Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 6

Mɛi ni Shiɛɔ​—Shiɛlɔi Jɛ Amɛsuɔmɔŋ Amɛkɛ Amɛhe Hã

Mɛi ni Shiɛɔ​—Shiɛlɔi Jɛ Amɛsuɔmɔŋ Amɛkɛ Amɛhe Hã

YITSO NƐƐ MLI SANE

Maŋtsɛ lɛ to shiɛlɔi akuu ko he gbɛjianɔ

1, 2. Mɛɛ nitsumɔ kpele ko Yesu gba fɔ shi, ni mɛɛ sanebimɔ ni he hiaa waa teɔ shi?

 BEI pii lɛ, maŋkwramɔŋ nɔyelɔi woɔ shi, kɛ̃lɛ amɛyeee nɔ. Bei komɛi lɛ, amɛteaŋ mɛi ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa lɛ po nyɛɛɛ atsu amɛshiwoi lɛ ahe nii. Miishɛɛ sane ji akɛ, esoro Yesu Kristo, ni ji Mesia Maŋtsɛ lɛ kwraa, ejaakɛ eyeɔ eshiwoi anɔ be fɛɛ be.

2 Be ni Yesu batsɔ Maŋtsɛ yɛ afi 1914 lɛ, efee klalo akɛ ebaahã gbalɛ ko ni egba aaafee afii 1,900 ni tsɔ hiɛ lɛ aba mli. Be fioo dani Yesu baagbo lɛ, ewie akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ.” (Mat. 24:14) Sane nɛɛ mlibaa lɛ fata okadi ni tsɔɔ akɛ ebɔi nɔyeli akɛ Maŋtsɛ lɛ he. Kɛ̃lɛ, sane ko ni he hiaa waa ji: Mɛɛ gbɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ baatsɔ ená mɛi ni baajɛ amɛsuɔmɔŋ amɛshiɛ yɛ naagbee gbii lɛ amli—be ni mɛi pii baafo amɛ pɛ amɛnɔ mli, amɛdɔŋ mɔ he, kɛ nyɔŋmɔjamɔ su kpakpa ni abɛ kpo lɛ? (Mat. 24:12; 2 Tim. 3:1-5) Ehe miihia ni wɔle hetoo lɛ, ejaakɛ sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ kɔɔ anɔkwa Kristofoi fɛɛ ahe.

3. Mɛɛ nɔmimaa Yesu ná, ni nɛgbɛ ená kɛjɛ?

3 Bo lɛ susumɔ Yesu gbalɛ wiemɔi lɛ ahe ekoŋŋ okwɛ. Aso wiemɔi ni ji “aaashiɛ” lɛ etsɔɔɔ akɛ eyɛ nɔmimaa? Hɛɛ, eyɛ nɔmimaa! Yesu hé eye akɛ ebaaná mɛi ajɛ amɛsuɔmɔŋ amɛfi esɛɛ yɛ naagbee gbii lɛ amli. Nɛgbɛ ená nɔmimaa nɛɛ kɛjɛ? Ekase kɛjɛ e-Tsɛ ŋɔɔ. (Yoh. 12:45; 14:9) Dani Yesu baaba shikpɔŋ nɛɛ nɔ akɛ adesa lɛ, ena akɛ Yehowa yɛ nɔmimaa yɛ e-Tsuji ni jɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛjáa lɛ lɛ amli. Hã wɔkwɛ nɔ ni Yehowa fee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ nɔmimaa.

‘Omaŋbii lɛ Baaba yɛ Amɛsuɔmɔ Naa’

4. Mɛɛ nitsumɔ Yehowa bi koni Israelbii lɛ afĩ sɛɛ, ni mɛni jɛ mli kɛba?

4 Bɛ okaiɔ nibii ni tee nɔ be ni Yehowa kɛ gbɛtsɔɔmɔ hã Mose koni ema kpeebuu ni baafee jamɔhe kɛhã Israel maŋ lɛ? Yehowa tsɔ Mose nɔ ebi koni maŋbii lɛ afĩ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Mose kɛɛ amɛ akɛ: ‘Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ he tsuijurɔ lɛ, hã ni ekɛ nɔwomɔ nikeenii abaha Yehowa.’ Mɛni ba? Mɛi lɛ ‘kã he amɛkɛ tsuijurɔnaa nikeenii hu baa daa leebi.’ Amɛkɛba aahu akɛ afã akɛ, ‘akɛ nikeenii lɛ akaba dɔŋŋ!’ (2 Mose 35:5; 36:3, 6) Israelbii lɛ hãaa hekɛnɔfɔɔ ni Yehowa ná yɛ amɛmli lɛ afee yaka.

5, 6. Taakɛ Lala 110:1-3 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛɛ su Yehowa kɛ Yesu kpaa gbɛ akɛ amɛbaana yɛ anɔkwa tsuji lɛ ateŋ yɛ naagbee gbii lɛ amli?

5 Ani Yehowa kpa gbɛ akɛ ebaana su nɛɛ eko yɛ etsuji lɛ ateŋ yɛ naagbee gbii lɛ amli? Hɛɛ! Aaafee afii 1,000 kɛ sɛɛ dani abaafɔ Yesu yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, Yehowa kɛ mumɔ tsirɛ David ni eŋma sane ko ni kɔɔ be ni Mesia lɛ baabɔi nɔyeli lɛ he. (Kanemɔ Lala 110:1-3.) Yesu, Maŋtsɛ hee ni awo lɛ, baaná henyɛlɔi ni baate shi awo lɛ. Kɛ̃lɛ, ebaaná mɛi babaoo hu ni baafĩ esɛɛ. Anyɛŋ amɛnɔ koni amɛsɔmɔ Maŋtsɛ lɛ. Oblahii kɛ oblayei bibii po ni yɔɔ amɛteŋ lɛ kɛ amɛhe baahã tswaa, amɛyi baafa aahu ákɛ akɛ amɛ baato bɔ́ kpii ni haa shikpɔŋ nɔ leebi maŋkpa lɛ he. a

Mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛfiɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ ayi fa tamɔ bɔ́ (Kwɛmɔ kuku 5 lɛ)

6 Yesu le jogbaŋŋ akɛ gbalɛ ni yɔɔ Lala 110 lɛ kɔɔ ehe. (Mat. 22:42-45) No hewɔ lɛ, ená nɔmimaa akɛ ebaaná mɛi ajɛ amɛsuɔmɔŋ amɛfĩ esɛɛ kɛshiɛ sane kpakpa lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Mɛni yinɔsane ehã efee faŋŋ? Ani Maŋtsɛ lɛ ená mɛi babaoo ni jɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛshiɛɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛɛlɛŋ?

“Eji Hegbɛ ni Miná kɛ Sɔ̃ ni Kã Minɔ akɛ Mashiɛ Nakai Sane Lɛ”

7. Be ni awó Yesu Maŋtsɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ gbɛjianɔ eto kɛtsɔse esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛhã nitsumɔ ni kã amɛhiɛ lɛ?

7 Be ni awó Yesu Maŋtsɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, eto gbɛjianɔ kɛtsɔse esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛhã nitsumɔ kpele ni kã amɛhiɛ lɛ. Taakɛ wɔna yɛ Yitso 2 lɛ mli lɛ, kɛjɛ afi 1914 kɛyashi afi 1919 mra mli lɛ, ebasara amɛ ni etsuu amɛhe. (Mal. 3:1-4) Kɛkɛ ni yɛ afi 1919 lɛ, ehala nyɔŋ anɔkwafo lɛ koni enyiɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahiɛ. (Mat. 24:45) Kɛjɛ nakai be lɛ nɔ kɛbaa titri lɛ, nakai nyɔŋ lɛ etsɔ kpeei ashishi wiemɔi ni ahãa kɛ woji ni akalaa lɛ anɔ ekɛ mumɔŋ niyenii miihã, ni etee nɔ efee enɛ kɛma nɔ mi akɛ eji Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo sɔ̃ akɛ ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

8-10. Mɛɛ gbɛ nɔ kpeei ashishi wiemɔi ni ahãhãi lɛ wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli hewalɛ? Hã enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Kpeei Wuji ni Afee Mra Beaŋ ni Wo Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli Hewalɛ” lɛ hu.)

8 Kpeei ashishi wiemɔi ni ahã. Akɛni Biblia Kaselɔi lɛ miitao gbɛtsɔɔmɔ hewɔ lɛ, amɛyabua amɛhe naa yɛ Cedar Point, Ohio yɛ Amerika kɛfee klɛŋklɛŋ kpee wulu ko yɛ Jeŋ Ta I lɛ sɛɛ, kɛjɛ September 1 kɛyashi 8, afi 1919. Yɛ kpee nɛɛ gbi ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã wiemɔ ko, ni yɛ wiemɔ nɛɛ mli lɛ, egba mli kpoo ekɛɛ mɛi ni eba kpee lɛ akɛ: “Kristofonyo nitsumɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ji . . . ní ejaje Nuŋtsɔ lɛ maŋtsɛyeli lɛ he sane etsɔɔ mɛi.”

9 Be ni shwɛ gbii etɛ ni nakai kpee lɛ baaba naagbee lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã wiemɔ ko ni yitso ji “Kɛhã Hefatalɔi Nitsulɔi,” ni sɛɛ mli lɛ akala sane nɛɛ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ko ni yitso ji “Aatswa Maŋtsɛyeli lɛ He Adafi” lɛ shishi. Ewie akɛ: “Kɛ́ Kristofonyo ko hiɛ kã shi ni eeshwie eyiŋ lɛ, ebiɔ ehe akɛ, Mɛni hewɔ miyɔɔ jeŋ? Ni hetoo ni esa akɛ ekɛhã ji, Nuŋtsɔ lɛ ejɛ mlihilɛ mli efee mi enajiaŋdamɔlɔ koni mikɛ esane ni ekɛkpãtaa ekɛ mɛi ateŋ lɛ ahã je lɛ, ni eji hegbɛ ni miná kɛ sɔ̃ ni kã minɔ akɛ mashiɛ nakai sane lɛ.”

10 Yɛ nakai wiemɔ ni ehã ni hiɛ kpaŋ nɔ nɛɛ mli lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã ale akɛ abaafee wolo hee ko ni gbɛ́i ji The Golden Age (amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Awake!), koni akɛhã mɛi ale akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji adesa hiɛnɔkamɔ kome pɛ ni yɔɔ. No sɛɛ lɛ, ebi etoibolɔi akɛ, ‘Nyɛteŋ namɛi baasumɔ ni amɛjara wolo nɛɛ amɛha mɛi?’ Kpee lɛ he amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Esa ohiŋmɛiaŋ. Mɛi 6,000 ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fɛɛ te shi shi kome kɛtsɔɔ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛjara wolo lɛ.” b Eyɛ faŋŋ akɛ, Maŋtsɛ lɛ ná mɛi ni miishwe koni amɛjɛ amɛsuɔmɔŋ amɛjaje e-Maŋtsɛyeli lɛ amɛtsɔɔ!

11, 12. Mɛni Buu-Mɔɔ lɛ ni je kpo yɛ afi 1920 lɛ wie yɛ be ni akɛbaatsu nitsumɔ ni Yesu gba fɔ̃ shi lɛ he?

11 Woji ni akala. Atsɔ saji ni akala yɛ Buu-Mɔɔ lɛ srɔtoi lɛ amli lɛ anɔ ahã bɔ ni Yesu sane ni egba efɔ shi—akɛ abaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa—lɛ he hiaa hã lɛ tee nɔ efee faŋŋ. Susumɔ enɛ he nɔkwɛmɔnii komɛi ni ba kɛjɛ afi 1920 afii lɛ mra beaŋ lɛ ahe okwɛ.

12 Mɛɛ sane abaajaje kɛwo gbalɛ ni yɔɔ Mateo 24:14 lɛ obɔ lɛ? Mɛɛ be abaatsu nakai nitsumɔ lɛ? Be ni July 1, 1920 Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ sane ni abaashiɛ lɛ, ewie yɛ sane ko ni yitso ji “Maŋtsɛyeli lɛ he Sane Kpakpa” lɛ mli akɛ: “Sane kpakpa ni abaashiɛ lɛ kɔɔ nibii agbɛjianɔtoo momo nɛɛ naagbee lɛ kɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ni abaato shishi lɛ he.” Sane lɛ tsɔɔ be pɔtɛɛ ni abaashiɛ sane kpakpa nɛɛ, ni ekɛɛ: “Esa akɛ ajaje sane nɛɛ yɛ bei ni kã jeŋ ta kple lɛ [Jeŋ Ta I] kɛ ‘amanehulu babaoo’ lɛ teŋ.” No hewɔ lɛ, ekɛfata he akɛ: “Amrɔ nɛɛ ji be . . . ni esa akɛ ajaje sane kpakpa nɛɛ atsɔɔ Kristendombii fɛɛ.”

13. Yɛ afi 1921 mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ lɛ wo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ hewalɛ?

13 Ani abaanyɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ dani amɛtsu nitsumɔ ni Yesu gba fɔ shi lɛ? Dabi. Sane ni ji “Ná Ekãa” ni je kpo yɛ March 15, 1921 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ bi koni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ajɛ amɛsuɔmɔŋ amɛtsu. Awo amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ hewalɛ koni ebi ehe akɛ: “Aso ejeee hegbɛ kpele ni miná kɛ sɔ ni kã minɔ akɛ mikɛ mihe baawo nitsumɔ nɛɛ mli?” Sane lɛ tee nɔ ekɛɛ akɛ: “Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ kɛ́ nyɛná nyɛyɔse [akɛ eji hegbɛ akɛ nyɛkɛ nyɛhe aaawo nitsumɔ nɛɛ mli lɛ] nyɛbaatamɔ Yeremia, mɔ ni nu Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ he yɛ etsui mli ‘tamɔ la ni miitso ni aŋa yi awo ewui amli,’ ni miitsirɛ lɛ koni ekafɔɔ wiemɔ lɛ.” (Yer. 20:9) Nakai hewalɛwoo ni yɔɔ miishɛɛ lɛ hãa anaa hekɛnɔfɔ̃ɔ ni Yehowa kɛ Yesu yɔɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛfilɔi anɔkwafoi lɛ amli.

14, 15. Yɛ afi 1922 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ hewalɛ ni amɛnine ashɛ mɛi anɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Mɛɛ gbɛ nɔ esa akɛ anɔkwa Kristofoi atsɔ amɛkɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ ayahã mɛi? August 15, 1922, Buu-Mɔɔ lɛ mli sane kuku ko ni kanyaa mɔ waa ni yitso ji “Sɔɔmɔ lɛ He Miihia Waa” lɛ wo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo “saji ni akala ni ajaraa ahãa mɛi, kɛ mɛi ni akɛwieɔ yɛ amɛshinai anaa ni akɛyeɔ amɛ odase akɛ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ lɛ mli kɛmɔ shi.”

15 Eyɛ faŋŋ akɛ, kɛjɛ afi 1919 kɛbaa nɛɛ, Kristo kɛ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ etsu nii kɛma nɔ mi shii abɔ akɛ, hegbɛ ni Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo yɔɔ kɛ sɔ̃ ni kã enɔ yɛ je nɛŋ ji ní ejaje Maŋtsɛyeli sane lɛ etsɔɔ. Kɛ̃lɛ, te mra beaŋ Biblia Kaselɔi lɛ fee amɛnii yɛ hewalɛ ni awo amɛ akɛ amɛkɛ amɛhe awo Maŋtsɛyeli jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he amɛha tɛŋŋ?

“Anɔkwafoi lɛ kɛ Amɛhe Baahã”

16. Te asafoŋ onukpai komɛi ni afɔ̃ oshiki kɛhole amɛ lɛ fee amɛnii yɛ gbɛtsɔɔmɔ akɛ mɛi fɛɛ kɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he amɛhã tɛŋŋ?

16 Yɛ afi 1920 afiiaŋ kɛ afi 1930 afiiaŋ lɛ, mɛi komɛi te shi amɛwo ŋaa ni awo akɛ Kristofoi fɛɛ ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. November 1, 1927 Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ nɔ ni no mli lɛ eyaa nɔ lɛ mli akɛ: “Mɛi komɛi yɛ sɔlemɔ [asafo] lɛŋ ŋmɛnɛ ni hiɛ hegbɛ akɛ asafoŋ onukpai . . . shi amɛsumɔɔɔ ni amɛwoɔ nyɛmimɛi lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛ diɛŋtsɛ hu amɛkɛ amɛhe wooo mli. . . . Amɛwieɔ amɛshiɔ gbɛtsɔɔmɔ akɛ ayashiɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ, e-Maŋtsɛ lɛ kɛ maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ atsɔɔ mɛi yɛ shinai anaa lɛ.” Sane lɛ tee lɛ tɛ̃ɛ akɛ: “Amrɔ nɛɛ, be eshɛ ni esa akɛ anɔkwafoi lɛ akadi nakai mɛi lɛ, ni amɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ amɛhe, koni amɛkɛɛ nakai mɛi lɛ akɛ kɛjɛ kɛyaa nɛɛ, wɔŋmɛŋ gbɛ ni mɛi tamɔ nɛkɛ asɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai dɔŋŋ.” c

17, 18. Te asafoŋbii babaoo fee amɛnii yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni jɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ dɛŋ lɛ he amɛhã tɛŋŋ? Te mɛi akpekpei komɛi efee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ yɛ afii 100 ni eho lɛ mli?

17 Miishɛɛ sane ji akɛ, asafoŋbii babaoo nya gbɛtsɔɔmɔ ni jɛ asafo lɛ yitso lɛ dɛŋ lɛ he, ni amɛkɛtsu nii. Amɛyɔse akɛ eji hegbɛ ni amɛná akɛ amɛbaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ. March 15, 1926 Buu-Mɔɔ lɛ wie sane lɛ he nɛkɛ: “Anɔkwafoi lɛ kɛ amɛhe baaha . . . kɛshiɛ sane lɛ amɛtsɔɔ mɛi lɛ.” Nakai anɔkwafoi lɛ hi shi yɛ gbalɛ wiemɔi ni yɔɔ Lala 110:3 lɛ naa, ni amɛkɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛjɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛfiɔ Mesia Maŋtsɛ lɛ sɛɛ.

18 Nɔ ni fe afii 100 ni eho nɛɛ, mɛi akpekpei komɛi ejɛ amɛsuɔmɔŋ amɛkɛ amɛhe ehã kɛmiitsu Maŋtsɛyeli sane kpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ. Wɔbaasusu bɔ ni amɛshiɛ amɛhã—gbɛi anɔ ni amɛtsɔɔ amɛshiɛɔ kɛ nibii ni amɛkɛtsuɔ nii kɛshiɛɔ—kɛ yibii ni ewo lɛ ahe yɛ yitsei fioo ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ amli. Shi klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔkwɛ nɔ hewɔ ni yɛ jeŋ ni mɛi ni fóɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli eyi mli obɔ̃ nɛɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi akpekpei komɛi ejɛ amɛsuɔmɔŋ amɛmiitsu Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Be ni wɔsusuɔ nɔ hewɔ ni mɛi kɛ amɛhe ehã lɛ he lɛ, ebaahi jogbaŋŋ akɛ wɔbaabi wɔhe akɛ, ‘Mɛni hewɔ mishiɛɔ sane kpakpa lɛ mitsɔɔ mɛi lɛ?’

‘Nyɛtaoa . . . Maŋtsɛyeli lɛ Tsutsu’

19. Mɛni hewɔ wɔboɔ Yesu ŋaawoo akɛ ‘nyɛtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu’ lɛ toi lɛ?

19 Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ ŋaa akɛ, ‘nyɛtaoa Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu.’ (Mat. 6:33) Mɛni hewɔ wɔhiɔ shi yɛ nakai ŋaawoo lɛ naa lɛ? Sane lɛ nɔŋŋ ji akɛ, wɔle bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa hã, akɛ eji nibii ni hãa Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ baa mli lɛ ateŋ otu. Taakɛ wɔna yɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ejie Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwalei lɛ akpo fiofio. Kɛ́ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwalei lɛ ta wɔtsuiŋ lɛ, ehãa wɔnuɔ he akɛ esa akɛ wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu.

Bɔ ni nuu ko mii shɛ ehe waa akɛ eyana jwetri ni akɛtee lɛ, nakai nɔŋŋ Kristofoi amii shɛɔ amɛhe akɛ amɛna Maŋtsɛyeli anɔkwale lɛ (Kwɛmɔ kuku 20 lɛ)

20. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ jwetri ni aŋɔtee lɛ he lɛ hãa wɔnaa bɔ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ baafee amɛnii amɛhã yɛ eŋaawoo akɛ ‘nyɛtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu’ lɛ he?

20 Yesu le bɔ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ baafee amɛnii amɛha yɛ ŋaa ni ewo amɛ akɛ, ‘Nyɛtaoa Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu’ lɛ he. Susumɔ ebɛbua ni kɔɔ jwetri ni aŋɔtee lɛ he lɛ he okwɛ. (Kanemɔ Mateo 13:44.) Be ni mɔ ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ tsuɔ nii lɛ, eyana jwetri ni akɛtee, ni amrɔ nɔŋŋ lɛ eyɔse bɔ ni ehe yɔɔ sɛɛnamɔ hã. No sɛɛ lɛ, mɛni efee? “No he miishɛɛ ni ená hewɔ lɛ etee ni eyahɔɔ nii fɛɛ ni eyɔɔ lɛ, ni ekɛhé nakai abɔɔ lɛ.” Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Kɛ́ wɔnine shɛ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale lɛ nɔ, ni wɔyɔse sɛɛnamɔ ni yɔɔ he lɛ, miishɛɛ sɔŋŋ ni wɔnáa hewɔ lɛ, wɔkɛ nibii ni ehe baahia ni wɔkɛshã afɔle lɛ shãa afɔle koni wɔnyɛ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ aye gbɛhe ni sa—klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli. d

21, 22. Mɛni Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛfilɔi anɔkwafoi lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu? Hã enɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

21 Yɛ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛfilɔi anɔkwafoi lɛ agbɛfaŋ lɛ, jeee wiemɔi kɛkɛ amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu, amɛkɛ amɛnifeemɔi hu maa nɔ mi. Amɛkɛ amɛwala, amɛnyɛmɔi, kɛ amɛnibii fɛɛ ewo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛŋ. Mɛi pii kɛ nibii kpelei eshã afɔle koni amɛnyɛ amɛkɛ amɛhe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛŋ. Shiɛlɔi ni eshã afɔlei tamɔ nɛkɛ lɛ fɛɛ ená niiashikpamɔi yɛ amɛshihilɛ mli ni maa nɔ mi akɛ, Yehowa jɔɔ mɛi ni kɛ Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ. Susumɔ mra beaŋ nɔkwɛmɔnɔ ko he okwɛ.

22 Nyɛminuu Avery Bristow kɛ eŋa Lovenia Bristow fɛɛ sɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi yɛ Amerika wuoyigbɛ kɛjɛ afi 1920 afii lɛ naagbee gbɛ. Afii komɛi asɛɛ lɛ, Lovenia wie akɛ: “Mi kɛ Avery ná miishɛɛ waa yɛ nakai afii babaoo ni wɔkɛsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi lɛ amli. Bei komɛi lɛ wɔleee he ni wɔbaaná shika yɛ koni wɔkɛhe pɛtro loo niyenii, wɔkɛ shihilɛ nɛɛ kpe shii abɔ. Shi Yehowa tsɔ gbɛi srɔtoi anɔ eye ebua wɔ yɛ fɛɛ mli. Wɔtee nɔ wɔtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Wɔná nibii ni he hiaa wɔ lɛ be fɛɛ be.” Lovenia kai be ko ni amɛsɔmɔɔ yɛ maŋtiase ko ni ji Pensacola yɛ Florida ni amɛshika kɛ niyenii miihe atã lɛ. Be ni amɛba shĩa lɛ, amɛbana baagi wuji enyɔ ni niyenii srɔtoi eyi lɛ obɔ, kɛ wolo fioo ko ni kaneɔ akɛ, “Pensacola asafo lɛ jɛ suɔmɔ mli amɛkɛhã nyɛ.” e Be ni Lovenia jwɛŋɔ afii pii ni ekɛtsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ, ewie akɛ: “Yehowa kwaaa wɔ kɔkɔɔkɔ. Ehãaa wɔhiɛ ni wɔkɛfɔɔ enɔ lɛ afee yaka.”

23. Te onuɔ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale ni onine eshɛ nɔ lɛ he ohaa tɛŋŋ, ni mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

23 Wɔ fɛɛ wɔnyɛŋ wɔkɛ ŋmɛlɛtswaa kome too lɛ nɔŋŋ ashiɛ. Esoro shihilɛ mli ni wɔfɛɛ wɔyɔɔ. Kɛ̃lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔŋɔ lɛ akɛ eji hegbɛ ni wɔná, koni wɔjɛ wɔsusuma fɛɛ mli wɔjaje sane kpakpa lɛ. (Kol. 3:23) Akɛni wɔbuɔ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwalei ni wɔnine eshɛ nɔ lɛ akɛ jwetri ni nɔ bɛ hewɔ lɛ, wɔmiishwe—hɛɛ, ekã wɔtsui nɔ waa—akɛ wɔkɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he baahia ni wɔkɛshã afɔle lɛ baashã afɔle bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔsɔmɔ bɔ ni wɔnyɛmɔ baaŋmɛ wɔ gbɛ. Aso jeee ofaishitswaa ji no?

24. Mɛni ji nibii wuji ni Maŋtsɛyeli lɛ tsuɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ ateŋ ekome?

24 Yɛ afii oha ni eho lɛ mli lɛ, Maŋtsɛ lɛ etee nɔ ehã egbalɛ wiemɔi ni yɔɔ Mateo 24:14 lɛ eba mli lɛɛlɛŋ. Ni enyɛɛɛ mɛi anɔ yɛ enɛ feemɔ mli. Be ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ eshi ŋkomeŋfa je nɛŋ sɛɛ lɛ, amɛjɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛkɛ amɛhe hãa kɛshiɛɔ. Sane kpakpa lɛ ni amɛshiɛɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ feɔ okadi ni tsɔɔ akɛ Yesu ebɔi nɔyeli akɛ Maŋtsɛ lɛ fã—ni eji nibii wuji ni Maŋtsɛyeli lɛ tsuɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ ateŋ ekome.

a Akɛ bɔ́ toɔ nifalɛ he yɛ Biblia lɛ mli.—1 Mose 27:28; Mika 5:6.

b Wolo ko (To Whom the Work Is Entrusted) tsɔɔ mli akɛ: “The Golden Age nitsumɔ lɛ biɔ ní ekɛ maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ayahã mɛi yɛ shĩa kɛ shĩa. . . . Kɛfata he lɛ, esa akɛ ashi The Golden Age lɛ ekome yɛ shĩa fɛɛ shĩa, ekɔɔɔ he eko kɛ́ mɔ lɛ kpɛlɛ akɛ ebaashɛ loo eshɛɛɛ.” Afii komɛi asɛɛ lɛ, awo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ koni amɛhã mɛi ashɛ The Golden Age lɛ kɛ Buu-Mɔɔ lɛ fɛɛ. Kɛjɛ February 1, 1940 lɛ, awo Yehowa webii lɛ hewalɛ koni amɛjara magazin srɔtoi lɛ ní amɛŋmala yibɔ ni amɛkɛhã lɛ.

c No beaŋ lɛ, asafoŋbii lɛ fɔɔ oshiki kɛholeɔ asafoŋ onukpai. No hewɔ lɛ, asafoŋbii lɛ baanyɛ akpɛ mli akɛ amɛfɔŋ oshiki amɛhaŋ mɛi ni nyaaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ. Abaasusu tsakemɔ ni afee yɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ aholeɔ asafoŋ onukpai lɛ he yɛ Yitso 12 lɛ mli.

d Yesu kɛ oti ko tamɔ enɛ nɔŋŋ hã yɛ ebɛbua ni kɔɔ guɔyelɔ gbɛfalɔ ko ni tee eyatao adiagba ni jara wa waa lɛ he lɛ mli. Be ni guɔyelɔ lɛ yana adiagba lɛ, eyahɔɔ nii fɛɛ ni eyɔɔ lɛ ni ekɛhé adiagba lɛ. (Mat. 13:45, 46) Abɛbuai enyɔ nɛɛ hãa wɔnaa hu akɛ, wɔbaanyɛ wɔkase Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwalei lɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, mɛi komɛi yatiɔ nɔ, mɛi komɛi hu taoɔ. Shi ekɔɔɔ he eko bɔ ni fee ni wɔna anɔkwale lɛ, ekã wɔtsui nɔ waa akɛ wɔkɛ nibii baashã afɔle koni wɔnyɛ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli.

e No beiaŋ lɛ atsɛɔ asafoi akɛ companies.