Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 1

“Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”

“Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”

YITSO NƐƐ MLI SANE

Epɛiɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ni Yesu tsɔɔ lɛ amli

1, 2. Mɛni Yesu bɔfoi lɛ ateŋ mɛi etɛ nu akɛ Yehowa diɛŋtsɛ wie, ni te amɛfee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ?

 KƐ́ Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ fã bo akɛ ofee nɔ ko lɛ, te obaafee onii yɛ he ohã tɛŋŋ? Ekɔɔɔ he eko nɔ ni ekɛɛ ofee lɛ, aso ohe etswaŋ shi kɛfeŋ? Ekã shi faŋŋ akɛ obaafee tsɔ!

2 Be ni aye afi 32 Ŋ.B. Hehoo gbi jurɔ lɛ agbe naa gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, Yesu bɔfoi lɛ ateŋ mɛi etɛ—Petro, Yakobo, kɛ Yohane—ná niiashikpamɔ ko ni tamɔ nakai. (Kanemɔ Mateo 17:1-5.) Be ni amɛkɛ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ yɔɔ “gɔŋ ni kwɔ ko nɔ” lɛ, amɛna Yesu yɛ ninaa ko mli akɛ ŋwɛi Maŋtsɛ ni awo ehiɛ nyam. Ninaa lɛ fee tamɔ shihilɛ ni miiya nɔ diɛŋtsɛ, ni no hã Petro ka akɛ ebaaná mli gbɛfaŋnɔ. Petro hiɛ wiemɔ kɛkɛ ni atatu ko bakete amɛnɔ. Kɛkɛ ni Petro kɛ bɔfoi krokomɛi ni fata ehe lɛ nu nɔ ko ni adesai fioo ko pɛ enu pɛŋ—Yehowa diɛŋtsɛ gbee. Be ni Yehowa ewie kɛma nɔ mi akɛ e-Bi ji Yesu lɛ sɛɛ lɛ, Yehowa gba mli kpoo ekɛɛ: “Nyɛboa lɛ toi.” Bɔfoi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ tsu nii. Amɛbo nibii ni Yesu tsɔɔ amɛ lɛ toi, ni amɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ koni amɛfee nakai.—Bɔf. 3:19-23; 4:18-20.

Yesu wie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he waa fe bɔ ni ewie saji krokomɛi fɛɛ ahe

3. Mɛni hewɔ Yehowa sumɔɔ ni wɔbo e-Bi lɛ toi lɛ, ni mɛɛ sane ehe baahia ni wɔpɛi mli?

3 Aŋma nakai wiemɔi—“Nyɛboa lɛ toi”—lɛ awo Biblia lɛ mli koni wɔná he sɛɛ. (Rom. 15:4) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yesu ji Yehowa naawielɔ, ni be fɛɛ be ni Yesu baagbele enaa etsɔɔ nii lɛ, etsɔɔ nibii ni e-Tsɛ lɛ taoɔ ni wɔle. (Yoh. 1:1, 14) Akɛni Yesu wie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji Mesia nɔyeli ni yɔɔ ŋwɛi ni Kristo Yesu kɛ ehefatalɔi nɔyelɔi 144,000 lɛ feɔ emli bii lɛ he fe saji krokomɛi hewɔ lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ wɔpɛi sane ni he hiaa nɛɛ mli fitsofitso. (Kpoj. 5:9, 10; 14:1-3; 20:6) Shi klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔpɛi nɔ hewɔ ni Yesu wie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he babaoo nakai lɛ mli wɔkwɛ.

“Nɔ ni Eyi Tsui Obɔ̃ Kɛteke nɔ Lɛ . . .”

4. Mɛni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ kã etsui nɔ waa?

4 Maŋtsɛyeli lɛ kã Yesu tsui nɔ waa. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ nakai? Ejaakɛ mɔ daaŋ wiemɔ hãa anaa nɔ ni yɔɔ etsuiŋ—no tsɔɔ akɛ ajɛɔ wɔwiemɔ mli ayɔseɔ nɔ pɔtɛɛ ni kã wɔtsui nɔ. Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ni eyi tsui obɔ̃ kɛteke nɔ lɛ, no nɔŋŋ naabu wieɔ.” (Mat. 12:34) Yesu ŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni ená lɛ kɛwie Maŋtsɛyeli lɛ he. Awie Maŋtsɛyeli lɛ he yɛ Mateo, Marko, Luka, kɛ Yohane Sanekpakpai lɛ amli nɔ ni fa fe shii 100, ni amɛteŋ saŋŋ ji nɔ ni jɛ Yesu diɛŋtsɛ naa. Ekɛ Maŋtsɛyeli lɛ fee eshiɛmɔ lɛ saneyitso ekɛɛ: “Esa akɛ miyajajeɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ maji krokomɛi hu, ejaakɛ no hewɔ atsu mi.” (Luka 4:43) Be ni atee Yesu shi po lɛ, etee nɔ ewie Maŋtsɛyeli lɛ he etsɔɔ ekaselɔi lɛ. (Bɔf. 1:3) Eyɛ faŋŋ akɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he hiɛsɔɔ yi Yesu tsuiŋ obɔ̃ kɛteke nɔ, ni no kanya lɛ ni ewie he lɛ.

5-7. (a) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ kã Yehowa tsui nɔ waa? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ahã. (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ kã wɔtsui nɔ waa?

5 Maŋtsɛyeli lɛ kã Yehowa hu tsui nɔ waa. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ? Kaimɔ akɛ, Yehowa tsu e-Bi koome lɛ kɛba je nɛŋ; nibii fɛɛ ni Yesu wie ni etsɔɔ lɛ jɛ Yehowa ŋɔɔ. (Yoh. 7:16; 12:49, 50) Yehowa nɔŋŋ ji mɔ ni hã aŋmala Yesu wala shihilɛ kɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he saji fɛɛ ni yɔɔ Sanekpakpai ejwɛ lɛ amli lɛ. Bo lɛ, ŋɔɔ be fioo kɛsusu nɔ ni no tsɔɔ lɛ he okwɛ.

Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Ani Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kã mitsui nɔ?’

6 Ŋɔɔ lɛ akɛ ooto mfonirii ni oweku lɛ esha oowo abɔm ko mli. Mfonirii babaoo yɛ ni obaanyɛ okɛwo abɔm lɛ mli, shi fɛɛ nyɛŋ aya mli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni obaafee? Obaahala mfonirii lɛ ateŋ nɔ ni okɛbaawo mli. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Sanekpakpai lɛ tamɔ abɔm ni akɛ mfonirii woɔ mli, amɛhãa wɔnaa mɔ ni Yesu ji jogbaŋŋ. Jeee nɔ fɛɛ nɔ ni Yesu wie loo efee be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ mɛi ni ŋmala Sanekpakpai lɛ ni amɛŋmala. (Yoh. 20:30; 21:25) Moŋ lɛ, Yehowa mumɔ lɛ kudɔ amɛ ni amɛŋmala wiemɔi kɛ nifeemɔi ni baaye abua wɔ koni wɔle yiŋtoo hewɔ ni Yesu bashiɛ, kɛ nɔ ni kã Yehowa tsui nɔ fe fɛɛ lɛ. (2 Tim. 3:16, 17; 2 Pet. 1:21) Akɛni Sanekpakpai lɛ amli eyi obɔ̃ kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he saji ni Yesu tsɔɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ kã Yehowa tsui nɔ waa. Bo lɛ, susumɔ he okwɛ—aso enɛ etsɔɔɔ akɛ Yehowa miisumɔ ni wɔle nɔ̃ tuuntu ni e-Maŋtsɛyeli lɛ tsɔɔ?

7 Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Ani Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kã mitsui nɔ?’ Kɛ́ ekã wɔtsui nɔ lɛ, wɔhe baatswa shi kɛbo nibii ni Yesu wie kɛ nibii ni etsɔɔ yɛ bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa hã, gbɛ nɔ ni ebaatsɔ eba, kɛ be ni ebaaba lɛ ahe lɛ atoi.

“Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”—Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

8. Mɛɛ wiemɔi Yesu kɛtsu nii kɛtsɔɔ bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa hã lɛ mli?

8 Hã wɔsusu sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ he wɔkwɛ. Yesu kɛ wiemɔi ni kɔneɔ mɔ yiŋ, ni mli kã shi faŋŋ tsu nii kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa kɛ nɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ baatsu. Nibimɔi kpawo yɛ nakai sɔlemɔ lɛ mli. Emli klɛŋklɛŋ etɛ lɛ kɔɔ nibii ni Yehowa baafee lɛ ahe—egbɛ́i lɛ hetsemɔ, e-Maŋtsɛyeli lɛ baa, kɛ esuɔmɔnaa nii ni ebaahã afee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ. (Kanemɔ Mateo 6:9, 10.) Tsakpãa kã nakai nibimɔi etɛ lɛ ateŋ. Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Yehowa baatsɔ etse egbɛ́i lɛ he, ni ehã afee esuɔmɔnaa nii.

9, 10. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baatsɔ aba? (b) Mɛɛ Biblia shiwoo okpaa gbɛ waa akɛ eba mli?

9 Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baatsɔ aba? Kɛ́ wɔsɔle akɛ, “Omaŋtsɛyeli lɛ aba” lɛ, belɛ wɔmiibi koni Maŋtsɛyeli lɛ abatsu saji ahe nii. Kɛ́ Maŋtsɛyeli lɛ ba lɛ, ebaaye shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ. Ebaajie shihilɛ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ amrɔ nɛɛ, ní adesai anɔyelii fɛɛ fata he lɛ, ni ekɛ jalɛ jeŋ hee baaba. (Dan. 2:44; 2 Pet. 3:13) Kɛkɛ lɛ, be ni Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ baatsɔ paradeiso. (Luka 23:43) Abaatee mɛi fɛɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kaimɔ mli lɛ ashi kɛba wala mli, ni amɛbaana amɛsuɔlɔi ekoŋŋ. (Yoh. 5:28, 29) Adesai ni baahi shi yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii anaa lɛ baaye emuu, ni amɛbaahi shi kɛya naanɔ. (Kpoj. 21:3-5) No sɛɛ lɛ, abaafee Yehowa Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ amrɔ nɛɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ! Aso oshweee akɛ obaana Biblia mli shiwoi nɛɛ amlibaa? Ohiɛ akakpa nɔ akɛ, be fɛɛ be ni osɔleɔ koni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aba lɛ, no tsɔɔ akɛ oobi koni nakai shiwoi ni nɔ bɛ lɛ aba mli.

10 Eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ‘bako’ ní ebaahã sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ aba mli. Nɔ hewɔ ji akɛ, adesai anɔyelii kã he amɛmiiye nɔ, ni jalɛ jeŋ hee lɛ bako. Kɛ̃lɛ, sane kpakpa ko yɛ. Ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi, taakɛ wɔbaasusu he yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ. Amrɔ nɛɛ, hã wɔsusu nɔ ni Yesu wie yɛ be ni Maŋtsɛyeli lɛ baabɔi nɔyeli yɛ ŋwɛi lɛ kɛ be ni ebaaba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he wɔkwɛ.

Mɛɛ Be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Baabɔi Nɔyeli?

11. Mɛni Yesu hã ale yɛ be ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaje shishi eye nɔ lɛ he?

11 Ekɔɔɔ he eko bɔ ni kaselɔi lɛ ekomɛi yakpa gbɛ hã lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ejeŋ nɔyeli shishi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. (Bɔf. 1:6) Yesu wie abɛbuai srɔtoi enyɔ komɛi yɛ nɔ ni shɛɛɛ afii enyɔ mli. Hã wɔsusu saji ni yɔɔ nakai abɛbuai lɛ amli lɛ he wɔkwɛ.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ abɛbua ni kɔɔ ŋmaa kɛ jwɛi lɛ he lɛ tsɔɔ akɛ atooo Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B.?

12 Abɛbua ni kɔɔ ŋmaa lɛ kɛ jwɛi lɛ he. (Kanemɔ Mateo 13:24-30.) Yesu wie abɛbua nɛɛ, ekolɛ yɛ afi 31 Ŋ.B. shishijee gbɛ, ni no sɛɛ lɛ egbala mli etsɔɔ ekaselɔi lɛ. (Mat. 13:36-43) Naa sane oti ni yɔɔ abɛbua lɛ mli kɛ eshishinumɔ: Yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, Abonsam baadũ jwɛi (amale Kristofoi) efutu ŋmaa (“Maŋtsɛyeli lɛŋ bii,” loo Kristofoi ni afɔ amɛ mu) lɛ mli. Abaaŋmɛ ŋmaa lɛ kɛ jwɛi lɛ fɛɛ gbɛ koni amɛkwɛ̃, ni amɛbaaya nɔ amɛdara kɛyashi nikpamɔ be, ni ji “je nɛŋ naagbee lɛ” baashɛ. Kɛ́ nikpamɔ be lɛ je shishi lɛ, abaabua jwɛi lɛ naa. No sɛɛ lɛ, abaabua ŋmaa lɛ hu naa. No hewɔ lɛ, abɛbua lɛ miitsɔɔ akɛ jeee klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. Maŋtsɛyeli lɛ baabɔi nɔyeli, moŋ lɛ ja ŋmaa kɛ jwɛi lɛ fɛɛ edara egbe naa dã. Ni nakai pɛpɛɛpɛ eba lɛ; ŋmaa kɛ jwɛi lɛ dara amɛgbe naa, ni nikpamɔ be lɛ je shishi yɛ afi 1914.

13. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu kɛhã kɛtsɔɔ akɛ jeee kɛ́ eku esɛɛ kɛtee ŋwɛi nɔŋŋ ni abaawo lɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ?

13 Abɛbua ni kɔɔ benai lɛ ahe. (Kanemɔ Luka 19:11-13.) Yesu wie abɛbua nɛɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. be ni enyiɛ gbɛ kɛmiiya Yerusalem nɔ ni ji naagbee nɔ lɛ. Etoibolɔi lɛ ekomɛi yasusu akɛ, kɛ́ amɛshɛ Yerusalem nɔŋŋ lɛ ebaato e-Maŋtsɛyeli lɛ shishi. Bɔ ni afee ni ejaje susumɔ nɛɛ koni ehã amɛle akɛ ebaahé be kpalaŋŋ dani abaato Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ, Yesu kɛ ehe to “ablade ko” ni dom kɛtee “maŋsɛɛ shɔŋŋ ni eyaŋɔ emaŋtsɛyeli” lɛ he. a Yɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ, “maŋsɛɛ shɔŋŋ” lɛ ji ŋwɛi, he ni e-Tsɛ lɛ baahã lɛ hewalɛ koni eye nɔ akɛ Maŋtsɛ yɛ lɛ. Kɛ̃lɛ, Yesu le akɛ jeee kɛ́ eku esɛɛ kɛtee ŋwɛi nɔŋŋ ni abaawo lɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Moŋ lɛ, ebaata shi yɛ Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ emɛ kɛyashi be ni ato lɛ baashɛ. Taakɛ eba lɛ lɛ, emɛ afii ohai babaoo.—Lala 110:1, 2; Mat. 22:43, 44; Heb. 10:12, 13.

Mɛɛ Be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Baaba?

14. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ ehã sane ni ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi ejwɛ bi lɛ lɛ hetoo? (b) Mɛni Yesu gbalɛ lɛ mlibaa hãa wɔleɔ yɛ ba ni eba lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he?

14 Gbii fioo komɛi dani agbe Yesu lɛ, ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi ejwɛ bi lɛ akɛ: “Mɛni baafee be ni oba lɛ kɛ shihilɛ gbɛjianɔtoo lɛ naagbee gbii lɛ he okadi lɛ?” (Mat. 24:3, NW; Mar. 13:4) Yesu kɛ gbalɛ ni kɔɔ nibii pii ahe ni anaa yɛ Mateo yitso 24 kɛ 25 lɛ hã amɛ hetoo. Yesu tsɔɔ nibii srɔtoi ni baaya nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ ni baakadi be, ni ji “be ni eba lɛ.” Be ni Yesu eba lɛ kɛ be ni Maŋtsɛyeli lɛ baabɔi nɔyeli lɛ baaje shishi yɛ be kome mli; ni ebaaba naagbee be ni Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ekpele shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ. Wɔyɛ odaseyelii babaoo ni maa nɔ mi akɛ Yesu gbalɛi nɛɛ ná amɛmlibaa kɛjɛ afi 1914 tɔ̃ɔ. b No hewɔ lɛ, nakai afi lɛ nɔ be ni eba lɛ je shishi, ni Maŋtsɛyeli lɛ bɔi nɔyeli.

15, 16. Namɛi wiemɔi ni ji “yinɔ nɛɛ” damɔ shi kɛhã?

15 Belɛ, mɛɛ be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaba mɔ? Yesu etsɔɔɔ be pɔtɛɛ ni Maŋtsɛyeli lɛ baaba. (Mat. 24:36) Kɛ̃lɛ, ewie nɔ ko ni hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ etsɛŋ kwraa ni ebaaba. Yesu tsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ baaba be ni “yinɔ nɛɛ” ena gbalɛ okadi lɛ mlibaa. (Kanemɔ Mateo 24:32-34.) Namɛi wiemɔ ni ji “yinɔ nɛɛ” damɔ shi kɛhã? Hã wɔpɛi Yesu wiemɔ lɛ mli jogbaŋŋ wɔkwɛ.

16 “Yinɔ nɛɛ.” Ani mɛi ni heee yeee lɛ ahe Yesu wieɔ lɛ? Dabi. Susumɔ mɛi ni no mli lɛ ekɛwieɔ lɛ he okwɛ. Yesu gba gbalɛ nɛɛ etsɔɔ ebɔfoi lɛ ateŋ mɛi fioo ‘pɛ’ ni “ba eŋɔɔ” lɛ. (Mat. 24:3, NW) No mli lɛ, etsɛŋ ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baafɔ bɔfoi lɛ mu. Agbɛnɛ hu, kadimɔ nɔ ni ba dani ewie wiemɔi nɛɛ. Dani Yesu baawie “yinɔ nɛɛ” he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Shi nyɛkasea agbamitso abɛ ni ebuɔ lɛ: be ni eniji lɛ efrɔke ni ebɔi baai fũmɔ lɛ, nyɛle akɛ latsa be lɛ eshɛ etã. Nakai nɔŋŋ nyɛ hu, be ni nyɛaana nii nɛɛ fɛɛ lɛ, nyɛlea akɛ eshɛ agbói lɛ anaa etã.” Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ—jeee mɛi ni heee yeee lɛ—ji mɛi ni baana nibii ni egba lɛ, ni amɛbaayɔse nɔ ni nakai nibii lɛ tsɔɔ, akɛ “eshɛ agbói lɛ anaa etã” lɛ. No hewɔ lɛ, be ni Yesu wie “yinɔ nɛɛ” he lɛ, no mli lɛ eewie esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe.

17. Mɛni wiemɔi ni ji “yinɔ” kɛ “nii nɛɛ fɛɛ” lɛ tsɔɔ?

17 “Hoŋ, akɛ ja nii nɛɛ fɛɛ eba mli dã.” Mɛɛ gbɛ nɔ wiemɔi nɛɛ baatsɔ aba mli? Dani wɔbaahã hetoo lɛ, ehe miihia ni wɔle nibii enyɔ komɛi: nɔ ni wiemɔi ni ji “yinɔ” kɛ “nii nɛɛ fɛɛ” lɛ tsɔɔ. Bei pii lɛ, wiemɔ ni ji “yinɔ” lɛ kɔɔ mɛi ni eye afii srɔtoi ní banina amɛhe ní hi shi yɛ be pɔtɛɛ ko mli lɛ ahe. Afii ni yinɔ ko kɛhiɔ shi lɛ sɛɛ etsɛɛɛ fe nine, ni ebaa naagbee. (2 Mose 1:6) Wiemɔ ni ji “nii nɛɛ fɛɛ” lɛ damɔ shi kɛhã nibii ni baaya nɔ kɛjɛ afi 1914 kɛyashi “amanehulu babaoo” lɛ, ní Yesu gba fɔ̃ shi akɛ ebaaba mli be ni eba lɛ.—Mat. 24:21.

18, 19. Te esa akɛ wɔnu Yesu wiemɔi ni ji “yinɔ nɛɛ” shishi wɔhã tɛŋŋ, ni te wɔbaamu sane naa wɔhã tɛŋŋ?

18 Belɛ, te esa akɛ wɔnu Yesu wiemɔ ni ji “yinɔ nɛɛ” shishi wɔhã tɛŋŋ? Yinɔ lɛ damɔ shi kɛhã kui enyɔ ni feɔ mɛi ni afɔ amɛ mu ni banina amɛhe—klɛŋklɛŋ kuu lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu ni na okadi lɛ mlibaa lɛ shishijee yɛ afi 1914 lɛ, ni kuu ni ji enyɔ lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu ni banina klɛŋklɛŋ kuu lɛ yɛ be ko mli. Kɛhooo kwraa lɛ, kuu ni ji enyɔ lɛ mli bii lɛ ekomɛi baahi wala mli ní amɛna amanehulu babaoo ni baaba lɛ shishijee. Kui enyɔ nɛɛ feɔ yinɔ kome, ejaakɛ amɛnina amɛhe yɛ be ko mli be ni amɛji Kristofoi ni afɔ amɛ mu. c

19 Te wɔbaanyɛ wɔmu sane naa wɔhã tɛŋŋ? Ojogbaŋŋ, wɔle akɛ okadi ni tsɔɔ akɛ Yesu miiye nɔ yɛ ŋwɛi lɛ eje kpo faŋŋ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Agbɛnɛ hu, wɔmiina akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ wala mli lolo, ni fata “yinɔ nɛɛ” he lɛ miigbɔlɔ; kɛ̃lɛ amɛ fɛɛ amɛgboiŋ ni amanehulu babaoo lɛ baaje shishi. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ, etsɛŋ kwraa ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaba ni ebaaye shikpɔŋ lɛ nɔ! Kwɛ miishɛɛ ni wɔbaaná be ni wɔnaa sɔlemɔ ni Yesu tsɔɔ wɔ, ni ji “Omaŋtsɛyeli lɛ aba” lɛ mlibaa!

20. Mɛɛ saji ni he hiaa waa wɔbaasusu he yɛ wolo nɛɛ mli, ni mɛni mli wɔbaapɛi yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

20 Nyɛkahãa wɔhiɛ kpaa wiemɔ ni Yehowa diɛŋtsɛ jɛ ŋwɛi ewie yɛ e-Bi lɛ he lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ, ewie akɛ: “Nyɛboa lɛ toi.” Ákɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, wɔmiisumɔ waa akɛ wɔbo nakai gbɛtsɔɔmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã lɛ toi. Ekã wɔtsui nɔ waa akɛ wɔbaale nibii fɛɛ ni Yesu wie kɛ nibii fɛɛ ni etsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ. Nibii ni nakai Maŋtsɛyeli lɛ efee momo kɛ nibii ni ebaafee wɔsɛɛ lɛ ji saji ni he hiaa waa ni wɔbaasusu he yɛ wolo nɛɛ mli. Yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ baapɛi nibii ni yɔɔ miishɛɛ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ he yɛ ŋwɛi lɛ amli.

a Ekolɛ, Yesu abɛbua lɛ hã etoibolɔi lɛ kai Arkelao, Herode Kpeteŋkpele lɛ bi lɛ. Dani Herode baagbo lɛ, ehã ale akɛ ebi Arkelao ji mɔ ni baaye Yudea kɛ hei krokomɛi lɛ anɔ. Kɛ̃lɛ, dani Arkelao baabɔi nɔyeli lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ ehe bahia koni efã gbɛ kakadaŋŋ kɛya Roma bɔ ni afee ni Augusto Kaisare akpɛlɛ enɔ dã.

b Kɛhã enɛ he saji krokomɛi lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? yitso 9 lɛ.

c Mɔ fɛɛ mɔ ni afɔ lɛ mu be ni klɛŋklɛŋ kuu lɛ—mɛi ni afɔ amɛ mu ni na “kɔ̃ɔmɔi lɛ abɔimɔ” loo okadi lɛ shishijee yɛ afi 1914 lɛ—mli naagbee mɔ kwraa lɛ gbo sɛɛ lɛ, fataaa “yinɔ nɛɛ” he.—Mat. 24:8.