Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYOVWINROTA 17

“Wa Nabọ Tọn Oma rẹ Ovwan Phihọ Evun rẹ Esegbuyota Ọfuanfon rẹ Ovwan”

“Wa Nabọ Tọn Oma rẹ Ovwan Phihọ Evun rẹ Esegbuyota Ọfuanfon rẹ Ovwan”

“Wa nabọ tọn oma rẹ ovwan phihọ evun rẹ esegbuyota ọfuanfon rẹ ovwan . . . Sẹro rẹ oma rẹ ovwan vwẹ evun rẹ ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ.”​—JUDE 20, 21.

1, 2. Owian rẹ ebabọn vọ yen wo vwobọ vwọ, diesorọ erhuvwu rẹ owian wẹn vwọ ghanre mamọ?

WỌ WIAN mamọ vwẹ owian rẹ ebabọn. O kri re ru wọ ton owian na phiyọ, owian na je yan obaro. Owian na vọnre vẹ egbabọse, dede na wọ je riavwerhen rọyen. Otorobo rọ wanre-e, wo brorhiẹn nẹ wọ cha dobọji yẹrẹ dogho obọ rẹ owian na-a, kiridie erhuvwu rẹ owian na che djobọte akpeyeren wẹn asaọkiephana kugbe ọke rọ cha vwẹ obaro na. Diesorọ? Kiridie wẹwẹ yen owian rẹ ebabọn na!

2 Odibo Jud kanrunumu owian rẹ ebabọn rẹ avwanre ruẹ vwẹ ugboma rẹ avwanre. Ọke rọ vwọ vuẹ Inenikristi nẹ “sẹro rẹ oma rẹ ovwan vwẹ evun rẹ ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ,” o ji djunute obo re se vwo ru ọtiọyen vwẹ ẹkpo rẹ Baibol yena rọ vwọ tanẹ: “Wa nabọ tọn oma rẹ ovwan phihọ evun rẹ esegbuyota ọfuanfon rẹ ovwan.” (Jude 20, 21) Idjerhe vọ yen wọ sa vwọ bọn oma wẹn gan, ji ru esegbuyota wẹn ganphiyọ rere wọ sa vwọ dia vwevunrẹ ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ? E jẹ avwanre roro kpahen ẹdia erha vwẹ ebabọn nana re sa nẹrhẹ esegbuyota wẹn ganphiyọ.

BỌN ESEGBUYOTA WẸN GAN KPAHEN IWAN RẸ ỌVWATA RẸ JIHOVA ỌKIEJE

3-5. (a) Ẹro ọchọchọ vọ yen Eshu guọnọre nẹ wo vwo ni iwan rẹ Jihova? (b) Ẹro vọ yen avwanre vwo ni iwan rẹ Ọghẹnẹ, mavọ yen ọnana djobọte iroro rẹ avwanre? Djudje rọyen.

3 Ẹsosuọ, ofori nẹ avwanre bọn esegbuyota rẹ avwanre kpahen Urhi rẹ Ọghẹnẹ ganphiyọ. Vwevunrẹ ọbe nana, wo yono kpahen iwan rẹ ọvwata rẹ Jihova evo ri shekpahen uruemu. Ẹro vọ yen wo vwo ni ayen? Eshu guọnọre nẹ wo roro nẹ irhi, iwan vẹ iji rẹ Jihova cha nẹrhẹ erọnvwọn iyoyovwin evo va wẹ abọ, ọ je guọnọ nẹ wo no nẹ Jihova vwẹ irhi na vwo gboja kẹ wẹ. Vwo nẹ Idẹn rhe yen Eshu vwọ reyọ ona nana vwo ruiruo, kidie ọ riẹnre nẹ ọ wian mamọ. (Jẹnẹsis 3:1-6) Ona rọyen na cha wian vwẹ oma wẹn? Uruemu wẹn yen che dje ọnana phia.

4 Re vwo ru udje rọyen, roro nẹ wọ yan vwẹ ogba oyoyovwin ọvo, wo de rhi noso nẹ igbẹhẹ ọvo ro kpenu gbere asan wọ cha wan ro ẹbẹre ro chekọ rẹ ogba na. Jẹ ẹbẹre ro chekọ rẹ igbẹhẹ na pha yoyovwin. Ẹsosuọ, wo se roro nẹ igbẹhẹ na gbowọphiyọ egbomọphẹ wẹn. Wo vwo ni ẹbẹre ro chekọ rẹ igbẹhẹ na, wọ da mrẹ okpohrokpo ọvo rọ guọnọ eranvwe ro che mu rọ! Asaọkiephana, wọ rhe mrẹvughe re nẹ ochọnvwe yen igbẹhẹ na hepha. O vwo ọvweghrẹn ọvo ro muoshọ rọ guọnọ mu we rọ? Ota rẹ Ọghẹnẹ si avwanre orhọ: “Jẹn ẹro hiẹ wẹ, rhẹrẹ. Ukọn wẹn Idẹbono na ọ rọ rhẹrẹ kerẹ okpohrokpo rọ guan, rọ guọnọ obo rọ rọ.”​—1 Pita 5:8.

5 Eshu họhọ eranvwe rọ djoma ro mu ihwo rọ. Kidie nẹ Jihova guọnọre nẹ Eshu mu avwanre rọ-ọ, kọyensorọ ọ vwọ kẹ avwanre irhi re chọn avwanre vwọ vrabọ rẹ “ophiẹvwe” buebun rẹ Eshu vwọ wian. (Ẹfesọs 6:11) Ọtiọyena, kọke kọke rẹ avwanre de roro kpahen irhi rẹ Ọghẹnẹ, e jẹ avwanre riẹn nẹ ẹguọnọ yen mu Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ odjuvwu vwọ kẹ avwanre irhi na. Wọ da vwẹ ẹro yena vwo no, irhi na kẹ avwanre ofuvwegbe vẹ omavwerhovwẹn. Odibo Jems de si: “Ohwo rọ nabọ ni urhi na fiotọ, urhi rẹ egbomọphẹ na, rọ nabọ fuẹrẹ . . . ko vwo ebruba vwẹ iruo rọye.”​—Jems 1:25.

6. Die yen idjerhe ro me yovwin wọ vwọ bọn esegbuyota wẹn gan kpahen irhi vẹ iyono rẹ Ọghẹnẹ? Die yen urhi rẹ Kristi na churobọ si?

6 E vwo yeren akpọ nene irhi rẹ Ọghẹnẹ, ọyen idjerhe ro me yovwin a vwọ bọn esegbuyota rẹ avwanre gan kpahen Ojurhi rẹ avwanre vẹ aghwanre rọhẹ evunrẹ irhi rọyen. Kerẹ udje, “urhi ri Kristi” na churobọ si iji rẹ Jesu re vwo yono ihwo efa “imu na ejobi [ro] dje kẹ ovwan na.” (Galesha 6:2; Matiu 28:19, 20) Inenikristi je vwẹ ẹro ọghanghanre vwo ni iji rọ tare nẹ a vwoma kugbe ga Ọghẹnẹ ọkieje, rere a bọn ohwohwo gan. (Hibru 10:24, 25) Urhi rẹ Ọghẹnẹ ji churobọ si ra vwọ nẹrhovwo rhe Jihova ọkieje vwo nẹ ubiudu cha. (Matiu 6:5-8; 1 Tẹsalonaika 5:17) Avwanre da vwẹ iji na vwọba akpọ yerin, avwanre cha rhe mrẹ nẹ irhi na ghene odjekẹ rẹ ẹguọnọ kẹ avwanre. Re vwo nene iji na kẹ avwanre aghọghọ vẹ evunvọnvwẹ ra cha sa mrẹ vwẹ akpọ nana rọ vọnre vẹ ukpokpoma na-a. Esegbuyota wẹn ganphiyọ wo vwo roro kpahen erere wọ mrẹre kidie nẹ wo yeren akpọ wẹn nene irhi rẹ Ọghẹnẹ?

7, 8. Mavọ yen Ota rẹ Ọghẹnẹ phiuduphiyawọ rẹ ihwo ri roro nẹ ayen che se yeren akpọ rẹ ọvwata rẹ ikpe na vwọ yan obaro na-a?

7 Ẹwẹn kpokpo ihwo evo nẹ ọkiọvo, ọke vwọ yanran na, ọ cha bẹn ayen vwọ yan nene irhi rẹ Jihova. Oshọ mu ayen nẹ, ọkiọvo ayen cha sa yọnrọn irhi na-a. Siẹrẹ ẹwẹn ọtiọyen de rhe we, gba karophiyọ eta nana: “Mẹvwẹ Ọrovwohwo Ọghẹnẹ wẹn, ro yono uwe vwọ mrẹ erere, ro sun we vwẹ idjerhe ru wo cha wan na. E ọ dianẹ ke wọ kerhọn rẹ irhi mẹ! Mane ufuoma wẹn ka dia kerẹ urhie, ọvwata wẹn ka dia kerẹ omimi rẹ urhie.” (Aizaya 48:17, 18) Wọ sa ghwọrọ ọke vwo roro kpahen oborẹ eta nana dia ọbọgan te?

8 Jihova karophiyọ avwanre nẹ a cha mrẹ erere siẹrẹ avwanre da kerhọ rọyen. Ọ vuẹ avwanre nẹ ebruphiyọ ivẹ che te avwanre obọ siẹrẹ e de ru ọtiọyen. Ẹsosuọ, ufuoma rẹ avwanre cha dia kerẹ urhie rẹ ame rọyen kpọ-ọ. Ọrivẹ, ọvwata rẹ avwanre cha dia kerẹ ọgbogho rẹ abadi na. Siẹrẹ wo de mudia orhoma rẹ abadi, wo de ni ọgbogho rẹ abadi na rọ mwavwan cha mwavwan kpo, aphro herọ-ọ, wọ riẹnre nẹ ọtiọyen ọ cha ra mwavwan ọkieje. Ọtiọyen ọ ghene hepha! Jihova tare nẹ ọvwata wẹn, kọyen ojẹ wo vwo ru obo ri shephiyọ sa dia bẹdẹ siẹrẹ wọ da kerhọ rọyen. Siẹrẹ wọ da fuevun kẹ Jihova, o che ku we phiyotọ-ọ! (Se Une Rẹ Ejiro 55:22.) Oka rẹ ive tiọyena bọn esegbuyota wẹn gan kpahen Jihova vẹ iwan rẹ ọvwata rọyen?

“RU KERẸ OMIRAGUA”

9, 10. (a) Diesorọ re vwo yeren tedje vwọ dia ẹkẹn rẹ Inenikristi se bru kẹ oma? (b) Idjerhe vọ yen e vwo nenesi rẹ ẹwẹn na vwo toroba omavwerhovwẹn rẹ ohwo?

9 Ẹbẹre rivẹ rẹ iruo ebabọn wẹn, a mrẹrẹ vwẹ Ota rẹ Ọghẹnẹ rọ tare nẹ “e ru kerẹ omiragua.” (Hibru 6:1) Re vwo yeren tedje ọyen omamọ rẹ ẹkẹn rẹ Onenikristi se bru kẹ oma. Asaọkiephana avwanre cha sa dia ihwo re gbare-e, ẹkẹvuọvo avwanre se yeren tedje. Kpobarophiyọ, oma vwerhen Inenikristi siẹrẹ ayen de yerẹn tedje vwẹ ẹga rẹ Jihova. Diesorọ ọ vwọ dia ọtiọyen?

10 Onenikristi rọ rho tedje ọyen ohwo ro muomaphiyọ ẹga rẹ Jihova. Ẹro rẹ Jihova vwo ni erọnvwọn yen ohwo tiọyena ji vwo ni ayen. (Jọn 4:23) Pọl de si: “Otu ri nenesi rẹ ugboma na vwenẹ, iruo rẹ ugboma na ayen ruẹ, ẹkẹvuọvo otu ri nenesi rẹ [“ẹwẹn,” NW ] na, iruo rẹ [“ẹwẹn,” NW ] na kọye ayen ruẹ rhe.” (Rom 8:5) Ohwo vwo nenesi rẹ ugboma hwarhiẹ omavwerhovwẹn rẹ ọmọke cha, kidie omobọ rọyen ọvo yen ọ tẹnroviẹ, o nẹ sherẹ-ẹ, ekuakua rẹ akpeyeren ọvo yen ọ vwọ tua. E vwo nenesi rẹ ẹwẹn na hwarhiẹ omavwerhovwẹn rẹ ọkieje cha, kidie ọ tẹnrovi Jihova rọ dia “Ọghẹnẹ re bruba kẹ na.” (1 Timoti 1:11) Ohwo ro muomaphiyọ ẹga rẹ Ọghẹnẹ vwo omavwerhovwẹn ro vwo ru obo re vwerhen Jihova oma, ọ da tobọ dianẹ o hirharoku ọdavwini. Diesorọ? Ọdavwini kẹ avwanre uphẹn re vwo dje Eshu phiyọ ọvwọrofian, ọ je nẹrhẹ avwanre yọnran gan, rọ dia obo re nẹrhẹ oma vwerhen Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ odjuvwu.​—Isẹ 27:11; se Jems 1:2, 3.

11, 12. (a) Die yen Pọl tare kpahen “ọhọ [re] se vwo vughe emu esiri,” die yen otọ rẹ ubiota ra fan phiyọ “vwo” yẹrẹ yono? (b) Uyono vọ yen a cha vwọ kẹ ugboma na rere ọ sa vwọ rho te omiragua?

11 Ọ guọnọ uyono e ki se yerin tedje. Roro kpahen owọrota nana: “Emuọre ọgangan ọye a vwọ kẹ omiro gua, kẹ eye ri vwo ọhọ ri se vwo vughe emu esiri vẹ ọbrabra.” (Hibru 5:14) Pọl vwọ tanẹ e “vwo” ọhọ re se vwo vughe emu esiri vẹ ọbrabra na, o se mudiaphiyọ ‘e vwo yono oma phiyọ ehaẹha,’ kọyensorọ ọ vwọ vwẹ ubiota rẹ Grik re nyo ọkieje vwẹ asan ra da heha vwẹ orere rẹ Gris vwo ruiruo. Asaọkiephana, gbe roro kpahen oborẹ uyono tiọyena churobọ si.

Ohwo rọ heha nabọ yono oma rọyen

12 Ọke re vwo vwiẹ avwanre, e ji rhi yono ugboma rẹ avwanre-e. Kerẹ udje, ọmọboba riẹn asan ro dju obọ vẹ owọ rọyen ra-a. Kọyensorọ, ọmọboba vwo muẹ abọ vẹ awọ rọyen djuẹ, ọkiọvo ọ tobọ ghwiẹ oma rọyen, ọnana nẹrhẹ ivun miovwo ọmọ na. Memerha na, ko yono ugboma na. Ẹsosuọ, ọmọ na me shọrọ, ọ me rhe ton oyan phiyọ, ọke ọvo de rhi te, ọmọ na kọ djẹ. * Kẹ ohwo rọ heha vwo? Wọ da mrẹ ohwo rọ heha, ro djuoma cha djuẹkpo, jẹ o ruo chọ-ọ, omuẹro nẹ ọ nabọ yono oma phiyọ kerẹ ijini ra riẹn ru. Ihwo tiọyena ghwọrọ ọke vwo yono tavwen ayen ke sa ton ona rẹ oka rẹ eha yena. Baibol na tare nẹ oka rẹ uyono rẹ ugboma tiọyena “vwo eme erere.” Ra vwọ vwẹ Ota rẹ Ọghẹnẹ yono ọhọ re vwo vughe emu yen ma ghanre vrẹ ọ rẹ ugboma!​—1 Timoti 4:8.

13. Mavọ yen e se vwo yono ọhọ re vwo vughe emu esiri rẹ avwanre?

13 Vwevunrẹ ọbe nana, avwanre ta ota kpahen erọnvwọn buebun re cha vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwo yono ọhọ re se vwo vughe emu esiri rere wọ sa vwọ fuevun kẹ Jihova vwevunrẹ ẹga rọyen. Nabọ roro kpahen iyono vẹ irhi rẹ Ọghẹnẹ, nẹrhovwo kpahen ayen wọ reyọ ayen vwo brorhiẹn vwẹ akpeyeren rẹ kẹdẹ kẹdẹ wẹn. Vwẹ orhiẹn-ebro ru wo hirharoku eje, nọ oma wẹn: ‘Iyono yẹrẹ irhi rẹ Baibol vọ yen churobọ si ẹdia nana? Mavọ me sa vwọ reyọ ayen vwo ruiruo? Die yen cha nẹrhẹ oma vwerhen Ọsẹ mẹ rọhẹ odjuvwu?’ (Se Isẹ 3:5, 6; Jems 1:5.) Orhiẹn ru wo bruru eje vwẹ idjerhe tiọyena cha nẹrhẹ ọhọ ru wo se vwo vughe emu esiri kodophiyọ. Oka rẹ uyono tiọyena cha nẹrhẹ wọ gan vwọrẹ ẹwẹn.

14. Urhurusivwe vọ yen ofori nẹ avwanre vwo rere oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ọ rẹ Ọghẹnẹ sa vwọ ganphiyọ, die yen avwanre cha karophiyọ?

14 Vwọrẹ uyota, ọrho rẹ ugboma basan, ẹkẹvuọvo ọrho vwẹ ẹga rẹ Ọghẹnẹ basa-an. Emuọre yen nẹrhẹ ohwo rhua vwẹ ugboma. Kọyensorọ Pọl vwọ ta: “Emuọre ọgangan ọye a vwọ kẹ omiro gua.” Orọnvwọn ọvo rọ sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ bọn esegbuyota wẹn gan yen wo vwo yono Ota rẹ Ọghẹnẹ kọke kọke. Wọ da reyọ obo wo yono vwo ruiruo, ọyen aghwanre, Baibol na tare nẹ ọyena hẹ “ẹtuọhọ rẹ ẹghwanre.” Kọyensorọ o vwo fo nẹ avwanre vwo uvi rẹ urhurusivwe vwọ kẹ uyota ọghanghanre nana rẹ Ọsẹ rẹ avwanre vwọ kẹ avwanre na. (Isẹ 4:5-7; 1 Pita 2:2) Vwọrẹ uyota, e jẹ avwanre kparoma kidie nẹ avwanre vwo erianriẹn yẹrẹ aghwanre rẹ Ọghẹnẹ-ẹ. Ofori nẹ avwanre fuẹrẹn oma rẹ avwanre ọkieje, ọ rha dia ọtiọye-en, omaẹkparọ yẹrẹ orharhe rẹ iruemu efa cha vwẹ owọ muotọ vwevunrẹ ubiudu rẹ avwanre. Pọl de si: “Wa davwe oma rẹ ovwan ni sẹ ovwan churu obọ mu esegbuyota rẹ ovwan na. Wa davwe oma rẹ ovwan.”​—2 Kọrẹnt 13:5.

15. Diesorọ ẹguọnọ vwọ dia obo re ghanre rere oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ọ rẹ Jihova sa vwọ ganphiyọ?

15 Ọ da tobọ dianẹ owian rẹ ebabọn rẹ uwevwin te oba re, uwevwin na guọnọ ẹroevwote rẹ ọkieje. Ẹroevwote vẹ ẹrhuẹrẹ pha ghanghanre, a je sa rhoma bọn ivun efa vwọba uwevwin na. Die yen a guọnọre rere avwanre sa vwọ rho tedje, je serọ rẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ọ rẹ Jihova? Ẹsosuọ, ẹguọnọ. E jẹ ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen Jihova vẹ iniọvo rẹ avwanre ganphiyọ. Avwanre rhe vwo ẹguọnọ-ọ, erianriẹn vẹ owian rẹ avwanre eje cha dia ofefe, ọ cha họhọ edo ghevweghe. (1 Kọrẹnt 13:1-3) Avwanre de vwo ẹguọnọ, avwanre cha rho tedje vwevunrẹ ukoko na, oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ọ rẹ Jihova je cha ganphiyọ.

TẸNROVI IPHIẸROPHIYỌ RẸ JIHOVA VWỌ KẸ AVWANRE

16. Oka rẹ iroro vọ yen Eshu guọnọre nẹ avwanre vwo, die yen Jihova kẹ avwanre rọ vwẹ ukẹcha kẹ avwanre?

16 E jẹ avwanre ji roro kpahen ẹkpo ọvo ro chekọ vwẹ owian rẹ ebabọn wẹn. Rere wọ sa vwọ bọn oma wẹn kerẹ uvi rẹ Onenikristi, ofori nẹ wọ sẹro rẹ iroro wẹn. Eshu rọ dia osun rẹ akpọ nana tẹn ona rọ sa vwọ nẹrhẹ ihwo vwo iroro re chọre kugbe jẹ iphiẹrophiyọ evwo. (Ẹfesọs 2:2) Kirobo ihori dia imuoshọ kẹ urhe ye, eriyin oka rẹ iroro yena je dia imuoshọ kẹ Onenikristi. Ẹkẹvuọvo, oma vwerhen avwanre nẹ Jihova kẹ avwanre orọnvwọn rọ sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre, ọyehẹ iphiẹrophiyọ.

17. Mavọ yen Ota rẹ Ọghẹnẹ dje ọghanrovwẹ rẹ iphiẹrophiyọ?

17 Baibol na djunute ẹbẹre sansan rẹ ekuakua ofovwin rẹ Ọghẹnẹ ra guọnọre nẹ avwanre ku phiyọ rere a sa vwọ họnre vwọso Eshu vẹ akpọ rọyen na. Ẹbẹre ọvo rọ pha ghanghanre vwẹ ekuakua rẹ ofovwin na yen “erhu” rẹ iphiẹrophiyọ. (1 Tẹsalonaika 5:8) Vwẹ ọke rẹ Baibol, isodje riẹnre nẹ ọ cha fobọ ghwu vwẹ ofovwin siẹrẹ o rhe ku erhu rọyen phiyọ-ọ. Ogba yen e vwo ru erhu na, a da rha vwẹ ophiẹn phare evun rọyen, ọtiọyena erhu na kọ kpọ ibiri ra sa kpo uyovwin rẹ isodje na kuẹfia rere o vwo jẹ omaẹkuọn. Kirobo rẹ erhu sẹro rẹ uyovwin na, ọtiọyen yen iphiẹrophiyọ je sa sẹro rẹ ẹwẹn vẹ iroro wẹn.

18, 19. Uvi rẹ udje vọ yen Jesu phi phiyotọ kpahen a vwọ sẹro rẹ iphiẹrophiyọ, mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹrokere?

18 A da ta ota kpahen e vwo vwo iphiẹrophiyọ, Jesu dje uvi rẹ udje kẹ avwanre. Karophiyọ obo rọ rioja rọyen vwẹ ason rọ koba tavwen o ki rhi ghwu. Ugbeyan rọ kẹrerẹ mamọ shẹrẹ fikirẹ igho. Ọfa tobọ sen nẹ ọ riẹnrẹ-ẹ. Igbeyan rọyen ri chekọ djẹ jovwo. Ihwo rẹ orere rọyen vwọsuọ, ayen tare nẹ isodje rẹ Rom vwẹ oja riọ rere o ghwu. Aphro herọ-ọ, o vwo ohwo vuọvo ro hirharoku ọdavwini rọ gan te ọ rẹ Jesu-u. Die yen chọn rọ uko? Hibru 12:2 da vuẹ avwanre: “Ohwo rọ vwi fiki rẹ aghọghọ rọ hẹ obaro kẹ chiri odjadja rẹ [“urhe oja,” NW ] na, ọ davwerhọn rẹ omaẹvuọ na-a, o de rhi tidia obọrhe rẹ ekete rẹ Ọghẹnẹ.” Jesu tẹnrovi “aghọghọ rọ hẹ obaro kẹ.”

19 Aghọghọ vọ yehẹ obaro kẹ Jesu? Ọ riẹnre nẹ o de chirakon, o che toroba orufon rẹ odẹ ọfuanfon rẹ Jihova. O che dje Eshu phiyọ ọvwọrofian. O vwo iphiẹrophiyọ ọfa rọ sa kẹ Jesu aghọghọ vrẹ ọnana-a! Ọ je riẹn nẹ Jihova cha hwosa kẹ fikirẹ akpeyeren rẹ evun-ẹfuọn rọyen, nẹ o rhe che kri-i, ọ cha vwomaba Ọsẹ rọyen. Jesu tẹnrovi iphiẹrophiyọ rẹ aghọghọ yena uvwre rẹ ọke rẹ ojaẹriọ rọyen ejobi. Ofori nẹ avwanre ji ru ọtiọyen. Avwanre ji vwo oka rẹ aghọghọ tiọyena rọhẹ obaro hẹrhẹ avwanre. Jihova brọghọ phiyọ avwanre oma rọ vwọ kẹ avwanre uphẹn re vwo vwobọ vwẹ orufon rẹ odẹ rode rọyen. Avwanre se dje Eshu phiyọ ọvwọrofian siẹrẹ avwanre da rhọnvwe nẹ Jihova dia Osun Rode rẹ avwanre, je sẹro rẹ oma avwanre vwevunrẹ ẹguọnọ rẹ Ọsẹ avwanre, otoro ọdavwini rẹ avwanre hirharoku-u.

20. Die yen sa chọn wẹ uko vwo vwo iroro rẹ abavo?

20 Jihova vwo oruru ọgangan rọ vwọ hwosa kẹ idibo rọyen ri fuevun ga. (Aizaya 30:18; se Malakae 3:10.) O vwo omavwerhovwẹn rọ vwọ kẹ idibo rọyen ojevwe rẹ ubiudu rayen. (Une Rẹ Ejiro 37:4) Ọtiọyena, tẹnrovi iphiẹrophiyọ rọhẹ obaro hẹrhẹ owẹ. Wọ nẹrhẹ orharhe iroro rẹ akpọ rẹ Eshu nana vwẹ owọ muotọ vwẹ udu wẹ-ẹn. Wo de roro nẹ iroro rẹ akpọ na guọnọ vwẹ owọ muotọ vwẹ ẹwẹn yẹrẹ udu wẹn, nẹrhovwo rhe Jihova vwọ kẹ “ufuoma rẹ Ọghẹnẹ rọ nọ ẹruọ ejobi.” Ufuoma ro nẹ obọ rẹ Ọghẹnẹ rhe che sun udu vẹ iroro wẹn.​—Filipae 4:6, 7.

21, 22. (a) Iphiẹrophiyọ vọ yen “urogho rẹ ihwo buebu” cha riavwerhen rọyen? (b) Ẹbẹre vọ vwẹ iphiẹrophiyọ rẹ Inenikristi yen ma ghanre kẹ wẹ, die yen orhiẹn-ebro wẹn?

21 Ọnana uvi rẹ iphiẹrophiyọ rẹ omavwerhovwẹn ro fori nẹ wo roro kpahen! Wọ da dia ọvo usun rẹ “urogho rẹ ihwo buebu” ri che nẹ “ukpokpogho rode na rhe,” roro kpahen oka rẹ akpọ rọhẹ obaro hẹrhẹ owẹ. (Ẹvwọphia 7:9, 14) Siẹrẹ e de si Eshu vẹ emekashe rọyen no nu, wọ cha mrẹ omafuvwe rẹ wo che se vwo ẹruọ rọyen asaọkiephana-a. Ono usun rẹ avwanre na yen vrabọ rẹ umiovwo ra mrẹ vwẹ akpọ Eshu nana? Siẹrẹ umiovwo tiọyena de no nu, mavọ yen ọ cha vwerhen oma te ọke ra da cha rhuẹrẹ akpọ na phiyọ iparadaisi rẹ Jesu vẹ ihwo 144,000 na de che sun nẹ odjuvwu rhe! Oma cha vwerhen avwanre ọke re de che si ega vẹ emiavwe eje no, re che vwo dede ihwo ri che vrẹnushi rhe otọrakpọ, re che vwo yeren akpọ kirobo rẹ Ọghẹnẹ guọnọre! Avwanre da rhe dia ihwo re gbare, avwanre cha mrẹ ebruphiyọ rọ rho vrẹ enana, ọyehẹ “urinrin rẹ egbemọphẹ rẹ emọ rẹ Ọghẹnẹ,” kirobo re veri vwẹ Rom 8:21.

22 Jihova guọnọre nẹ wo vwo egbomọphẹ ru wọ sa rhẹro rọye-en. Ẹme-enyo yen sa nẹrhẹ avwanre vwo egbomọphẹ yena. O rhe fo nẹ avwanre davwẹngba re vwo nyupho rẹ Jihova kẹdẹ kẹdẹ? Vwẹ kidjerhe kidjerhe, gba nabọ tọn oma wẹn phiyọ esegbuyota ọfuanfon na, rere wọ sa vwọ dia vwevunrẹ ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ bẹdẹ!

^ e?ko. 12 Egbaerianriẹn tare nẹ ugboma na vwo ọhọ rọ vwọ riẹn orọnvwọn, ọhọ nana nẹrhẹ avwanre riẹn obo ro fori nẹ avwanre ghwa oma wan kerẹ, asan re mu obọ yẹrẹ owọ phiyọ. Kerẹ udje ọhọ nana yen nẹrhẹ a sa teyen abọ ọ da tobọ dianẹ e rhurhu ẹro. O vwo aye ọvo ro se mudia, yan, yẹrẹ tobọ vrẹn chidia-a, kidie ẹgba rẹ ọhọ nana ghwru vabọ fikirẹ ọga.