Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA 17

‘Munitchukelela Mekhinyu va Nroromelo Nanyu Nawélasha’

‘Munitchukelela Mekhinyu va Nroromelo Nanyu Nawélasha’

“Munitchukelelanyu mekhinyu va nroromelo nanyu nawélasha, . . . mwikhapelele mkhatinyu musivela wa Muluku.”YUDA 20, 21.

1, 2. Muteko taani wa oteka munapharaanyu, nave ntakhara heeni ophareya phaama wa muteko anyu ti wookhweleya?

NYUWAANO munalapa mwakuru mmuteko wa oteka. Sooteka sipacenrye khalai nave sinahaala opwahiherya siyaaka ohoolo. Ophiyerya hiihaano, muteko owo wookhalano makacamiho aya, nyenya ti woohakalaliha. Moohipwacha yeeyo enahaala weereya nyuwaano moolakelela ohihiyererya naari ovukula mvai anyu, ntakhara wi ophareya phaama wa muteko anyu onahaala ovolowela okumi anyu ophiyerya tho omwaahiyu anyu. Ntakhara heeni? Ntakhara yooteka enalociwa ti nyuwaano!

2 Murummwa Yuuta ooloca tiheeni nnaphwanelaahu oteka naari olipiha mpuwa mwahu. Vaavaa aaceenyenreiye Akiristu wi ‘yikhapelele mkhataya musivela wa Muluku’ owo tho aahooniherya yoohulela wi ewerye weerano yeeyo ariki: ‘munitchukelela mekhinyu va nroromelo nanyu nawélasha.’ (Yuda 20, 21) Munii nwerye hai wiiteka mukhatiinyu, mulipihaka nroromelo nanyu wi mwiikhapelele mu osivela wa Muluku? Nnahaala othokororya makhalelo mararu a muteko yoola wa oteka woomunepani.

MUTITELELE OLIPIHA NROROMELO NANYU MU SOOVEKEYA SEEKHAIKHAI SA YEHOVA

3-5. (a) Moonelo taani woonanara Satana onachuneiye wi nikhaleno vooloca sa soovekeya sa Yehova? (b) Tuuvi onaphwanela okhala moonelo ahu vooloca sa Malamulo a Yehova, nave yookhumelela taani eyo enahaalaaya okhalano? Mphwanaphwanihe.

3 Voopaceryani, nnaphwanela olipiha nroromelo nahu mu malamulo a Muluku. Mmuhuseryaka liivuru yoola nyuwaano moophwanya soovekeya sincipale sa Yehova vooloca sa meecelo. Munoona hai soovekeya iho? Satana onnachuna woowokaani wi mooneke malamulo, malakiheryo, ni mathipelo a Yehova ntoko toohokola, naari oohooxa. Owo onnapharihela muraakho yoola ovinyerya vaavaa waaphanraaya muteko o Eeteni. (Mapacereryo 3:1-6) Apwanne muraakho awe onahaala ophara muteko wa nyuwo? Eyo eri mmeecelo anyu.

4 Wi niphwanaphwanihe: Mwaanyiherye wi muneeca mu ntakhwa nooreera nnaphuiwamo axinama, nave munnoona mapuro makina aciyeleliwe phaama ni waaya awatiihaka ocuphela makupa makina a ntakhwa nlo. Mukhalelo wa makupa owo aciyeleliwe anakhala ntoko tooreera. Voopaceryani nyuwaano hamunoona nthowa nene na owateelihiwa, munoona ntoko wi enahiiha otaphuwa wanyu. Nyenya vaavaa munathurumelaanyu mpuwa mwaya munnamoona mwaco oowali achunaka woohiphelaani. Vano munniiwexexa mathowa a ociyeleliwa iwo—wi mukhapeleleye. Apwanne olelo ookhalavo mulipa oosaya awoopiha yoowo onachuna oniphara? Masu a Muluku annanlopola: “Khalani awikhapelela, weheryani, mwichani anyu musaserya, ntoko mwacho awunla, annechécha ni omwavyavya mukina wi ammirye.”1 Petro 5:8.

5 Satana mulipa oosaya oowali. Nthowa na yeeyo Yehova hanachuna wi niphariwe ni yoowo, Yehova ootikitherya malamulo wi anikhapelele mu “maphyakelo” a mulipa oonanara owo. (Aefeso 6:11) Mwawiihiiha vaava nnuupuwelelaahu malamulo a Muluku, nnaphwanela woonaka awo ntoko yawooniherya ya osivela ya Tiithi ahu a wirimu. Naanoona malamulo a Muluku mmukhalelo yoola, enahaala okhala ehime ya okhapeleleya ni ohakalala. Murummwa Yaakopo oorepa: “Yowo onaweha mu nlamulo nophameya nonéthi, íchálasha mummo . . . onarwa akhala óréra mu werano wawe.”Yakobo 1:25.

6. Tuuvi ori mukhalelo waphaama wa olipiha nroromelo nahu mmalamulo ni malakiheryo eekhaikhai a Yehova? Mvahe niphwanaphwaniho.

6 Wiiwelela malamulo a Muluku ori mukhalelo mmoha wa olipiha nroromelo nahu wa mulipa ootikitherya malamulo ni miruku sa malamulo awe. Ntoko yootakiherya, “malamulo Kristu” nnavolowela nlamulo na Yesu na waahusiha akina ‘itchu sothe sene [owo] olamulenleiye.’ (Akalatiya 6:2; Mateyu 28:19, 20) Akiristu anniiwelela tho nlamulo na othukumana vamoha ni okhalano waataana waphaama. (Ahepri 10:24, 25) Malamulo a Muluku enavolowela tho ovekela moohihiyererya ni murima woothene. (Mateyu 6:5-8; 1 Atesalonika 5:17) Vaavaa nnakhalaahu mwawiiwanana ni malamulo yaala, ninnoona wi malamulo ala anooniherya osivela. Wiiwelela yaawo ennaruuhela mphurelo ni ohakalala yoowo naahihaalaahu ophwanya mu nipuro nikina na elapo yeela. Nroromelo nanyu hinnalipiheya vaavaa munuupuwelelaanyu mphurelo mphwannyaanyu nthowa na wiiwelela malamulo a Muluku?

7, 8. Masu a Muluku anaalipiha hai yaale anuukhuwa wi moovira wa elukuluku onahaala okhala woovila otitelela okhala oororomeleya?

7 Ikwaha ikina, ancipale annuukhuwa wi moovira wa elukuluku onahaala okhala woovila otitelela wiiwelela malamulo a Muluku. Awo anoova wi anahaala ohesa. Wakhala wi nyuwaano munoona mmukhalelo yoola, muupuwelele masu ala: ‘Miyano, Apwiya, ka Muluku à. Ti miyano kinosuweliha yele enawerya wolapela; ti miyano kinawetxiha mphironi wophwanela otxhara. Weyano wiwelenle itxhu kòrummaka, wamukhalano mihitxe sa marèliho, nivuloso [ekhaikhai] yamorwela ntoko matxhumutxa a mphareya!’ (Isaiya 48:17, 18, BNM) Montoko weemela wi muupuwelele mukhalelo yoolaiherya yeela eraaya yoohakalaliha?

8 Mu yoorepa yeela Yehova onanuupuxerya wi onnanreeliha vaavaa nnamwiiwelelaahu. Owo onnaroromeliha onireeliha mmikhalelo miili. Woopacerya, murecele ahu onahaala okhala ntoko muhice—wawiikhalelaru wawaakhwanela ni mutokotoko. Wanaawiili, ekhaikhai ahu enahaala okhala ntoko macumuxa a mphareya. Wakhala wi moheemela va eniya moonaka macumuxa erwaaka ni epwahaka moohikhwa minikwa munahaala woona wi tawiikhalelaru. Nyuwaano moosuwela wi macumuxa ale anahaala otitelela wiikhalelaru mu ephareya mu iyaakha soohaalakhanyeya. Yehova ooloca wi ekhaikhai anyu—meecelo anyu eekhaikhai—ananwerya okhala ntoko macumuxa. Vaavaa muniilipixeryaanyu wi mukhale oororomeleya wa yoowo, owo harwa eemererye wi nyuwaano muthoowe! (Mwaalakhanye Salmo 55:22.) Montoko weemela wi muupuwelele mukhalelo yoolaiherya yeela eraaya yoohakalaliha?

‘MUTCHAREKE OTOKWENE’

9, 10. (a) Ntakhara heeni otokweene woomunepani yoolakelela yaphaama wa Akiristu? (b) Ti mwawiihai okhalano moonelo woomunepani onnaruuha ohakalala?

9 Echu yanaawiili mmuteko anyu wooteka, onooniheryiwa mmasu ooveereliwa anacharela: “N’tcharekeru otokwene.” (Ahebri 6:1) Otokweene yoolakelela yaphaama wa Mukiristu. Moohiyana ni ophaameya yoowo ori woovila ophwanyiwa ti achu, otokweene yoolakelela oothene hiyo nnaweryaahu ophwanya. Ohiya yeeyo, vaavaa Akiristu anaphwanyaaya otokweene, annakhala oohakalala mu omurumeela Yehova. Ntakhara heeni?

10 Mukiristu ori mutokweene oomunepani, muchu awunnuwela omunepani. Owo onoona ichu mmukhalelo mmohamoha ntoko Yehova onooneiye. (Yohane 4:23) Paulo oorepa: “Vawi yawo ari ntoko mwa mwíli enathokororya ichu sa mwíli; nyenya yawo ari ntoko mwa munepa enathokororya ichu sa munepa.” (Aroma 8:5) Otikitherya muupuwelo mwa ichu sa mwiili honaruuha ohakalala, ntakhara onneeriha okhala a nrima, ni okhala eevaasi mu othokororya ichu soomunepani. Nyenya otikitherya muupuwelo mwa ichu soomunepani onnaruuha ohakalala, ntakhara muchu onathokororya soochuna sa Yehova yoowo ori “Muluku oohakalala.” (1 Timoteo 1:11, NM) Muchu oomunepani onnachuna omuhakalaliha Yehova, nave onnahakalala naamwi ahoolelaka makacamiho. Ntakhara heeni? Vaavaa nnahoolelaahu makacamiho nookhalano ekari ya wooniherya wi Satana mulipa awootha ni wiikhalelaru oororomeleya, nimuhakalalihaka Tiithi ahu a wirimu.Masiposipo 27:11; mwaalakhanye Yakopo 1:2, 3.

11, 12. (a) Tiheeni Paulo aalonceiye wa “masuwelelo” a Akiristu, nave teevi eri yootaphulela ya masu ‘wikhoveleliha’? (b)  Mukhalelo taani wa ovyakiha mwiili ori woochuneya wi owo wunnuwe ni okhala phaama?

11 Wi akhale muchu oomunepani naari awunnuwa omunepani onachuneya wiikhoveleliha. Thokororyani eciciri ela: “Nyenya yólya yeyo enakhúriwa ti yátchu atokwene, yawo vaweranosha yákhoveleliha masuwelelo aya ohiyaniha yaphama ni yonanara.” (Ahebri 5:14) Vaavaa Paulo aalonceiye nsu ‘okhoveleliha’ masuwelelo, owo aapharihela nsu na Ekiriki nenlo nnaphariheliwa wiiliwiili mmapuro a wiisookola a nsana noopacerya o Kresiya, nave tho nnanwerya otaphuleliwa ntoko ‘ovyakihiwa wa mulipa awisookola’. Vano muupuwele enavolowela eheeni wiikhoveleliha iwo.

Mwiili wa mulipa a wiisookola onnakhovelela moorweela wa wiivyakiha

12 Vaavaa naayariwaahu, mwiili ahu hiwaarino mavyakelo. Ntoko yootakiherya, mwaana hanawerya othokororya miwono ni meco sawe mikhaani. Vanthowa na yeela, mootikhiniha owo onnatannya mwaapure-mwaapure, ophiyerya tho wiimana owanoni. Vakhaani vakhaani, vaavaa onaphariheleiye muteko, mwiili onnakhovelela. Mwaana onnapacerya waapasa voocharela onneemela ni weece ophiyerya ochimaka vaavaa onannuweiye. * Vano, hanka vooloca sa mulipa awiisookola? Vaavaa munamoonaanyu mulipa awiisookola acuphaka osulusulu mookhovelela, hinnakhwa minikwa wi mwiili awe ori ntoko maakina ooreheryiwa phaama. Mavyakelo a mulipa awiisookola tahi yookhumelela yasiiyo—onachuneya omaliha elukuluku yincipale ya wiivyakiha. Piipiliya onneemererya wi wiivyakiha iwo wa omwiilini ori ‘wawiphwanyerya vakhani.’ Ovyakiha muupuwelo ahu wi nsuwele ichu soomunepani ti wa esisapo etokweene!1 Timoteo 4:8.

13. Nnii nvyakihe hai muupuwelo ahu?

13 Mu liivuru ola, noothokororya ichu sincipale sinahaala wookhaviheryaani ovyakiha muupuwelo anyu wi mutitelele okhala oororomeleya wa Yehova ntoko muchu oomunepani. Muthokororye ni mavekelo malakiheryo ni malamulo a Muluku vaavaa munapakaanyu yoolakelela mu nihiku nnihiku na okumi anyu. Vaavaa munapakaanyu yoothanla mwiikohe: ‘Malamulo taani ni malakiheryo a Piipiliya aniiwanana ni mwaha yoola? Kinii kipharihele hai? Meerelo taani anahaala omuhakalaliha Tiithi aka a wirimu?’ (Mwaalakhanye Masiposipo 3:5, 6; Yakopo 1:5.) Ikwaha soothene munapakaanyu yoolakelela mmukhalelo yoola, munii munavyakiha masuwelelo anyu. Okhoveleliha iwo onahaala wookhaviheryaani okhala ni otitelela okhala muchu oomunepani chiryene.

14. Nchanana taani nnaphwanelaahu okhalano wi nunnuwe omunepani, nave mu elukuluku emohamoha tiheeni nnaphwanelaahu osepa?

14 Naamwi ori wooweryeya ophwanya wunnuwa woomunepani, waaceererya masuwelelo oomunepani onaphwanela otitelela. Wi muchu annuwe onachuneya olya. Vanthowa na yeela Paulo aaloca: “Yólya yeyo enakhúriwa ti yátchu atokwene.” Echu yoochuneya wi muteke nroromelo nanyu ori otitelela waavya masuwelelo oomunepani awiiseela. Vaavaa munapharihelaanyu mmukhalelo wa phaama yeeyo munahuseryaanyu, munii munooniheya okhalano miruku, seiho Piipiliya onaloceiye ariki: “Okhalano miruku; etxhu etokhwene.” Mwa yeela, ti woochuneya okhalano nchanana mwa ichu sa esisapo seiho nnavahiwaahu ni Atiithi ahu. (Masiposipo 4:5-7, BNM; 1 Petro 2:2) Mweeparipari, waaceererya masuwelelo ni miruku soomuluku tahi mathowa a okhala oohiilipixerya naari wiirumiha. Nnaphwanela wiisaalikhela wiiliwiili mukhatiihu wi niheemererye wiirumiha naari oceecheya okina wunnuwe mmurimani mwahu. Paulo aarepa: “Mwisónéni mekhinyu, mwári mu nroromelo, mwititelelihe mekhinyu.”2 Akorinto 13:5.

15. Ntakhara heeni osivela ti woochuneya wi nunnuwe omunepani?

15 Oteka empa onnakuchuwa, nyenya nlelo muteko onnatitelela. Ti woochuneya orehererya ni okhapelela empa; navetho opaka matorokelo wakhala woochuneya mwa wiiwanana ni makhalelo. Tiheeni enachuneya wi niphwanye otokweene ni okhapelela mukhalelo ahu woomunepani? Opwaha soothene, osivela. Nnaphwanela otitelela wunnuwiha osivela wahu wa Yehova ni wa asinthamwene ahu a mu nroromelo. Wakhala wi hinaano osivela, masuwelelo ahu oothene ni miteko ti satheru—ntoko onyakula ohirino mphurelo. (1 Akorinto 13:1-3) Ni osivela, nnanwerya ophwanya otokweene Weekiristu ni otitelela wunnuwa omunepani.

MUTIKITHERYE MUUPUWELO ANYU MU EWEHERERYO YEHOVA ONANIVAHEIYE

16. Satana onavuwiha mukhalelo taani wa wuupuwela, nave echu taani ya wiisakihano Yehova onanivaheiye?

16 Haya nthokororye echu ekina ya muteko wa oteka. Wi mwiiteke meekhinyu ni otitelela okhala oomuchara sa Kiristu, munaphwanela owehereryaka muupuwelo anyu. Satana mulamuleli a elapo yeela, nave tho mwaneene a oweeriha achu okhalano muupuwelo woonanara, wiisoona ohikhala oophwanelela, okhwa minikwa, ni ohikhalano ewehereryo. (Aefeso 2:2) Makhalelo ala a muupuwelo tawoopiha vancipale wa Akiristu hiiha ntoko oweexe onnanarihaaya empa ya miri. Moohakalaliha, Yehova onnanivaha echu yoophwanelela wi niisaakiheno—ewehereryo.

17. Masu a Muluku anooniherya hai ochuneya wa ewehereryo?

17 Piipiliya onnaloca ichu sawaakiha sa makupa oohiyanahiyana seiho nnachunaahu wi niwane ni Satana ni elapo awe. Ekaruma emoha yoochuneya ti ecipwacha, “ewehereryo ya ovulushiwa.” (1 Atesalonika 5:8) Mutoropa mmahiku a Piipiliya aanasuwela wi hakaawenrye okophola mu elukuluku yincipale variyari va owana wakhala wi haano ecipwacha. Wiiliwiili yaakhala ya muthipo wooveyaveya ehuruweliwe mpuwa ni nnyapara na mwaaxinama, ecipwacha yaanamwaakiha mutoropa wa mavaka yaavonyiwa wi ehome muru. Hiiha ntoko ecipwacha ennakhapelela muru wa mutoropa, ewehereryo ennakhapelela muupuwelo anyu.

18, 19. Ntakiheryo taani Yesu ovanheiye mu okhalano ewehereryo, nave nnahaala omutakiherya mwawiihai?

18 Yesu oovaha yootakiherya yaphaama ya muchu aarino ewehereryo. Muupuwele yeeyo owo aavilenleiye mu ohiyu awe wookuchula veelaponi yavathi. Nthamwene awe oochuneya amveleela nthowa na ikhorowa. Mukina aaphiyerya omukhooca wi haamusuwenle. Akina yaamuchawa. Achu a nloko nawe yaamuruna ophiyerya enaveka wi ahooxiwe ni wiiphiwa mmatani mwa asurutatu o Roma. Ninneemererya wi makacamiho Yesu aakumanneiyeno matokotokoxa opwaha makacamiho vyakala nnahaalaahu okumanano. Tiheeni yaamukhavihenrye? Ahepri 12:2 onnaakhula: “Ntakhara otheya àvahiwiye vamithoni vawe, tàvilenliyeno [mwiri] aroha wuliwa muru akhala va ntatani nolopwana na munyukhu womwene wa Muluku.” Yesu hantonko oyeleela “otheya àvahiwiye vamithoni vawe.”

19 Otheya taani Yesu aavahiweiye? Owo aanasuwela moorweela wa ovilela wawe waahaala okhaviherya weeliha nsina na Yehova. Aahaala wooniherya vanlakani vene wi Satana mulipa awootha. Hiyaarivovo ewehereryo ekina opwaha yeela yaahaala omvaha Yesu ohakalala otokweene! Owo aasuwela tho wi Yehova aahaala omvaha phatamari nthowa na ororomeleya wawe—nave tho wi yaanarwa elukuluku yeeyo aahaaleiye okookela wa Atiithinya. Yesu aakuha ewehereryo yeela mmuupuweloni variyari va mahiku ookacamiha a okumi awe. Nnaphwanela weera emohamoha. Ninnawehererya otheya omwaahiyu. Yehova onnamucicimiha muchu ti muchu a hiyo moorweela wa omvaha ekari ya okhaviherya weeliha nsina nawe. Nnanwerya wooniherya wi Satana mulipa wootha moorweela wa omweemererya Yehova ntoko Mutokweene ahu ni ororomela osivela wa Muluku moohipwacha makacamiho ni saweeha nnahaalaahu okumanano.

20. Tiheeni enahaala wookhaviheryaani okhalano moonelo waphaama ni woosareya ewehereryo?

20 Yehova tahi wi pahiru onahaala waavaha phatamari akapuro awe—owo onnachuna weerano yeeyo. (Yesaya 30:18; mwaalakhanye Malakiya 3:10.) Owo onnasiveliwa ohakalaliha soochuna saphaama sa akapuro awe. (Salmo 37:4) Mwawiihiiha muupuweleleke ewehereryo ya okhwaaniherya yookhwela ya Muluku. Muheemererye ovoloweliwa ni muupuwelo woonanara woowoka ni wooheseya wa elapo yeela ya Satana. Wakhala wi mohoona wi munepa wa elapo ovolowelaka muupuwelo naari murima anyu, mvekele wa Yehova ni murima woothene mvekaka “murechele wa Muluku wopwaha osuwesha wothene.” Murecele yoola onarweela wa Muluku onahaala okhapelela murima anyu ni sawuupuwela sanyu.Afilipi 4:6, 7.

21, 22. (a) Ewehereryo taani yoohakalaliha “muloko mtokotoko” oryaayano? (b) Mukhalelo taani wa ewehereryo Yeekiristu eri yookhweleya wa nyuwo, nave tiheeni mulakelenlaanyu weera?

21 Nyuwaano mookhalano ewehereryo yootikhiniha munaphwanelaanyu wuupuwelelaka! Wakhala wi munapaka makupa a “muloko mtokotoko” yoowo onahaala okhuma mu “yohòsha etokotoko” muupuwele ekumi yeeyo munahaalaanyu okhalano moohilekela. (Yawupulula 7:9, 14) Satana ni masololo awe yamala otoloxiwa nyuwaano munahaala okhala ootaphuwa mmukhalelo muhinaweryaanyu wiiwexexa phaama olelo. Haavo ohinavoloweliwa ni mukhalelo woonanara wa Satana. Wamala ovolowela woonanara wa Satana onahaala okhala woohakalaliha olapa wi nrehererye elapo nihooleliwaka ni Yesu vamoha ni 144.000, enii elamulele vamoha ni yoowo wirimu! Ninnahakalala ni ewehereryo ya omalihiwa ireca ni masooso oothene, owaakhela oosiveliwa ahu ekhumaka mookhwani, ni okhala mmukhalelo yoowo Muluku aanipakenleiye wi nikhaleke! Vaavaa nnahaalaahu waacamelaka ophaameya, nnahaala waakhela ewehereryo etokotoko elociwe mu Aroma 8:21—“onethi wa nchichimiho wa anamwane a Muluku.”

22 Yehova onachuna wi mukhaleno oneethi, opwaha yoowo munuupuwelaanyu. Ephiro enakeriha mu oneethi yoola ori wiiwelela. Hamuneemererya wi ti wamiruku wiilipixerya omwiiwelela Yehova nihiku nnihiku? Mmukhalelo ori woothene mutitelele olipiha nroromelo nanyu, wi mwiikhapelele mu osivela wa Muluku okhala wookhala!

^ par. 12 Alipa oohuserya annaloca wi ninnaacererya mukhalelo wa vameekhaaya oniichaniwa wiisuwela, wiiwexexa mwiili oryaayano wa wiihoolela mukhataaya ni makupa a mwiili. Ntoko yootakiherya wiiwexexa iwo onnaweerihaani woopa makuphi naamwi muwanle miitho. Mureca awuuluvala ayelenle mukhalelo yoowo, haawerya weemela, weeca naari okiraathi.