Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 8

Nibii ni Afee Koni Akɛshiɛ​—Woji kɛ Nibii ni Afee Kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ

Nibii ni Afee Koni Akɛshiɛ​—Woji kɛ Nibii ni Afee Kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ

YITSO NƐƐ MLI SANE

Yehowa kã he eehã wɔ nibii ni he hiaa wɔ koni wɔkɛtsɔɔ mɛi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutso fɛɛ akutso kɛ majianɔ wiemɔi anɔ lɛ anii

1, 2. (a) Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, mɛni ye ebua kɛgbɛ sane kpakpa lɛ kɛshwã Roma Nɔyeli lɛ mli fɛɛ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa miifi wɔnitsumɔ lɛ sɛɛ yɛ wɔbei nɛɛ amli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Sane Kpakpa yɛ Wiemɔi 670 Kɛ Sɛɛ Amli.”)

 EWA kɛhã mɛi ni eba Yerusalem lɛ akɛ amɛbaahé nɔ ni amɛnuɔ lɛ amɛye. Galileabii lɛ miiwie maji krokomɛi anɔ wiemɔi kɛ naatselɛ, ni saji ni jɛɔ amɛnaa lɛ miiná amɛtoibolɔi lɛ anɔ hewalɛ. Gbi nɛɛ ji Pentekoste afi 33 Ŋ.B., atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ aduro kaselɔi lɛ nyɛmɔ krɛdɛɛ ko, ni amɛmiiwie wiemɔi srɔtoi—enɛ ma nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ fĩ amɛsɛɛ. (Kanemɔ Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-8, 12, 15-17.) Mɛi babaoo ni jɛ hei srɔtoi kɛ shihilɛi srɔtoi amli lɛ nu sane kpakpa ni amɛshiɛ nakai gbi lɛ, ni no sɛɛ lɛ egbɛ eshwã Roma Nɔyeli lɛŋ fɛɛ.—Kol. 1:23.

2 Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji tsɔɔɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ amɛwieee wiemɔi srɔtoi. Fɛɛ sɛɛ po lɛ, amɛtsɔɔ Maŋtsɛyeli sane lɛ shishi kɛtee wiemɔi 670 kɛ sɛɛ amli, ni no hãa amɛnyɛɔ amɛshiɛɔ amɛhãa mɛi babaoo fe mɛi ni ashiɛ ahã yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ. (Bɔf. 2:9-11) Akɛni Nyɔŋmɔ webii lɛ efee woji kɛ nibii babaoo yɛ wiemɔi pii amli hewɔ lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ekpele je lɛŋ fɛɛ. a Enɛ hu maa nɔ mi diɛŋtsɛ akɛ Yehowa kɛ Maŋtsɛ Yesu Kristo miitsu nii kɛmiikudɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ. (Mat. 28:19, 20) Be ni wɔpɛiɔ nibii ni wɔkɛtsu nii kɛshiɛ nɔ ni fe afii 100 ni eho nɛɛ mli lɛ, kadimɔ bɔ ni Maŋtsɛ lɛ etee nɔ etsɔse wɔ koni wɔye wɔbua aŋkroaŋkroi, kɛ bɔ ni ewaje wɔ ni wɔtsɔmɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔlɔi.—2 Tim. 2:2.

Wiemɔ shishitsɔɔmɔ kuu ko ni yɔɔ Timor-Leste

Maŋtsɛ lɛ Hã Etsuji lɛ Nibii Koni Amɛkɛdu Anɔkwale lɛ Wui Lɛ

3. Mɛni hewɔ wɔkɛ nibii srɔtoi tsuɔ nii yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ?

3 Yesu kɛ “Maŋtsɛyeli lɛ he wiemɔ [loo sane]” lɛ to dumɔ wui ahe, ni ekɛ gbɔmɔ tsui hu to sũ he. (Mat. 13:18, 19) Taakɛ nidulɔ ko kɛ dɛŋdadei srɔtoi pukuɔ shikpɔŋ kɛsaa sũ lɛ kɛhã nidumɔ lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa webii hu kɛ nibii srɔtoi etsu nii, ni eye ebua amɛ kɛsaa mɛi akpekpei abɔ atsui koni amɛkpɛlɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ nɔ. Akɛ nibii nɛɛ ekomɛi tsu nii be kukuoo ko pɛ. Kɛ̃lɛ, akã he akɛ ekrokomɛi tamɔ woji wuji kɛ magazin miitsu nii waa. Woji kɛ nibii fɛɛ ni wɔsusu he yɛ biɛ lɛ eye ebua Maŋtsɛyeli jajelɔi lɛ ni amɛshiɛɔ amɛhãa aŋkroaŋkroi hiɛ kɛ hiɛ, ni etamɔɔɔ redio nɔ shiɛmɔ kɛ ehenɔi ni wɔsusu he yɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ.—Bɔf. 5:42; 17:2, 3.

Aafee gramafon kɛ tsɔji ni akɛshiɛɔ yɛ Toronto, Canada

4, 5. Te akɛ gramafon tsu nii ahã tɛŋŋ, kɛ̃lɛ mɛni no nyɛɛɛ afee?

4 Wiemɔ ni ahã ni arikɔd. Yɛ afi 1930 kɛ afi 1940 afiiaŋ lɛ, shiɛlɔi kɛ wiemɔi ni adamɔ Biblia lɛ nɔ ahã ni arikɔd ni atswaa yɛ gramafon nɔ lɛ shiɛɔ. Eko fɛɛ eko ni afeɔ lɛ shɛɛɛ minitii enumɔ. Bei komɛi lɛ, ehiɛ saneyitso kuku tamɔ “Triniti,” “Hetsuumɔhe,” kɛ “Maŋtsɛyeli.” Te akɛtsu nii ahã tɛŋŋ? Nyɛminuu Clayton Woodworth, Jr., ni abaptisi lɛ yɛ afi 1930 yɛ Amerika lɛ kɛɛ akɛ: “Mihiɛɔ gramafon bibioo ko yɛ baagi mli, ni eyɛ nine bibioo ko ni esa akɛ majaje lɛ kɛma apaawa lɛ naabugbɛ koni etswa jogbaŋŋ. Mibɛŋkɛɔ shinaa lɛ naa, kɛkɛ lɛ migbele baagi lɛ naa, no sɛɛ lɛ mijajeɔ enine lɛ mimaa apaawa lɛ nɔ, kɛkɛ lɛ minyɛ shinaa lɛ naa ŋmɛlɛ lɛ nɔ. Kɛ́ mɔ lɛ gbele shinaa lɛ nɔŋŋ lɛ, mikɛɔ lɛ akɛ, ‘Miyɛ sane ko ni he hiaa waa ni masumɔ ni obo toi.’” Mɛni jɛ mli kɛba? Nyɛminuu Woodworth wie akɛ: “Bei babaoo lɛ, mɔ lɛ hereɔ sane lɛ kɛ tsuijurɔ. Bei komɛi hu lɛ, mɛi komɛi tsiɔ shinaa lɛ amɛŋaa. Bei komɛi hu lɛ, amɛteaŋ mɛi komɛi susuɔ akɛ miihɔ̃ɔ gramafon.”

Be ni shɛɔ afi 1940 lɛ, arikɔd wiemɔ ni ahã srɔtoi 90 kɛ sɛɛ awo apaawai ni fa fe akpekpe kome nɔ

5 Be ni shɛɔ afi 1940 lɛ, arikɔd wiemɔ ni ahã srɔtoi 90 kɛ sɛɛ awo apaawai ni fa fe akpekpe kome nɔ. John E. Barr, ni no mli lɛ esɔmɔɔ yɛ Britain akɛ gbɛgbalɔ, ni sɛɛ mli lɛ esɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mlinyo lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛjɛ afi 1936 kɛyashi afi 1945 lɛ, gramafon fee mihefatalɔ nitsulɔ be fɛɛ be. Anɔkwa, no beaŋ lɛ kɛ́ mihiɛɛɛ eko lɛ, mihe feɔ shoo. Kɛ́ ootswa gramafon lɛ yɛ shinaa lɛ naa ni onu Nyɛminuu Rutherford gbee lɛ, ewoɔ bo hewalɛ waa; onuɔ he oookɛɛ lɛ hu eyɛ jɛmɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, gramafon ni akɛshiɛɔ lɛ nyɛɛɛ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fã ni ji nitsɔɔmɔ ni akɛshɛɔ mɛi atsuii ahe lɛ he nii jogbaŋŋ.”

6, 7. (a) Mɛɛ sɛɛnamɔi komɛi aná yɛ kaad ni akɛyeɔ odase lɛ he, kɛ̃lɛ mɛni no hu nyɛɛɛ afee? (b) Mɛɛ shishinumɔ naa Yehowa ‘eŋɔ wiemɔi ewo wɔnaa’ lɛ?

6 Kaad ni akɛyeɔ odase (Testimony cards). Yɛ afi 1933 lɛ, awo shiɛlɔi hewalɛ koni amɛkɛ kaad loo wolo nɛɛ ni aŋmala nɔ nii lɛ atsu nii yɛ shinai anaa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛŋ. Kaad nɛɛ kɛlɛ kɛ elɛɛmɔ miihe afee tamɔ shiɛmɔyaa he akɔntaabuu wolo lɛ. Akala shiɛmɔ wiemɔ kuku ko awo nɔ, ni atsɔɔ wolo ko ni asafo lɛ damɔ Biblia lɛ nɔ eŋma ni shĩatsɛ lɛ baanyɛ aŋɔ eko lɛ hu yɛ nɔ. Shiɛlɔ lɛ kɛ kaad lɛ hãa mɔ lɛ, ni ekɛɔ lɛ koni ekane. Nyɛmiyoo Lilian Kammerud ni sɛɛ mli lɛ eyasɔmɔ yɛ Puerto Rico kɛ Argentina akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Minya kaad nɛɛ kɛnitsumɔ he waa.” Mɛni hewɔ enu he nakai? Ekɛɛ akɛ: “Jeee wɔ fɛɛ wɔnaa tse kɛ shiɛmɔ. No hewɔ lɛ, ehã mibale bɔ ni abɛŋkɛɔ mɛi.”

Testimony card (Italy wiemɔ)

7 Nyɛminuu David Reusch ni abaptisi lɛ yɛ afi 1918 lɛ wie akɛ, “Kaad ni akɛyeɔ odase lɛ ye ebua nyɛmimɛi lɛ waa, ejaakɛ nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi fioo pɛ le akɛ nɔ ni amɛkɛɔ lɛ ja loo ejaaa.” Shi shiɛmɔ gbɛ nɛɛ hu yɛ efãtɔɔ. Nyɛminuu Reusch wie akɛ: “Bei komɛi lɛ, mɛi ni wɔkɛkpeɔ lɛ ekomɛi susuɔ akɛ wɔnyɛɛɛ wɔwie. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, wɔteaŋ mɛi pii nyɛɛɛ awie. Shi no mli lɛ, Yehowa miisaa wɔ akɛ esɔɔlɔi koni wɔnyɛ wɔshiɛ wɔhã mɛi. Etsɛŋ ni ebaatsɔɔ wɔ bɔ ni akɛ Ŋmalɛi lɛ tsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛŋ ahãa, no ji ebaato wiemɔi ewo wɔnaa. Anyɛ ashɛ oti nɛɛ he kɛtsɔ Teokrase Sɔɔmɔ Skul ni je shishi yɛ afi 1940 afiiaŋ lɛ nɔ.”—Kanemɔ Yeremia 1:6-9.

8. Mɛni esa akɛ ofee koni Kristo atsɔse bo?

8 Woji. Kɛjɛ afi 1914 kɛbashi bianɛ lɛ, Yehowa webii efee woji srɔtoi fe 100 ni gbalaa Biblia saji amli. Woji nɛɛ ekomɛi yɛ ni aje gbɛ afee koni akɛtsɔse shiɛlɔi ní amɛhe asa kɛhã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Anna Larsen ni yɔɔ Denmark, ni ekɛ aaafee afii 70 sɔŋŋ eshiɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛtsɔ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ kɛ ewoji srɔtoi ni wɔnine shɛ nɔ lɛ anɔ lɛ, Yehowa ye ebua wɔ ni wɔtsɔmɔ shiɛlɔi ni he esa jogbaŋŋ. Mikaiɔ akɛ ajie woji nɛɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ ni ji Theocratic Aid to Kingdom Publishers (Teokrase Yelikɛbuamɔ nɔ Kɛhã Maŋtsɛyeli Shiɛlɔi) lɛ kpo yɛ afi 1945. No sɛɛ lɛ, afee “Equipped for Every Good Work” (Asaa Wɔ Kɛhã Nitsumɔ Kpakpa Fɛɛ Nitsumɔ Kpakpa) yɛ afi 1946. Amrɔ nɛɛ, wɔyɛ Ná Teokrase Sɔɔmɔ Skul Tsɔsemɔ lɛ He Sɛɛ, ní afee yɛ afi 2001 lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ kɛ ewoji krokomɛi lɛ etsu gbɛfaŋnɔ kpele, ejaakɛ Yehowa ehã ‘wɔsa akɛ esɔɔlɔi.’ (2 Kor. 3:5, 6) Ani okɛ ogbɛ́i ehã kɛhã Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ? Ani okɛ Sɔɔmɔ Skul wolo lɛ baa Sɔɔmɔ Skul lɛ shishi daa otsi, ni okwɛɔ mli be ni skul nɔkwɛlɔ lɛ tsɛɔ saji ayisɛɛ yɛ mli lɛ? Kɛ́ ofeɔ nakai lɛ, belɛ ooŋmɛ Kristo gbɛ koni etsɔse bo ní otsɔ tsɔɔlɔ kpakpa.—2 Kor. 9:6; 2 Tim. 2:15.

9, 10. Mɛni wɔwoji lɛ enyɛ etsu yɛ anɔkwale lɛ wui lɛ adumɔ kɛ amɛnɔ nushwiemɔ mli?

9 Agbɛnɛ hu, Yehowa ehã esafo lɛ efee woji ni baaye abua shiɛlɔi koni amɛnyɛ amɛgbala Biblia mli shishijee tsɔɔmɔi amli. Woji nɛɛ eko ni ye omanye waa ji Anɔkwale ni kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli Lɛ. Afee klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 1968, eyeee be ko ni ená mɛi anɔ hewalɛ waa. November 1968 Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Mɛi ni taoɔ amɛná Anɔkwale wolo lɛ eko lɛ ayi fa aahu akɛ, yɛ September lɛ, Asafo lɛ woji akalamɔhe ni yɔɔ Brooklyn lɛ to gbɛjianɔ koni atsu nii gbɛkɛ hu.” Sane lɛ tee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Be ko yɛ August lɛ, Anɔkwale wolo lɛ yibɔ ni mɛi taoɔ lɛ teke yibɔ ni nitsumɔhe lɛ kalaa lɛ nɔ akpekpe kome kɛ fã!” Be ni shɛɔ afi 1982 lɛ, akala wolo nɛɛ ekomekomei akpekpei 100 kɛ sɛɛ yɛ wiemɔi  116 amli. Kɛjɛ afi 1968 kɛyashi afi 1982 ni feɔ afii 14 lɛ, Anɔkwale wolo lɛ ye ebua ni aná shiɛlɔi akpekpe kome kɛ sɛɛ afata shiɛlɔi ni yɔɔ momo lɛ ahe. b[17]

10 Yɛ afi 2005 lɛ, ajie Biblia kasemɔ wolo kroko ni nɔ bɛ ni ji Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? lɛ hu kpo. Akala wolo nɛɛ ekomekomei akpekpei 200 yɛ wiemɔi 256 amli momo! Mɛni ejɛ mli kɛba? Yɛ afii kpawo pɛ mli, ni ji kɛjɛ afi 2005 kɛyashi afi 2012 lɛ, aná sane kpakpa lɛ he shiɛlɔi akpekpei 1.2. Nakai afii kpawo lɛ nɔŋŋ mli lɛ, mɛi ni wɔkɛfeɔ Biblia mli nikasemɔ lɛ tee hiɛ kɛjɛ akpekpei 6 kɛyashɛ akpekpei 8.7 kɛ sɛɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, Yehowa miijɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ kɛduɔ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale dumɔ wui lɛ kɛ enɔ nu ni wɔshwieɔ lɛ nɔ.—Kanemɔ 1 Korintobii 3:6, 7.

11, 12. Yɛ ŋmalɛi ni atsĩ tã lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, namɛi afee wɔmagazin srɔtoi lɛ ahã?

11 Magazin. Shishijee lɛ, mɛi titri hewɔ ni afee Buu-Mɔɔ lɛ ji “asafoku bibioo” lɛ, ni ji mɛi ni “ená ŋwɛi tsɛmɔ lɛ.” (Luka 12:32; Heb. 3:1) Yɛ October 1, afi 1919 lɛ Yehowa asafo lɛ jie magazin kroko kpo, afee kɛhã mɛi ni jeee Yehowa webii lɛ. Biblia Kaselɔi lɛ kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ baná wolo nɛɛ he miishɛɛ aahu akɛ afii pii shwie mli ni eyibɔ ni akalaa lɛ faa kwraa fe Buu-Mɔɔ lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ atsɛ lɛ The Golden Age. Yɛ afi 1937 lɛ, atsake gbɛ́i lɛ ni atsɛ lɛ Consolation. Kɛkɛ ni yɛ afi 1946 lɛ, abale lɛ akɛ Awake!

12 Bɔ ni afeɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ ahãa lɛ etee nɔ etsake yɛ afii ni eshwie mli lɛ amli, shi yiŋtoo hewɔ ni afee lɛ tsakeko, no ji ní akɛtswa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he adafi ni akɛye abua mɛi koni amɛná hemɔkɛyeli yɛ Biblia lɛ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, afeɔ Buu-Mɔɔ lɛ srɔtoi enyɔ, nikasemɔ nɔ kɛ maŋbii anɔ. Afee nikasemɔ nɔ lɛ ahã Yehowa Odasefoi—ni ji “asafoku bibioo” lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ. c (Mat. 24:45; Yoh. 10:16) Mɛi titri hewɔ ni afee maŋbii anɔ̃ lɛ ji mɛi ni ebaleko anɔkwale lɛ, shi amɛyɛ bulɛ kɛhã Biblia lɛ kɛ Nyɔŋmɔ. (Bɔf. 13:16) Awake! lɛ kɛ jwɛŋmɔ maa mɛi ni yɔɔ Biblia lɛ kɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ ni ji Yehowa lɛ he nilee fioo lɛ anɔ̃.—Bɔf. 17:22, 23.

13. Mɛni onaa akɛ esa kadimɔ waa yɛ wɔmagazin lɛ ahe? (Wiemɔ akrabatsa ni ji “ Jeŋ Fɛɛ Woji Akalamɔ He Akɔntaabui” lɛ he.)

13 Be ni shɛɔ afi 2014 lɛ shishijee lɛ, daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, akalaa Awake! lɛ ekomekomei akpekpei 44 kɛ sɛɛ, kɛ Buu-Mɔɔ lɛ aaafee akpekpei 46. Atsɔɔ Awake! lɛ shishi kɛtee wiemɔi aaafee 100 amli, ni atsɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ hu shishi kɛtee wiemɔi 200 kɛ sɛɛ amli, ni no hã amɛbafee magazin ni atsɔɔ shishi ni ajaraa fe fɛɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ! Esaaa akɛ hiɛyaa ni tamɔ nɛkɛ lɛ hãa wɔnaa kpɛɔ wɔhe kwraa. Sane ni yɔɔ magazin srɔtoi nɛɛ amli lɛ ji sane ni Yesu kɛɛ abaashiɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ lɛ.—Mat. 24:14.

14. Mɛni wɔkɛ ekãa etsu he nii, ni mɛni hewɔ?

14 Biblia lɛ. Yɛ afi 1896 lɛ, Nyɛminuu Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ lɛ tsake nitsumɔhe ni amɛkɛkalaa woji lɛ gbɛ́i koni amɛkɛ wiemɔ ni ji Biblia lɛ afata he; ebatsɔ Watch Tower Bible and Tract Society. Nakai tsakemɔ lɛ sa jogbaŋŋ, ejaakɛ Biblia lɛ ji nɔ titri ni akɛgbɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ashwãa. (Luka 24:27) Yɛ nitsumɔ lɛ mla naa gbɛ́i lɛ kɛ gbeekpãmɔ naa lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji kɛ ekãa etee nɔ amɛjara Biblia lɛ ni amɛwo mɛi hewalɛ koni akane. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1926 lɛ, wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔtsɔji kala Biblia ni ji The Emphatic Diaglott lɛ, eji Kristofoi A-Hela Ŋmalɛ ni atsɔɔ shishi ni Benjamin Wilson fee. Yɛ afi 1942 shishijee mli lɛ, wɔkala King James Version Biblia muu lɛ aaafee 700,000 ni wɔjara wɔhã mɛi. Afii enyɔ pɛ sɛɛ lɛ, wɔbɔi American Standard Version Biblia lɛ ni Yehowa gbɛ́i je kpo yɛ mli shii 6,823 sɔŋŋ lɛ kalamɔ. Be ni shɛɔ afi 1950 lɛ, wɔjara ekomekomei 250,000 kɛ sɛɛ.

15, 16. (a) Mɛni ohiɛ sɔɔ waa yɛ New World Translation lɛ he? (Wiemɔ akrabatsa ni ji “ Awo Biblia Shishitsɔɔmɔ Mli Ekãa” lɛ he.) (b) Mɛni esa akɛ ofee koni Yehowa ashɛ otsui he?

15 Ajie New World Translation of the Christian Greek Scriptures lɛ kpo yɛ afi 1950 mli. Ajie New World Translation of the Holy Scriptures Biblia muu lɛ kpo yɛ afi 1961 mli. Biblia nɛɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam ejaakɛ asaa akɛ Yehowa gbɛ́i wo hei fɛɛ ni sa akɛ akɛwo lɛ taakɛ eji yɛ blema nɔ ni akɛ Hebri wiemɔ ŋma lɛ mli lɛ. Agbɛnɛ hu Yehowa gbɛ́i lɛ jeɔ kpo shii 237 yɛ Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi lɛ amli. Bɔ ni afee ni New World Translation lɛ afee nɔ ni ja jogbaŋŋ ni eshishinumɔ kɛ ekanemɔ hu yɔɔ mlɛo lɛ, atsake hiɛ shii abɔ, ni nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ yɛ afi 2013 lɛ, asaa atsake hiɛ ekoŋŋ. Kɛbashi afi 2013 lɛ, akala New World Translation akpekpei 201, ni ji Biblia muu lɛ fɛɛ loo efã ko yɛ wiemɔi 121 amli.

16 Te mɛi ni ekane New World Translation lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔi amli lɛ ekomɛi ewie he amɛhã tɛŋŋ? Nuu ko ni jɛ Nepal lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔteaŋ mɛi babaoo naa Nepal Biblia ni no mli lɛ wɔkaneɔ lɛ akɛ eshishinumɔ wa tsɔ, ejaakɛ wiemɔi ni akɛtsu nii yɛ mli lɛ abe eho kwraa. Shi amrɔ nɛɛ, wɔnyɛɔ wɔnuɔ Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ, ejaakɛ akɛ ŋmɛnɛ beaŋ wiemɔ tsu nii yɛ mli.” Be ni yoo ko ni yɔɔ Central African Republic lɛ bɔi Sango New World Translation lɛ kanemɔ lɛ, ekɛ yaafo kɛɛ akɛ, “Enɛ ji wiemɔ ni náa mitsui nɔ hewalɛ.” Taakɛ eji yɛ nakai yoo lɛ gbɛfaŋ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa gbi koni wɔkɛ no feemɔ aŋmɛ Yehowa gbɛ ni ená wɔtsui nɔ hewalɛ.—Lala 1:2; Mat. 22:36, 37.

Wɔhiɛ Sɔɔ Nibii ni Wɔkɛshiɛɔ kɛ Tsɔsemɔi ni Wɔnáa Lɛ

17. Mɛni esa akɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ ohiɛ sɔɔ nibii ni afee ni wɔkɛshiɛɔ kɛ tsɔsemɔ ni akɛhãa wɔ lɛ, ni kɛ́ ofee nakai lɛ mɛni baajɛ mli kɛba?

17 Ani ohiɛ sɔɔ nibii ni afee ni wɔkɛshiɛɔ kɛ tsɔsemɔi ni Maŋtsɛ Yesu Kristo etee nɔ ekɛhã wɔ lɛ? Ani otoɔ be kɛkaneɔ woji ni Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ feɔ ehãa wɔ lɛ, ni okɛyeɔ obuaa mɛi krokomɛi? Kɛ́ nakai lɛ, be lɛ osane lɛ baatamɔ Nyɛmiyoo Opal Betler ni abaptisi lɛ yɛ October 4, afi 1914 lɛ. Nyɛmiyoo Betler kɛɛ akɛ: “Mi kɛ miwu [Edward] kɛ gramafon kɛ odaseyeli kaad lɛ tsu nii afii saŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Wɔkɛ woji wuji, woji bibii, kɛ magazin ye odase yɛ shĩa kɛ shĩa. Wɔyaa tafãa kɛyajaraa saji komɛi ni asafo lɛ ekala koni ekɛbɔ kɔkɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ atsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee bak-kɔl [amrɔ nɛɛ wɔtsɛɔ lɛ sɛɛkuu-kɛsaramɔ], kɛ bɔ ni wɔkɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ baafee Biblia mli nikasemɔ yɛ amɛshĩai amli. Wɔtsu nii babaoo ni wɔná miishɛɛ.” Yesu wo shi akɛ eshishi bii lɛ naŋ hiɛ kwraa kɛ nidumɔ kɛ nikpamɔ, ni amɛbaafee ekome kɛná miishɛɛ. Mɛi babaoo ni tamɔ Nyɛmiyoo Betler lɛ baanyɛ awie kɛ nɔmimaa akɛ shiwoo nɛɛ eba mli lɛɛlɛŋ.—Kanemɔ Yohane 4:35, 36.

18. Mɛɛ hegbɛ wɔná?

18 Ekolɛ mɛi ni nako abatsɔmɔ Maŋtsɛ lɛ tsuji amrɔ nɛɛ ekomɛi baana Nyɔŋmɔ webii lɛ akɛ ‘amɛjeee woloŋlelɔi kɛ nilelɔi.’ (Bɔf. 4:13) Shi bo lɛ susumɔ he okwɛ! Maŋtsɛ lɛ ehã emɛi ni abuuu amɛ lɛ efee yinɔsane; amɛtsɔmɔ mɛi ni ale yɛ jeŋ fɛɛ akɛ amɛkalaa woji waa, amɛtsɔɔ shishi kɛyaa wiemɔi babaoo amli fe mɛi krokomɛi fɛɛ, ni amɛjaraa woji lɛ babaoo fe ekrokomɛi fɛɛ! Shi nɔ ni he hiaa titri ji akɛ, Maŋtsɛ lɛ etsɔse wɔ ni ewo wɔ hewalɛ koni wɔkɛ nibii nɛɛ atsu nii kɛshiɛ sane kpakpa lɛ wɔhã mɛi ni yɔɔ jeŋmaji fɛɛ anɔ lɛ. Kwɛ hegbɛ kple ni wɔná akɛ wɔkɛ Kristo efee ekome kɛmiidu anɔkwale lɛ wui lɛ, ni wɔmiikpa yibii ni ji kaselɔi!

a Yɛ afii 10 ni eho lɛ pɛ mli lɛ, Yehowa webii ekala woji ni adamɔ Biblia lɛ nɔ aŋmala ekomekomei akpekpe toi akpei 20. Kɛfata he lɛ, mɛi akpekpe toi akpei 2.7 ni yɔɔ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ nyɛɔ amɛyaa wɔ-Wɛb saiti ni ji jw.org lɛ nɔ.

b Woji ni afee ni akɛkaseɔ Biblia lɛ ni eye ebua shiɛlɔi kɛtsɔɔ Biblia mli anɔkwale lɛ ekomɛi ji The Harp of God (afee yɛ afi 1921), “Hã Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo” (afee yɛ afi 1946), Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ (afee yɛ afi 1982), kɛ Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli (afee yɛ afi 1995).

c Kwɛmɔ sane ni ji “Namɔ Tuuntu Ji Nyɔŋ Anɔkwafo kɛ Hiɛshikalɔ Lɛ?” ni je kpo yɛ July 15, 2013 Buu-Mɔɔ, ni wie shishinumɔ hee ni wɔná yɛ mɛi ni ji “ewebii lɛ” ahe lɛ.