1, 2) (a) Pre save dvoležita otazki kampelas te odphenel le veduce zboroske? (b) So pomožinďa le phralenge te kerel lačhes?

 VO VZDUCHU cítiť napäté očakávanie. Apoštoli a starší zhromaždení v tejto miestnosti v Jeruzaleme hľadia jeden na druhého. Cítia, že nastala rozhodujúca chvíľa. Spor o obriezku vyvolal závažné otázky: Sú kresťania povinní dodržiavať mojžišovský Zákon? Má sa robiť medzi židovskými a nežidovskými kresťanmi nejaký rozdiel?

² Títo muži, ktorí sa v kresťanskom zbore ujímajú vedenia, zvážili množstvo dôkazov. V mysli im rezonuje Božie prorocké Slovo, ako aj mocné svedectvo očitých svedkov, ktoré poukazuje na Jehovovo požehnanie. Povedali všetko, čo považovali za potrebné. Dôkazy, ktoré sa postupne nahromadili, sú jednoznačné. Jehovov duch im jasne ukazuje cestu. Nechajú sa ním viesť?

3) So lačho amen ela olestar, te študinaha e sprava andal o Skutki, 15. kapitola?

³ Poslúchnuť vedenie Božieho ducha si od týchto bratov bude vyžadovať skutočnú vieru a odvahu. Riskujú, že židovskí náboženskí vodcovia ich ešte viac znenávidia. Budú tiež musieť čeliť odporu mužov v zbore, ktorí sú rozhodnutí presvedčiť Boží ľud, aby sa vrátil k mojžišovskému Zákonu. Čo vedúci zbor urobí? Pozrime sa. Pri skúmaní tejto správy uvidíme, ako títo muži poskytli vzor, ktorým sa dnes riadi vedúci zbor Jehovových svedkov. Tento vzor by sme mali napodobňovať aj my, keď ako kresťania stojíme v živote pred rôznymi rozhodnutiami a náročnými situáciami.

4, 5) Save lava andal o Devleskero lav leperďa o Jakub?

⁴ Slova sa ujal učeník Jakub, Ježišov nevlastný brat. a Zdá sa, že pri tejto príležitosti stretnutiu predsedal. Jeho slová boli len vyjadrením  stanoviska, ku ktorému zjavne dospel vedúci zbor ako celok. Jakub zhromaždeným mužom povedal: „Simeon nám práve vyrozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová napísané v Prorokoch.“ (Sk. 15:14, 15)

⁵ Reč, ktorú predniesol Simeon, čiže Šimon Peter, a dôkazy, ktoré predložili Barnabáš a Pavol, pravdepodobne Jakubovi pripomenuli súvisiace biblické texty, ktoré osvetľovali rozoberanú otázku. (Ján 14:26) Po tom, čo Jakub povedal, že „s tým sa zhodujú aj slová napísané v Prorokoch“, citoval Amosa 9:11, 12. Táto kniha bola zaradená do časti Hebrejských písiem, ktorá sa bežne nazývala „Proroci“. (Mat. 22:40; Sk. 15:16–18) Môžeš si všimnúť, že slová, ktoré Jakub citoval, sa trochu líšia od slov, ktoré v knihe Amos nachádzame dnes. Je to tak pravdepodobne preto, že Jakub citoval zo Septuaginty, gréckeho prekladu Hebrejských písiem.

6) Sar e Biblija pomožinďa feder te achaľol oleske, pal soste premišľinelas o veduco zboros?

⁶ Jehova prostredníctvom proroka Amosa predpovedal, že príde čas, keď pozdvihne, čiže znovu vybuduje „Dávidov prístrešok“, kráľovskú rodovú líniu vedúcu k mesiášskemu Kráľovstvu. (Ezech. 21:26, 27) Bude sa Jehova opäť zameriavať výlučne na Židov ako národ? Nie. Proroctvo dodáva, že budú zhromažďovaní „ľudia zo všetkých národov“ a tí sa stanú „ľuďmi, ktorí nesú [Božie] meno“. Spomeň si, že Peter práve dosvedčil: „[Boh] neurobil nijaký rozdiel medzi nami [židovskými kresťanmi] a nimi [nežidovskými veriacimi] a očistil ich srdce vierou.“ (Sk. 15:9) Inými slovami, Božou vôľou je, aby sa dedičmi Kráľovstva stali Židia i ľudia z iných národov. (Rim. 8:17; Ef. 2:17–19) Proroctvá nikde nenaznačovali, že nežidovskí veriaci musia byť najprv obrezaní alebo že sa musia stať prozelytmi.

7, 8) (a) Pre soste o Jakub avľa? (b) Sar te achaľol oleske, so phenďa o Jakub?

⁷ Jakub, podnietený dôkazmi z Písma a mocným svedectvom, ktoré počul, predložil na zváženie takýto záver: „Preto si myslím, že by sme nemali zaťažovať ľudí z iných národov, ktorí sa obracajú k Bohu, ale mali by sme im napísať, aby sa úplne vyhýbali všetkému, čo je poškvrnené modlárstvom, a tiež nemravnosti, mäsu zadusených zvierat a krvi. Lebo už oddávna sú v každom meste tí, čo zvestujú z Mojžišových kníh, keď z nich každý sabat nahlas čítajú v synagógach.“ (Sk. 15:19–21)

⁸ Znamenajú slová „preto si myslím“, že Jakub sa možno z pozície predsedajúceho tohto zasadnutia snažil presadiť svoju autoritu nad ostatnými bratmi a svojvoľne rozhodnúť, čo sa má urobiť? To rozhodne nie! Grécky výraz preložený ako „si myslím“ môže znamenať aj „usudzujem“ alebo „som toho názoru“. Jakub určite nechcel ovládať vedúci  zbor, iba bratom predložil na zváženie riešenie založené na dôkazoch, ktoré si vypočuli, a na tom, čo o tejto záležitosti hovorí Písmo.

9) So lačho anďa oda, pre soste o Jakub avľa?

⁹ Bol Jakubov návrh dobrý? Zjavne bol, lebo apoštoli a starší ho prijali. Aké boli jeho výhody? Na jednej strane týmto odporúčaným riešením nezaťažili nežidovských kresťanov tým, že by ich nútili dodržiavať požiadavky mojžišovského Zákona. (Sk. 15:19) Na druhej strane toto riešenie bralo ohľad na svedomie židovských kresťanov, ktorí roky počúvali, ako „z Mojžišových kníh... každý sabat nahlas čítajú v synagógach“. b (Sk. 15:21) Odporúčané riešenie určite posilnilo puto medzi židovskými a nežidovskými kresťanmi. A predovšetkým sa páčilo Bohu Jehovovi, lebo bolo v súlade s jeho postupujúcim zámerom. Aké vynikajúce riešenie problému, ktorý ohrozoval jednotu a blaho celého zboru Božieho ľudu! A aký nádherný príklad pre dnešný kresťanský zbor!

10) Sar o veduco zboros adaďives kerel avka istones sar veduco zboros akor, sar dživenas perša kresťana?

¹⁰ Ako sa píše v predchádzajúcej kapitole, vedúci zbor Jehovových svedkov dnes, tak ako jeho náprotivok v prvom storočí, vo všetkých záležitostiach hľadá vedenie u Jehovu, Zvrchovaného Panovníka, a u Ježiša Krista, Hlavy zboru. c (1. Kor. 11:3) Ako to robí? Albert D. Schroeder, ktorý slúžil vo vedúcom zbore od roku 1974 až do marca 2006, keď dokončil svoj pozemský beh, vysvetlil: „Vedúci zbor sa schádza v stredu a schôdzku začína modlitbou a prosbou o vedenie Jehovovým duchom. Vynakladá sa vážne úsilie, aby riešenie každej záležitosti a každé rozhodnutie bolo v súlade s Božím Slovom, Bibliou.“ Podobne Milton G. Henschel, dlhoročný člen vedúceho zboru, ktorý dokončil svoj pozemský beh v marci 2003, položil absolventom 101. triedy Gileádu, biblickej školy spoločnosti Watchtower, otázku, ktorá ide k podstate veci. Opýtal sa ich: „Je  na zemi aj iná organizácia, ktorej predstavitelia hľadajú rady v Božom Slove, Biblii, skôr ako urobia dôležité rozhodnutia?“ Odpoveď je zrejmá.

11) Sar o phrala andal o veduco zboros dine te džanel aver zborenge, pre soste avle?

¹¹ Vedúci zbor v Jeruzaleme dospel v otázke obriezky k jednomyseľnému rozhodnutiu. Ak však bratia v zboroch mali konať jednotne, bolo potrebné, aby im bolo toto rozhodnutie oznámené jasne a pozitívnym, povzbudzujúcim spôsobom. Ako to mohli bratia z vedúceho zboru najlepšie urobiť? Správa uvádza: „Apoštoli a starší s celým zborom rozhodli, že vyberú spomedzi seba niekoľkých mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Vybrali Judáša, nazývaného Barsabáš, a Sílasa, vedúcich mužov medzi bratmi.“ Okrem toho pripravili list a poslali ho po týchto mužoch, aby mohol byť prečítaný v zboroch v Antiochii, Sýrii a Cilícii. (Sk. 15:22–26)

12, 13) So lačho pes dochudňa oleha, hoj (a) bičhade le Judaš the le Silas, (b) bičhade ľil le veduce zborostar?

¹² Keďže Judáš a Sílas boli „vedúci muži medzi bratmi“, boli plne spôsobilí konať ako zástupcovia vedúceho zboru. To, že bola poslaná skupina štyroch mužov, jasne ukazovalo, že neprinášajú len odpoveď na pôvodnú otázku, ale jednoznačný pokyn vedúceho zboru. Poslanie Judáša a Sílasa malo pomôcť nadviazať blízke vzťahy medzi židovskými kresťanmi v Jeruzaleme a nežidovskými kresťanmi v iných mestách. Aký múdry a láskyplný krok! Nepochybne prispel k pokoju a súladu medzi Božím ľudom.

¹³ List obsahoval jasné pokyny pre nežidovských kresťanov, ktoré sa netýkali len otázky obriezky, ale aj toho, čo musia robiť, ak chcú získať Jehovovu priazeň a jeho požehnanie. Najdôležitejšia časť listu znela: „Svätý duch a my sami sme rozhodli, že vám nebudeme pridávať nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: treba sa úplne vyhýbať všetkému, čo je obetované modlám, krvi, mäsu zadusených zvierat a nemravnosti. Ak sa tohto budete chrániť, bude sa vám dobre dariť. Posielame vám srdečné pozdravy!“ (Sk. 15:28, 29)

14) Sar oda, hoj le Jehovaskero ľudos ľikerel jekhetane andre kada svetos?

¹⁴ Dnes medzi viac ako ôsmimi miliónmi Jehovových svedkov, ktorí slúžia vo vyše 100000 zboroch po celej zemi, vládne jednota v náukách i v konaní. Ako je taká jednota možná, zvlášť keď si uvedomíme, že dnešný svet je plný rozdeľujúcich názorov a vládne v ňom chaos? Jednota je predovšetkým výsledkom jasného a jednoznačného vedenia, ktoré Ježiš Kristus, Hlava zboru, poskytuje prostredníctvom „verného  a rozvážneho otroka“, čiže vedúceho zboru. (Mat. 24:45–47) Jednota je tiež výsledkom toho, že celosvetové bratstvo ochotne spolupracuje s vedúcim zborom a riadi sa jeho vedením.

15, 16) Ke soste ľigenďa oda, sar o phrala odphende pre otazka, či pes te del te občhinel u soske oda avka dopeľa?

¹⁵ Zo správy v Skutkoch sa ďalej dozvedáme, že keď vyslaní bratia z Jeruzalema dorazili do Antiochie, „zvolali zhromaždenie a odovzdali im list“. Ako antiochijskí bratia zareagovali na pokyny, ktoré dostali od vedúceho zboru? „Keď [list] prečítali, všetkých to veľmi potešilo a povzbudilo.“ (Sk. 15:30, 31) Okrem toho Judáš a Sílas „posilnili bratov mnohými povzbudzujúcimi slovami“. (Sk. 15:32) V tomto zmysle boli títo dvaja muži „prorokmi“ – tými, ktorí oznamujú Božiu vôľu –, rovnako ako boli prorokmi nazvaní aj Barnabáš, Pavol a ďalší. (Sk. 13:1; 2. Mojž. 7:1, 2)

¹⁶ Celý postup pri riešení vzniknutej otázky mal zjavne Jehovovo požehnanie, vďaka ktorému sa dospelo k jej úspešnému vyriešeniu. Čo bolo hlavným faktorom v dosiahnutí pozitívneho výsledku? Nepochybne ním bolo jasné usmernenie od vedúceho zboru, ktoré bolo poskytnuté v pravý čas a ktoré bolo založené na Božom Slove a na vedení svätým duchom. K pozitívnemu výsledku prispelo aj to, že rozhodnutie bolo zborom oznámené láskyplným spôsobom.

17) So ajso keren o krajska služobňika adaďives avka sar o Pavol, o Barnabaš, o Judaš the o Silas?

¹⁷ Vedúci zbor Jehovových svedkov dnes koná podľa tohto vzoru a v pravý čas poskytuje celosvetovému bratstvu vedenie. Keď urobí nejaké rozhodnutie, oznámi ho zborom jasne a priamo, napríklad prostredníctvom krajských dozorcov. Títo obetaví bratia cestujú z jedného zboru do druhého a poskytujú bratom jasné usmernenie a vrúcne povzbudenie. Podobne ako Pavol a Barnabáš trávia veľa času v službe a „vyučujú a s mnohými ďalšími hlásajú dobrú správu o Jehovovom slove“. (Sk. 15:35) Tak ako Judáš a Sílas „posilňujú bratov mnohými povzbudzujúcimi slovami“.

18) Sar le Devleskero ľudos dureder radisaľol le Jehovaskere lačhipnastar?

¹⁸ A čo zbory? Ako sa môžu zbory na celej zemi aj naďalej tešiť z pokoja a harmónie v dnešnom rozdelenom svete? Spomeň si, že učeník Jakub neskôr napísal: „Múdrosť zhora je predovšetkým čistá, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať... Ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokojných podmienkach pre tých, ktorí pôsobia pokoj.“ (Jak. 3:17, 18) Nevieme, či mal Jakub na mysli toto konkrétne zasadnutie  v Jeruzaleme, alebo nie. Ale z našej úvahy o udalostiach zaznamenaných v 15. kapitole Skutkov jasne vyplýva, že Jehovovo požehnanie môže byť iba tam, kde je jednota a spolupráca.

19, 20) (a) Sostar dičhol, hoj andre antijochijsko zboros sas smirom the ľikerenas jekhetane? (b) So akana šaj kerenas o Pavol the o Barnabaš?

¹⁹ Bolo úplne zjavné, že v antiochijskom zbore teraz zavládol pokoj a jednota. Bratia v Antiochii sa nezačali s bratmi z Jeruzalema hádať, ale cenili si ich návštevu. Správa pokračuje: „Po istom čase sa s [Judášom a Sílasom] bratia rozlúčili, zaželali im pokoj a oni sa vrátili k tým, čo ich vyslali“, teda späť do Jeruzalema. d (Sk. 15:33) Môžeme si byť istí, že aj bratia v Jeruzaleme sa tešili, keď im Judáš a Sílas rozprávali o svojej ceste. Vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti svoju úlohu úspešne splnili.

²⁰ Pavol a Barnabáš, ktorí zostali v Antiochii, sa teraz mohli zamerať na to, aby sa príkladne ujímali vedenia vo zvestovateľskom diele, rovnako ako to dnes robia krajskí dozorcovia, keď navštevujú zbory, o ktoré sa starajú. (Sk. 13:2, 3) Aké požehnanie je to pre Boží ľud! Ako však Jehova ďalej používal a žehnal týchto dvoch horlivých zvestovateľov? To uvidíme v nasledujúcej kapitole.