaa yɔ, pɔtɔkɩ tɔɔnaɣ yuŋ ŋga.” Ye ŋtɔkɩ fezuu taa tɔɔnaɣ yuŋ ŋga yɔ, pɩkaɣ-ŋ sɩnʋʋ nɛ ŋɖɔkɩ ñe-tisuu. Nɛ ye ŋkpakɩɣ mbʋ ŋkpɛlɩkɩɣ yɔ nɛ ŋlakɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ, ŋwɛɣnɩ lɔŋsɩnɖɛ. Bibl tɔm se: “Lɔŋsɩnɖɛ kɛnɩ mbʋ pɩkɩlɩ cɛyʋʋ yɔ.” Pɩ-yɔɔ lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩwɛɛnɩ toovenim tɔm kɩbandʋ ndʋ ɖa-Caa wɩlɩɣ-ɖʋ yɔ, tɩ-ñɔɔsɩ. (Aduwa 4:5-7, NW; 1 Pɩyɛɛrɩ 2:2) Ɛlɛ, paa ɖɩwɛnɩ sɩmtʋ nɛ Ɛsɔ tɛ lɔŋsɩnɖɛ nɛ pɩɖɔɔ yɔ, pɩtɩha-ɖʋ nʋmɔʋ se ɖɩkpazɩ ɖa-tɩ yaa ɖɩla ajana. Pɩwɛɛ se ɖiwiliɣ ɖa-tɩ ɖoŋ ɖoŋ nɛ ɖitaayele cajayɛ yaa ɛjandʋ lɛɛtʋ nɛ tɩñɔ ɖa-laŋɩyɛ taa. Pɔɔlɩ mawa se: “Iwili mɩ-taa camɩyɛ; ɩcɔna nɛ ɩna se ɩwɛ tisuu nʋmɔʋ taa, ɩtakɩ mɩ-tɩ mɩ-maɣmaɣ nɛ ɩna.”​—2 Kɔrɛntɩ 13:5.

15. Pʋcɔ nɛ ɛyʋ paɣlɩ fezuu taa lɛ, ɛbɛ yɔɔ sɔɔlɩm tɔm cɛyɩ mbʋ siŋŋ?

15 Ñɩm ɖɔkʋʋ camɩyɛ kɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩɩtɛŋ wiɖiyi yɔ. Pɩwɛɛ se pɔcɔnɩ pɩ-yɔɔ tam nɛ pañaɣ pana nɛ pihuu. Ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩla nɛ ɖɩpɩɩ fezuu taa nɛ ɖɩɖɔkɩ ɖe-fezuu taa ɛyʋtʋ kpam? Mbʋ pɩkɩlɩ cɛyʋʋ yɔ lɛ sɔɔlɩm. Pɩwɛɛ se sɔɔlɩm mbʋ ɖɩsɔɔlɩnɩ Yehowa nɛ ɖo-koobiya yɔ, pɩwɛɛ nɛ pɩpaɣlɩɣ tam. Ye ɖɩfɛyɩnɩ sɔɔlɩm yɔ, sɩmtʋ nɛ tʋma kɩbana payɩ wena ɖɩlakɩ yɔ, atɩlɩɩ pʋyʋ, awɛ ɛzɩ kɔkɔɖɛ yem. (1 Kɔrɛntɩ 13:1-3) Ye ɖɩwɛnɩ sɔɔlɩm yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩpɩɩ fezuu taa nɛ ɖɩɖɛɛnɩ ɛzɩdaa tam.

ÐƆKƖ LƖDAƲ ŊGƲ YEHOWA HAƔ-Ŋ YƆ NESI NAALƐ

16. Lɩmaɣza wena Sataŋ sazɩɣ ɛyaa se pɛwɛɛna? Nɛ ɛbɛ Yehowa ha-ɖʋ se pɩkandɩyɩ ɖɔ-yɔɔ?

16 Ðɩtazɩ mbʋ pɩpɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋɖɔkɩ ñe-tisuu yɔ, pɩ-taa lɛɛbʋ taa. Ye ŋcaɣ se ŋɖɔkɩ ñe-tisuu kpam nɛ ŋkɛ Yesu wayɩ tɩŋɩyʋ kɩbanʋ yɔ, pɩwɛɛ se ŋcɔnɩ ña-lɩmaɣza yɔɔ. Sataŋ weyi ɛkɛ ɛjaɖɛ ɖɩnɛ ɖi-wiyaʋ yɔ, ɛsɩm ɛzɩma ɛcɛzɩ ɛyaa nɛ pɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda, pataataa nɔɔyʋ liu nɛ pataawɛnɩ lidaʋ nakʋyʋ yɔ. (Efɛɛzɩ 2:2) Lɩmaɣza ana afɛyɩ ɖeu, apɩzɩɣ nɛ awɛɛkɩ Krɩstʋ tʋ ɛzɩ ŋgbam tɔkʋʋ kuduyuu ɖasɩ yɔ. Ñʋʋ leleŋ se Yehowa ha-ɖʋ nabʋyʋ se pɩkandɩyɩ ɖɔ-yɔɔ yɔ, mbʋ lɛ Lidaʋ.

17. Bibl kɩɖaʋ ŋgʋ sɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩtɩlɩ wazaɣ ŋga lidaʋ wɛna yɔ?

17 Bibl tʋʋzɩ fezuu taa you wondu ndʋ pɩwɛɛ se ɖɩwɛna nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩlʋbɩnɩ Sataŋ nɛ ɛ-ɛjaɖɛ yɔ. Pɩ-taa wonuu sɔsɔʋ nakʋyʋ lɛ hulaɣ yaa “ñʋʋ yabʋtʋ lidaʋ.” (1 Tesalooniki 5:8) Bibl alɩwaatʋ taa, sɔɔjanaa sɩma se ye patɩpa you hulaɣ yɔ, paacakɩ wezuu nɛ pileɖi you taa. Hulaɣ ŋga palakaɣ-kɛ nɛ ñɩɣyʋʋ nɛ patɩnɩ kɩ-yɔɔ tɔnɛ. Nɛ hulaɣ ŋga kamʋwaɣnɩ laɣɖɛ nɛ pɛlaa wena atikaɣ sɔɔja ñʋʋ taa nɛ pɩtaalakɩ-ɩ nabʋyʋ. Hulaɣ huuzaɣ sɔɔja ñʋʋ yɔɔ, mbʋ ɖɔɖɔ lidaʋ pɩzɩɣ nɛ kihuuzi ɖa-lɩmaɣza yɔɔ.

18, 19. Kɩɖaʋ ŋgʋ Yesu ha-ɖʋ lidaʋ wɛnʋʋ nʋmɔʋ taa? Nɛ ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ-ɩ?

18 Yesu kɛnɩ-ɖʋ kɩɖaʋ sɔsɔʋ lidaʋ wɛnʋʋ nʋmɔʋ taa. Tɔzɩ ɛzɩma panazɩ-ɩ ɖoo wena a-taa pakpa-ɩ se pakʋ-ɩ yɔ. Ɛ-taabalʋ kʋsɔɔlʋ nɔɔyʋ pɛdɩ-ɩ liidiye yɔɔ. Lɛlʋ ñɛkpɛzɩ se ɛɛsɩŋ-ɩ. Lɛlaa ñeyebi-i nɛ pese. Ɛ-ɛjaɖɛ taa mba maɣmaɣ kʋyɩ ɛ-yɔɔ nɛ pakpaɣ-ɩ paɖʋzɩ Roma mba sɔɔjanaa nesi tɛɛ se paba ñakʋyɩ. Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɔ se nazɩm mbʋ pɩtalɩ Yesu yɔ, ɖa-taa nɔɔyʋ ɛɛkaɣ-pʋ katʋʋ wiɖiyi. Ɛbɛ kaasɩnɩ-ɩ nɛ ɛɖɔkɩ ɛ-tɩ? Ebree 12:2 cosaa se: “Leleŋ weyi pɩɩwɛɛ se ɛnɩɩ yɔ, [ɛ-yɔɔ lɛ, ɛnɩ nazɩm sizika] siziŋ, ŋga enim kɛ-fɛyɛ yɔ, nɛ ɛcaɣ lɛɛlɛɛyɔ Ɛsɔ kewiyaɣ kpelaɣ nɩwaŋ yɔɔ yɔ.” Yesu tɩsɔɔ “leleŋ weyi pɩɩwɛɛ se ɛnɩɩ yɔ” ɩ-yɔɔ kpa.

19 Leleŋ weyi pɩɩwɛɛ se Yesu ɛnɩɩ? Yesu kaanawa se ye ɛɖɔkɩ ɛ-tɩ nazɩm taa yɔ, piyeki nɛ Yehowa hɩɖɛ kiɖeɖee sɛ nɛ pɩna kpayɩ kpayɩ se Sataŋ kɛ cɛtɩyʋ. Lidaʋ nakʋyʋ taapɩzɩɣ se kɩha Yesu taa leleŋ nɛ pɩkɩlɩ mbʋ. Ɛnawa ɖɔɖɔ se Yehowa kaɣ e-siɣsiɣ wɛtʋ ndʋ wazʋʋ sakɩyɛ nɛ piileɖeɣ lɛ, ɛ nɛ ɛ-Caa pakaɣ katʋʋ. Yesu kaaɖɔkɩ lidaʋ kɩbaŋʋ ŋgʋ ɛ-lɩmaɣza taa alɩwaatʋ kaɖɛ ñɩndʋ ndʋ ti-kpeekpe, tɩ-taa. Mbʋ ɖɔɖɔ pɩwɛɛ se ɖɩla. Ða ɖɔɖɔ leleŋ nɩɩyɩ wɛnɩ ɖɛ-ɛzɩdaa. Yehowa ha ɖa-taa paa weyi lɛ waɖɛ se ɛla nɛ ɛ-hɩɖɛ sɔsɔyɛ sɛɛ. Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩla nɛ patɩlɩ se Sataŋ kɛ cɛtɩyʋ, ye ɖɩlɩzɩ Yehowa se ɛkɛ ɖe-Wiyaʋ Sɔsɔ nɛ ye ɖɩɖɔkɩ ɖa-tɩ kpam ɖa-Caa sɔɔlɩm taa nazɩm nɛ takɩm pe-kpeekpe pa-taa yɔ.

20. Ɛbɛ pɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋɖɔkɩ ña-lɩmaɣza kɩbana nɛ ñe-lidaʋ?

20 Piselitiɣ Yehowa pɩŋŋ se ɛcɛlɩ ɛ-lɩmɖʋyaa siɣsiɣ tɩnaa pa-kɩhɛyʋʋ. (Izaayii 30:18; kalɩ Malakiya 3:10) Pɩkɛdɩnɩ-ɩ se ɛcɛlɩ ɛ-lɩmɖʋyaa mbʋ pe-liu wɛɛ yɔ. (Keɣa 36:4) Pɩ-yɔɔ lɛ, ka ña-lɩmaɣza lidaʋ ŋgʋ kɩwɛ ñɛ-ɛzɩdaa yɔ, kɩ-yɔɔ. Taayele kpa nɛ Sataŋ ɛjaɖɛ yɔɔ lɩmaɣzɩyɛ kɩdɛkɛdɩyɛ naɖɩyɛ sʋʋ ña-ñʋʋ taa. Ye pɩlakɩ-ŋ ɛzɩ ɛjaɖɛ yɔɔ fezuu ɖiɣni sʋʋ ña-lɩmaɣza yaa ña-laŋɩyɛ taa yɔ, tɩmnɩ Yehowa nɛ ɛha-ŋ “Ɛsɔ tɛ laŋhɛzɩyɛ nɖɩ ɖɩkpaɖɩ lɔŋ kpeekpe yɔ.” Ɛsɔ tɛ laŋhɛzɩyɛ nɖɩ, ɖɩkaɣ ɖɔkʋʋ ña-laŋɩyɛ nɛ ña-maɣzɩm.​—Filiipu 4:6, 7.

21, 22. (a) Lɩɖaʋ sɔsɔʋ ŋgʋ “samaɣ sɔsɔɔ” taa ɛyaa wɛna? (b) Krɩstʋ mba lidaʋ taa lɛ, tɔm ndʋ kɩlɩɣ-ŋ tukunuu? Nɛ ɛbɛ ŋñakɩ pana se ŋla?

21 Lidaʋ ŋgʋ pɩwɛɛ se ŋsɩɩ ña-lɩmaɣza kɩ-yɔɔ yɔ, kɩpaɣlɩ siŋŋ. Ye ŋwɛ “samaɣ sɔsɔɔ” ŋga kakaɣ lɩnʋʋ “kʋñɔŋ sɔsɔʋ taa” yɔ, ka-taa yɔ, maɣzɩ wezuu ŋgʋ pɩkazɩ pazɩ lɛ, ŋkaɣ caɣʋ yɔ, kɩ-yɔɔ nɛ ŋna. (Natʋ 7:9, 14) Sataŋ nɛ ɛ-aleewa paakaɣ tasʋʋ wɛʋ. Ŋkaɣ tisuu fezuu fʋʋʋ, nɛ pɩwɛ kaɖɛ se sɔnɔ lɛ, ŋnɩɩ pɩ-taa camɩyɛ. Ða-taa anɩ pʋdʋ pɩzɩɣ nɛ eɖiɣzina ɛzɩma wezuu caɣʋ kaɣ wɛʋ alɩwaatʋ ndʋ Sataŋ ɛɛtasɩɣ-ɖʋ cɛyʋʋ yɔ, tɩ-taa? Pɩkaɣ kɛʋ taa leleŋ siŋŋ se ɖa nɛ Yesu nɛ ɛ-awumbiya 144 000 ɖɩla tʋmɩyɛ nɛ tɛtʋ pɩsɩ paradisuu. Ðɩmaɣzɩɣ alɩwaatʋ ndʋ kʋdɔmɩŋ nɛ kaabɩzɩtʋ paatasɩɣ wɛʋ, alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkaɣ mʋʋ ɖɛ-ɛyaa kʋsɔɔlaa mba pefezi-wɛ nɛ sɩm yɔɔ nɛ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkaɣ caɣʋ wezuu ɛzɩ Ɛsɔ kaasɔɔlʋʋ kiɖe tɛɛ yɔ, pɩ-yɔɔ lɛ, ɖa-taa hʋlʋmɩ yem. Pazɩ pazɩ lɛ ɖɩkaɣ pɩsʋʋ ɛyaa pilimwaa. Nɛ ɖɩnɛ ɛlɛ ɖɩkaɣ hiɣu wazaɣ sɔsɔɔ ŋga pɔyɔɔdɩ kɔ-tɔm Roma 8:21 taa yɔ: ‘Ðɩkaɣ wɛʋ ɖa-tɩ yɔɔ ɛzɩ Ɛsɔ piya yɔ.’

22 Ɛzɩma Yehowa sɔɔlaa se ŋwɛɛ ña-tɩ yɔɔ yɔ, pɩcɛzɩ ña-maɣzɩm. Nɛ mbʋ pɩkaɣ-ŋ sɩnʋʋ nɛ ŋhiɣ wazaɣ ŋga lɛ ñamtʋ. Pɩ-yɔɔ lɛ, pɩɩwɛɣ ɖeu se ŋñaɣ pana nɛ ŋña Yehowa paa evemiye nɖɩ lɛ? Ñaɣ pana siŋŋ nɛ ŋɖɔkɩ ñe-tisuu kiɖeɖem sɔsɔm kpam, nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋɖɔkɩ ña-tɩ kpam Ɛsɔ sɔɔlɩm taa pɩnzɩ nɛ pɩnzɩ.

^ tay. 12 Lɔŋsɩnɖaa ñɩnaa nɛ pana se ɖɩwɛnɩ waɖɛ naɖɩyɛ ɖo-tomnaɣ taa nɛ payaɣ-ɖɩ se propioception. Nɖɩ yekina nɛ ɖɩtɩlɩɣ ɛzɩma ɖo-tomnaɣ, ɖe-nesi nɛ ɖa-nɩŋgbanzɩ pɛkɛɣ helim taa yɔ. Waɖɛ nɖɩ ɖɩsɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩkpalɩ ɖe-nesi tɛɛ paa ɖihuuzi ɖɛ-ɛza yɔ. Ye ɛyʋ sɔsɔ elesi waɖɛ nɖɩ yɔ, ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛsɩŋ, ɛɖɔ yaa ɛcaɣ.