1., 2. Aké rozsiahle dielo Ježiš predpovedal a aká závažná otázka vzniká?

 ČASTO sa stáva, že keď politici niečo sľúbia, zostane len pri sľuboch. Niektorí môžu mať tie najlepšie úmysly, a predsa nie je v ich silách splniť, čo sľúbili. Našťastie je tu niekto, kto je úplne iný — mesiášsky Kráľ, Ježiš Kristus, ktorý vždy dodrží slovo.

² Krátko pred smrťou vyriekol proroctvo: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi.“ ​(Mat. 24:14) Asi po 1 900 rokoch, keď sa v roku 1914 Ježiš stal Kráľom, mohol už tieto prorocké slová splniť. Ich splnenie malo byť súčasťou znamenia, podľa ktorého je možné rozpoznať, že je už prítomný ako Kráľ. Tu však vzniká závažná otázka: Ako sa Kristovi v posledných dňoch — v čase prevládajúceho sebectva, nedostatku lásky a nezáujmu o duchovné veci — podarí nájsť dosť ochotných zvestovateľov? (Mat. 24:12; 2. Tim. 3:1–5) Táto otázka je závažná, lebo sa týka všetkých pravých kresťanov.

3. Čím si bol Ježiš istý a prečo?

³ Vráťme sa ešte k Ježišovým prorockým slovám „bude sa zvestovať“. Necítiť z nich istotu? Áno, Ježiš veril, že v posledných dňoch tu budú ľudia, ktorí ho budú ochotne podporovať. Prečo mal takú istotu? Odpozoroval ju od svojho Otca. (Ján 12:45; 14:9) Kým bol v nebi, všímal si, že Jehova si je istý ochotou svojich ctiteľov. Pozrime sa, ako dal Jehova túto istotu najavo.

4. Akú výzvu predložil Jehova Izraelitom a ako na ňu zareagovali?

⁴ Pripomeňme si, čo sa stalo, keď Jehova prikázal Mojžišovi postaviť svätostánok, ktorý sa mal stať náboženským strediskom izraelského národa. Boh prostredníctvom Mojžiša vyzval všetkých Izraelitov, aby stavbu podporili. Mojžiš im povedal: „Vyberte medzi sebou príspevok pre  Jehovu. Nech ho prinesie každý ochotného srdca ako Jehovov príspevok.“ Čo nasledovalo? Izraeliti „ráno čo ráno stále prinášali dobrovoľnú obeť“. Prinášali toľko, že im Mojžiš musel „zabrániť ďalej to prinášať“! (2. Mojž. 35:5; 36:3, 6) Izraeliti nesklamali Jehovovu dôveru.

5., 6. Čím si boli Jehova a Ježiš istí podľa Žalmu 110:1–3?

⁵ Dôveroval Jehova, že takú ochotu prejavia aj jeho služobníci v posledných dňoch? Dôveroval! Viac ako tisíc rokov pred Ježišovým narodením inšpiroval Dávida, aby napísal žalm o tom, čo sa bude diať, keď začne vládnuť Mesiáš. (Prečítajte Žalm 110:1–3.) Nový Kráľ bude mať nepriateľov, ktorí mu budú klásť odpor. Ale množstvo ľudí sa postaví na jeho stranu. Do služby Kráľovi ich nebude treba nútiť. Aj mladí ľudia spomedzi nich sa ochotne ponúknu, že mu budú slúžiť. A bude ich toľko, že bude priliehavé prirovnať ich k nespočetným kvapôčkam rosy, ktoré sa ligocú na tráve za slnečného rána. a

⁶ Ježiš vedel, že proroctvo zo 110. žalmu je o ňom. (Mat. 22:42–45) Preto mal opodstatnené dôvody veriť, že tu bude mať verných nasledovníkov, ktorí budú ochotne zvestovať dobré posolstvo po celej zemi. Je to v týchto posledných dňoch naozaj tak? Prijalo Kráľovo pozvanie množstvo ochotných zvestovateľov? Pozrime sa, aké sú historické skutočnosti.

7. Čo Ježiš urobil krátko po dosadení na trón, aby boli jeho nasledovníci pripravení zvestovať?

⁷ Krátko po dosadení na kráľovský trón začal Ježiš pripravovať svojich nasledovníkov na rozsiahlu činnosť, ktorá  ich čakala. V 2. kapitole sme videli, že od roku 1914 do prvej polovice roku 1919 vykonal prehliadku a prečistil ich. (Mal. 3:1–4) Neskôr v tom roku poveril verného otroka, aby mal nad nimi dozor. (Mat. 24:45) Odvtedy otrok v zjazdových prejavoch a tlačených publikáciách poskytoval duchovný pokrm, v ktorom sa opakovane zdôrazňovalo, že každý kresťan má zvestovať.

8. – 10. Ako zjazdy pomohli rozbehnúť zvestovateľskú službu? Uveď príklad. (Pozri aj rámček „ Zjazdy, ktoré zintenzívnili zvestovateľskú službu“.)

⁸ Zjazdové prejavy. Na prvý veľký povojnový zjazd, ktorý sa konal 1. až 8. septembra 1919 v Cedar Pointe v americkom štáte Ohio, prichádzali Bádatelia Biblie s túžbou dozvedieť sa, čo ďalej. V druhý deň zjazdu predniesol brat Rutherford prejav, v ktorom delegátom priamo povedal: „Kým je kresťan na zemi, jeho poslaním je hlásať posolstvo o Pánovom kráľovstve.“

⁹ Vrcholným okamihom zjazdu bola prednáška s názvom „Prejav k spolupracovníkom“, ktorú na piaty deň predniesol brat Rutherford. Neskôr vyšla v Strážnej veži pod titulkom „Zvestujte kráľovstvo“. V prednáške uviedol: „Vo chvíľach vážneho zamyslenia si kresťan celkom prirodzene kladie otázku: Prečo som na zemi? A odpoveď musí nevyhnutne znieť: Pán ma poctil tým, že ma urobil svojím vyslancom, aby som niesol svetu jeho posolstvo zmierenia, a mojou výsadou a povinnosťou je toto posolstvo ohlasovať.“

¹⁰ V tomto pamätnom prejave oznámil, že začne vychádzať nový časopis Zlatý vek (teraz Prebuďte sa!). Bude poukazovať na to, že jedinou nádejou pre ľudstvo je Božie Kráľovstvo. Rečník sa opýtal, kto chce tento časopis rozširovať. V správe zo zjazdu sa písalo: „Bolo úžasné, ako na to prítomní zareagovali. Všetkých šesťtisíc naraz vstalo.“ b Ukázalo sa, že Kráľ tu skutočne má poddaných, ktorí sú ochotní hlásať jeho Kráľovstvo!

11., 12. Čo sa v Strážnej veži v roku 1920 písalo o tom, kedy sa má splniť Ježišovo proroctvo z Matúša 24:14?

¹¹ Tlačené publikácie. V Strážnej veži sa stále viac objasňovalo, aký význam má zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve, ktoré predpovedal Ježiš. Zamyslime sa nad niekoľkými príkladmi z čísel, ktoré vyšli na začiatku 20. rokov minulého storočia.

¹² Aké posolstvo sa malo hlásať, aby sa splnili slová z Matúša 24:14? V Strážnej veži z 1. júla 1920 sa v článku s názvom „Evanjelium o kráľovstve“ písalo: „Dobré posolstvo, o ktorom sa tu hovorí, je správa o konci starého systému vecí a o zriadení Mesiášovho kráľovstva.“ A kedy sa  malo hlásať? Článok vysvetľoval: „Toto posolstvo treba oznámiť v čase od Veľkej [prvej svetovej] vojny do ‚veľkého súženia‘.“ A preto, ako sa ďalej uvádzalo, „teraz je čas hlásať toto dobré posolstvo široko-ďaleko vo všetkých krajinách, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu“.

13. Ako Strážna veža v roku 1921 povzbudzovala pomazaných kresťanov, aby prejavili ochotu?

¹³ Bude treba Božích služobníkov nútiť, aby robili to, čo Ježiš predpovedal? Nebude. Článok „Buďte odvážni“, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 15. marca 1921, povzbudzoval pomazaných kresťanov, aby prejavili ochotu. Každý sa mal zamyslieť: „Nie je mojou najväčšou cťou i povinnosťou zapájať sa do zvestovania?“ Ďalej sa písalo: „Sme si istí, že keď budete mať taký pohľad, budete ako Jeremiáš, v ktorého srdci bolo Pánovo slovo ako horiaci oheň uzavretý v jeho kostiach a nedovolilo mu mlčať.“ ​(Jer. 20:9) Z tohto vrúcneho povzbudenia vidno, ako veľmi Jehova a Ježiš dôverujú ľuďom, ktorí lojálne podporujú Kráľovstvo.

14., 15. Ako mali pomazaní kresťania podľa Strážnej veže z roku 1922 odovzdávať ľuďom posolstvo o Kráľovstve?

¹⁴ Ako by mali praví kresťania odovzdávať ľuďom posolstvo o Kráľovstve? V Strážnej veži z 15. augusta 1922 vyšiel krátky, ale podnetný článok s názvom „Služba je nevyhnutná“. Pomazaných kresťanov vyzýval „prinášať ľuďom posolstvo v tlačenej podobe a hovoriť s nimi pri dverách, a tak svedčiť o tom, že nebeské kráľovstvo je blízko“.

¹⁵ Je zjavné, že od roku 1919 Kristus prostredníctvom verného a rozvážneho otroka opakovane zdôrazňoval, že na zemi majú kresťania výsadu i povinnosť hlásať posolstvo o Kráľovstve. Ako však Bádatelia Biblie prijali povzbudenie zapojiť sa do šírenia dobrého posolstva?

16. Ako sa niektorí volení starší stavali k myšlienke, že zvestovať majú všetci kresťania?

¹⁶ V 20. a 30. rokoch niektorí odmietali myšlienku, že zvestovať majú všetci pomazaní kresťania. V Strážnej veži z 1. novembra 1927 sa vtedajšia situácia opisovala takto: „V súčasnosti sú v cirkvi [zbore] aj takí starší, čo... nechcú povzbudzovať bratov, aby chodili do služby, a ani sami do nej nechodia... Vysmievajú sa z odporúčaní, aby sme dobré posolstvo o Bohu, Kristovi a jeho kráľovstve šírili tak, že budeme za ľuďmi chodiť od dverí k dverám.“ Článok bez okolkov vyzval čitateľov: „Je načase, aby si verní takých ľudí označili a aby sa im vyhýbali. Mali by im tiež povedať, že im už nezveria úrad staršieho.“ c

17., 18. Ako sa väčšina zborov postavila k podnetom z ústredia a ako v priebehu uplynulých sto rokov zareagovali milióny ľudí?

¹⁷ S radosťou môžeme povedať, že väčšina bratov a sestier vítala podnety z ústredia. Možnosť oznamovať posolstvo o Kráľovstve považovali za výsadu. Strážna veža  z 15. marca 1926 opísala ich postoj týmito slovami: „Verní prejavia ochotu šíriť toto posolstvo.“ Títo verní kresťania napĺňali prorocké slová zapísané v Žalme 110:3 a dávali najavo ochotu podporovať mesiášskeho Kráľa.

¹⁸ Počet ľudí, ktorí sa v priebehu uplynulých sto rokov ochotne ponúkli, že budú hlásať posolstvo o Kráľovstve, dosiahol milióny. V nasledujúcich kapitolách budeme hovoriť o tom, akým spôsobom zvestovali — aké prostriedky a pomôcky používali — a aké výsledky dosiahli. Najprv sa však venujme otázke, prečo dobré posolstvo o Kráľovstve dobrovoľne zvestujú milióny ľudí napriek tomu, že žijeme v sebeckom svete. Pri tejto úvahe bude dobré, keď si každý z nás položí otázku: Prečo zvestujem dobré posolstvo?

19. Prečo poslúchame Ježišovu radu „stále hľadať najprv kráľovstvo“?

¹⁹ Ježiš svojim nasledovníkom radil: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo.“ ​(Mat. 6:33) Prečo túto radu poslúchame? V podstate preto, lebo uznávame, že Kráľovstvo je veľmi dôležité — v napĺňaní Božieho predsavzatia zohráva kľúčovú úlohu. Ako sme čítali v predchádzajúcej kapitole, svätý duch nám postupne zjavuje úchvatné pravdy o Kráľovstve. Keď nejaká z nich zarezonuje v našom srdci, vyvolá to v nás túžbu hľadať najprv Kráľovstvo.

20. Ako robotník z podobenstva zareagoval, keď našiel poklad, a ako sa to týka nás?

²⁰ Ježiš vedel, ako sa jeho nasledovníci postavia k rade stále hľadať najprv kráľovstvo. Zamyslime sa nad jeho podobenstvom o skrytom poklade. (Prečítajte Matúša 13:44.) V podobenstve robotník pri svojej bežnej práci na poli nájde ukrytý poklad a okamžite si uvedomí jeho hodnotu. Čo urobí? „Z radosti nad tým ide a predá všetko, čo má, a kúpi to pole.“ Ako sa to týka nás? Keď nájdeme pravdu o Kráľovstve a uvedomíme si jej hodnotu, s radosťou obetujeme čokoľvek, len aby Kráľovstvo zostalo v našom živote na prvom mieste. d

21., 22. Ako lojálni kresťania hľadajú najprv Kráľovstvo? Uveď príklad.

²¹ V súvislosti s hľadaním Kráľovstva nezostávajú lojálni kresťania len pri slovách. Zvestovateľskému dielu venujú svoj život, schopnosti i prostriedky. Mnohí veľa obetovali, aby mohli slúžiť celým časom. A všetci ochotní zvestovatelia môžu z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že Jehova odmeňuje ľudí, pre ktorých je Kráľovstvo v živote to najdôležitejšie. Pozrime sa na jeden príklad z minulého storočia.

²² Avery a Lovenia Bristowovci začali koncom 20. rokov spolu slúžiť ako kolportéri (priekopníci) na juhu  Spojených štátov. Po rokoch si Lovenia zaspomínala: „Odvtedy sme s Averym v priekopníckej službe prežili mnoho radostných rokov. Veľakrát sme síce nevedeli, skade zoberieme peniaze na benzín a potraviny, ale nerobili sme si z toho príliš ťažkú hlavu a ďalej sme slúžili. Jehova sa o nás vždy nejako postaral. Vždy sme mali, čo sme naozaj potrebovali.“ Lovenia si spomenula aj na to, čo sa stalo, keď slúžili v meste Pensacola na Floride a už im dochádzali peniaze i potraviny. Jedného dňa prišli domov do obytného automobilu a našli dve veľké tašky s potravinami a lístkom, na ktorom sa písalo: „Z lásky, skupina Pensacola.“ e Po tých desaťročiach služby celým časom Lovenia povedala: „Jehova nás nikdy neopustí. Nikdy nezradí našu dôveru.“

23. Aké pocity v tebe vyvoláva to, že si našiel pravdu o Kráľovstve, a čo si odhodlaný robiť?

²³ Niekto sa môže zvestovateľskej službe venovať viac, iný menej. Naše okolnosti sú rôzne. Ale jedno môže každý z nás: pozerať sa na službu ako na výsadu a venovať sa jej celou dušou. (Kol. 3:23) Pravdu o Kráľovstve, ktorú sme našli, považujeme za drahocennú. Preto chceme, ba čo viac, túžime priniesť akékoľvek obete, aby sme v službe urobili maximum. Necítiš to tak aj ty?

24. Čo patrí k najväčším úspechom, aké Kráľovstvo dosiahlo v týchto posledných dňoch?

²⁴ Posledných sto rokov Kráľ naozaj plní svoje prorocké slová zapísané v Matúšovi 24:14. A dokázal to bez toho, aby na niekoho vyvíjal nátlak. Jeho nasledovníci vyšli z tohto sebeckého sveta a sami sa ochotne ponúkli, že budú kázať. Celosvetové šírenie dobrého posolstva je časťou znamenia, ktoré potvrdzuje, že Ježiš je už prítomný ako Kráľ. Zvestovanie dobrého posolstva v takomto rozsahu je tiež jedným z najväčších úspechov, aké Kráľovstvo v týchto posledných dňoch dosiahlo.