1., 2. a) Čo bolo najväčšou udalosťou v dejinách sveta? b) Prečo neprekvapuje, že žiadny človek nebol jej očitým svedkom?

 ZAMÝŠĽAŠ SA občas nad tým, aké by to asi bolo žiť v nejakom prelomovom období dejín? Mnoho ľudí sa nad tým zamýšľa. Ale aj keby si v takom významnom čase žil, vzniká otázka: Bol by si osobne svedkom rozhodujúcich udalostí, ktoré viedli k zmenám? Pravdepodobne nie. Udalosti, ktoré zatiahnu oponu za starými režimami a zapíšu sa do histórie, sa často odohrávajú v zákulisí, skryté pred zrakom verejnosti. Veľká časť dejín sa tvorí za zavretými dverami — v trónnych sieňach, v rokovacích miestnostiach alebo v kanceláriách vládnych predstaviteľov. Napriek tomu tieto zmeny ovplyvňujú život miliónov ľudí.

² To isté platí aj o najväčšej udalosti v dejinách sveta. Už dnes ovplyvňuje život miliónov ľudí, hoci žiadny človek nebol jej očitým svedkom. Pochopiteľne, reč je o zrode Božieho Kráľovstva, teda o vzniku dávno sľúbenej nebeskej mesiášskej vlády, ktorá zakrátko odstráni súčasný celosvetový systém. (Prečítajte Daniela 2:34, 35, 44, 45.) Mali by sme z toho, že ľudia pri zrode Kráľovstva neboli, vyvodiť, že Jehova ho pred ľudstvom zatajoval? Alebo to bolo tak, že naň Jehova svojich verných služobníkov už vopred pripravil? Pozrime sa.

3. – 5. a) Kto bol „poslom zmluvy“, o ktorom sa píše v Malachiášovi 3:1? b) Čo sa malo stať predtým, ako prišiel „posol zmluvy“ do chrámu?

³ Jehova už veľmi dávno zamýšľal pripraviť svoj ľud na zrod mesiášskeho Kráľovstva. Pouvažujme napríklad nad proroctvom z Malachiáša 3:1: „Hľa, posielam svojho posla a ten predo mnou prečistí cestu. A náhle príde k Svojmu chrámu pravý Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, z ktorého sa tešíte.“

⁴ Kedy v našich časoch prišiel Jehova, „pravý Pán“, na prehliadku ľudí, ktorí mu slúžili na pozemskom nádvorí jeho duchovného chrámu? V proroctve sme čítali, že Jehova príde s „poslom zmluvy“. Kto ním bol? Nik iný než  mesiášsky Kráľ, Ježiš Kristus! (Luk. 1:68–73) Teda čas na prehliadku a prečistenie Božieho ľudu prišiel krátko po Ježišovom dosadení na trón. (1. Petra 4:17)

⁵ Kto však bol tým „poslom“, ktorý sa v Malachiášovi 3:1 spomína ako prvý? Táto postava z proroctva sa mala objaviť pomerne dlho pred začiatkom prítomnosti mesiášskeho Kráľa. Prečistil Kráľovi niekto cestu v desaťročiach pred rokom 1914?

6. Kto si počínal ako predpovedaný „posol“ a pripravoval verných ľudí na nadchádzajúce udalosti?

⁶ Aby sme našli odpovede na takéto otázky, budeme sa v tejto knihe zaoberať pútavými novodobými dejinami Jehovovho ľudu. Tieto dejiny vykresľujú, ako sa v druhej polovici 19. storočia na veľkom poli plnom takzvaných kresťanov začala čoraz viac vynímať malá skupina pravých kresťanov. Táto skupina sa stala známou ako Bádatelia Biblie. Bratia, ktorí ich viedli — Charles Taze Russell a jeho blízki spoločníci —, si naozaj počínali ako predpovedaný „posol“. Pomáhali Božiemu ľudu v duchovnej oblasti a pripravovali ho na nadchádzajúce udalosti. Zamyslime sa, v akých štyroch ohľadoch to tento „posol“ robil.

7., 8. a) Kto začal v 19. storočí odhaľovať, že náuka o nesmrteľnosti duše nie je pravdivá? b) Ktoré ďalšie lži odhaľoval Charles T. Russell so svojimi blízkymi spoločníkmi?

⁷ Bádatelia Biblie sa modlili, aby ich Jehova pri skúmaní jeho Slova viedol; z preštudovaných pasáží vyvodzovali závery, zhromažďovali ich a jasné a pravdivé náuky zverejňovali. Takzvané kresťanstvo celé stáročia tápalo v hlbokej duchovnej tme. Mnoho jeho náuk vychádzalo z učenia pohanských náboženstiev. Typickým príkladom je náuka o nesmrteľnosti duše. V 19. storočí však niekoľkí ľudia, ktorí úprimne študovali Bibliu, pozorne preskúmali túto náuku a pochopili, že vôbec nie je založená na Božom Slove. Henry Grew, George Stetson a George Storrs vo svojich spisoch a prejavoch odvážne odhaľovali túto satanskú lož. a Títo muži veľmi ovplyvnili Charlesa T. Russella a jeho blízkych spoločníkov.

⁸ Malá skupina Bádateľov Biblie preskúmala aj náuky, ktoré sú založené na učení o nesmrteľnosti duše, a zistila, že sú rovnako mätúce a nepravdivé. Medzi tieto náuky patrí tvrdenie, že všetci dobrí ľudia idú do neba a že Boh mučí nesmrteľné duše zlých vo večnom pekelnom ohni. Brat Russell s blízkymi spoločníkmi bez okolkov odhaľovali tieto lži v mnohých článkoch, knihách, letákoch, traktátoch i prostredníctvom kázní v novinách.

9. Ako Sionská Strážna veža poukázala na pravdu o Trojici?

⁹ Bádatelia Biblie podobne poukazovali na to, že ani všeobecne uznávaná náuka o Trojici nie je pravdivá. V roku 1887 sa v časopise Sionská Strážna veža uvádzalo: „Písmo  veľmi jasne poukazuje na to, že Jehova a náš Pán Ježiš sú dve samostatné bytosti, a na to, aký je medzi nimi vzťah.“ Článok sa ďalej pozastavil nad tým, „ako vôbec mohla predstava trojjediného Boha — troch Bohov v jednom a zároveň jedného Boha v troch — získať taký veľký význam a ako ju mohlo prijať toľko ľudí. Ale už to samo ukazuje, ako tvrdo cirkev spala, kým ju nepriateľ obmotával reťazou omylu.“

10. Prečo sa v Strážnej veži hovorilo o roku 1914 ako o výnimočnom?

¹⁰ Z toho, že Sionská Strážna veža obsahovala vo svojom plnom názve aj slová „hlásateľ Kristovej prítomnosti“, vidieť, čím sa tento časopis dopodrobna zaoberal. Boli to proroctvá o Kristovej prítomnosti. Verní pomazaní, ktorí doň prispievali, si uvedomovali, že Danielovo proroctvo o „siedmich časoch“ súvisí s tým, kedy sa splnia Božie predsavzatia s mesiášskym Kráľovstvom. Už v 70. rokoch 19. storočia upozorňovali, že týchto sedem časov sa skončí v roku 1914. (Dan. 4:25; Luk. 21:24) Naši bratia vtedy síce celkom  nechápali, čo ten výnimočný rok prinesie, ale to, čo vedeli, hlásali, kde len mohli. A ovocie ich práce vidíme doteraz.

11., 12. a) Komu brat Russell pripisoval zásluhu za to, čo učil? b) Aký význam mala činnosť brata Russella a jeho spoločníkov spred roka 1914?

¹¹ Ani Charles T. Russell, ani jeho verní spoločníci si neprivlastňovali zásluhy za to, že objavili a pochopili tieto dôležité duchovné pravdy. Brat Russell pripisoval veľkú zásluhu ľuďom, ktorí boli pred ním. No najväčšiu zásluhu pripisoval Jehovovi, Bohu, ktorý učí svoj ľud to, čo potrebuje, a v čase, keď to potrebuje. Je zrejmé, že Jehova pomáhal bratovi Russellovi a jeho spoločníkom odlíšiť pravdu od klamstva. S plynúcim časom sa učenie Bádateľov Biblie a takzvaného kresťanstva čoraz viac rozchádzalo.

¹² Je až neuveriteľné, ako v desaťročiach pred rokom 1914 títo verní muži obhajovali pravdivé biblické náuky. V časopise Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti z 1. novembra 1917 sa to spätne hodnotilo takto: „Dnes sú už milióny ľudí oslobodené spod ťarchy strachu, ktorý v nich vyvolávalo učenie o pekelnom ohni a ďalšie falošné náuky... Vody prílivu pravdy, ktorý sa začal pred vyše štyridsiatimi rokmi, stúpajú čoraz vyššie a budú stúpať, kým nezaplavia celú zem. Snaha odporcov zabrániť tomu, aby sa pravda rozšírila po celej zemi, má rovnaký zmysel, ako keby niekto metlou zametal vlny späť do obrovského oceána.“

13., 14. a) Ako „posol“ pripravil cestu mesiášskemu Kráľovi? b) Čo sa môžeme naučiť od našich bratov, ktorí slúžili Jehovovi pred vyše sto rokmi?

¹³ Pouvažujme: Boli by ľudia, ktorí hľadali pravdu, pripravení na začiatok Kristovej prítomnosti, keby nedokázali odlíšiť Ježiša od jeho Otca, Jehovu? Istotne nie! Rovnako by neboli pripravení ani vtedy, keby si mysleli, že nesmrteľnosť majú automaticky všetci ľudia, a nie že je to drahocenný dar, ktorý dostáva len pomerne málo Kristových nasledovníkov. A podobne by to bolo, keby si mysleli, že Boh celú večnosť mučí ľudí v pekelnom ohni, z ktorého niet úniku. „Posol“ očividne pripravil cestu mesiášskemu Kráľovi!

¹⁴ A čo my? Čo sa môžeme naučiť od našich bratov, ktorí slúžili Jehovovi pred vyše sto rokmi? Napríklad to, že aj my by sme mali s nadšením čítať a študovať Božie Slovo. (Ján 17:3) Nedajme sa ovplyvniť týmto hmotárskym svetom, ktorý z duchovného hľadiska stále viac hladuje. Púšťajme sa do duchovného jedla s čoraz väčšou chuťou! (Prečítajte 1. Timotejovi 4:15.)

15. Čo Bádatelia Biblie postupne pochopili? (Pozri aj poznámku.)

¹⁵ Bádatelia Biblie učili, že je nutné odísť z cirkví, ktoré patria k tomuto svetu. V roku 1879 Strážna veža hovorila o „babylonskej cirkvi“. Myslelo sa ňou pápežstvo? Alebo rímskokatolícka cirkev? Tak to už celé stáročia vysvetľovali  protestantské cirkvi. Lenže Bádatelia Biblie postupne pochopili, že do novodobého „Babylona“ patria všetky cirkvi takzvaného kresťanstva. Prečo je to tak? Lebo všetky vyučujú náboženské lži, napríklad tie, o ktorých sa písalo v predchádzajúcich odsekoch. b Časom sa o tom, čo majú urobiť úprimní členovia cirkví Babylona, hovorilo v našich publikáciách čoraz otvorenejšie.

16., 17. a) Ako publikácie Bádateľov Biblie nabádali ľudí, aby sa oddelili od falošného náboženstva? b) Prečo neboli výzvy v tých časoch veľmi dôrazné? (Pozri poznámku.)

¹⁶ Napríklad v treťom zväzku knihy Úsvit Milénia, ktorý vyšiel v roku 1891, sa hovorilo o tom, že Boh zavrhol novodobý Babylon. V knihe sa uvádzalo: „Všetky cirkvi takzvaného kresťanstva sú zavrhnuté.“ Ďalej sa v nej písalo, že všetkým, „ktorí neschvaľujú jeho konanie a falošné náuky, je určená výzva oddeliť sa od neho“.

¹⁷ V januári 1900 sa Strážna veža zamerala na všetkých, ktorí ešte boli zapísaní v cirkevných matrikách a zdôvodňovali si to slovami: „Ja zo srdca súhlasím s pravdou a na iné stretnutia idem len sem-tam.“ V článku bola otázka: „Ale je správne sedieť na dvoch stoličkách? Či takú poslušnosť očakáva... schvaľuje a prijíma Boh? Rozhodne nie! [Člen cirkvi] akoby so svojou cirkvou verejne uzavrel zmluvu. Preto je povinný dôsledne dodržiavať všetky zmluvné podmienky, kým... zmluvu verejne nezruší a kým sa nezriekne členstva v cirkvi.“ Časom boli tieto výzvy ešte dôraznejšie. c Jehovovi služobníci musia s falošným náboženstvom pretrhnúť všetky putá.

18. Prečo bolo nutné, aby ľudia vyšli z Veľkého Babylona?

¹⁸ Čo by sa bolo stalo, keby pravidelne nezaznievali výzvy, aby kresťania vyšli z Veľkého Babylona? Mal by tu Kristus krátko po dosadení na trón skupinu pripravených pomazaných služobníkov? Určite nie. Jehovu môžu „duchom a pravdou“ uctievať iba kresťania, ktorých nedrží v hrsti Veľký Babylon. (Ján 4:24) Sme aj my odhodlaní nemať nikdy nič spoločné s falošným náboženstvom? Tak stále poslúchajme príkaz: „Vyjdite z neho, ľud môj“! (Prečítajte Zjavenie 18:4.)

19., 20. Ako Strážna veža podnecovala členov Božieho ľudu, aby sa stretávali na zhromaždeniach?

¹⁹ Bádatelia Biblie učili, že praví kresťania by mali tam, kde je to možné, spolu uctievať Boha na zhromaždeniach. Nestačí, že kresťania vyjdú z falošného náboženstva. Veľmi dôležité je aj to, aby uctievali Boha tak, ako si to želá. Strážna veža už od prvých čísel povzbudzovala čitateľov, aby spoločne uctievali Boha na zhromaždeniach. Napríklad v júli 1880 uverejnil brat Russell správu o svojom prednáškovom turné. Napísal v nej, že bol počas neho na mnohých zhromaždeniach, a vyjadril sa o nich ako o mimoriadne  povzbudzujúcich. Nato čitateľov vyzval, aby mu posielali pohľadnice, ako sa im darí, s tým, že niektoré budú uverejnené. Čo tým sledoval? „Aby sme všetci vedeli, ako vám Pán žehná a či sa stretávate s ľuďmi, ktorí majú rovnakú drahocennú vieru ako vy.“

²⁰ V roku 1882 vyšiel v Strážnej veži článok s názvom „Spoločné zhromaždenia“. Kresťanov nabádal, aby usporadúvali zhromaždenia s cieľom „vzájomne sa poúčať, povzbudzovať a posilňovať“. Písalo sa v ňom: „Nemusíte mať medzi sebou nikoho vzdelaného ani talentovaného. Každý si prineste vlastnú Bibliu, papier a ceruzku a využívajte čo najviac takých pomôcok, ako je konkordancia... Vyberte si tému, poproste Boha, aby vám svojím duchom pomohol porozumieť jej, potom čítajte, uvažujte, porovnávajte navzájom texty a Boh vám určite pomôže nájsť pravdu.“

21. Aký príklad dal zbor v Allegheny?

²¹ Bádatelia Biblie mali ústredie v Allegheny v americkom štáte Pensylvánia. Dávali vynikajúci príklad, keď sa  tam stretávali na zhromaždeniach, čím poslúchali inšpirovanú radu zapísanú v Hebrejom 10:24, 25. (Prečítajte.) V detstve chodieval na ich zhromaždenia aj brat Charles Capen. Ako muž v rokoch si na ne zaspomínal: „Dodnes si pamätám na jeden biblický text napísaný na stene budovy Spoločnosti: ‚Jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia.‘ Tento text sa mi natrvalo vryl do pamäti. Jehovov ľud nie je rozdelený na duchovných a laikov.“ ​(Mat. 23:8; King James Version) Brat Capen spomínal tiež na to, aké obohacujúce a mimoriadne povzbudzujúce boli tieto zhromaždenia. Hovoril aj o tom, že brat Russell bol láskavý pastier a veľmi sa snažil pomáhať každému členovi zboru.

22. Ako verní kresťania prijali radu stretávať sa na zhromaždeniach a čo sa od nich učíme?

²² Verní kresťania si zo svojich bratov v Allegheny vzali príklad a dali na rady, ktoré dostali. Zbory vznikali v Ohiu, v Michigane i v ďalších častiach Spojených štátov a neskôr aj v iných krajinách. Zamyslime sa: Naozaj by boli členovia Božieho ľudu pripravení na Kristovu prítomnosť, keby ich nikto neviedol, aby poslúchali inšpirovanú radu uctievať Boha na zhromaždeniach? Istotne nie! Ako sa to týka nás? Aj my musíme byť odhodlaní pravidelne chodiť na kresťanské zhromaždenia, a tak využívať každú príležitosť, aby sme mohli spolu uctievať Jehovu a vzájomne sa duchovne posilňovať.

23. Ako Strážna veža ukázala, že všetci pomazaní musia zvestovať?

²³ Bádatelia Biblie učili, že všetci pomazaní musia zvestovať. V roku 1885 sa v Strážnej veži písalo: „Nesmieme zabúdať, že každý pomazaný bol pomazaný na to, aby kázal (Iz. 61:1), bol povolaný do služby.“ Jedno číslo tohto časopisu z roku 1888 obsahovalo nasledujúce dôrazné slová: „Naše poslanie je jasné... Keby sme si ho neplnili a vyhovárali sa, zaručene by sme boli leniví otroci a dávali by sme najavo, že nie sme hodní byť pomazaní.“

24., 25. a) Čo robili brat Russell a jeho spoločníci okrem toho, že ľudí povzbudzovali zvestovať? b) Ako istý kolportér opísal službu koncom 19. storočia?

²⁴ Brat Russell a jeho blízki spoločníci nezostali pri tom, že by ľudí len povzbudzovali zvestovať. Začali tiež vydávať traktáty, ktoré sa spočiatku volali Bible Students’ Tracts (Traktáty Bádateľov Biblie) a neskôr Old Theology Quarterly (Štvrťročník starej teológie). Boli určené čitateľom Strážnej veže, aby ich mohli bezplatne rozdávať.

²⁵ Bádatelia Biblie, ktorí sa službe venovali celým časom, sa nazývali kolportéri. Patril medzi nich aj Charles Capen, o ktorom sme už hovorili. Na tie časy spomínal: „Pri prepracúvaní môjho obvodu v Pensylvánii som sa riadil mapami Amerického úradu pre geologický prieskum. Boli na nich zakreslené všetky cesty, a tak som sa mohol pešo dostať všade. Občas som to urobil tak, že som tri dni chodil po celom okolí a zbieral objednávky kníh Štúdie Písiem. Potom som si najal koč, aby som knihy rozviezol. Často som prespával na farmách. Takto to chodilo v tých časoch, keď nebolo toľko áut.“

26. a) Prečo bolo dôležité, aby členovia Božieho ľudu pred začiatkom Kristovej vlády zvestovali? b) Nad akými otázkami by sme sa mali zamyslieť?

²⁶ Zvestovanie si vtedy určite vyžadovalo odvahu a horlivosť. Boli by kresťania pripravení na Kristovu vládu, keby ich nikto neučil, že je dôležité zvestovať? Celkom iste nie! Veď táto činnosť sa neskôr stala jedným z významných znakov Kristovej prítomnosti. (Mat. 24:14) Božích služobníkov bolo treba pripraviť, aby dokázali dať tejto záchrannej činnosti to najdôležitejšie miesto v živote. Preto bude dobré, keď sa každý z nás zamyslí nad týmito otázkami: Je pre mňa zvestovanie tou najdôležitejšou činnosťou? Som ochotný niečo obetovať, aby som sa doň mohol zapojiť čo najviac?

27., 28. a) Čo uvidel Ján vo videní? b) Ako na zrod Kráľovstva zareagoval Satan a jeho démoni?

²⁷ Napokon prišiel ten významný rok 1914. Ako sme uvažovali v úvode tejto kapitoly, žiadny človek nebol svedkom úchvatných udalostí, ktoré sa odohrali v nebi. Ale môžeme o nich získať určitú predstavu, lebo apoštol Ján dostal videnie, v ktorom boli opísané rôznymi symbolmi. Skús si toto videnie predstaviť: Ján vidí v nebi „veľké znamenie“. Božia „žena“, čiže nebeská organizácia, ktorá pozostáva  z duchovných tvorov, je tehotná. Privádza na svet syna, o ktorom sa dozvedáme, že bude onedlho „pásť všetky národy železným prútom“. Hneď po narodení je však dieťa „vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu“. V nebi počuť silný hlas hovoriť: „Teraz prišla záchrana a moc a kráľovstvo nášho Boha a právomoc jeho Krista.“ ​(Zjav. 12:1, 5, 10)

²⁸ Niet pochýb, že Ján vo videní pozoroval zrod mesiášskeho Kráľovstva. Bolo to iste niečo úchvatné, ale nie každému sa to páčilo. Satan a démoni bojovali proti verným anjelom, ktorým velil Michael, čiže Kristus. Aký bol výsledok tohto boja? V Zjavení čítame: „Bol zvrhnutý veľký drak, ten prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ ​(Zjav. 12:7, 9)

29., 30. Ako sa po zrode mesiášskeho Kráľovstva zmenili pomery a) na zemi? b) v nebi?

²⁹ Bádatelia Biblie už dávno pred rokom 1914 hovorili, že v tomto pozoruhodnom roku sa začne čas veľkých ťažkostí. No ani oni sami netušili, aká presná bude táto ich predpoveď. Z Jánovho videnia je zrejmé, že odvtedy mal mať Satan na ľudskú spoločnosť ešte väčší vplyv: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ ​(Zjav. 12:12) V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna a v celosvetovom rozsahu sa začalo spĺňať znamenie, podľa ktorého malo byť možné rozpoznať, že Kristus je prítomný ako Kráľ. Začali sa „posledné dni“ tohto systému. (2. Tim. 3:1)

³⁰ V nebi však zavládla radosť. Satan a jeho démoni boli odtiaľ navždy vypovedaní. Ján zapísal: „Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich bývate!“ ​(Zjav. 12:12) Po dosadení Ježiša za Kráľa a očistení nebies bolo mesiášske Kráľovstvo pripravené pomáhať Božiemu ľudu na zemi. Ako? Na začiatku tejto kapitoly sme čítali, že Kristus, „posol zmluvy“, tu mal najskôr prečistiť Božích služobníkov. Čo to pre nich znamenalo?

31. Čo Malachiáš predpovedal o čase prečisťovania a ako sa to splnilo? (Pozri aj poznámku.)

³¹ Malachiáš predpovedal, že prečisťovanie nebude ľahké. Napísal: „Kto znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, keď sa objaví? Veď bude ako oheň prečisťovača a ako lúh práčov.“ ​(Mal. 3:2) Pravdivosť týchto slov sa potvrdila nad každú pochybnosť! Od roku 1914 zažíval Boží ľud jednu ťažkú skúšku za druhou. Zúrila prvá svetová vojna a mnohí Bádatelia Biblie boli kruto prenasledovaní a väznení. d

32. V akej situácii sa ocitli Boží služobníci po roku 1916?

³² Situácia bola zložitá aj vnútri organizácie. V roku 1916 zomrel brat Russell. Mal iba 64 rokov. Jeho smrť mnohými Božími služobníkmi otriasla. Ukázalo sa, že niektorí  tohto príkladného človeka až príliš obdivovali. Priam ho zbožňovali, hoci on sám si nadmernú úctu nikdy neželal. Mnohí si mysleli, že po jeho smrti Boh už nebude ďalej zjavovať pravdu, a niektorí sa zubami-nechtami bránili každému pokroku. Takýto postoj bol jednou z príčin odpadnutia, ktoré organizáciu rozdelilo.

33. Ako nenaplnené očakávania vyskúšali Boží ľud?

³³ Ďalšou skúškou boli nenaplnené očakávania. Aj keď Strážna veža správne upozorňovala, že v roku 1914 sa skončia časy pohanov, bratia ešte celkom nechápali, čo sa v tom roku udeje. (Luk. 21:24) Čakali, že v roku 1914 si Kristus vezme pomazanú triedu nevesty do neba, aby tam s ním vládla. Táto nádej sa však nenaplnila. Koncom roku 1917 Strážna veža oznámila, že na jar 1918 sa skončí 40-ročné obdobie žatvy. Lenže zvestovateľská činnosť pokračovala aj po tomto termíne a naďalej sa v nej dosahovali vynikajúce výsledky. Preto neskôr časopis uverejnil názor, že hoci žatva sa skončila, prebieha ešte paberkovanie. No mnohí boli sklamaní a rozhodli sa prestať slúžiť Jehovovi.

34. Do akej vážnej skúšky sa dostali Bádatelia Biblie v roku 1918 a prečo si o nich mnohí duchovní hovorili, že sú „mŕtvi“?

³⁴ V roku 1918 sa Boží ľud ocitol v skúške, ktorá v mnohých vyvolala vážne obavy. Joseph F. Rutherford, ktorý po bratovi Russellovi prebral zodpovednosť za činnosť Božieho ľudu, bol aj so siedmimi ďalšími bratmi z ústredia zatknutý. Neprávom im boli vymerané dlhoročné tresty a mali si ich odpykať vo federálnej väznici v Atlante v americkom štáte Georgia. Istý čas sa zdalo, že to Boží ľud úplne zastavilo. Mnohí duchovní takzvaného kresťanstva sa tešili, že „vodcovia“ Bádateľov Biblie sú vo väzení, ústredie v Brooklyne je zavreté a zvestovanie je predmetom útokov tak v Amerike, ako aj v Európe. Nahovárali si, že Bádatelia Biblie sú „mŕtvi“ — že im už konečne dajú pokoj. (Zjav. 11:3, 7–10) Boli však na veľkom omyle!

35. a) Prečo Ježiš pripustil, aby jeho nasledovníkov postihli ťažkosti? b) Akú pomoc Ježiš zabezpečil svojim nasledovníkom?

³⁵ Nepriatelia pravdy ani netušili, prečo Ježiš pripustil, aby jeho ľud postihli tieto ťažkosti. Nevedeli, že to bolo jedine preto, lebo Jehova „sedel ako prečisťovač a čistič striebra“. (Mal. 3:3) Jehova a jeho Syn si boli úplne istí, že verní kresťania vyjdú zo skúšky ohňom prečistení a že budú na službu Kráľovi pripravení ako nikdy predtým. Od prvej polovice roku 1919 bolo zjavné, že Boh svojím duchom urobil niečo, čo nepriatelia jeho ľudu považovali za nemožné. Svojich verných služobníkov oživil! (Zjav. 11:11) Kristus vtedy očividne naplnil jedno významné proroctvo, ktoré je súčasťou znamenia posledných dní. Ustanovil „verného a rozvážneho otroka“. Táto malá skupina pomazaných mužov  mala za úlohu pomáhať jeho ľudu tým, že mu bude v pravý čas dávať duchovný pokrm. (Mat. 24:45–47)

36. Z čoho vidno, že Boží ľud duchovne ožíval?

³⁶ Dňa 26. marca 1919 bol brat Rutherford s ostatnými bratmi prepustený z väzenia. Netrvalo dlho a už mali na september toho roku naplánovaný zjazd. Začali robiť prípravy aj na vydávanie ďalšieho časopisu, ktorý sa volal Zlatý vek. Tento sesterský časopis Strážnej veže sa mal ponúkať v službe. e V tom roku uzrelo svetlo sveta aj prvé číslo Bulletinu, ktorému dnes zodpovedá pracovný zošit na zhromaždenie Náš kresťanský život a služba. Od samého začiatku povzbudzoval do služby. Je úplne zrejmé, že od roku 1919 sa do popredia čoraz viac dostávala služba z domu do domu.

37. Ako sa po roku 1919 prejavili niektorí neverní kresťania?

³⁷ Zvestovateľská služba ďalej zohrávala svoju úlohu pri prečisťovaní Kristových služobníkov. Pyšným a namysleným taká služba nevoňala, bola pod ich úroveň. Tí, ktorí sa novému trendu neprispôsobili, prerušili kontakt s vernými kresťanmi. Po roku 1919 sa podaktorí neverní kresťania,  ktorí zatrpkli, uchýlili k ohováraniu a osočovaniu. Niekedy sa dokonca pridali na stranu prenasledovateľov verných Jehovových služobníkov.

38. O čom nás uisťujú úspechy a víťazstvá Kristových nasledovníkov?

³⁸ Kristovým nasledovníkom na zemi sa však aj napriek takým útokom duchovne darilo. Každý jeden úspech a každé jedno víťazstvo, ktoré odvtedy dosiahli, je pre nás presvedčivým dôkazom, že Božie Kráľovstvo vládne! Veď ako inak by mohli obyčajní, nedokonalí ľudia vybojovať nad Satanom a týmto zlým systémom jedno víťazstvo za druhým? Keby ich Boh prostredníctvom svojho Syna a mesiášskeho Kráľovstva aktívne nepodporoval a nežehnal, nikdy by to nedokázali! (Prečítajte Izaiáša 54:17.)

39., 40. a) Opíš, ako je zostavená táto publikácia. b) Čo môžeš mať zo štúdia tejto knihy?

³⁹ V nasledujúcich kapitolách sa budeme podrobne zaoberať tým, čo Božie Kráľovstvo dosiahlo na zemi za sto rokov od svojho zrodu v nebi. Každá časť knihy sa venuje jednej stránke jeho činnosti tu na zemi. V jednotlivých kapitolách sú rámčeky na opakovanie. Každý z nás sa môže pomocou nich preskúmať, do akej miery považuje Kráľovstvo za skutočnú vládu. V záverečných kapitolách budeme hovoriť o tom, čo môžeme očakávať, keď Kráľovstvo v blízkej budúcnosti príde zničiť zlých a vytvorí na zemi raj. Čo môžeš mať zo štúdia tejto publikácie?

⁴⁰ Satan chce podkopať tvoju vieru v Božie Kráľovstvo. Ale Jehova ju chce upevniť, aby ťa chránila a posilňovala. (Ef. 6:16) Preto ťa zo srdca povzbudzujeme, aby si štúdium tejto publikácie bral veľmi vážne. Priebežne si klaď otázku: Je Božie Kráľovstvo pre mňa skutočné? Čím bude tvoja viera v toto Kráľovstvo silnejšia, tým bude pravdepodobnejšie, že ho budeš verne a aktívne podporovať aj v deň, keď všetci ľudia uvidia, že je skutočné a že vládne!