1. KAPITOLA

Ako sa rozprávať s rodičmi?

„Veľmi som chcela povedať rodičom o svojich pocitoch, ale nevedela som to vyjadriť — a oni ma ani nenechali dohovoriť. Stálo ma to toľko síl a neviedlo to k ničomu!“ ​(Rosa)

KEĎ si bol malý a potreboval si s niečím poradiť, rodičia boli zrejme prví, za kým si utekal. Povedal si im o všetkom, či už to bolo dôležité, alebo nie. Bez zábran si im hovoril o svojich pocitoch i o tom, čo si myslíš. A keď ti niečo poradili, dôveroval si im.

Ale teraz máš možno pocit, že rodičia ti vôbec nerozumejú. „Raz som sa pri večeri rozplakala a povedala som rodičom, čo ma trápi,“ hovorí Edie. „Rodičia ma síce počúvali,  ale nemala som pocit, že ma chápu.“ Ako sa to skončilo? „Odišla som do svojej izby a plakala som ešte viac!“

Niekedy sa zas možno rozhodneš, že sa rodičom s niečím nezveríš. „S rodičmi sa rozprávam o mnohých veciach,“ hovorí Christopher. „Ale som rád, že niekedy nevedia o všetkom, o čom premýšľam.“

Je na tom niečo zlé, ak si chceš niečo nechať pre seba? Nemusí to tak byť — pokiaľ druhých nezavádzaš. (Príslovia 3:32) No či už sa zdá, že rodičia ťa nechápu, alebo ty sa s nimi o niečom nemáš chuť baviť, jedna vec je istá: s rodičmi sa potrebuješ rozprávať a oni zas potrebujú vedieť, čo si myslíš a čo cítiš.

Nevzdávaj to!

V určitých ohľadoch sa komunikácia s rodičmi dá prirovnať k jazde autom. Keď narazíš na prekážku, nevzdáš to — budeš hľadať inú cestu. Zamysli sa nad dvomi príkladmi.

PREKÁŽKA Č. 1 Potrebuješ sa s rodičmi porozprávať, ale máš pocit, že ťa nepočúvajú. „Je pre mňa ťažké rozprávať sa s otcom,“ hovorí Lea. „Niekedy mu niečo hovorím a on sa po chvíli opýta: ‚Prepáč, čo si hovorila?‘“

OTÁZKA: Čo má Lea robiť, keď sa potrebuje porozprávať o nejakom probléme? Má najmenej tri možnosti.

 Možnosť A

Rozkričať sa. Lea zvýši hlas a nahnevane otcovi povie: „Ja ti chcem niečo dôležité povedať a ty ma vôbec nepočúvaš!“

Možnosť B

Prestať sa s otcom rozprávať. Lea to jednoducho vzdá a nebude o svojom probléme hovoriť.

Možnosť C

Počkať na vhodnejšiu chvíľu a začať o tom hovoriť znova. Lea sa s otcom porozpráva neskôr alebo mu napíše list, v ktorom mu svoj problém vysvetlí.

Ktorú možnosť by si podľa teba mala Lea vybrať? ․․․․․

Rozoberme si teraz tieto možnosti a zamyslime sa, k čomu by asi viedli.

Lein otec rozmýšľa o niečom inom, a tak si nevšimol, že jeho dcéra má nejaký problém. Preto ak si Lea vyberie možnosť A a zvýši hlas, otec nepochopí, prečo tak reaguje. Táto možnosť by teda zrejme neviedla k tomu, že by ju začal počúvať. Okrem toho taká reakcia by bola prejavom neúcty. (Efezanom 6:2) Je zjavné, že táto cesta k vytúženému cieľu nevedie.

Hoci vybrať si možnosť B by možno bolo najľahšie riešenie, nie je to práve najmúdrejšie. Prečo? Lebo „kde niet  dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány“. (Príslovia 15:22) Ak má Lea úspešne zvládnuť svoje problémy, potrebuje sa s otcom rozprávať. A ak jej má otec nejako pomôcť, potrebuje vedieť, čo prežíva. Keby prestala s otcom komunikovať, nepomohlo by to ani jej, ani jemu.

Keď si však Lea vyberie možnosť C, nenechá sa prekážkou zastaviť, ale pokúsi sa o svojom probléme porozprávať s otcom inokedy. A pokiaľ sa rozhodne napísať mu list, možno sa jej uľaví hneď. Napísanie listu jej tiež môže pomôcť sformulovať, čo presne chce povedať. Otec sa z listu dozvie, čo sa mu snažila povedať, a to mu môže pomôcť lepšie pochopiť, čo ju ťaží. Teda možnosť C pomôže tak Lei, ako aj jej otcovi.

Popremýšľaj, či má Lea ešte nejaké ďalšie možnosti. Ak ti nejaká napadne, napíš ju sem. Napíš tiež, k čomu by asi viedla.

․․․․․

PREKÁŽKA Č. 2 Rodičia sa s tebou chcú rozprávať, ale tebe sa veľmi nechce. „Neznášam, keď po ťažkom dni v škole prídem domov a hneď ma zasypú otázkami,“ hovorí Sarah. „Najradšej by som na školu zabudla, ale naši sa  hneď začnú vypytovať: ‚Aký si mala deň? Bolo všetko v poriadku?‘“ Rodičia sa nepochybne pýtajú s tými najlepšími úmyslami, no Sarah sa sťažuje: „Je pre mňa ťažké hovoriť o škole, keď som unavená a vystresovaná.“

OTÁZKA: Čo môže Sarah v tejto situácii urobiť? Podobne ako Lea v predchádzajúcom prípade, aj ona má najmenej tri možnosti.

Možnosť A

Odmietnuť rozprávať sa. Sarah povie: „Dajte mi pokoj! Teraz nemám chuť rozprávať sa.“

Možnosť B

Premôcť sa a rodičom odpovedať. Hoci sa Sarah cíti vystresovaná, premôže sa a rodičom na otázky neochotne odpovie.

Možnosť C

Rozhovor o škole odsunúť na inokedy a začať sa rozprávať o niečom inom. Sarah navrhne, že o škole by sa mohli porozprávať neskôr, keď sa bude cítiť lepšie. Potom sa s úprimným záujmom opýta: „A aký deň ste mali vy? Čo ste dnes robili?“

Ktorú možnosť by si podľa teba mala Sarah vybrať? ․․․․․

Aj teraz preskúmajme jednotlivé možnosti i to, k čomu by asi každá z nich viedla.

Sarah je vystresovaná a nemá chuť rozprávať sa. Keď si však vyberie možnosť A, jej stres sa nezmierni a navyše ju bude mrzieť, že rodičom odsekla. (Príslovia 29:11)

 Ani rodičia nebudú nadšení jej prudkou reakciou a nepoteší ich ani to, že sa s nimi odmietla rozprávať. Môžu mať dokonca podozrenie, že niečo tají. A možno budú o to viac naliehať, aby sa im zverila — čo ju, samozrejme, vystresuje ešte viac. Teda v konečnom dôsledku táto možnosť nepovedie k vytúženému výsledku.

Možnosť B je zjavne o niečo lepšia než možnosť A. Sarah sa so svojimi rodičmi aspoň rozpráva. Ale keďže nevládne uvoľnená atmosféra, ani ona, ani jej rodičia nedosiahnu to, čo by chceli — pokojnú, otvorenú komunikáciu.

Ale ak sa Sarah rozhodne pre možnosť C, bude sa cítiť lepšie, pretože rozhovor o škole sa odloží na inokedy. Jej rodičia budú radi, že sa s nimi chce rozprávať, a tak budú spokojní aj oni. Táto možnosť pravdepodobne prinesie najlepšie výsledky, lebo obe strany uplatnia zásadu z Filipanom 2:4, kde sa píše: „Nehľaďte každý len na vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných!“ ​(Nový zákon v modernom jazyku)

 Vyjadruj sa tak, aby ťa pochopili správne

Pamätaj, že to, čo povieš, a to, čo z toho rodičia pochopia, nemusí byť vždy to isté. Napríklad rodičom sa zdá, že máš zlú náladu, a tak sa ťa spýtajú prečo. Ty im povieš: „Nechcem o tom hovoriť“, ale oni to môžu pochopiť ako: „Nedôverujem vám natoľko, aby som sa vám zveril. Porozprávam sa o tom so svojimi priateľmi, nie s vami.“ Teraz si predstav, že stojíš pred nejakým náročným problémom a tvoji rodičia ti chcú pomôcť. Skús doplniť prázdne riadky.

Ak povieš: „Nerobte si starosti. To zvládnem aj sám.“

Rodičia to môžu pochopiť ako: ․․․․․

Lepšie by bolo povedať napríklad: ․․․․․

Na čo by si mal predovšetkým pamätať? Starostlivo voľ slová. Hovor s rodičmi úctivým tónom. (Kolosanom 4:6) Považuj ich za svojich spojencov, nie za nepriateľov. A uznaj jednu vec: Ak máš zvládnuť náročné situácie, potrebuješ mať spojencov čo najviac.

V ĎALŠEJ KAPITOLE

Čo ak nemáš problém rozprávať sa s rodičmi, ale vaše rozhovory sa obyčajne končia hádkou?

KĽÚČOVÝ BIBLICKÝ TEXT

„Moje slová idú z úprimného srdca a moje pery poctivo vravia, čo vedia.“ ​(Jób 33:3, Evanjelický preklad)

TIP

Ak je pre teba ťažké sadnúť si s rodičmi a povedať im o svojom probléme, povedz im o ňom, napríklad keď spolu niekam idete alebo cestujete, alebo keď spolu nakupujete.

VEDEL SI... ?

Práve tak ako pre teba môže byť ťažké hovoriť s rodičmi o vážnych témach, aj oni môžu pri takých témach cítiť rozpaky alebo mať pocit, že sa o tom nedokážu s tebou porozprávať.

MÔJ PLÁN

Keď nabudúce nebudem mať chuť rozprávať sa s rodičmi, zareagujem tak, že ․․․․․

Ak mama alebo otec bude trvať na tom, aby sme sa rozprávali o niečom, o čom práve nebudem mať chuť hovoriť, poviem: ․․․․․

Čo sa chcem opýtať rodičov: ․․․․․

ČO MYSLÍŠ?

● Akú úlohu zohráva v dobrej komunikácii správne načasovanie? (Príslovia 25:11)

● Prečo stojí za námahu rozprávať sa s rodičmi? (Jób 12:12)

[Zvýraznený text na strane 10]

„Komunikovať s rodičmi nie je vždy jednoduché, ale keď sa im zveríš a porozprávaš sa s nimi, spadne ti kameň zo srdca.“ ​(Devenye)

[Obrázok na strane 8]

Podobne ako pri zátarase na ceste hľadáš iný spôsob, ako sa dostať do cieľa, aj pri komunikácii s rodičmi môžeš nájsť spôsob, ako prekonať prekážky