Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

ÑƲƲ 7

Tɔm susuu nʋmɔŋ​—Patɩŋnɩ nʋmɔŋ ndɩ ndɩ yɔɔ nɛ patanɩ ɛyaa Ɛsɔtɔm

Tɔm susuu nʋmɔŋ​—Patɩŋnɩ nʋmɔŋ ndɩ ndɩ yɔɔ nɛ patanɩ ɛyaa Ɛsɔtɔm

ÑƲƲ KƲNƐ KƖ-TAA TƆM

Ɛsɔ samaɣ tɩŋnɩ nʋmɔŋ ndɩ ndɩ yɔɔ nɛ kosusi tɔm ɛyaa sakɩyɛ

1, 2. (a) Lɛɣtʋ ndʋ yɔɔ Yesu tɩŋnaa nɛ ɛpɩzɩ nɛ esusi tɔm ɛyaa sakɩyɛ kɩyakʋ nakʋyʋ? (b) Ɛzɩma ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa siɣsiɣ ñɩma maɣzɩnɩ-ɩ? (c) Ɛbɛ yɔɔ pamaɣzɩɣnɩ-ɩ?

ƐYAA samaɣ nakɛyɛ kpeɣli Yesu cɔlɔ lɩŋgamʋʋ cɔlɔ, ɛlɛ Yesu sʋʋ kpɩyʋʋ nakʋyʋ taa nɛ eposi ɛ-tɩ. Ɛbɛ yɔɔ ɛlabɩ mbʋ? Ɛnawa se ye ɛwɛ lɩm yɔɔ nɛ ɛyɔɔdʋʋ yɔ, ɛyaa pɩzɩɣ nɛ panɩɩ camɩyɛ.—Kalɩ Maarkɩ 4:1, 2.

2 Pɩnzɩ cabɩ pʋcɔ nɛ Ɛsɔ Kewiyaɣ paɣzɩ ka-tʋmɩyɛ, nɛ kapaɣzɩ-ɖɩ nɛ pɩla pɩnzɩ cabɩ ɖɔɖɔ lɛ, Krɩstʋ wayɩ tɩŋɩyaa siɣsiɣ mba kaatɩŋ ɛ-kɩɖaʋ. Patɩŋaɣnɩ lɛɣtʋ ñɩnʋʋ nʋmɔŋ kɩfaŋ yɔɔ se posusi Kewiyaɣ tɔm ɛyaa sakɩyɛ. Sɔnɔ ɖɔɖɔ, Ɛsɔ Kewiyaɣ Wiyaʋ ɖoŋ taa lɛ, Ɛsɔ samaɣ tɩŋɩɣnɩ lɛɣtʋ ñɩnʋʋ nʋmɔŋ kɩfaŋ ndɩ ndɩ yɔɔ nɛ halɩ nabʋyʋ taa pañakɩ pana se pɔñɔɔzɩ nʋmɔŋ ɛnɩ nɛ ɩsɩnɩ-wɛ nɛ posusi Kewiyaɣ laŋhɛzɩyɛ tɔm ɛyaa sakɩyɛ pʋcɔ nɛ ɛjaɖɛ tɛm alɩwaatʋ talɩ. (Maatiyee 24:14) Ðɩyɔɔdɩ nʋmɔŋ weyi ɖɩɩtɩŋnɩ ɩ-yɔɔ nɛ ɖisusi ɛyaa tɔm yɔ, ɩ-tɔm. Maɣzɩ ɖɔɖɔ nɛ ŋna se ɛzɩma ŋpɩzɩɣ nɛ ŋmaɣzɩnɩ mba paasusi tɔm nɛ pɩɖɛɛ yɔ, pe-tisuu.

Posusi tɔm ɛyaa sakɩyɛ

3. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩlakaɣnɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ tʋmɩyɛ yɔ, ɛbɛ yɔɔ pɩwɩzɩ toovenim koyindinaa?

3 Ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ. Koobu Russell nɛ ɛ-taabalaa papaɣzɩ lɩzʋʋ Feŋuu Tilimiye kpaɣnɩ pɩnaɣ 1879. Pɩsɩnɩ-wɛ nɛ patanɩ Kewiyaɣ tɔm ɛyaa sakɩyɛ. Pɩnzɩ cabɩ pʋcɔ nɛ 1914 talɩɣ lɛ, pɩɩwɛɛ ɛzɩ Krɩstʋ tɩŋaɣnɩ nʋmɔŋ nɩɩyɩ yɔɔ se laŋhɛzɩyɛ tɔm ɛtalɩ ɛyaa sakɩyɛ nɛ pɩkɩlɩ mbʋ. Pɩtɩŋa pɩpaɣzɩ pɩnaɣ 1903 taa, alɩwaatʋ ndʋ Pennsylvanie tɛtʋ taa protestant waa tɔm ɖɔkɩyʋ Ephraim Eaton ya Charles Russell se pala faawɩyɛ Bibl taa wɩlɩtʋ ndɩ ndɩ yɔɔ yɔ. Eaton ma takayaɣ Russell nɛ eheyi-i se: “Mamaɣzɩɣ se ye ɖiwobi ɛyaa ɛzɩdaa nɛ ɖɩla faawɩyɛ tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ ɖɩɩnɩɣnɩ ɖama yɔ, . . . pɩkaɣ-wɛ wazʋʋ pɩdɩɩfɛyɩ.” Russell nɛ ɛ-taabalaa pamaɣzaɣ ɖɔɖɔ se faawɩyɛ ŋgʋ kɩpɩzɩɣ nɛ kɩwazɩ ɛyaa. Pʋyɔɔ peyeba se pama faawɩyɛ ŋgʋ Russell nɛ Eaton pakaɣ labʋ yɔ kɩ-tɔm, ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayaɣ ŋga payaɣ se Pittsburgh Gazette yɔ, ka-taa. Ɛyaa kaasɩm tɔm susuu takayaɣ ŋga. Russell lɩzaɣ tɔm taa camɩyɛ nɛ tɩwɛɛ leleŋ, mbʋ yebina nɛ pɔpɔzɩ Russell se ye etisiɣ yɔ, pamaɣ ɛ-tɔm yɔɔdʋʋ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayaɣ ŋga ka-taa paa kpɩtaʋ ŋgʋ. Pɩtʋʋ fɛyɩ, tɔm tʋnɛ tɩtaala leleŋ toovenim koyindinaa paa ññɩɩ.

Pɩnaɣ 1914 taa lɛ, pamaɣaɣ Russell tɔm yɔɔdʋʋ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ 2 000 taa

4, 5. (a) Wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ Russell kaawɛna? (b) Mba pɛwɛnɩ wala ɛgbɛyɛ taa yɔ, ɛzɩma papɩzɩɣ nɛ pamaɣzɩnɩ-ɩ?

4 Pʋwayɩ lɛ, ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ lɛɛsɩ ñɩnɩ se pama Russell tɔm yɔɔdʋʋ sɩ-taa ɖɔɖɔ. Feŋuu Tilimiye yɔɔdɩ pɩnaɣ 1908 taa se pamaɣaɣ Russell tɔm yɔɔdʋʋ “ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ hiu nɛ kʋyʋm taa ɖoŋ ɖoŋ.” Ɛlɛ koobiya mba pasɩm ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ camɩyɛ yɔ, patasɩ Russell lɔŋ se ye ɛkʋsɩ ɛgbɛyɛ tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ Pittsburgh nɛ ewoni tɛtʋ ndʋ pasɩm-tʋ nɛ pɩkɩlɩ yɔ tɩ-taa yɔ, ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ pɩzɩɣ nɛ sɩñɩnɩ se pama ɛ-tɔm yɔɔdʋʋ sɩ-taa. Russell maɣzɩ lɔŋ tasʋʋ mbʋ nɛ tɔm lɛɛtʋ yɔɔ lɛ, etisi se pakʋsɩ ɛgbɛyɛ tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ nɛ powoni Brooklyn, Niyuu Yɔrɩkɩ tɛtʋ taa. Pɩnaɣ 1909 taa palabɩ mbʋ. Pee wena pɩlʋlaa? Pɛlɛɣzɩ lone nɖɩ nɛ pɩla fenasɩ cabɩ lɛ, tɔm susuu takayɩsɩ 400 tisi se sɩmaɣ Russell tɔm yɔɔdʋʋ sɩ-taa. Nɛ pʋwayɩ lɛ, tɔm susuu takayɩsɩ lɛɛsɩ tisi ɖɔɖɔ. Pɩkɔm nɛ pɩtalɩɣ pɩnaɣ 1914, alɩwaatʋ ndʋ Ɛsɔ Kewiyaɣ paɣzɩ ka-tʋmɩyɛ lɛ, tɔm susuu takayɩsɩ nzɩ sɩ-taa pamaɣaɣ Russell tɔm yɔɔdʋʋ yɔ, sɩcɛzɩ 2000!

5 Tɔm tʋnɛ tɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ lɔŋ weyi? Koobiya mba pɛwɛnɩ wala naayɛ Yehowa ɛgbɛyɛ taa yɔ, pɩwɛɛ se pamaɣzɩnɩ Russell tɩ luzuu. Ɛzɩma tɩyɛ? Paakpakɩɣ lɩmaɣza sɔsɔna naayɛ lɛ, pɩwɛɛ se pewelisi lɔŋ weyi koobiya lalaa tasɩɣ-wɛ yɔ.—Kalɩ Aduwa 15:22.

6. Ɛzɩma toovenim tɔm ndʋ pamaɣaɣ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ taa yɔ, titukuni ɛyʋ nɔɔyʋ?

6 Tɔm ndʋ pamaɣaɣ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ nzɩ sɩ-taa yɔ, tɩlɛɣzɩ ɛyaa wezuu caɣʋ. (Ebree 4:12) Ðɩkpaɣ mba Russell tɔm yɔɔdʋʋ mbʋ pɩsɩnaa nɛ patɩlɩ toovenim yɔ, pa-taa nɔɔyʋ kɩɖaʋ. Payaɣ-ɩ se Ora Hetzel nɛ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm pɩnaɣ 1917 taa. Ɛyɔɔdaa se: “Mawalaa nɛ pɩtɛ lɛ, mowolo Rochester, Minnesota tɛtʋ taa se mana mon-ɖoo. Mantalaa lɛ, eɖiɣni sɛtʋʋ takayaɣ nakɛyɛ se ɛlɩzɩ kɔ-hɔɔlɩŋ nɩɩyɩ nɛ ɛsɩɩ. Ñazɩ Russell tɔm yɔɔdʋʋ kaawɛnɩ takayaɣ hɔɔlɩŋ ɛnɩ ɩ-yɔɔ. Peeɖe mon-ɖoo heyi-m mbʋ mbʋ tɔm yɔɔdʋʋ mbʋ pɩkpɛlɩkɩ-ɩ yɔ.” Ora tisi toovenim mbʋ ɛkpɛlɩkɩ takayɩsɩ nzɩ sɩ-taa yɔ pɩ-yɔɔ, nɛ pʋwayɩ lɛ ɛɖɔkɩ e-siɣsiɣ wɛtʋ nɛ esusi Ɛsɔ Kewiyaɣ tɔm ɛzɩ pɩnzɩ nɩɩnʋwa nɛ hiu mbʋ yɔ.

7. Ɛbɛ yɔɔ mba pɔcɔŋaɣnɩ tɔm susuu yɔɔ yɔ, paɖaɣnɩ maɣzʋʋ ɛzɩma palakaɣnɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ tʋmɩyɛ yɔ?

7 Pɩnaɣ 1916 taa lakasɩ sɔsɔsɩ naalɛ nasɩyɩ laba nɛ siyele nɛ mba pɔcɔŋaɣnɩ tɔm susuu yɔɔ yɔ, paɖaɣnɩ maɣzʋʋ ɛzɩma palakaɣnɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ tʋmɩyɛ yɔ, pɩ-yɔɔ. Kajalaɣ taa lɛ, Caama you kajalaɣ ñɩŋgʋ yeba nɛ pɩwɛɛ kaɖɛ se ɛyʋ ehiɣ mbʋ mbʋ palɩzɩɣnɩ takayɩsɩ yɔ. Krandɩ Pretaañɩ ɛgbɛyɛ piliŋa taa koobiya mba pɔcɔŋaɣnɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ tʋmɩyɛ yɔɔ yɔ, pama kaɖɛ nɖɩ pakataɣ yɔ, ɖɩ-tɔm pɩnaɣ 1916 taa nɛ pɔyɔɔdɩ se: “Tɔm susuu takayɩsɩ 30 yeke tisina se sɩmaɣ Russell tɔm yɔɔdʋʋ sɩ-taa halɩ nɛ sɔnɔ. Pɩtʋʋ fɛyɩ se takayɩhatʋ kpaɣ liidiye kpaʋ mbʋ yɔ pɩ-yɔɔ lɛ, pɩkazɩ pazɩ sɩ-taa nakɛyɛ ɛɛkaɣ tasʋʋ tisuu.” Nabʋlɛ lɛ, Koobu Russell sɩba 31 octobre 1916 wiye. Peeɖe Feŋuu Tilimiye susaa se: “Lɛɛlɛɛyɔ Koobu Russell sɩba yɔ, paatasɩɣ maʋ ɛ-tɔm yɔɔdʋʋ [ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ taa].” Paa nʋmɔʋ kʋnɛ kʋkʋ ñaasɩ tɩnaɣ yɔ, nʋmɔŋ lɛɛŋ, ɛzɩ “Photo-Drame de la Création” mbʋ yɔ, ñɛwɛɛ nɛ iwokini ɛzɩdaa nɛ ɩlʋlʋʋ pee kɩbana.

8. Ɛbɛ nɛ ɛbɛ palabɩnɩ “Photo-Drame”?

8 Fotonaa wɩlʋʋ. Russell nɛ ɛ-taabalaa pakpaɣ pɩnzɩ naadozo mbʋ yɔ nɛ palabɩnɩ “Photo-Drame de la création.” Palɩzɩ-kʋ pɩnaɣ 1914 taa. (Aduwa 21:5) Payaɣaɣ-kʋ se drama nɛ palɩzɩ anjaʋwaa nɛ tɔlɩm ndɩ ndɩ, pakpaɣ ɛyaa nɔsɩ nɛ palabɩnɩ sinimaɣ. Ɛyaa mɩnɩŋ sakɩyɛ labɩnɩ Bibl taa la ŋwɩlɩwaa nɛ pakpaɣ-wɛ nɛ pala filim ŋgʋ. Halɩ kpɩna ɖɔɖɔ kaawɛ pɩ-taa. Pama tɔm natʋyʋ 1913 taa nɛ tɩtɔŋ se palakaɣ Noa tɛ filim lɛ, pakpaɣ kaɖaɣ sɔsɔɔ nakɛyɛ taa kpɩna sakɩyɛ nɛ palabɩnɩ tʋmɩyɛ. Pɩsaɣ Lɔndrɩ, Niyuu Yɔrɩkɩ, Paarii, nɛ Filaadɛlfii ajɛɛ taa kɩlɛmɩŋ lɩzɩyaa mba pɛwɛ niye pɩdɩɩfɛyɩ yɔ, mba lɩzɩnɩ kɩlɛmɩŋ ndɩ ndɩ weyi ɩwɛ filim taa yɔ.

9. Ɛbɛ yɔɔ petisaa nɛ pakpaɣ liidiye nɛ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ palabɩnɩ “Photo-Drame”?

9 Ɛbɛ yɔɔ petisaa nɛ pakpaɣ liidiye nɛ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ palabɩnɩ “Photo-Drame”? Paalabɩ kigbeɣliŋ sɔsɔŋ nɩɩyɩ pɩnaɣ 1913 taa. Pakpaɣ lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ ɩ-taa nɛ ɖɩyɔɔdʋʋ se: “Lɛɛlɛɛyɔ anjaʋwaa mba pɛwɛ Amerika tɔm susuu takayɩsɩ taa yɔ, potukuuni ɛyaa laŋa nɛ palakɩ ɛyaa yɔɔ tʋmɩyɛ pɩdɩɩfɛyɩ. Pɩtasɩ lɛ, sinimaɣ taa anjaʋwaa tɔyaa nɛ pɩwɛ kɛlɛʋ se palabɩnɩ-wɛ tʋmɩyɛ. Pɩwɩlɩɣ se anjaʋwaa pɩzɩɣ nɛ pɛwɛɛnɩ ɖoŋ ɛyaa yɔɔ. Nɛ ɖiɖiɣzinaa se pɩpɔzaa se ɖitisi nɛ tɔm susuyaa nɛ Bibl taa tɔm wɩlɩyaa tɩŋnɩ sinimaɣ nɛ fotonaa yɔɔ nɛ patanɩ Ɛsɔtɔm ɛyaa.”

Hayʋ: Mbʋ pawɩlaɣnɩ “Photo-Drame” yɔ; hadɛ: “Photo-Drame” tɛ anjaʋwaa

10. Le nɛ le pawɩlɩ “Photo-Drame”?

10 Pawɩlɩ “Photo-Drame” paa evemiye nɖɩ tɛtʋ 80 taa pɩnaɣ 1914 taa. Ɛyaa miiliyɔɔwaa lutozo mbʋ yɔ cɔnɩ sinimaɣ ŋgʋ Etaazuunii nɛ Kanadaa ajɛɛ taa. Pɩnaɣ kʋyʋmaɣ ŋga ka-taa pawɩlɩ “Photo-Drame” Caama, Fɛɛlandɩ, Krandɩ Pretaañɩ, Nɔɔrvɛjɩ, Nuvɛɛlɩ Zelandɩ, Oostralii, Suwiisi nɛ Taanemarkɩ ajɛɛ taa. Palabɩ filim kʋyʋmʋʋ ŋgʋ nɛ kɩwɛɛ kɛlɛʋ nɛ pɩkɩlɩ. Filim ŋgʋ pawɩlɩɣ tɛtʋ cikpetu taa. Payaɣ-kʋ se “Eurêka-Drame” nɛ kɩ-labʋ taawɛɛ liidiye nɛ pɩɩwɛ kɛlɛʋ se pakpakɩɣ-kʋ nɛ pɛyɛlɩɣna. Pɩnaɣ 1916 taa lɛ, paaɖɛzɩ Photo-Drame” yaa “Eurêka-Drame” Armenii, Caama, Ɛsɩpaañɩ, Fransɩɩ, Grɛɛkɩ, Itaalii, Pɔlɔɔñɩ nɛ Suwiisi kʋnʋŋ taa.

Ðamɩŋ weyi ɩ-taa pawɩlaɣ “Photo-Drame” pɩnaɣ 1914 taa yɔ, isuwaɣ

11, 12. (a) Evebu nɔɔyʋ na “Photo-Drame” lɛ, ɛzɩma kɩlabɩ ɛ-yɔɔ tʋmɩyɛ? (b) Nɛ kɩɖaʋ ŋgʋ ɛha pʋwayɩ?

11 “Photo-Drame” ŋgʋ pɛɖɛzɩ Fransɩɩ taa yɔ, kɩlabɩ tʋmɩyɛ Charles Rohner yɔɔ; alɩwaatʋ ndʋ ɛɛwɛnɩ pɩnzɩ 18 yɔ. Ɛyɔɔdaa se: “Pawɩlɩ-kʋ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa maawɛɛ yɔ, payaɣ-tʋ se Colmar. Patɩɩpaɣzɩ-kʋ wɩlʋʋ nɛ mana ɛzɩma toovenim taa tʋ kpayɩ kpayɩ yɔ lɛ, pitukuni-m.”

12 Pʋwayɩ lɛ, Charles tisi nɛ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm pɩnaɣ 1922 taa nɛ ɛpaɣzɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ labʋ. Tʋma wena paaɖʋ-ɩ kajalaɣ ɖeɖe yɔ, a-taa naɖɩyɛ lɛ se ɛsɩna nɛ pawɩlɩ “Photo-Drame” Fransɩɩ tɛtʋ taa. Ɛyɔɔdaɣ ɛzɩma palakaɣ tʋmɩyɛ nɖɩ yɔ pɩ-tɔm lɛ, ɛtɔm se: “Paaɖʋ-m tʋma sakɩyɛ ɛzɩ anɛ yɔ: Mamakaɣ cɩmʋʋ, malakɩ akɔnta nɛ mɔncɔŋnɩ takayɩsɩ yɔɔ. Pɩtasɩ lɛ, pʋcɔ nɛ papaɣzɩ filim wɩlʋʋ lɛ ma pɩɩwɛɛ se meheyi ɛyaa se posu. Pɩtakɩ hɛzʋʋ lɛ, pɩɩwɛɛ se ɖɩtayɩ takayɩsɩ. Paawɩlɩ koobu paa weyi ɖaŋ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩ-taa pɩwɛɛ se ɛha takayɩsɩ yɔ. Paa koobu weyi ɛɖɔkaɣ takayɩsɩ sakɩyɛ nɛ ewokini ɛ-hɔɔlʋʋ taa se ɛtayɩ. Pɩtasɩ ɖɔɖɔ lɛ, ɖɩɩsɩ takayɩsɩ sakɩyɛ taabɩlɩ yɔɔ ɖaŋ nɔnɔɔ taa.” Pɔkɔm nɛ payaa Charles pɩnaɣ 1925 taa se ewolo Brooklyn Betɛɛlɩ taa nɛ ɛla tʋmɩyɛ. Ewobi peeɖe lɛ, paɖʋ-ɩ tʋmɩyɛ se ɛcɔŋnɩ koobiya mba pamakɩ minziiki ɖɛ-tɛ raadiyoo kɩfalʋʋ ŋgʋ payaɣ se WBBR yɔ, pɔ-yɔɔ. Ðɩɩmaɣzɩɣ Koobu Charles kɩɖaʋ yɔɔ lɛ, pɩwɛɛ se ɖa-taa paa anɩ ɛpɔzɩ ɛ-tɩ se: ‘Mentisiɣ nɛ malakɩ tʋma wena payɩ paɖʋʋ-m yɔ se pɩsɩna nɛ Kewiyaɣ tɔm yɛlɩ paa le?’—Kalɩ Izaayii 6:8.

13, 14. Ɛzɩma palabɩnɩ raadiyoo tʋmɩyɛ nɛ laŋhɛzɩyɛ tɔm yɛlɩ paa le? (Kalɩ ɖɔɖɔ aɖakasɩ “WBBR yɔɔ tɔm” nɛ “Kigbeɣluu sɔsɔʋ.”)

13 Raadiyoo. Pɩtalɩ pɩnzɩ 1920 waa taa lɛ, paataatasɩ labɩnʋʋ “Photo-Drame” tʋmɩyɛ sakɩyɛ. Ɛlɛ paaɖiɣzinaa se raadiyoo kɛnɩ nʋmɔʋ kɩfalʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ papɩzɩɣ patɩŋna nɛ peyele nɛ laŋhɛzɩyɛ tɔm yɛlɩ yɔ. Pɩnaɣ 1922 taa, 16 avril wiye Koobu Rutherford yɔɔdɩ raadiyoo yɔɔ kajalaɣ tɔm Filaadɛlfii aleɣya ɖɩɣa taa Pennsylvanie tɛtʋ taa. Nɛ ɛyaa pɩzaɣ se pewelisi-tʋ. Puwiye ɛyaa ɛzɩ 50 000 mbʋ yɔ welisini tɔm yɔɔdʋʋ pʋnɛ: “Ɛyaa mba pɛwɛ wezuu lɛɛlɛɛyɔ yɔ, pa-taa miiliyɔɔwaa sakɩyɛ ɩɩkaɣ sɩbʋ nɛ pana.” Pʋwayɩ pɩnaɣ 1923 taa lɛ, peyele nɛ pɔyɔɔdɩ kigbeɣluu nakʋyʋ taa tɔm raadiyoo nakʋyʋ yɔɔ kajalaɣ ɖeɖe. Palakaɣnɩ tʋmɩyɛ tadɛɛ raadiyoowaa, ɛlɛ mba pɔcɔŋaɣnɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔɔ yɔ, pakpaɣ lɩmaɣza se pɩwɛɛ se ɛgbɛyɛ ɛma ɖɩ-maɣmaɣ ɖɩ-tɛ raadiyoo. Raadiyoo ŋgʋ pɔkɔm nɛ pama Staten Island, Niyuu Yɔrɩkɩ tɛtʋ taa nɛ payaa-kʋ se WBBR. Kɩpaɣzɩ tʋmɩyɛ labʋ 24 février 1924 wiye.

Pɩnaɣ 1922 taa, ɛyaa ɛzɩ 50 000 mbʋ yɔ welisini raadiyoo yɔɔ tɔm yɔɔdʋʋ pʋnɛ: “Ɛyaa mba pɛwɛ wezuu lɛɛlɛɛyɔ yɔ, pa-taa miiliyɔɔwaa sakɩyɛ ɩɩkaɣ sɩbʋ nɛ pana”

14 Aŋglɛɛ taa 1er Décembre 1924 tɛ Feŋuu Tilimiye yɔɔdaɣ mbʋ pʋyɔɔ pama raadiyoo ŋgʋ lɛ, kɩtɔm se: “Ðɩmaɣzɩɣ se nʋmɔʋ kɩbaŋʋ ŋgʋ yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩtɩŋna nɛ ɖiyele nɛ toovenim tɔm yɛlɩ paa le nɛ ɖɩɩwɛɛkɩɣ liidiye sakɩyɛ yɔ, ŋgʋ lɛ raadiyoo. Ye Kɩbaɣlʋ ɛnawa se pɩpɔzaa se ɖɩma raadiyoowaa lalaa nɛ pɩsɩna nɛ toovenim tɔm yɛlɩ yɔ, ɛkaɣ tɩŋnʋʋ nʋmɔʋ ŋgʋ kɩwɛ-ɩ ɖeu yɔ kɩ-yɔɔ nɛ ɛha-ɖʋ liidiye.” (Keɣa 126:1) Pɩtalɩ pɩnaɣ 1926 taa lɛ, Yehowa sɛyaa kaawɛnɩ raadiyoowaa loɖo. Naalɛ kaawɛ Etaazuunii ɛjaɖɛ taa: WBBR kaawɛ Niyuu Yɔrɩkɩ nɛ WORD ñɛwɛɛ Chicago tɛtʋ cɔlɔ. Raadiyoowaa naanza lalaa yɔ, paba ñaawɛ Kanadaa ɛjaɖɛ taa: Paawɛ Alberta, Colombie britannique, Ontario, nɛ Saskatchewan tɛtʋ taa.

15, 16. (a) Pama ɖɛ-tɛ raadiyoowaa Kanadaa lɛ, ɛbɛ cooci ñʋndɩnaa laba? (b) Ɛzɩma raadiyoowaa yɔɔ tɔm nɛ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu tʋma wazɩ ɖama?

15 Cooci ñʋndɩnaa kaana tʋmɩyɛ nɖɩ raadiyoowaa lakaɣ nɛ Bibl taa toovenim tɔm yɛlɩɣ yɔ. Albert Hoffman, kaawɛ Kanadaa nɛ tʋmɩyɛ nɖɩ palakaɣ raadiyoo ŋgʋ kɩwɛ Saskatchewan taa yɔ, ɛɛsɩm-ɖɩ camɩyɛ. Ɛyɔɔdaa se: “Ɛyaa sakɩyɛ kɔm nɛ patɩlɩ mba Bibl Kpɛlɩkɩyaa kɛnaa yɔ [mbʋ payaɣaɣ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa.] Pɩlɩzɩ aseɣɖe camɩyɛ pɩkɔɔ nɛ pɩtalɩ pɩnaɣ 1928 taa. Pɩnaɣ ŋga cooci ñʋndɩnaa paɣzɩ ñɩɣʋ Kanadaa komina tʋmlaɖaa nabɛyɛ yɔɔ se paɖɩɣ Bibl Kpɛlɩkɩyaa raadiyoowaa mba paawɛ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa yɔ.”

16 Paa paaɖɩɣ ɖɛ-tɛ raadiyoowaa mba paawɛ Kanadaa ɛjaɖɛ taa yɔ, powobi pɩ-yɔɔ nɛ pɔyɔɔdʋʋ Bibl taa tɔm tadɛɛ raadiyoowaa yɔɔ. (Maatiyee 10:23) Raadiyoowaa mba pa-taa pɔyɔɔdaɣ tɔm yɔ, pa-hɩla kaawɛɛ Feŋuu Tilimiye L’Âge d’Or (ŋgʋ payaɣ lɛɛlɛɛyɔ se Réveillez-vous! yɔ) pa-taa. Ye mbʋ, tɔm susuyaa pɩzaɣ se pawɩlɩ ɛyaa raadiyoowaa mba nɛ peseɣti-wɛ se pewelisi Bibl taa tɔm ndʋ pɔyɔɔdʋʋ pɔ-yɔɔ yɔ. Pee wena pɩlʋlaa? Janvier 1931 tɛ Le Bulletin yɔɔdaa se: “Ɛzɩma palakaɣnɩ tʋmɩyɛ raadiyoo yɔ, pɩɩsɩnaa nɛ posusi tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa camɩyɛ. Pama-ɖʋ tɔm nɛ peheyi-ɖʋ se ɛyaa sakɩyɛ tisaa nɛ pamʋ takayɩsɩ nzɩ pahaɣaɣ-wɛ yɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pewelisaɣ tɔm ndʋ Koobu Rutherford yɔɔdaɣ yɔ” raadiyoowaa yɔɔ. Le Bulletin yɔɔdaa se kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu nɛ raadiyoowaa yɔɔ tɔm yɔɔdʋʋ kɛnɩ “tɔm susuu nʋmɔŋ naalɛ weyi Kɩbaɣlʋ ɛgbɛyɛ lakɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ.”

17, 18. Paa wɛtʋ kaalɛɣzɩ ɛjaɖɛ yɔɔ yɔ, ɛzɩma powobi pɩ-yɔɔ nɛ palabɩnɩ raadiyoowaa tʋmɩyɛ sakɩyɛ?

17 Pɩnzɩ 1930 waa taa ɖɔɖɔ lɛ, papaɣzɩ-ɖʋ kaɖɩnʋʋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɩlakɩnɩ tʋmɩyɛ tadɛɛ raadiyoowaa. Pʋyɔɔ pɩnaɣ 1937 tɛŋaɣ lɛ, Yehowa samaɣ lɛɣzɩ wɛtʋ nɛ pɩla nɔɔ kʋyʋmaɣ nɛ mbʋ pɩlakaɣ yɔ. Peyebi tadɛɛ raadiyoowaa yɔɔ tɔm yɔɔdʋʋ nɛ pɛ-ɛzɩyɛ sɛɛnɩ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu. * Toovenim lɛ, paawobi pɩ-yɔɔ nɛ palakɩnɩ tʋmɩyɛ raadiyoowaa hɔɔlɩŋ weyi ɩwɛ poliŋ taa nɛ ɩ-taa tɔm susuu wɛɛ kaɖɛ yɔ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Kpaɣnɩ pɩnaɣ 1951 nɛ piwolo 1991, raadiyoo nakʋyʋ kaawɛ Caama ɛjaɖɛ taa (Berlin wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ hɔɔlʋʋ taa) nɛ paɖʋʋ Bibl taa tɔm yɔɔdʋʋ kɩ-yɔɔ ɖoŋ ɖoŋ; piyeba nɛ mba paawɛ Caama wɩsɩ ɖɩlɩyɛ taa yɔ, panɩɩ Kewiyaɣ tɔm. Kpaɣnɩ pɩnaɣ 1961 nɛ halɩ pɩnzɩ niidozo pʋwayɩ ɖɔɖɔ, paɖʋwaɣ Suriinam raadiyoo yɔɔ tɔm natʋyʋ cɛcɛsɩ 15 taa. Piyeba nɛ ɛyaa tɩlɩ Bibl taa toovenim tɔm. Kpaɣnɩ pɩnaɣ 1969 nɛ piwolo 1977 lɛ, ɛgbɛyɛ lɩzɩ tɔm ñʋʋ nakʋyʋ nɛ kɩtɔŋ se “Masɩ kpeekpe wɛnɩ wazaɣ” nɛ kɩ-hɔɔlʋʋ taa lɛ, ɛgbɛyɛ laba tɔm yɔɔdʋʋ ɛzɩ 350 mbʋ yɔ se paɖʋ raadiyoowaa yɔɔ. Etaazuunii ɛjaɖɛ taa paɖʋwaɣ tɔm yɔɔdʋʋ mbʋ raadiyoowaa 291 yɔɔ tɛtʋ 48 taa. Pɩnaɣ 1996 taa Somowaa taa tɛtʋ sɔsɔtʋ ndʋ payaɣ se Apia yɔ tɩ-taa, paɖʋwaɣ tɔm natʋyʋ raadiyoo nakʋyʋ yɔɔ paa kpɩtaʋ ŋgʋ. Tɩ-ñʋʋ yɔ: “Pocosi tɔm ndʋ ŋpɔzʋʋ ña-tɩ Bibl yɔɔ yɔ, tɩ-yɔɔ.”

18 Pɩnzɩ 2000 waa paɣzaɣ lɛ, raadiyoo taawɛnɩ wazaɣ sakɩyɛ laŋhɛzɩyɛ tɔm susuu tʋmɩyɛ taa. Ɛlɛ lɛɣtʋ nʋmɔʋ ñɩnʋʋ lɛɛkʋ ñalɩwa, nɛ kɩpɩzɩɣ kiyele nɛ laŋhɛzɩyɛ tɔm talɩ ɛyaa sakɩyɛ lɛɛ lɛɛ.

19, 20. (a) Ɛbɛ yɔɔ Yehowa ɛgbɛyɛ labɩ jw.org? (b) Nɛ pee wena pɩlʋlaa? (Kalɩ aɖakaɣ “JW.ORG” ɖɔɖɔ.)

19 Intɛrnɛɛtɩ. Ɛyaa mba paawɛnɩ intɛrnɛɛtɩ pɩnaɣ 2013 taa yɔ, pɛcɛzɩ miiliyaarɩwaa 2 nɛ miiliyɔɔwaa 7. Pʋ-tɔbʋʋ lɛ se pakpaɣ ɛyaa mɩnʋʋ yɔ, pa-taa 40 wɛnɩ intɛrnɛɛtɩ. Akɔnta nakʋyʋ wɩlaa se ɛyaa ɛzɩ miiliyaarɩwaa naalɛ wɛnɩ intɛrnɛɛtɩ pɛ-tɛ pɔrtaabɩlɩwaa yaa pɛ-tɛ taabɩlɛɛtɩwaa yɔɔ. Mba pɛwɛnɩ intɛrnɛɛtɩ mbʋ yɔ, pɛwɛɛ nɛ pɔɖɔʋ, ɛlɛ Afrika taa pakɩlɩ ɖɔʋ. Afrika taa ɛyaa mba pɔpɔzʋʋ se paɖʋ-wɛ intɛrnɛɛtɩ yɔ, pɛcɛzɩ miiliyɔɔwaa 90. Piyeba nɛ ɛyaa ɩɩtasɩɣ tɩŋnʋʋ ɖooo nʋmɔŋ weyi paatɩŋaɣnɩ ɩ-yɔɔ yɔ, nɛ pewelisiɣ yaa patɩlɩɣ mbʋ pɩlakɩ ɛjaɖɛ yɔɔ yɔ.

20 Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa paɣzɩ labɩnʋʋ tʋmɩyɛ tɔm susuu nʋmɔʋ kɩfalʋʋ kʋnɛ pɩnaɣ 1997 taa. Pɩnaɣ 2013 taa lɛ, ɖɛ-tɛ intɛrnɛɛtɩ lone nɖɩ payaɣ se jw.org yɔ, ɖɩɩwɛ kʋnʋmɩŋ 300 taa; nɛ ɛyaa pɩzaɣ se pakpaɣ takayɩsɩ nzɩ sɩyɔɔdʋʋ Bibl tɔm yɔ, lone nɖɩ ɖɩ-yɔɔ kʋnʋmɩŋ 520 taa mbʋ yɔ. Paa evemiye nɖɩ ɛyaa wokuu ɖɛ-tɛ intɛrnɛɛtɩ lone yɔɔ yɔ, pɩcɛzɩɣ tam 750000. Paa fenaɣ ŋga, ɛyaa woki lone nɖɩ ɖɩ-yɔɔ nɛ pɔcɔŋnɩ videowaa, pakpakɩɣ takayɩsɩ ɛzɩ miiliyɔɔwaa 3, fenaɣ fenaɣ takayɩsɩ ɛzɩ miiliyɔɔwaa 4, nɛ tɔm kɩnɩnɩtʋ ɛzɩ miiliyɔɔwaa 22.

21. Tɔm ndʋ pɛkɛdɩ Sina yɔɔ yɔ, ɛbɛ tɩkpɛlɩkɩɣ-ŋ?

21 Ðɛ-tɛ intɛrnɛɛtɩ lone pɩsɩ wonuu kɩbaŋʋ ŋgʋ kɩsɩɣna se posusi laŋhɛzɩyɛ tɔm paa le, halɩ pɩkpɛndɩnɩ ajɛɛ wena a-taa paɖɩɣ ɖa-tʋma nʋmɔʋ yɔ. Pɩnaɣ 2013 paɣzaa lɛ, abalʋ weyi payaɣ se Sina yɔ, ɛna ɖɛ-tɛ intɛrnɛɛtɩ lone nɛ ɛyaa ɖɛ-ɛgbɛyɛ tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ sɔsɔɖɛ nɖɩ ɖɩwɛ Etaazuunii yɔ se pasɩnɩ-ɩ nɛ ɛtɩlɩ Bibl yɔɔ tɔm nɛ pɩkɩlɩ. Ɛbɛ yɔɔ ɛ-yaʋ mbʋ pɩɩkɛ maamaaci tɔm? Sina kaacaɣ malɩŋ mba hɔʋ taa nɛ ɛpaɣlɩ nɛ lɛɛlɛɛyɔ lɛ, ɛwɛ kɔfɩ nakʋyʋ taa na, kɩwɛ poliŋ nɛ paɖɩɣ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa tʋmɩyɛ peeɖe. Ɛya mbʋ lɛ, pala ɖʋtʋ nɛ ɛ nɛ Etaazuunii koobu nɔɔyʋ papaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ tam nabʋlɛ kpɩtaʋ taa. Patɩŋaɣnɩ intɛrnɛɛtɩ yɔɔ video yɔɔ na nɛ pɛkpɛlɩkɩɣ.

Ðɩkatɩɣ ɛyaa kʋyʋm kʋyʋm

22, 23. (a) Tɔm susuu nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ ɖɩtɩŋnaa se ɖitukuni ɛyaa sakɩyɛ yɔ, ɩlɛɣzɩ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu lone taa? (b) Ɛbɛ wɩlɩɣ se Wiyaʋ wazɩ ɖa-pana ñaɣʋ yɔɔ?

22 Ðɩtɩŋnɩ tɔm susuu nʋmɔŋ sakɩyɛ yɔɔ, ɛzɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuu takayɩsɩ, “Photo-Drame,” raadiyoo yaa intɛrnɛɛtɩ yɔɔ mbʋ yɔ. Ɛlɛ ɩ-taa nakʋyʋ ɛɛpɩzɩɣ nɛ kɩlɛɣzɩ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu. Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ Yehowa sɛyaa tɩŋɩɣ Yesu kɩɖaʋ na. Yesu taasusuu ɛyaa samasɩ tɔm yem; ɛlɛ ɛsɩɣaɣnɩ mba ɛkataɣ yɔ, pa-taa paa weyi. (Luka 19:1-5) Yesu kpɛlɩkɩ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa se pala mbʋ ɖɔɖɔ, nɛ eheyi-wɛ tɔm ndʋ pɩwɛɛ se posusi yɔ. (Kalɩ Luka 10:1, 8-11.) Ɛzɩ ɖɩyɔɔdʋʋ ñʋʋ 6 taa yɔ, mba pɔcɔŋnɩ ɛgbɛyɛ yɔɔ yɔ, peseɣtiɣ Yehowa sɛyaa paa ɛzɩmtaa se pañaɣ pana nɛ pakatɩ ɛyaa nɛ pɔyɔɔdɩnɩ-wɛ.—Tʋma Labʋ 5:42; 20:20.

23 Kewiyaɣ paɣzʋʋ ka-tʋmɩyɛ yɔ, pɩlakɩ pɩnzɩ mɩnʋʋ yɔ; nɛ tɔm susuyaa ɛzɩ miiliyɔɔwaa lʋbɛ nɛ kudokiŋ mɩnɩŋ nakʋ wɛɛ nɛ posusuu tɔm nɛ kpekpeka nɛ pawɩlɩɣ ɛyaa tamaɣ ŋga Ɛsɔ laba yɔ. Pɩtʋʋ fɛyɩ, nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ ɖɩtɩŋnaa nɛ ɖisusi Kewiyaɣ tɔm yɔ, Yehowa wazɩ ɩ-yɔɔ. Yehowa ha-ɖʋ ɖɔɖɔ wondu ndʋ tɩpɩzɩɣ tɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖisusi tɔm ajɛɛ kpeekpe, cejewe kpeekpe, nɛ kʋnʋmɩŋ kpeekpe yɔ.—Natʋ 14:6.

^ tay. 17 Pɩnaɣ 1957 taa lɛ, mba pɔcɔŋnɩ ɛgbɛyɛ yɔɔ yɔ, pakpaɣ lɩmaɣzɩyɛ se paɖɩɣ ɖɛ-tɛ raadiyoowaa naanza taa kɛdɛzaɣ ñɩŋgʋ ŋgʋ kɩwɛ Niyuu Yɔrɩkɩ yɔ.