Prejsť na článok

Prejsť na obsah

1. KAPITOLA

„Nech príde tvoje kráľovstvo“

„Nech príde tvoje kráľovstvo“

V SKRATKE

Čo o Božom Kráľovstve učil Ježiš

1., 2. a) Čo Jehova povedal trom Ježišovým apoštolom? b) Ako apoštoli zareagovali na Jehovove slová?

 PREDSTAV SI, že by ti niečo prikázal sám Jehova. Ako by to na teba asi zapôsobilo? Netúžil by si ho poslúchnuť bez ohľadu na to, čo by od teba žiadal? Určite áno!

2 Práve to zažili traja Ježišovi apoštoli Peter, Jakub a Ján. (Prečítajte Matúša 17:1–5.) Niekedy po Pesachu v roku 32 n. l. boli s Ježišom na „vysokom vrchu“ a tam videli svojho Pána v budúcom postavení slávneho nebeského Kráľa. Peter sa do videnia tak vžil, že túžil niečo podniknúť. Kým hovoril, vytvoril sa nad nimi oblak. Potom Peter spolu s ostatnými jasne počuli niečo, čo v celých dejinách počula len hŕstka ľudí: hlas samého Boha. Jehova sa najskôr prihlásil k svojmu Synovi a potom výslovne povedal: „Počúvajte ho.“ Apoštoli tento príkaz poslúchli. Počúvali, čo Ježiš učil, a viedli k tomu aj druhých. (Sk. 3:19–23; 4:18–20)

Ježiš nehovoril o ničom inom častejšie ako o Božom Kráľovstve

3. a) Prečo Jehova chce, aby sme počúvali jeho Syna? b) Na čo sa teraz pozrieme bližšie?

3 Slová „počúvajte ho“ boli do Biblie zapísané kvôli nám. (Rim. 15:4) Prečo? Lebo Ježiš je Boží Hovorca a zakaždým, keď vyučoval, sústredil sa na niečo, čo nás chcel naučiť jeho Otec. (Ján 1:1, 14) O ničom inom nehovoril častejšie ako o Božom Kráľovstve, nebeskej mesiášskej vláde, v ktorej s ním bude vládnuť 144 000 jeho spoluvládcov. Nie je to dobrý dôvod, aby sme sa na túto veľmi dôležitú tému pozreli bližšie? (Zjav. 5:9, 10; 14:1–3; 20:6) Najprv však preskúmajme, prečo Ježiš hovoril o Božom Kráľovstve tak veľa.

„Z hojnosti srdca...“

4. Z čoho vieme, že Kráľovstvo je blízke Ježišovmu srdcu?

4 Kráľovstvo je blízke Ježišovmu srdcu. Z čoho to vieme? Z jeho reči. Ľudia radi hovoria o tom, čo je blízke ich srdcu, o tom, na čom im naozaj záleží. Ježiš povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Mat. 12:34) On sám si nenechal ujsť žiadnu príležitosť hovoriť o Kráľovstve. V štyroch evanjeliách sa Kráľovstvo spomína vyše stokrát, najčastejšie v Ježišových výrokoch. Raz Ježiš povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:43) Tým ukázal, že Kráľovstvo je hlavnou témou jeho zvestovania. S učeníkmi sa o Kráľovstve rozprával ešte aj po svojom vzkriesení. (Sk. 1:3) Jeho srdce očividne bilo pre Kráľovstvo a musel o ňom hovoriť.

5. – 7. a) Prečo môžeme povedať, že Kráľovstvo je blízke Jehovovmu srdcu? Uveď prirovnanie. b) Čo budeme robiť, ak je Kráľovstvo blízke nášmu srdcu?

5 Kráľovstvo je blízke aj Jehovovmu srdcu. Prečo to môžeme povedať? Uvažujme: Bol to Jehova, kto poslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, a od neho pochádza všetko, čo jeho Syn učil. (Ján 7:16; 12:49, 50) Od Jehovu okrem toho pochádza všetko, čo je o Ježišovom živote a službe zapísané v štyroch evanjeliách. Teraz sa chvíľu pristavme pri tom, čo z toho vyplýva.

Bolo by dobré, keby si každý z nás položil otázku: Je Božie Kráľovstvo blízke aj môjmu srdcu?

6 Evanjeliá sú v určitom zmysle ako fotoalbum, ktorý nám pomáha urobiť si jasnú predstavu o Ježišovi. Čo by si urobil, keby si zostavoval rodinný album a všetky fotky, ktoré máš na výber, sa ti doň nevojdú? Vybral by si len niektoré. Niečo podobné urobil aj Jehova. Pisateľov evanjelií neinšpiroval, aby zapísali všetko, čo Ježiš povedal alebo urobil, kým bol na zemi. (Ján 20:30; 21:25) Jehovov duch ich viedol, aby zaznamenali len tie slová a skutky, ktoré nám pomôžu pochopiť, aký účel mala Ježišova služba a na čom Jehovovi veľmi záleží. (2. Tim. 3:16, 17; 2. Petra 1:21) Keďže Ježišovo učenie o Božom Kráľovstve má v evanjeliách také významné miesto, môžeme s istotou usúdiť, že Kráľovstvo je naozaj blízke Jehovovmu srdcu. Ako jasne z toho vidno, že Jehova si želá, aby sme sa o Kráľovstve dozvedeli čo najviac!

7 Bolo by dobré, keby si každý z nás položil otázku: Je Božie Kráľovstvo blízke aj môjmu srdcu? Ak je, potom budeme s veľkým záujmom počúvať, čo Ježiš učil o tom, prečo je Kráľovstvo dôležité, v akom zmysle príde a kedy.

V akom zmysle príde Božie Kráľovstvo?

8. Čím Ježiš stručne poukázal na význam Kráľovstva?

8 Zamyslime sa nad vzorovou modlitbou. Hoci je veľmi jednoduchá, obsahuje hlboké myšlienky. Ježiš v nej poukázal na ciele Kráľovstva, a tým aj na jeho význam. Táto modlitba sa skladá zo siedmich prosieb. Prvé tri sa týkajú Jehovových predsavzatí. Sú to žiadosti, aby bolo posvätené Božie meno, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa na zemi diala Božia vôľa tak ako v nebi. (Prečítajte Matúša 6:9, 10.) Tieto tri prosby spolu úzko súvisia. Mesiášske Kráľovstvo je prostriedok, pomocou ktorého Jehova posvätí svoje meno a uskutoční svoju vôľu.

9., 10. a) V akom zmysle Božie Kráľovstvo príde? b) Na splnenie ktorého biblického sľubu sa najviac tešíš?

9 V akom zmysle príde Božie Kráľovstvo? Keď sa modlíme „nech príde tvoje kráľovstvo“, prosíme o to, aby toto Kráľovstvo podniklo rázne kroky. Jeho príchod bude znamenať, že na zemi naplno prejaví svoju moc. Odstráni všetky ľudské vlády i ostatné zložky súčasného zlého systému a zriadi spravodlivý nový svet. (Dan. 2:44; 2. Petra 3:13) Potom, za vlády Kráľovstva, sa z celej zeme stane raj. (Luk. 23:43) Ľudia, ktorí sú v Božej pamäti, znovu dostanú život a budú opäť so svojimi blízkymi. (Ján 5:28, 29) Poslušní ľudia dosiahnu dokonalosť a budú mať pred sebou život bez konca. (Zjav. 21:3–5) Medzi nebesami a zemou konečne zavládne dokonalý súlad, lebo aj na zemi sa bude diať Jehovova vôľa! Netúžiš byť pri tom, keď sa tieto biblické sľuby splnia? Nezabúdaj, že vždy, keď sa modlíš o príchod Božieho Kráľovstva, prosíš, aby sa splnili tieto drahocenné sľuby.

10 Je zrejmé, že Božie Kráľovstvo ešte neprišlo v tom zmysle, v akom sa o to modlíme vo vzorovej modlitbe. Veď stále panujú ľudské vlády a ešte tu nemáme spravodlivý nový svet. Ale dobrou správou je, že Božie Kráľovstvo už bolo zriadené! O tom budeme hovoriť v ďalšej kapitole. Teraz však preskúmajme, čo Ježiš povedal o čase, kedy malo byť Kráľovstvo zriadené a kedy malo prísť.

Kedy malo byť Božie Kráľovstvo zriadené?

11. Čo Ježiš naznačil o zriadení Božieho Kráľovstva?

11 Hoci niektorí učeníci očakávali, že Kráľovstvo bude zriadené v prvom storočí nášho letopočtu, Ježiš naznačil, že to v tom čase nebude. (Sk. 1:6) Pouvažujme nad dvoma podobenstvami, ktoré vyrozprával v rozpätí necelých dvoch rokov.

12. Ako Ježiš naznačil, že Kráľovstvo nebude zriadené v prvom storočí?

12 Podobenstvo o pšenici a burine. (Prečítajte Matúša 13:24–30.) Ježiš ho povedal možno na jar roku 31 n. l. a potom ho svojim učeníkom vysvetlil. (Mat. 13:36–43) Zhrňme si jeho obsah a význam: Medzi pšenicu („synov kráľovstva“, čiže pomazaných kresťanov) naseje Diabol po smrti apoštolov burinu (takzvaných kresťanov). Pšenica i burina majú spoločne rásť počas celého obdobia rastu až do žatvy, ktorou je „záver systému vecí“. Keď sa začne čas žatvy, bude zozbieraná burina. Potom bude zhromaždená pšenica. Ježiš teda týmto podobenstvom naznačil, že Kráľovstvo malo byť zriadené až po skončení obdobia rastu, nie v prvom storočí. Z toho, čo nasledovalo, je zrejmé, že obdobie rastu sa skončilo v roku 1914 a v tomto roku sa tiež začal čas žatvy.

13. Ako Ježiš ukázal, že za mesiášskeho Kráľa nebude dosadený hneď po návrate do neba?

13 Podobenstvo o mínach. (Prečítajte Lukáša 19:11–13.) Toto podobenstvo Ježiš vyrozprával v roku 33 n. l., keď šiel poslednýkrát do Jeruzalema. Niektorí jeho poslucháči si mysleli, že keď prídu do Jeruzalema, zriadi svoje Kráľovstvo. Ježiš chcel ich predstavu poopraviť. Chcel im ukázať, že Kráľovstvo bude zriadené až o dlhý čas. Preto sa prirovnal k „človeku urodzeného pôvodu“, ktorý musel odcestovať „do vzdialenej krajiny, aby si zabezpečil kráľovskú moc“. a V Ježišovom prípade bolo „vzdialenou krajinou“ nebo, kde mal od svojho Otca dostať trón. Vedel však, že za mesiášskeho Kráľa nebude dosadený hneď po návrate do neba. Najskôr mal sedieť po Božej pravici a čakať do stanoveného času. Ten nastal až o mnoho storočí. (Žalm 110:1, 2; Mat. 22:43, 44; Hebr. 10:12, 13)

Kedy príde Božie Kráľovstvo?

14. a) Ako Ježiš odpovedal na otázku štyroch apoštolov? b) Čo sa vďaka spĺňaniu Ježišovho proroctva dozvedáme o Ježišovej prítomnosti a o Kráľovstve?

14 Niekoľko dní predtým ako bol Ježiš popravený, prišli za ním štyria apoštoli s otázkou: „Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ ​(Mat. 24:3; Mar. 13:4) Jeho odpoveď môžeme čítať v 24.25. kapitole Matúša. Ježiš vyslovil obsiahle proroctvo o rôznych celosvetových udalostiach, ktoré mali byť znamením toho, že nastalo obdobie nazvané jeho „prítomnosť“. Začiatok jeho prítomnosti sa mal časovo prekrývať so zriadením Kráľovstva a vyvrcholenie jeho prítomnosti s príchodom Kráľovstva. Máme viac než dosť dôkazov, že Ježišovo proroctvo sa spĺňa od roku 1914. b Teda v tom roku sa začala Ježišova prítomnosť a bolo zriadené Kráľovstvo.

15., 16. Kto je „týmto pokolením“?

15 Kedy však Božie Kráľovstvo príde? Ježiš nepovedal, kedy presne sa to stane. (Mat. 24:36) No aj tak povedal niečo, čo nás má uistiť, že je to veľmi, veľmi blízko. Uviedol, že Kráľovstvo príde, keď „toto pokolenie“ zažije splnenie prorockého znamenia jeho prítomnosti. (Prečítajte Matúša 24:32–34.) Kto je „týmto pokolením“? Pozrime sa na Ježišove slová bližšie.

16 „Toto pokolenie.“ Hovoril Ježiš o neveriacich ľuďoch? Nie. Všimnime si, s kým sa rozprával. Boli to niekoľkí apoštoli, ktorí k nemu „pristúpili osamote“. (Mat. 24:3) A apoštoli mali byť onedlho pomazaní svätým duchom. Zvážme aj kontext. Pred zmienkou o „tomto pokolení“ Ježiš povedal: „Od figovníka sa naučte podobenstvom toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách.“ Predpovedané udalosti mali vidieť Ježišovi pomazaní nasledovníci a oni z nich mali pochopiť, že Ježiš „je blízko pri dverách“. Nemali to byť neveriaci ľudia. Preto keď Ježiš hovoril o „tomto pokolení“, mal na mysli svojich pomazaných nasledovníkov.

17. Čo znamenajú výrazy „pokolenie“ a „to všetko“?

17 „Určite sa nepominie, kým sa to všetko nestane.“ Ako sa splnia tieto slová? Pri hľadaní odpovede na túto otázku musíme najskôr pochopiť dve veci: význam slova „pokolenie“ a význam vyjadrenia „to všetko“. Výraz „pokolenie“ často označuje ľudí rôzneho veku, ktorých život sa v určitom časovom úseku prekrýva. Čas, keď žije jedno „pokolenie“, nie je príliš dlhý a má koniec. (2. Mojž. 1:6) Vyjadrenie „to všetko“ označuje všetky udalosti predpovedané na obdobie Ježišovej prítomnosti od jej začiatku v roku 1914 do jej vyvrcholenia vo „veľkom súžení“. (Mat. 24:21)

18., 19. a) Kto patrí do „tohto pokolenia“? b) Aký záver môžeme z toho vyvodiť?

18 Ako potom máme rozumieť Ježišovým slovám o „tomto pokolení“? Pokolenie tu označuje dve prelínajúce sa skupiny pomazaných. Do prvej skupiny patria tí, čo zažili, ako sa v roku 1914 začalo spĺňať znamenie. Do druhej zas tí, čo boli nejaký čas súčasníkmi prvej skupiny. A niektorí členovia druhej skupiny zažijú aj začiatok blížiaceho sa súženia. Tieto dve skupiny sú jedným pokolením, lebo ich život ako pomazaných kresťanov sa v určitom úseku prelínal. c

19 Aký záver z toho môžeme vyvodiť? Vieme, že znamenie toho, že Ježiš je prítomný ako Kráľ, môžu vnímať ľudia na celej planéte. Navyše pomazaní, ktorí sú ešte na zemi a patria do „tohto pokolenia“, sú čoraz starší. A všetci nezomrú, kým sa nezačne veľké súženie. Preto môžeme vyjadriť záver, že Božie Kráľovstvo príde už o veľmi krátky čas a uplatní svoju moc nad zemou. Aké to bude nádherné! Na vlastné oči uvidíme, ako sa splní modlitba, ktorú nás naučil Ježiš: „Nech príde tvoje kráľovstvo“!

20. Akej závažnej téme sa budeme venovať v tejto publikácii a na čo je zameraná nasledujúca kapitola?

20 Stále pamätajme na slová, ktoré z neba povedal Jehova: „Počúvajte ho.“ Určite veľmi túžime poslúchnuť tento príkaz a počúvať Ježiša. Úprimne nás zaujíma všetko, čo učil o Božom Kráľovstve. V tejto publikácii sa budeme venovať závažnej téme: čo už Kráľovstvo urobilo a čo ešte urobí. Nasledujúca kapitola je zameraná na úchvatné udalosti, ktoré sprevádzali zrod Božieho Kráľovstva v nebi.

a Podobenstvo mohlo Ježišovým poslucháčom pripomenúť Archelaa, syna Herodesa Veľkého. Herodes ho pred svojou smrťou určil za dediča panstva nad Judeou a ďalšími oblasťami. Ale skôr než mohol Archelaus začať vládnuť, musel odcestovať do vzdialeného Ríma, aby si zabezpečil schválenie cisára Augusta.

b Ďalšie informácie pozri v 9. kapitole knihy Čo učí Biblia?

c Teda kresťan, ktorý bol pomazaný po smrti posledného pomazaného z prvej skupiny, čiže z tých, ktorí v roku 1914 zažili „začiatok tiesnivých bolestí“, do tohto pokolenia nepatrí. (Mat. 24:8)