Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 3

Yehowa Je E Yi Mi Tomi Kpo

Yehowa Je E Yi Mi Tomi Kpo

OTI NƐ NGƐ YI NƐ Ɔ MI

Yehowa yeɔ bua nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ konɛ a nu e yi mi tomi ɔ sisi bɔɔbɔɔbɔɔ

1, 2. Mɛni blɔ nɔ Yehowa je e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ adesahi ngɛ?

 FƆLI nɛ a susuɔ a bimɛ a he ɔ, ke a ma susu weku ɔ he ɔ, a kɛ jokuɛ ɔmɛ sɛɛ he ní. Se a hyɛɛ saminya ngɛ níhi nɛ a deɔ jokuɛ ɔmɛ ɔ he. Níhi nɛ jokuɛ ɔmɛ ma nyɛ maa nu sisi pɛ a deɔ mɛ.

2 Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ adesahi bɔɔbɔɔbɔɔ. Se e peeɔ jã ngɛ be nɛ sa mi. Mo susu bɔ nɛ Yehowa je anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kpo ngɛ yi nɔ sane tsuo mi ɔ he kpiti nɛ o hyɛ.

Mɛni He Je Nɛ Matsɛ Yemi ɔ He Hia Wɔ ɔ?

3, 4. Anɛ Yehowa to níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ adesahi a si himi mi ɔ tsuo blɔ nya momo lo? Moo tsɔɔ nya.

3 Sisije ɔ, Mesia Matsɛ Yemi ɔ piɛɛ we Yehowa yi mi tomi ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa to we bɔ nɛ adesahi maa ba a je mi ha a blɔ nya kɛ fɔɛ si; jehanɛ hu, e ha adesahi nɛ e bɔ ɔ he blɔ nɛ a hla nɔ́ nɛ a suɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e de Adam kɛ Hawa e yi mi tomi kɛ ha adesahi, e de ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ.” (1 Mose 1:28) Yehowa suɔ nɛ a ye e mlaa nɛ kɔɔ kpakpa kɛ yayami he ɔ nɔ. (1 Mose 2:16, 17) Adam kɛ Hawa ko nyɛ ye anɔkuale. Kaa a kɛ a bimɛ nyɛ nɛ a pee jã a, jinɛ Matsɛ Yemi nɛ Kristo maa ye nɔ kɛ tsu Mawu yi mi tomi he ní ɔ he be wɔ hiae. Jinɛ amlɔ nɛ ɔ, zugba a nɔ tsuo ko hyi tɔ kɛ nimli nɛ a ye mluku nɛ mɛ tsuo a jaa Yehowa.

4 Atuã nɛ Satan kɛ Adam kɛ Hawa tsɔ ɔ ha we nɛ Yehowa nɛ ngmɛɛ e yi mi tomi kaa e ma ha nɛ zugba a ma hyi kɛ nimli nɛ a ye mluku ɔ he. Mohu ɔ, Yehowa maa gu blɔ ko nɔ konɛ e ha nɛ e yi mi tomi ɔ nɛ ba mi. E yi mi tomi ɔ be kaa tlee nɛ nyɛɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ nɛ́ ke nɔ́ ko tɔ̃tɔ̃ ɔ, e be nyɛe maa ya he nɛ e yaa a hu ɔ. Be abɔ nɛ Yehowa je e yi mi tomi kpo nɛ ɔ, he wami ko be je nɛ ɔ mi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ e be mi bae. (Kane Yesaya 55:11.) Ke nɔ́ ko ngɛ hlae nɛ e tsi blɔ ɔ, Yehowa guu blɔ kpa nɔ. a (2 Mose 3:14, 15) Ke e na kaa e he hia a, e deɔ e sɔmɔli nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ blɔ ehe nɛ e maa gu nɔ kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní.

5. Mɛni Yehowa pee ngɛ atuã tsɔmi nɛ ya nɔ ngɛ Eden ɔ he?

5 Yehowa to e yi mi kaa e maa to Matsɛ Yemi sisi konɛ e kɛ tsu Eden atuã tsɔmi ɔ he ní. (Mat. 25:34) Be mi nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ adesahi be hɛ nɔ kami ko ɔ, Yehowa bɔni nɔ́ nɛ e kɛ ma tsu ní nɛ e ha nɛ adesahi nɛ a ye mluku konɛ e dla níhi tsuo nɛ Satan puɛ ɔ kpo jemi. (1 Mose 3:14-19) Se Yehowa je we Matsɛ Yemi ɔ he níhi tsuo kpo si kake.

Yehowa Bɔni Anɔkualehi Nɛ Kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ He ɔ Kpo Jemi

6. Mɛni ji si nɛ Yehowa wo, se mɛni nɛ e ha we nɛ adesahi nɛ a le?

6 Ngɛ kekleekle gbami ɔ mi ɔ, Yehowa wo si kaa “nina” ko ma kpata sinɔ ɔ hɛ mi. (Kane 1 Mose 3:15.) Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e tsɔɔ we nɔ nɛ ji yo ɔ nina, kɛ nɔ nɛ ji sinɔ ɔ nina. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa tsɔɔ we munyu nɛ ɔ mi fitsofitso maa pee jeha 2,000. b

7. Mɛni he je nɛ Yehowa hla Abraham, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi?

7 Nyagbe ɔ, Yehowa hla Abraham kaa nɔ nɛ nina nɛ a wo e he si ɔ maa gu e nɔ kɛ ba. A hla Abraham ejakaa e ‘bu Yehowa tue.’ (1 Mose 22:18) Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ titli ko ngɛ munyu nɛ ɔ mi​—Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ ɔ pɛ.​—Kane La 25:14.

8, 9. Mɛni anɔkualehi nɛ kɔɔ nina nɛ a wo e he si ɔ he nɛ Yehowa je kpo kɛ tsɔɔ Abraham kɛ Yakob?

8 Benɛ Yehowa gu bɔfo ko nɔ nɛ e kɛ e huɛ Abraham tu munyu ɔ ji kekleekle be nɛ e je anɔkuale nɛ e he hia nɛ kɔɔ si womi nina a he ɔ kpo: Nina a maa pee adesa. (1 Mose 22:15-17; Yak. 2:23) Se mɛni blɔ nɔ nɛ nɔmlɔ nɛ ɔ maa gu kɛ kpata sinɔ ɔ hɛ mi? Mɛnɔ ji sinɔ ɔ? Níhi nɛ a ma je kpo pee se ɔ ma ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto.

9 Yehowa ma nɔ mi kaa nina nɛ a wo e he si ɔ maa gu Abraham bibi Yakob nɛ e ji nyumu nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi nitsɛ ngɛ Mawu mi ɔ nɔ kɛ ba. (1 Mose 28:13-22) Yehowa de kɛ gu Yakob nɔ kaa Nɔ Nɛ A Wo E He Si ɔ maa pee Yakob bi Yuda nina. Yakob gba kaa Yuda nina nɛ ɔ maa hɛɛ “matsɛ tso,” nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ nɛ e kɛ maa ye matsɛ, nɛ ‘je ma amɛ maa bu lɛ tue.’ (1 Mose 49:1, 10) Yehowa tsɔɔ kaa Nɔ Nɛ A Wo E He Si ɔ maa ye matsɛ.

10, 11. Mɛni he je nɛ Yehowa je e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ David kɛ Daniel ɔ?

10 Benɛ Yuda gbo maa pee jeha 650 se ɔ, Yehowa tsɔɔ Matsɛ David nɛ je Yuda wɛtso ɔ mi ɔ e yi mi tomi ɔ he ní fuu. Yehowa tu David he munyu kaa ‘nɔmlɔ nɛ e ná e he bua jɔmi.’ (1 Sam. 13:14; 17:12; Níts. 13:22) Akɛnɛ David yeɔ Mawu gbeye he je ɔ, Yehowa kɛ lɛ so kaa e nina mi nɔ ko maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene.​—2 Sam. 7:8, 12-16.

11 Maa pee jeha 500 se ɔ, Yehowa gu gbalɔ Daniel nɔ kɛ tsɔɔ jeha tutuutu nɛ Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu loo Mesia a maa ba zugba a nɔ. (Dan. 9:25) Yehowa ‘suɔ Daniel sane saminya.’ Mɛni he je? Ejakaa Daniel ngɛ bu nɛ e mi kuɔ kɛ ha Yehowa, nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ lɛ.​—Dan. 6:16; 9:22, 23.

12. Mɛni a de Daniel kaa e pee, nɛ mɛni he je?

12 E ngɛ mi kaa Yehowa ha nɛ gbali nɛ a yeɔ anɔkuale kaa Daniel ɔ ngma nina nɛ a wo e he si nɛ ji Mesia a he níhi fitsofitso mohu lɛɛ, se e sui be nɛ Yehowa ma ha nɛ e sɔmɔli nɛ a nu níhi nɛ e ha nɛ a ngma a tsuo sisi lolo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a je Mawu Matsɛ Yemi nɛ a to sisi ɔ he nina kɛ tsɔɔ Daniel ɔ, a de lɛ ke e sɔu gbami ɔ nya kɛ ya si be nɛ Yehowa to ɔ. Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, anɔkuale nile ‘ma ba hiɛ.’​—Dan. 12:4.

Yehowa ha nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ kaa Daniel ngma Mesia Matsɛ Yemi ɔ he sanehi fitsofitso kɛ fɔ si

Yesu Je Mawu Yi Mi Tomi Kpo

13. (a) Mɛnɔ ji nina nɛ a wo e he si ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Yesu ha nɛ gbami nɛ ngɛ 1 Mose 3:15 ɔ pee heii ngɛ?

13 Yehowa ha nɛ e pee heii kaa nina nɛ a wo e he si ɔ ji Yesu nɛ ji David nina nɛ maa ye Matsɛ ɔ. (Luka 1:30-33; 3:21, 22) Benɛ Yesu je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ pu ɔ je ngɛ Mawu yi mi tomi he nile nɛ adesahi ngɛ ɔ nɔ. (Mat. 4:13-17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu ha nɛ nɔ tutuutu nɛ “sinɔ” nɛ a tu e he munyu ngɛ 1 Mose 3:14, 15 ɔ ji ɔ pee heii benɛ e tsɛ Abosiami ke “nɔ gbelɔ” kɛ “lakpatsɛ kpanaku” ɔ. (Yoh. 8:44) Ngɛ kpojemi ko nɛ a kɛ ha Yohane ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa ‘blema sinɔ ngua a’ nɛ “a tsɛɛ lɛ Abosiami, loo Satan” ɔ nɛ. c (Kane Kpojemi 1:1; 12:9.) Ngɛ jamɛ a kpojemi ɔ nɔuu mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa lɛ Yesu nɛ e ji nina nɛ a wo e he si ɔ ma ha nɛ gbami nɛ a gba ngɛ Eden ɔ maa ba mi, nɛ e ma kpata Satan hɛ mi kulaa.​—Kpoj. 20:7-10.

14-16. Anɛ kaseli ɔmɛ nɛ a hi si blema a nu anɔkualehi nɛ Yesu je kpo ɔ sisi saminya lo? Moo tsɔɔ nya.

14 Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 1 ɔ mi ɔ, Yesu tu Matsɛ Yemi ɔ he munyu babauu. Se pi be tsuaa be nɛ e tsɔɔ kaseli ɔmɛ níhi nɛ a ngɛ hlae nɛ a le ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ mi fitsofitso. Be mi nɛ e tsɔɔ níhi a mi fitsofitso po ɔ, Kristo se nyɛɛli ɔmɛ nui sisi, jeha lafahi abɔ se loko a bɔni anɔkuale nɛ a Nyɔmtsɛ ɔ tsɔɔ mɛ ɔ sisi numi. Mo susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ o hyɛ.

15 Ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ mi heii kaa a maa hla nihi nɛ maa ye bua Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ kɛ je zugba a nɔ, nɛ a maa ngɔ mɛ kɛ ya hiɔwe kaa mumi mi bɔ níhi. Se e kaseli ɔmɛ nui nɔ́ nɛ e de mɛ ɔ sisi nɔuu. (Dan. 7:18; Yoh. 14:2-5) Ngɛ jamɛ a jeha nɔuu mi ɔ, Yesu kɛ nɔ́ hetomi níhi tsu ní kɛ tsɔɔ kaa ke e ya hiɔwe ɔ, jehahi babauu maa be loko a maa to Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Mat. 25:14, 19; Luka 19:11, 12) Kaseli ɔmɛ nui oti nɛ ɔ sisi saminya, lɔ ɔ he ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, a bi lɛ ke: “Anɛ kikɛmɛ a be nɛ ɔ mi nɛ o maa kpale ngɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ha Israel ɔ lo?” Se Yesu to e yi mi kaa e be mɛ nɔ́ ko dee jamɛ a be ɔ. (Níts. 1:6, 7) Yesu tsɔɔ hu kaa ‘to kpahi’ ngɛ nɛ a piɛɛ we “kuu nyafii” nɛ a kɛ lɛ maa ye matsɛ ɔ he. (Yoh. 10:16; Luka 12:32) Benɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ se loko Kristo se nyɛɛli ɔmɛ nu nɔ́ nɛ kuu enyɔ ɔmɛ tsɔɔ ɔ sisi saminya.

16 Benɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, níhi fuu ngɛ nɛ e de we mɛ akɛnɛ e le kaa a be nyɛe maa pɛtɛ he ɔ he je. (Yoh. 16:12) Atsinyɛ jemi ko be he kaa a je Matsɛ Yemi ɔ he nile fuu kpo ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, pi jamɛ a be ɔ mi nɛ nile ɔ maa hiɛ.

Anɔkuale Nile Maa Hiɛ Ngɛ ‘Nyagbe Be ɔ Mi’

17. Mɛni e sa nɛ waa pee loko wa ma nyɛ maa nu anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ sisi, nɛ mɛni hu lɛ e he hia nɛ waa pee?

17 Yehowa wo Daniel si kaa ngɛ ‘nyagbe be ɔ’ mi ɔ, nihi babauu maa ‘nyɛɛ kɛ ya kɛ ba, nɛ anɔkuale nile’ nɛ kɔɔ Mawu yi mi tomi he ɔ ma ba hiɛ. (Dan. 12:4) E sa nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a ná nile nɛ ɔ nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ loko a nine ma nyɛ maa su nɔ. Níhi a mi hlami womi ko tsɔɔ kaa Hebri peemi munyungu nɛ ji, “nyɛɛ kɛ ya kɛ ba” a sisi ji, nɔ ko nɛ e ngɛ womi ko mi hyɛe saminya. Ke wa kase Baiblo ɔ kaa mɛni po ɔ, ja Yehowa ye bua wɔ loko wa ma nyɛ maa nu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ sisi saminya.​—Kane Mateo 13:11.

18. Mɛni nɛ nihi nɛ a yee Yehowa gbeye ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi kɛ he si bami?

18 Kaa bɔ nɛ Yehowa je anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kpo bɔɔbɔɔbɔɔ loko e su jeha 1914 ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ngɛ pee ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ womi nɛ ɔ Yi 4 kɛ 5 ɔ mi ɔ, ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi ɔ, Mawu we bi tsake bɔ nɛ a nu níhi a sisi ha a si abɔ. Se anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa fĩ we a se lo? E tsɔɔ we jã kulaa! E fĩ a se. Mɛni he je? Ejakaa nihi nɛ a yeɔ Yehowa gbeye ɔ je suhi enyɔ nɛ e bua jɔ he ɔ kpo​—hemi kɛ yemi kɛ he si bami. (Heb. 11:6; Yak. 4:6) Yehowa sɔmɔli ngɛ hemi kɛ yemi kaa si womihi tsuo nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ maa ba mi. A je he si bami mi nɛ a kplɛɛ nɔ kaa bɔ nɛ a nu si womi ɔ mi bami sisi ha a dɛ. Munyuhi nɛ a ngma ngɛ March 1, 1925 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ a ngɛ he si bami ha, womi ɔ de ke: “Wa le kaa Nyɔmtsɛ ɔ nitsɛ tsɔɔ e munyu sisi, nɛ e maa tsɔɔ e we bi e Munyu ɔ sisi ngɛ lɛ nitsɛ e be nɛ sa mi, kɛ blɔ nɛ da nɔ.”

“Nyɔmtsɛ ɔ . . . maa tsɔɔ e we bi e Munyu ɔ sisi ngɛ lɛ nitsɛ e be nɛ sa mi, kɛ blɔ nɛ da nɔ”

19. Mɛni nɛ Yehowa ha nɛ wa nu sisi amlɔ nɛ ɔ, nɛ mɛni he je?

19 Bɔ nɛ gbamihi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ ma plɛ kɛ ba mi ha a he ní bɔɔ ko pɛ nɛ Mawu we bi le ngɛ jeha 1914 ɔ mi benɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ. (1 Kor. 13:9, 10, 12) Bua jɔmi nɛ waa kɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi bami blɔ hyɛe ɔ ha nɛ bɔ nɛ wa ma níhi a nya si ha be komɛ ɔ dɛ. Benɛ be ngɛ mi pue ɔ, e ba pee heii kaa munyu kpa ko nɛ a ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ a tsɛ se kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ ji anɔkuale. Womi ɔ de ke: “Ja gbami ko ba mi loo e bɔni mi bami loko wa maa nu sisi saminya, lɔ ɔ he ɔ, e maa hi kaa waa kɛ oya yemi be gbami ko sisi tsɔɔe kɛ yaa si jamɛ a be ɔ.” Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ nyagbe be ɔ mi vii, nɛ Matsɛ Yemi ɔ he gbamihi fuu ba mi, nɛ ekomɛ hu ngɛ mi bae. Akɛnɛ Mawu we bi baa a he si nɛ a suɔ kaa a dla mɛ he je ɔ, Yehowa ha nɛ bɔ nɛ wa nu e yi mi tomihi a sisi ha a pi si. Anɔkuale nile ba hiɛ niinɛ!

Tsakemihi Ngɛ Níhi A Sisi Numi He ɔ Ka Mawu We Bi

20, 21. Kɛ tsakemihi nɛ a pee ɔ sa Kristofohi nɛ a hi si blema a he ha kɛɛ?

20 Ke Yehowa ha wɔ anɔkuale ɔ he sisi numi ehe ko ɔ, lɔ ɔ kaa wa tsui ɔ. Anɛ hemi kɛ yemi kɛ he si bami maa wo wɔ he wami konɛ waa kplɛɛ tsakemihi a nɔ lo? Kristofohi nɛ a hi si maa pee jeha 50 ɔ mi ɔ kɛ ka nɛ ngɛ kaa jã kpe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛɛ kaa o ngɛ jamɛ a be ɔ mi, nɛ o ji Yuda no Kristofo no. O ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha Mose Mlaa a, nɛ o bua jɔ kaa o ji Yuda no. Kɛkɛ nɛ o nine su sɛ womi nɔ kɛ je bɔfo Paulo ngɔ nɛ tsɔɔ kaa Mlaa a ba nyagbe, nɛ Yehowa kua helo nya Israel bi ɔmɛ, nɛ e ngɛ mumi mi Israel nɛ a ji Yuda bi kɛ Ma Je Li a nya buae. (Rom. 10:12; 11:17-24; Gal. 6:15, 16; Kol. 2:13, 14) Kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ?

21 Kristofohi nɛ a baa a he si ɔ kplɛɛ bɔ nɛ Paulo tsɔɔ níhi a mi ha a nɔ, nɛ Yehowa jɔɔ mɛ. (Níts. 13:48) Ni komɛ kplɛɛ we tsakemi ɔ nɔ, nɛ a suɔ nɛ a hɛɛ bɔ nɛ a nu níhi a sisi ha a mi. (Gal. 5:7-12) Ke jamɛ a ni ɔmɛ be a susumi tsakee ɔ, he blɔ nɛ a ma ná kaa a kɛ Kristo maa ye matsɛ ɔ maa je a dɛ.​—2 Pet. 2:1.

22. Kɛ o nuɔ he ngɛ tsakemihi nɛ a pee ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ he sisi numi nɛ wa ngɛ ɔ he ha kɛɛ?

22 Yehowa ha nɛ wa nu Matsɛ Yemi ɔ he níhi a sisi saminya ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ye bua wɔ nɛ wa na be nɛ a ma je Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ kɛ je nihi nɛ a bui munyu ɔ tue ɔ a he kaa bɔ nɛ a gbaa jijɔhi kɛ apletsihi a mi ɔ. Jehanɛ hu, e tsɔɔ wɔ be nɛ nihi 144,000 ɔ a yibɔ maa su, nɔ́ nɛ Matsɛ Yemi ɔ he nɔ́ hetomi níhi nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ, kɛ be nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a nyagbe nɔ ɔ maa ya hiɔwe. d Kɛ o peeɔ o ní ngɛ níhi a mi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a he ha kɛɛ? Anɛ e wo o hemi kɛ yemi ɔ mi he wami lo? Anɛ o naa tsakemi nɛ ɔmɛ kaa odase nɛ tsɔɔ kaa Yehowa yaa nɔ nɛ e tsɔɔ e we bi nɛ a baa a he si ɔ ní lo? Munyuhi nɛ nyɛɛ se ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ kaa Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ mi maa wa.

a Mawu biɛ ɔ ji Hebri peemi munyu nɛ e sisi ji, “ma pee.” Yehowa biɛ ɔ tsɔɔ kaa e haa nɛ E si womihi baa mi. Hyɛ daka nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Mawu Biɛ ɔ Tsɔɔ” ɔ ngɛ ba fa 43.

b E ngɛ mi kaa wɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ, be nɛ ɔ hiɛ babauu ngɛ wa hɛ mi mohu lɛɛ, se e sa nɛ wa kai kaa nihi nɛ a hi si jamɛ a be ɔ mi ɔ a wami se kɛɛ; Yi nɔ eywiɛ lɛ hi si kɛ je Adam nɔ kɛ ba si Abraham nɔ. Lamek nɛ e ji Noa papaa ba ná Adam. Shem nɛ e ji Noa bi ɔ ba ná Lamek. Abraham ba ná Shem.​—1 Mose 5:5, 31; 9:29; 11:10, 11; 25:7.

c Biɛ “Satan” ɔ je kpo si 18 ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi, se e je kpo pe si 30 ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, e da kaa Hebri Ngmami ɔ tui Satan he munyu tsɔ, mohu ɔ, e gbla juɛmi kɛ ya níhi nɛ ma ha nɛ a yɔse Mesia a nɔ. Benɛ Mesia a ba a, e kpa Satan he bo kulaa, nɛ a ngma anɔkuale sane nɛ ɔ ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi.

d Ke o ngɛ hlae nɛ o le tsakemihi nɛ a pee ngɛ bɔ nɛ wa nu ní komɛ a sisi ha a he ɔ, moo hyɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a mi: October 15, 1995, ba fa 23-28; January 15, 2008, ba fa 20-24; July 15, 2008, ba fa 17-21; kɛ Dangme nɔ́ ɔ July 1, 2013, ba fa 15-20.