16. KAPITOLA

Je normálne takto žialiť?

Hoci táto kapitola hovorí o smrti rodiča, rozoberané zásady môžu pomôcť, aj keď zomrie iný člen rodiny alebo blízky priateľ.

„Keď mi zomrela mama, pripadala som si úplne stratená a cítila som obrovskú prázdnotu. Bola to ona, kto našu rodinu stmeľoval.“ ​(Karyn)

ASI len máločo ťa v živote zasiahne silnejšie ako smrť rodiča. Ak ti zomrel jeden z rodičov, možno ťa zaplavili pocity, aké si dovtedy nepoznal. Brian, ktorý mal iba 13 rokov, keď jeho otec zomrel na infarkt, hovorí: „V tú noc, keď sa to stalo, sme nedokázali nič iné, len sa objať a plakať.“ Natalie, ktorej ako desaťročnej zomrel otec na rakovinu, spomína:  „Nevedela som, ako sa mám cítiť. A tak som necítila nič. Akoby som nemala žiadne emócie.“

Smrť blízkeho človeka pôsobí na každého inak. Aj Biblia hovorí, že „každý“ má „svoju pohromu a svoju bolesť“. (2. Paralipomenon 6:29) Preto skús opísať, ako smrť rodiča zapôsobila na teba. Napíš, (1) ako si sa cítil, keď si sa o smrti svojho rodiča dozvedel, a (2) ako sa cítiš teraz. *

1. ․․․․․

2. ․․․․․

Tvoje odpovede možno odhaľujú, že tvoje emócie sa aspoň do určitej miery začali stabilizovať. A to je normálne. Neznamená to, že na svojho rodiča zabúdaš. Na druhej strane z tvojich odpovedí môže vyplývať, že tvoje pocity sú stále rovnako intenzívne, alebo dokonca ešte intenzívnejšie. Možno ťa zármutok zaplavuje ako vlny, ktoré sa vzdúvajú a občas sa nečakane  privalia a s veľkou silou narazia na breh. I to je normálne — a to aj v prípade, že od smrti tvojho rodiča prešli už roky. Nech už to cítiš akokoľvek, otázkou je, ako sa s tým môžeš vyrovnať.

Nebráň sa slzám! Keď sa vyplačeš, môže sa ti uľaviť. Možno sa však cítiš ako Alicia, ktorá mala 19 rokov, keď jej zomrela mama. Hovorí: „Myslela som si, že ak dám otvorene najavo, čo cítim, druhí si pomyslia, že mám slabú vieru.“ Ale zamysli sa: Ježiš Kristus bol dokonalý človek, ktorý mal silnú vieru v Boha. A predsa mu „vyhŕkli slzy“, keď videl tých, ktorí smútili nad smrťou jeho blízkeho priateľa Lazara. (Ján 11:35) Preto sa nebráň slzám. Plač neznamená, že ti chýba viera! Alicia vraví: „Napokon som plakala. A veľa. Každý deň.“ *

Snaž sa prekonať pocity viny. Karyn, ktorá mala 13, keď jej zomrela mama, spomína: „Pred spaním som vždy vybehla hore za mamou a dala  jej pusu na dobrú noc. Raz som to nespravila a nasledujúce ráno mama zomrela. Hoci to môže niekomu pripadať čudné, obviňovala som sa za to, že som v ten posledný večer za ňou nešla — i za to, čo sa stalo na druhý deň ráno. Otec totiž šiel na služobnú cestu a sestre a mne povedal, aby sme občas vybehli hore a pozreli sa na mamu. Ale my sme dlho spali. Keď som vošla do spálne, mama už nedýchala. Cítila som sa hrozne, lebo keď otec odchádzal, bola v poriadku!“

Aj ty sa možno podobne ako Karyn obviňuješ, že si niečo neurobil inak. Možno si to stále vyčítaš a dookola si hovoríš, čo by bolo, keby... ‚Keby som len bol presvedčil otca, aby zašiel k lekárovi!‘ ‚Keby som sa len išla pozrieť na mamu skôr!‘ Ak ťa trápia takéto myšlienky, uvedom si jednu vec: Je normálne, ak ti je ľúto, že si niečo neurobil inak. Keby si bol vedel, čo sa stane, určite by si to bol urobil. No ty si to nevedel. Preto tvoje pocity viny nie sú namieste. Nie si zodpovedný za smrť svojho rodiča! *

Hovor o svojich pocitoch. V Prísloviach 12:25 sa píše, že ‚láskavé slovo poteší‘. (Preklad A. Boteka) Ak budeš svoje pocity v sebe dusiť, môže byť pre teba ťažšie vyrovnať  sa so zármutkom. Keď však o nich budeš hovoriť s niekým, komu dôveruješ, môže ťa potešiť láskavými, povzbudzujúcimi slovami vo chvíľach, keď to budeš najviac potrebovať.

Rozprávaj sa s Bohom. Pravdepodobne sa budeš cítiť oveľa lepšie, keď si v modlitbe ‚vyleješ srdce‘ pred Jehovom. (Žalm 62:8) Modlitba nie je len akási upokojujúca terapia. Obraciaš sa v nej na ‚Boha každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. (2. Korinťanom 1:3, 4) Boh nás utešuje napríklad prostredníctvom svojho Slova, Biblie. (Rimanom 15:4) Čo keby si si vypísal biblické verše, ktoré sú pre teba útechou, a mal ich stále poruke? *

Zármutok nepominie zo dňa na deň, ale Biblia nám môže poskytnúť útechu. Uisťuje nás totiž, že v novom svete, ktorý Boh sľubuje, „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:3, 4) Možno aj ty zisťuješ, že keď uvažuješ o takýchto sľuboch, pomáha ti to vyrovnať sa so stratou rodiča.

[Poznámky pod čiarou]

KĽÚČOVÝ BIBLICKÝ TEXT

„[Boh] zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:4)

TIP

Pri prekonávaní zármutku ti môže veľmi pomôcť, keď si budeš zapisovať, o čom v súvislosti s rodičom, ktorého si stratil, premýšľaš.

VEDEL SI... ?

Plač nie je prejavom slabosti. Dokonca aj takí silní muži ako Abrahám, Jozef a Dávid plakali, keď boli zarmútení. (1. Mojžišova 23:2; 50:1; 2. Samuelova 1:11, 12; 18:33)

MÔJ PLÁN

Keď na mňa doľahne smútok, urobím toto: ․․․․․

Čo sa chcem opýtať svojho žijúceho rodiča: ․․․․․

ČO MYSLÍŠ?

● Prečo je dobré premýšľať o pekných chvíľach, ktoré si zažil s rodičom, ktorého si stratil?

● Prečo môže byť pri vyrovnávaní sa so smútkom užitočné, keď si budeš zapisovať, o čom premýšľaš?

[Zvýraznený text na strane 112]

„Všetky pocity som dusil v sebe. Určite by bolo lepšie, keby som o nich hovoril. Asi by som sa s tým ľahšie vyrovnal.“ ​(David)

 [Rámček/obrázok na strane 113]

CHANTELLE

„Môj ocko bol chorý asi päť rokov a jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. Mala som 16, keď si vzal život. Po jeho smrti mamička so mnou i s mojím starším bratom hovorila o všetkom, čo sa dialo. Dokonca sme jej pomáhali rozhodnúť sa vo veciach súvisiacich s pohrebom. To nám pomohlo ľahšie to zvládnuť. Myslím, že deti nemajú rady, keď pred nimi niečo taja, zvlášť keď ide o také závažné veci, ako bola táto. Časom som dokázala otvorene hovoriť o ockovej smrti. Vždy, keď sa mi chcelo plakať, proste som niekam odišla alebo zašla za nejakou dobrou priateľkou a vyplakala sa. Moja rada je: Ak cítite, že o tom potrebujete hovoriť, zájdite za niekým z rodiny či za priateľmi. Nebojte sa dať svoj žiaľ najavo tak, ako to v tej chvíli potrebujete.“

[Rámček/obrázok na stranách 113, 114]

LEAH

„Keď som mala 19, moja mamička dostala silnú mozgovú príhodu a tri roky nato zomrela. Po jej smrti som si myslela, že musím byť silná. Čo by ocko robil, keby som sa zosypala? To by bolo to posledné, čo potreboval. Keď som bola malá, mamička bola vždy pri mne, keď som sa necítila dobre. Pamätám si dotyk jej rúk,  keď skúšala, či nemám horúčku. Veľa vecí mi bolestne pripomína, že tu už nie je. Mám sklon potláčať svoje pocity, ale to nie je dobré. A tak si niekedy prezerám fotografie len preto, aby som sa vyplakala. Pomáha mi aj to, keď sa vyrozprávam priateľom. Biblia sľubuje, že tí, ktorí zomreli, budú vzkriesení do pozemského raja. (Ján 5:28, 29) Keď sa zameriavam na nádej, že sa s mamičkou znova stretnem, a na to, čo musím robiť, aby som to mohla zažiť, môj zármutok sa zmierňuje a bolesť je znesiteľnejšia.“

[Rámček/obrázok na strane 114]

BETHANY

„Chcela by som mať spomienku na to, ako ockovi hovorím, že ho ľúbim. Som si istá, že som mu to povedala, ale nepamätám sa na to, a tak veľmi by som si to priala. Mala som iba päť rokov, keď zomrel. Ocko dostal v spánku mozgovú príhodu a hneď ho previezli do nemocnice. Keď som sa ráno prebudila, dozvedela som sa, že zomrel. Zozačiatku ma vždy rozrušilo, keď sa o ňom hovorilo. Ale neskôr som rada počúvala, keď niekto hovoril o zážitkoch s ním, lebo mi to pomáhalo lepšie ho spoznať. Všetkým, ktorí stratili rodiča, chcem poradiť, aby sa v spomienkach radi vracali ku každej chvíli, ktorú s ním prežili, a aby si svoje spomienky zapísali, aby na ne nezabudli. A robte všetko, čo môžete, aby ste si posilňovali vieru, a tak mohli byť pri tom, keď bude váš rodič v Božom novom svete vzkriesený.“

 [Rámček na strane 116]

Pracovný list

Zapisuj si, o čom premýšľaš

Zapíš si niektoré pekné spomienky, ktoré máš na svojho rodiča. ․․․․․

Napíš si, čo ťa mrzí, že si svojmu rodičovi nepovedal, kým bol nažive. ․․․․․

Predstav si, že máš mladšieho súrodenca, ktorý sa po smrti rodiča trápi pocitmi viny. Napíš, čo by si mu povedal, aby si ho utešil. (Môže ti to pomôcť správne sa postaviť k vlastným pocitom viny.) ․․․․․

Napíš si dve alebo tri veci, ktoré by si chcel vedieť o svojom rodičovi, ktorý už nežije, a potom svojho druhého rodiča popros, aby ste sa o niečom z toho porozprávali. ․․․․․

Prečítaj si Skutky 24:15. Ako ti nádej predložená v tomto verši môže pomôcť vyrovnať sa so smrťou rodiča? ․․․․․

[Obrázok na strane 115]

Zármutok môže byť ako vlny, ktoré sa niekedy nečakane privalia a s veľkou silou narazia na breh