JEHOVA vedel, že ten, ktorý je mu najdrahší, bude trpieť a jedného dňa zomrie. Túto pravdu naznačuje proroctvo zapísané v 1. Mojžišovej 3:15. Mohol Boh ľuďom nejako ukázať, čo bude preňho znamenať prinesenie takejto obete? Biblia to ilustruje na skutočnej udalosti. Boh požiadal Abraháma, aby obetoval svojho milovaného syna Izáka.

Abrahám mal veľkú vieru. Pripomeňme si, že Boh mu sľúbil, že Osloboditeľ, čiže Semeno, príde z Izákovej rodovej línie. Abrahám sa poslušne chystal obetovať Izáka, keďže bol presvedčený, že Boh ho môže vzkriesiť, ak by to bolo potrebné. Ale anjel, ktorého Boh poslal, Abraháma v poslednej chvíli zadržal. Boh verného patriarchu pochválil za ochotu obetovať to najdrahšie, čo mal, a zopakoval mu svoje sľuby.

Izák mal neskôr dvoch synov, Ezaua a Jakoba. Jakob si na rozdiel od Ezaua cenil duchovné veci a bol za to odmenený. Boh mu zmenil meno na Izrael a Izraelových 12 synov sa stalo hlavami izraelských kmeňov. Ale ako sa z tejto rodiny stal veľký národ?

Bol to výsledok radu udalostí, ktorý sa začal odvíjať, keď väčšina Jakobových synov žiarlila na mladšieho brata Jozefa. Predali ho do otroctva, a tak sa dostal do Egypta. Ale Boh tomuto vernému a odvážnemu mladíkovi žehnal. Jozef prežil hrozné útrapy, časom mu však egyptský vládca, faraón, zveril veľkú moc. Bolo to práve včas, lebo keď nastal hlad, poslal Jakob niektorých svojich synov do Egypta nakúpiť potraviny. A všetky potraviny mal na starosti Jozef! Po dramatickom stretnutí Jozef kajúcnym bratom odpustil a zariadil, aby sa celá rodina presťahovala do Egypta. Dostali veľmi dobré územie, kde sa mohli rozrastať a kde sa im mohlo dariť. Jozef pochopil, že Boh zasiahol do udalostí tak, aby splnil svoje sľuby.

Zostarnutý Jakob dožil svoj život v Egypte obklopený rozrastajúcou sa rodinou. Na smrteľnej posteli predpovedal, že sľúbené Semeno, čiže Osloboditeľ, sa narodí v rodovej línii jeho syna Júdu a bude mocným vládcom. Po rokoch, keď Jozef zomieral, prorokoval, že Boh raz vyvedie Jakobovu rodinu z Egypta.

(Založené na 1. Mojžišovej, 20. až 50. kapitole, a na Hebrejom 11:17–22.)