PRESNE ako Jehova predpovedal, po Šalamúnovom odpadnutí od čistého uctievania bol Izrael rozdelený. Šalamúnov syn a následník Rechoboám bol drsný. Preto sa desať izraelských kmeňov vzbúrilo a vytvorilo severné izraelské kráľovstvo. Dva kmene zostali verné kráľovi na Dávidovom tróne v Jeruzaleme a vytvorili južné judské kráľovstvo.

Dejiny oboch kráľovstiev boli búrlivé, a to hlavne vinou neposlušných kráľov, ktorí nemali vieru. S Izraelom to bolo ešte horšie ako s Judskom, lebo jeho králi podporovali falošné uctievanie od samého začiatku. Stále sa vracal k nesprávnemu konaniu aj napriek zázrakom takých prorokov, ako boli Eliáš a Elizeus, ktorí dokonca vzkriesili mŕtvych. Napokon Boh pripustil, aby ho zničili Asýrčania.

Judsko existovalo ešte niečo vyše sto rokov po zničení Izraela, ale aj toto kráľovstvo Boh potrestal. Varovanie Božích prorokov poslúchlo len niekoľko judských kráľov, ktorí sa potom pokúsili priviesť národ späť k Jehovovi. Napríklad Joziáš začal Judsko očisťovať od falošného uctievania a opravovať Jehovov chrám. Keď sa našiel originál Božieho Zákona odovzdaného cez Mojžiša, na Joziáša to hlboko zapôsobilo, a tak svoju reformu zintenzívnil.

Žiaľ, nástupcovia Joziáša nenasledovali jeho dobrý príklad. Preto Jehova pripustil, aby Judsko dobyli Babylončania a zničili Jeruzalem i jeho chrám. Prežijúci boli odvedení do vyhnanstva v Babylone. Boh predpovedal, že vyhnanstvo potrvá 70 rokov. Judsko bolo celý ten čas opustené, kým ako bolo sľúbené, sa národ nevrátil do svojej krajiny.

Ale nijaký kráľ z Dávidovej rodovej línie nemal vládnuť, pokým nezavládne sľúbený Osloboditeľ, predpovedaný Mesiáš. Väčšina kráľov, ktorí sedeli na Dávidovom tróne v Jeruzaleme, svojimi skutkami potvrdila, že nedokonalí ľudia nie sú schopní dobre vládnuť. To bude schopný iba Mesiáš. Preto poslednému z vtedajších kráľov z Dávidovej rodovej línie Jehova povedal: „Zlož korunu... A čo sa [Kráľovstva predstavovaného korunou] týka, istotne nebude patriť nikomu, kým nepríde ten, kto má zákonné právo, a tomu [ho] dám.“ (Ezechiel 21:26, 27)

(Založené na 1. Kráľov, 2. Kráľov, 2. Paralipomenon, 10. až 36. kapitole, a na Jeremiášovi 25:8–11.)