Pieseň č. 98
Rozsievať semeno Kráľovstva
1. Nuž, poďte, vy otroci Boží,
vy zástupy mu oddaných.
On zveril nám dielo tak veľké,
tak choďme v stopách Majstrových.
Siať semená pravdy, polievať ich
je úlohou každého z nás,
prinášať obeť chvály, ovocie pier,
a tak múdro si vykúpiť čas.
2. Žiaľ, niektoré semená padnú
do sŕdc stvrdnutých na skalu.
Aj keď krátku chvíľu snáď rastú,
čas odhalí túžbu pravú.
Keď chamtivosť v srdci slovo dusí,
na Boha ľudia zabudnú.
Keď semená na dobrú pôdu padnú,
hojnú úrodu vždy prinesú.
3. Aj na tebe záleží veľmi,
či to dielo dnes úspech má.
A láskavosť, úcta a láska
ti srdcia ľudí otvoria.
Tých nových zbav strachu, pomôž im rásť,
vždy prejavuj smelosť i takt.
A sám budeš môcť potom radostne žať;
dobrá pôda vždy výnos svoj dá.
(Pozri aj Mat. 13:19–23; 22:37.)