Pieseň č. 127
Miesto, na ktoré si položil svoje meno
1. Pán Jehova, je to česť veľká,
dom stavať pre meno tvoje.
My túžime obete priniesť,
nech sláva a chvála ti znie.
No čokoľvek by sme ti dali,
to všetko aj tak ti patrí;
tú prácu a úsilie, dary —
keď dať smieme, nás vždy teší.
(REFRÉN)
Tu stojí dom, čo je len tvoj,
dnes zbor ti ho zasvätí.
Nech tvoje meno je na ňom,
nech je tvoj, nech vždy ťa ctí.
2. My chceme ťa, Otče, ctiť všetkým,
nech chvála ten dom naplní.
Nech slávu ti vzdávajú ďalší,
kiež zástup sa k nám pripojí.
O miesto uctievania sväté
sa s láskou stará tu každý.
Veď túžime, nech dlho stojí,
tým svedectvo tiež podporí.
(REFRÉN)
Tu stojí dom, čo je len tvoj,
dnes zbor ti ho zasvätí.
Nech tvoje meno je na ňom,
nech je tvoj, nech vždy ťa ctí.
(Pozri aj 1. Kráľ. 8:18, 27; 1. Par. 29:11–14; Sk. 20:24.)
