1, 2) So pes ačhiľa, sar sas o Pavol the o Barnabaš andre Listra?

 V LYSTRE vládne zmätok. Dvaja cudzinci uzdravili muža, ktorý bol od narodenia chromý, a ten teraz skáče od radosti. Ľudia híkajú od údivu. Považujú týchto mužov za bohov a kňaz boha Dia im prináša vence. Býky fučia a bučia, kým kňaz robí prípravy na ich zabitie. Pavol a Barnabáš hlasno protestujú. Roztrhnú si odevy, vbehnú medzi zástup a prosia ľudí, aby ich neuctievali. Horko-ťažko tento rozohnený zástup zadržia.

² Vtom z pisídskej Antiochie a Ikónia prichádzajú židovskí odporcovia. Zlomyseľným ohováraním sa im darí poštvať obyvateľov Lystry proti Pavlovi a Barnabášovi. Zástup, ktorý ich chcel ešte pred chvíľou uctievať, teraz obstupuje Pavla a hádže doňho kamene, až kým neupadne do bezvedomia. Keď sa na ňom vyvŕšia, odvliekajú jeho dobité telo za brány mesta a nechávajú ho tam, mysliac si, že je mŕtvy.

3) Pal save otazki vakeraha andre kadi kapitola?

³ Čo predchádzalo tejto dramatickej udalosti? Aké poučenie si môžu vziať dnešní hlásatelia dobrej správy z udalostí týkajúcich sa Barnabáša, Pavla a nestálych obyvateľov Lystry? A ako môžu kresťanskí starší nasledovať príklad Barnabáša a Pavla, ktorí verne vytrvávali v službe a „smelo hovorili s mocou od Jehovu“? (Sk. 14:3)

4, 5) Soske o Pavol the o Barnabaš pregele andro Ikonijum u sar lenge odoj sas?

⁴ Niekoľko dní pred opísaným incidentom boli Pavol a Barnabáš vyhnaní z rímskeho mesta Antiochia v Pisídii, kde proti nim židovskí odporcovia poštvali ľudí. Títo dvaja misionári sa však nedali znechutiť a „striasli prach zo svojich nôh“ na svedectvo proti tamojším obyvateľom, ktorí odmietli dobrú správu. (Sk. 13:50–52; Mat. 10:14) Pokojne odišli a nechali týchto odporcov, nech sami nesú následky svojho konania, keď bude Boh účtovať. (Sk. 18:5, 6; 20:26) S neskalenou  radosťou pokračovali vo svojej zvestovateľskej ceste ďalej. Keď prešli asi 150 kilometrov smerom na juhovýchod, prišli na úrodnú náhornú plošinu, ktorá je z jednej strany ohraničená pohorím Taurus a z druhej strany pohorím Sultan.

⁵ Pavol a Barnabáš sa najskôr zastavili v Ikóniu, jednom z najvýznamnejších miest rímskej provincie Galácia, ktoré bolo na rozdiel od iných miest v tej oblasti ovplyvnené gréckou kultúrou. a Žila tu vplyvná židovská komunita a veľmi veľa nežidovských prozelytov. Pavol a Barnabáš podľa svojho zvyku vošli do synagógy a začali zvestovať. (Sk. 13:5, 14) „Hovorili tak presvedčivo, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov.“ (Sk. 14:1)

6) Soske o Pavol the o Barnabaš džanenas avka mište te sikhľarel u sar šaj keras sar on?

⁶ Prečo bol spôsob, akým Pavol a Barnabáš hovorili, taký účinný? Pavol bol studnicou biblickej múdrosti. Vedel majstrovsky objasňovať súvislosti medzi historickými udalosťami, proroctvami a mojžišovským Zákonom, aby dokázal, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. (Sk. 13:15–31; 26:22, 23) Z Barnabáša zas vyžaroval záujem o ľudí. (Sk. 4:36, 37; 9:27; 11:23, 24) Ani jeden, ani druhý sa nespoliehali na vlastné porozumenie, ale hovorili „s mocou od Jehovu“. Ako môžeš napodobňovať týchto misionárov vo svojej zvestovateľskej službe? Dôkladne sa oboznám s Božím Slovom. Pre svojich poslucháčov vyber také biblické texty, ktoré na nich asi najskôr zapôsobia. Hľadaj praktické spôsoby, ako ľuďom, ktorým zvestuješ, poskytnúť útechu a povzbudenie. A keď druhých učíš, nespoliehaj sa na vlastnú múdrosť, ale vždy využívaj moc Jehovovho Slova.

7) (a) So kerel le manušenca e lačhi sprava? (b) Pre soste na kames te bisterel, te vareko andre tiri fameľija na kamel, kaj te ašares le Jehovas?

⁷ Nie všetci v Ikóniu však boli nadšení tým, čo im Pavol a Barnabáš prišli povedať. Lukáš pokračuje: „Židia, ktorí neverili, poštvali proti bratom ľudí z iných národov.“ Pavol a Barnabáš rozpoznali, že je potrebné zostať tam a obhajovať dobrú správu, a tak tam „zostali dlhší čas a smelo hovorili“. Viedlo to k tomu, že „obyvatelia mesta sa rozdelili: niektorí boli za Židov, iní za apoštolov“. (Sk. 14:2–4) Dnes dobrá správa pôsobí na ľudí podobne. Pre niektorých je zjednocujúcou silou, pre iných dôvodom na rozdelenie. (Mat. 10:34–36) Ak je tvoja rodina rozdelená, lebo poslúchaš dobrú správu, pamätaj, že odpor je často len reakciou na nepodložené klebety, ktoré sa šíria medzi ľuďmi, či na otvorené ohováranie. Tvoje dobré správanie môže byť akoby protilátkou proti takémuto jedu a časom môže obmäkčiť srdce tých, ktorí ti odporujú. (1. Petra 2:12; 3:1, 2)

8) Soske o Pavol the o Barnabaš odgele andal o Ikonijum u so lendar sikhľuvas?

 ⁸ O nejaký čas sa odporcovia v Ikóniu tajne dohodli, že Pavla a Barnabáša ukameňujú. Keď sa títo dvaja misionári o ich úkladnom pláne dozvedeli, rozhodli sa presunúť inam, takpovediac do iného zvestovateľského obvodu. (Sk. 14:5–7) Podobne aj dnes si hlásatelia Kráľovstva počínajú s rozvahou. Keď sme terčom slovných útokov, hovoríme so smelosťou. (Fil. 1:7; 1. Petra 3:13–15) Keď však hrozí násilie, dávame si pozor, aby sme zbytočne neriskovali a neurobili niečo, čím by sme svoj život alebo život svojich spoluveriacich zbytočne vystavili nebezpečenstvu. (Prísl. 22:3)

9, 10) Kaj sas e Listra u so džanas pal o manuša, so odoj dživenas?

⁹ Pavol a Barnabáš zamierili do Lystry, rímskeho koloniálneho mesta, ktoré ležalo asi 30 kilometrov na juhozápad od Ikónia. Lystra a pisídska Antiochia boli spriatelené mestá, no v Lystre na rozdiel od Antiochie nežila významná židovská komunita. Hoci obyvatelia Lystry pravdepodobne hovorili po grécky, ich materinským jazykom bola lykaončina. Pavol a Barnabáš začali zvestovať na nejakom verejnom priestranstve, možno preto, že v tomto meste nebola synagóga. Pavol tu uzdravil muža chromého od narodenia, podobne ako kedysi Peter v Jeruzaleme. (Sk. 14:8–10) Po Petrovom zázraku uverilo veľké množstvo ľudí. (Sk. 3:1–10) Pavlov zázrak však viedol k úplne inému výsledku.

¹⁰ Ako sme opísali na začiatku tejto kapitoly, keď chromý muž vyskočil na rovné nohy, zástup pohanov v Lystre si z toho okamžite vyvodil nesprávny záver.  Barnabáša nazvali Diom, najvyšším bohom, a Pavla Hermesom, Diovým synom a hovorcom bohov. (Pozri rámček „ Lystra a kult Dia a Hermesa“.) Barnabáš a Pavol boli odhodlaní pomôcť zástupu pochopiť, že nehovoria a nekonajú z moci pohanských bohov, ale z moci Jehovu, jediného pravého Boha. (Sk. 14:11–14)

11 – 13) (a) So phende o Pavol the o Barnabaš le manušenge andre Listra? (b) So sikhľuvas le lavendar, so vakerenas o Pavol the o Barnabaš?

¹¹ Pavol a Barnabáš napriek dramatickým okolnostiam ďalej hľadali ten najvhodnejší spôsob, ako zapôsobiť na srdce svojich poslucháčov. Lukáš, ktorý túto udalosť zaznamenal, tak vlastne opísal účinný spôsob, ako predkladať dobrú správu pohanom. Všimni si, čím sa ich Pavol a Barnabáš snažili priviesť k premýšľaniu: „Čo to robíte? Aj my sme len obyčajní ľudia. Zvestujeme vám dobrú správu, aby ste sa odvrátili od týchto márností a uctievali živého Boha, ktorý stvoril nebo, zem, more a všetko v nich. V minulosti nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale neprestal o sebe svedčiť tým, že robil dobro: dával vám dážď z neba a úrodné obdobia, sýtil vás pokrmom a napĺňal vaše srdcia radosťou.“ (Sk. 14:15–17)

¹² Aké poučenie si môžeme vziať zo slov, ktorými Pavol a Barnabáš podnecovali svojich poslucháčov k premýšľaniu? Po prvé, nepovažovali sa za nadradených svojim poslucháčom. Nehrali sa na niečo, čo neboli. Naopak, pokorne pripúšťali, že majú rovnaké slabosti ako ich pohanskí poslucháči. Je pravda, že Pavol s Barnabášom dostali svätého ducha, boli oslobodení od falošných náuk a mali nádej, že budú vládnuť s Kristom.  Ale uvedomovali si, že tieto dary môžu dostať aj obyvatelia Lystry, ak budú poslúchať Krista.

¹³ Aký postoj máme my k ľuďom, ktorým zvestujeme? Považujeme ich za rovnocenných? Keď pomáhame druhým dozvedať sa pravdy z Božieho Slova, napodobňujeme Pavla a Barnabáša v tom, že sa nesnažíme získať si obdiv? Charles Taze Russell, vynikajúci učiteľ, ktorý sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia ujímal vedenia vo zvestovateľskom diele, nám dal v tomto smere dobrý príklad. Napísal: „Nechceme žiadne pocty, žiadnu posvätnú úctu pre seba ani pre naše spisy; ani si neželáme, aby nás nazývali reverend alebo rabbi.“ Brat Russell mal podobný pokorný postoj ako Pavol a Barnabáš. Ani my nezvestujeme preto, aby sme si získali slávu, ale preto, aby sme pomáhali ľuďom uctievať „živého Boha“.

14 – 16) Mek save duj veci sikhľuvas olestar, so phende o Pavol the o Barnabaš le manušenge andre Listra?

¹⁴ Zamysli sa teraz nad druhou vecou, ktorú sa môžeme naučiť zo slov Pavla a Barnabáša. Títo misionári boli prispôsobiví. Obyvatelia Lystry na rozdiel od Židov a prozelytov v Ikóniu nevedeli takmer nič o Písme ani o Božom zaobchádzaní s izraelským národom. Žili však v poľnohospodárskej oblasti. Lystra mala mierne podnebie a úrodné polia. Títo ľudia mohli vidieť množstvo dôkazov o Stvoriteľových vlastnostiach, ktoré boli zjavné z takých vecí, ako boli napríklad plodné obdobia, a misionári to využili ako spoločný základ, aby ich priviedli k premýšľaniu. (Rim. 1:19, 20)

¹⁵ Môžeme byť aj my prispôsobiví? Hoci roľník zaseje na viaceré polia rovnaké semeno, musí predtým použiť rôzne spôsoby prípravy pôdy na sejbu. Na niektorom poli už môže byť pôda kyprá a pripravená na siatie. Na inom poli si pôda môže vyžadovať viac prípravy. Podobne aj my sejeme vždy rovnaké semeno – správu o Kráľovstve, ktorá sa nachádza v Božom Slove. Ale ak chceme napodobniť Pavla a Barnabáša, budeme sa snažiť rozoznať okolnosti a náboženské presvedčenie ľudí, ktorým zvestujeme. Podľa toho potom upravíme spôsob, akým im predložíme správu o Kráľovstve. (Luk. 8:11, 15)

¹⁶ Zo správy o Pavlovi, Barnabášovi a obyvateľoch Lystry sa môžeme naučiť ešte jednu vec. Napriek našim najlepším snahám môže niekedy semeno, ktoré sme zasiali, vziať „ten zlý“ alebo semeno môže padnúť na skalnatú pôdu. (Mat. 13:18–21) Ak sa to stane, nezúfaj. Pavol neskôr učeníkom v Ríme pripomenul, že „každý z nás [vrátane každého človeka, s ktorým sa rozprávame o Božom Slove] sa bude zodpovedať Bohu sám za seba“. (Rim. 14:12)

17) Kaj gele o Pavol the o Barnabaš, sar odgele andal o Derbe u soske?

¹⁷ Po tom, čo odporcovia v Lystre vyvliekli Pavla za mesto a nechali ho tam v domnení, že je mŕtvy, obstúpili ho učeníci a on vstal a u niekoho v meste prenocoval. Na druhý deň sa s Barnabášom vydali na 100-kilometrovú cestu do Derbe. Môžeme si predstaviť, ako ťažko sa Pavlovi muselo ísť. Veď ho len pred niekoľkými hodinami kameňovali! A predsa tú namáhavú cestu s Barnabášom zvládli, a keď prišli do Derbe, „urobili tam mnoho učeníkov“. Potom sa vydali na spiatočnú cestu do svojej domovskej základne v sýrskej Antiochii. Nešli však kratšou cestou, ale „vrátili sa do Lystry, Ikónia a [pisídskej] Antiochie“. Prečo? Aby „posilňovali učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere“. (Sk. 14:20–22) Aký úžasný príklad nám dali títo dvaja bratia! Záujmy zboru uprednostnili pred vlastným pohodlím. Cestujúci dozorcovia a misionári v našich dňoch idú v ich šľapajach.

18) Sar vareko ačhel phureder andro zboros?

¹⁸ Okrem toho, že Pavol a Barnabáš posilňovali učeníkov slovom a príkladom, „v každom zbore vymenovali starších“. Hoci boli na túto misionársku cestu „vyslaní svätým duchom“, aj tak sa modlili a postili, keď týchto starších „zverili Jehovovi“. (Sk. 13:1–4; 14:23) Podobne sa to robí aj dnes. Skôr než miestna rada starších odporučí nejakého brata na vymenovanie, na modlitbách zvažuje, či spĺňa biblické požiadavky. (1. Tim. 3:1–10, 12, 13; Tít. 1:5–9; Jak. 3:17, 18; 1: Petra 5:2, 3) To, ako dlho je kresťanom, nie je to najdôležitejšie. Dôležitejšie je, do akej miery v jeho živote pôsobí svätý duch, čo možno vidieť z jeho reči, správania a z toho, akú má povesť. Ako pastier stáda je teda spôsobilý slúžiť len vtedy, keď spĺňa požiadavky na dozorcov, ktoré sú uvedené v Písme. (Gal. 5:22, 23) Zodpovednosť za vymenúvanie dozorcov v zbore má krajský dozorca. (Porovnaj 1. Timotejovi 5:22.)

19) So o phuredera andro zboros džanen u so keren avka sar o Pavol the o Barnabaš?

¹⁹ Vymenovaní starší si uvedomujú, že za to, ako zaobchádzajú so zborom, nesú zodpovednosť pred Bohom. (Hebr. 13:17) Starší sa podobne ako Pavol a Barnabáš ujímajú vedenia vo zvestovateľskom diele. Posilňujú svojich spoluveriacich slovami a ochotne uprednostňujú záujmy zboru pred vlastným pohodlím. (Fil. 2:3, 4)

20) Savi chasna amen hin olestar, te genas pal amare verna phrala?

²⁰ Keď sa Pavol s Barnabášom napokon vrátili do sýrskej Antiochie, na miesto, kde svoju misionársku cestu začali, hovorili o tom, „čo všetko Boh vykonal prostredníctvom nich a ako otvoril iným národom cestu k získaniu viery“. (Sk. 14:27) Keď čítame o vernej službe našich kresťanských bratov a vidíme, ako Jehova požehnal ich úsilie, povzbudzuje nás to, aby sme ďalej „smelo hovorili s mocou od Jehovu“.