1., 2. Čím Preklad nového sveta vyvyšuje Božie meno?

 BOLO svieže utorkové ráno 2. decembra 1947. Malá skupina pomazaných bratov z brooklynského Bételu sa pustila do práce na kolosálnom projekte. Hoci bol mimoriadne náročný, nevzdali sa a venovali sa mu celých 12 rokov. Potom prišla nedeľa 13. marca 1960. V ten dlho očakávaný deň dokončili posledné textové úpravy nového prekladu Biblie. O tri mesiace, 18. júna 1960, brat Nathan Knorr nadšeným účastníkom zjazdu v anglickom Manchestri oznámil, že bol vydaný posledný zväzok Prekladu nového sveta Svätých písiem. Brat výstižne vyjadril pocity všetkých prítomných slovami: „V tento deň majú Jehovovi svedkovia na celom svete dôvod na radosť!“ Prítomných zvlášť potešilo, že v novom preklade sa často používa Božie osobné meno.

² V mnohých prekladoch Biblie Božie meno chýba. A nie div, veď Satan sa už veľmi dlho pokúša o to, aby sa naň zabudlo. Ale Jehovovi pomazaní služobníci sa proti jeho úkladnému plánu rázne postavili a v novom preklade vrátili Božiemu menu jeho čestné miesto. Preklad nového sveta obsahuje Božie osobné meno Jehova viac ako 7 000-krát. Ako pôsobivo tým vyvyšuje meno nášho nebeského Otca, Jehovu!

3. a) Čo naši bratia zistili o význame Božieho mena? b) Ako by sme mali rozumieť slovám z 2. Mojžišovej 3:13, 14? (Pozri rámček „ Význam Božieho mena“.)

³ Bádatelia Biblie si kedysi mysleli, že Božie meno znamená „som, ktorý som“. (2. Mojž. 3:14; King James Version) Preto sa v Strážnej veži z 1. januára 1926 písalo: „Meno Jehova znamená, že Boh nie je od nikoho ani od ničoho závislý... jeho existencia nemala začiatok a nebude mať koniec.“ No ešte pred tým, ako sa začalo s prácou na Preklade nového sveta, Jehova svojmu ľudu pomohol pochopiť jednu dôležitú skutočnosť: jeho meno neznamená len to, že nie je od nikoho a od ničoho závislý. Znamená v prvom  rade to, že má predsavzatie a uskutočňuje ho. Boží služobníci zistili, že meno Jehova doslova znamená „pôsobí, že sa stane“. Napokon, práve Jehova spôsobil, že začal existovať vesmír a inteligentné bytosti, a on spôsobuje, že sa uskutočňuje jeho vôľa a predsavzatie. Prečo je však veľmi dôležité, aby bolo jeho meno vyvýšené, a ako k tomu môže prispieť každý z nás?

4., 5. a) O čo prosíme slovami „nech sa posvätí tvoje meno“? b) Ako Boh posvätí svoje meno?

⁴ Jehova si želá, aby bolo jeho meno vyvyšované. Posvätenie jeho mena je tým, na čom mu najviac záleží. Vidno to z prvej prosby v Ježišovej vzorovej modlitbe: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Mat. 6:9) O čo sa vlastne týmito slovami modlíme?

⁵ Už v 1. kapitole tejto knihy sme spomínali, že prosba „nech sa posvätí tvoje meno“ je jednou z troch prosieb Ježišovej vzorovej modlitby, ktoré súvisia s Jehovovým predsavzatím. Ďalšie dve sú: „Nech príde tvoje kráľovstvo“ a „nech sa deje tvoja vôľa.“ ​(Mat. 6:10) Rovnako ako Jehovu prosíme, aby spôsobil, že príde jeho Kráľovstvo a že sa bude diať jeho vôľa, prosíme ho aj o to, aby posvätil svoje meno. Inými slovami, predkladáme mu prosbu, aby očistil svoje meno, ktoré je očierňované už od vzbury v Edene. Ako Jehova vypočuje túto modlitbu? Sám odpovedá: „Istotne posvätím svoje veľké meno, ktoré bolo znesvätené medzi národmi.“ ​(Ezech. 36:23; 38:23) Jehova posvätí svoje meno pred zrakom celého stvorenia tak, že v Armagedone odstráni všetko zlo.

6. Ako môžeme prispievať k posväcovaniu Božieho mena?

⁶ Jehova v priebehu celých ľudských dejín umožňoval svojim služobníkom, aby prispievali k posväcovaniu jeho mena. Pravdaže, Božie meno nemôžeme urobiť svätejším, ako je. Už je sväté v najvyššej miere. Tak ako ho môžeme posväcovať? V Izaiášovi sa uvádza: „Jehova vojsk — Ten by mal byť pre vás svätý.“ A Jehova o svojom ľude povedal: „Budú posväcovať moje meno... a na Boha Izraela sa budú pozerať s posvätnou úctou.“ ​(Iz. 8:13; 29:23) Čiže Božie meno posväcujeme tým, (1) že ho považujeme za výnimočné a za oveľa významnejšie než iné mená, (2) že rešpektujeme to, čo vyjadruje, a (3) že ďalším ľuďom pomáhame považovať ho za sväté. Posvätnú úctu k Božiemu menu prejavujeme najmä vtedy, keď uznávame Jehovu za svojho Vládcu a keď ho zo srdca poslúchame. (Prísl. 3:1; Zjav. 4:11)

7., 8. a) Prečo Boh hneď neudelil svojmu ľudu česť nosiť jeho meno? b) O čom budeme teraz uvažovať?

⁷ Novodobí Boží služobníci používajú Božie meno vo svojich publikáciách už od 70. rokov 19. storočia. Meno Jehova sa spomína napríklad v Sionskej Strážnej veži z augusta 1879 a v spevníku Songs of the Bride (Piesne nevesty), ktorý vyšiel v tom istom roku. Zdá sa, že Jehova neudelil svojmu ľudu česť verejne sa nazývať jeho svätým menom, kým nespĺňal určité požiadavky. Ako Jehova pripravoval Bádateľov Biblie na to, aby mohli nosiť jeho meno?

⁸ Pri úvahe nad udalosťami, ktoré sa odohrali na prelome 19. a 20. storočia, vidíme, že Jehova pomohol svojmu ľudu jasnejšie porozumieť závažným pravdám, ktoré súvisia s jeho menom. Pouvažujme nad troma z nich.

9., 10. a) Prečo sa články v Strážnej veži venovali spočiatku najmä Ježišovi? b) Aká zmena nastala v roku 1919 a ako na to zareagoval Jehova? (Pozri aj rámček „ Ako Strážna veža vyvyšovala Božie meno“.)

⁹ Po prvé, Jehovovi služobníci začali správne chápať, aké dôležité je Božie meno. Verní Bádatelia Biblie si mysleli, že to najdôležitejšie, o čom učí Biblia, je výkupné. Preto sa Strážna veža často venovala hlavne osobe Ježiša Krista. Napríklad za prvý rok sa v nej jeho meno vyskytlo desaťkrát častejšie ako meno Jehova. V čísle 23 z roku 1976 sa o Bádateľoch Biblie tých čias uvádzalo, že Ježiša vyzdvihovali až priveľmi. Časom im však Jehova pomohol vidieť, aké dôležité miesto má v Biblii jeho osobné meno. Ako to na nich zapôsobilo? Podľa toho istého článku v Strážnej veži si zvlášť od roku 1919 „začali ešte viac ctiť Mesiášovho nebeského Otca, Jehovu“. Len v priebehu nasledujúcich desiatich rokov sa v tomto časopise spomenulo Božie meno vyše 6 500-krát!

¹⁰ Tým, že bratia začali venovať menu Jehova náležitú pozornosť, dali najavo, že toto meno milujú. Podobne ako kedysi Mojžiš, aj oni sa rozhodli „oznamovať Jehovovo meno“. (5. Mojž. 32:3; Žalm 34:3) Jehova si zas všimol ich lásku k jeho menu a prejavil im priazeň, presne tak ako sľúbil v Písme. (Žalm 119:132; Hebr. 6:10)

11., 12. a) Čo sa krátko po roku 1919 zmenilo v našich publikáciách? b) Čo Jehova pomáhal svojim služobníkom vidieť a prečo?

¹¹ Po druhé, praví kresťania správne pochopili, akou úlohou ich Boh poveril. Krátko po roku 1919 Jehovov duch podnietil pomazaných bratov v ústredí, aby preskúmali prorockú knihu Izaiáš. To výrazne ovplyvnilo zameranie našich publikácií. Prečo môžeme povedať, že takto zmenený obsah bol „pokrmom v pravý čas“? (Mat. 24:45)

¹² Pred rokom 1919 sa v Strážnej veži nikdy nerozoberali Izaiášove slová: „‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil.‘“ ​(Prečítajte Izaiáša 43:10–12.) Ale krátko po tom roku sa v našich  publikáciách začala týmto slovám venovať pozornosť. Všetkým pomazaným bolo adresované povzbudenie plniť si úlohu, ktorou ich Jehova poveril — vydávať o ňom svedectvo. Len v rokoch 1925 až 1931 sa 43. kapitola Izaiáša rozoberala v 57 číslach Strážnej veže a zakaždým sa poukazovalo na to, ako sa tieto slová týkajú pravých kresťanov. Je úplne zrejmé, že v týchto rokoch Jehova pomáhal svojim služobníkom vidieť, čo je ich úlohou. Prečo to robil? Preto, aby boli v určitom zmysle „najprv vyskúšaní, či sú vhodní“. (1. Tim. 3:10) Božie meno mohli oprávnene nosiť, až keď skutkami dokázali, že sú naozaj svedkami Jehovu. (Luk. 24:47, 48)

13. Napríklad z ktorých častí Božieho Slova vidno, na čom najviac záleží?

¹³ Po tretie, Jehovovi služobníci v 20. rokoch minulého storočia pochopili, že to najdôležitejšie je posvätenie Božieho mena. Z ktorých častí Božieho Slova vidno túto dôležitú pravdu? Zamyslime sa nad dvoma príkladmi. Najskôr si všimnime, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý Boh vyslobodil Izraelitov z Egypta. Jehova povedal: „Aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ ​(2. Mojž. 9:16) A prečo bol Jehova k Izraelitom milosrdný, keď sa proti nemu búrili? Aj v tomto prípade Jehova povedal: „Kvôli svojmu vlastnému menu som tak konal, aby nebolo znesvätené pred očami národov.“ ​(Ezech. 20:8–10) Čo sa Bádatelia Biblie naučili z týchto a z ďalších biblických pasáží?

14. a) Čo pochopili Boží služobníci koncom 20. rokov minulého storočia? b) Aký vplyv to malo na zvestovateľskú službu? (Pozri aj rámček „ Mocný podnet zvestovať“.)

¹⁴ Koncom 20. rokov Boží ľud porozumel, aká závažná je myšlienka, ktorú asi 2 700 rokov predtým vyjadril Izaiáš. O Jehovovi povedal: „Tak si viedol svoj ľud, aby si si urobil krásne meno.“ ​(Iz. 63:14) Bádatelia Biblie pochopili, že tým najdôležitejším nie je záchrana ľudí, ale posvätenie Božieho mena. (Iz. 37:20; Ezech. 38:23) V roku 1929 bola táto pravda zhrnutá v knihe Proroctvo týmito slovami: „Jehovovo meno je tým najdôležitejším predmetom sporu, ktorý sa rieši pred celým stvorením.“ Táto úprava podnietila Božích služobníkov, aby ešte viac vydávali svedectvo o Jehovovi a očisťovali jeho meno.

15. a) Čomu naši bratia lepšie rozumeli začiatkom 30. rokov? b) Na čo prišiel čas?

¹⁵ Začiatkom 30. rokov mali už naši bratia správny pohľad na dôležitosť Božieho mena, jasnejšie chápali, akou úlohou ich Boh poveril, a hlbšie rozumeli tomu, aké dôležité je posvätenie Božieho mena. Prišiel čas, keď mohol Jehova svojich služobníkov poctiť výsadou verejne nosiť jeho meno. Ako to urobil? Uvidíme to z niekoľkých udalostí, ktoré sa vtedy odohrali.

16. a) Akým výnimočným spôsobom Jehova vyvyšuje svoje meno? b) Kto bol v minulosti ľudom pre Božie meno?

¹⁶ Jeden výnimočný spôsob, akým Jehova vyvyšuje svoje meno, je ten, že má na zemi ľud, ktorý sa nazýva jeho menom. Od roku 1513 pred n. l. bol Jehovovým ľudom izraelský národ. (Iz. 43:12) Lenže tento národ nedodržiaval záväzky, ktoré mu vyplývali zo zmluvy s Bohom. Preto v roku 33 n. l. prišiel o mimoriadny vzťah, ktorý k Bohu mal. Jehova zakrátko „obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Sk. 15:14) Tento nový ľud sa volá „Boží Izrael“ a pozostáva z pomazaných Kristových nasledovníkov z rôznych národov. (Gal. 6:16)

17. Čo sa Satanovi podarilo?

 ¹⁷ Okolo roku 44 n. l. „božskou prozreteľnosťou nazvali [Kristových učeníkov] Kresťanmi“. (Sk. 11:26) Toto označenie spočiatku dobre odlišovalo Kristových nasledovníkov od ostatných skupín, lebo sa vzťahovalo iba na pravých kresťanov. (1. Petra 4:16) Ale ako ukázal Ježiš v podobenstve o pšenici a burine, Satanovi sa podarilo ukryť pod toto jedinečné meno tie najrôznejšie skupiny takzvaných kresťanov. Mnoho storočí preto nebolo jasné, kto sú praví kresťania a kto nie. No od roku 1914, keď nastal „čas žatvy“, sa to začalo meniť. Prečo? Lebo anjeli začali oddeľovať takzvaných kresťanov od pravých. (Mat. 13:30, 39–41)

18. Na základe čoho si bratia uvedomili, že potrebujú nové označenie?

¹⁸ Keď bol v roku 1919 ustanovený verný otrok, Jehova pomohol svojim služobníkom pochopiť, že ich úlohou je zvestovať. Služba z domu do domu ich zakrátko výrazne odlíšila od všetkých takzvaných kresťanov. Netrvalo dlho a naši bratia si uvedomili, že označenie „Bádatelia Biblie“ nie je dosť výstižné. Ich hlavným cieľom totiž nebolo študovať Bibliu, ale vydávať svedectvo o Bohu a ctiť a vyvyšovať jeho meno. Aký názov by teda zodpovedal činnosti, ktorej sa venovali? Odpoveď na túto otázku prišla v roku 1931.

19., 20. a) Aká výnimočná rezolúcia bola prijatá na zjazde v roku 1931? b) Ako bratia zareagovali na nové meno?

¹⁹ V júli 1931 prišlo na zjazd v meste Columbus v americkom štáte Ohio asi 15 000 Bádateľov Biblie. Pri pohľade na prvú stranu zjazdového programu ich upútali dve veľké písmená — J a W. Premýšľali, čo len môžu znamenať. Uvažovali nad rôznymi možnosťami. Potom, v nedeľu 26. júla, brat Joseph Rutherford predniesol rezolúciu, ktorá obsahovala toto pôsobivé vyhlásenie: „... chceme byť známi a nazývaní týmto menom, to jest Jehovovi svedkovia.“ V tom okamihu bolo všetkým prítomným jasné, čo znamenajú tie tajomné písmená. Boli to začiatočné písmená označenia Jehovovi svedkovia v angličtine, ich nového mena založeného na biblickom verši z Izaiáša 43:10.

²⁰ Publikum prijalo rezolúciu radostným pokrikom a dlhým potleskom. Túto nadšenú reakciu v Columbuse počuli vďaka rozhlasu až na druhej strane zemegule! Ernest a Naomi Barberovci z Austrálie si na tú chvíľu zaspomínali takto: „Keď sa v Amerike ozval aplauz, bratia v Melbourne vyskočili zo sedadiel a pridali sa k nemu. Na to sa jednoducho nedá zabudnúť!“ a

21. Aký vplyv malo nové meno na zvestovateľskú službu?

²¹ Prijatie biblického mena Jehovovi svedkovia ešte viac povzbudilo Božích služobníkov zvestovať. Priekopníci  Edward a Jessie Grimesovci zo Spojených štátov, ktorí boli v roku 1931 na zjazde v Columbuse, sa vyjadrili: „Z domu sme odišli ako Bádatelia Biblie, ale vrátili sme sa ako Jehovovi svedkovia. Boli sme veľmi radi, že už máme meno, ktorým môžeme vyvyšovať meno nášho Boha.“ Niektorí svedkovia tak veľmi túžili vyvyšovať Božie meno, že po tomto zjazde používali v službe nový prístup. Domácim sa predstavovali tak, že im podali vizitku, na ktorej sa uvádzalo: „JEHOVOV svedok, zvestovateľ Kráľovstva JEHOVU, nášho Boha.“ Je zjavné, že hrdo nosili meno Jehova a boli rozhodnutí vyvyšovať ho široko-ďaleko. (Iz. 12:4)

22. Z čoho jednoznačne vidno, že Jehovovi služobníci sa medzi ostatnými náboženstvami vynímajú?

²² Od čias, keď Jehova podnietil našich pomazaných bratov prijať nové meno, už prešlo veľa rokov. Podarilo sa medzitým Satanovi zahmliť totožnosť Božích služobníkov? Podarilo sa mu zotrieť rozdiel medzi Božím ľudom a náboženstvami tohto sveta? Nepodarilo! Dnes sa Boží svedkovia vynímajú na svetovej náboženskej scéne ako nikdy predtým! (Prečítajte Micheáša 4:5 a Malachiáša 3:18.) Ľudia si nás začali s Božím menom spájať dokonca až tak, že každého, kto ho dnes často používa, hneď priradia k nám. Jehovovo pravé uctievanie sa teda nestráca v tieni falošných náboženstiev, ktoré sú v Biblii prirovnané k vrchom, ale je „pevne založené nad vrcholkom vrchov“. (Iz. 2:2) Uctievanie Jehovu a Jehovovo sväté meno je dnes skutočne vysoko vyvýšené.

23. Ktorá pravda o Jehovovi vyjadrená v Žalme 121:5 nás veľmi posilňuje?

²³ Ako nás len posilňuje vedomie, že Jehova nás ochráni pred všetkými súčasnými i budúcimi Satanovými útokmi! (Žalm 121:5) Máme všetky dôvody stotožniť sa so slovami žalmistu: „Šťastný je národ, ktorého Bohom je Jehova, ľud, ktorý si vyvolil za svoje dedičstvo.“ ​(Žalm 33:12)