1., 2. a) Prečo sú učeníci v pomykove? b) O akej žatve Ježiš hovorí?

 UČENÍCI zostali z Ježišových slov v pomykove. Ježiš im totiž povedal, aby sa „pozreli na polia, že sa belejú k žatve“. Ale nech pozerajú, ako pozerajú, v smere, ktorým ukazuje, nevidia nijaké biele polia. Všetky sú len zelené, sfarbené nedávno vzídeným jačmeňom. Hlavou im zrejme víri otázka: O akej žatve hovorí? Veď do žatvy ostáva ešte niekoľko mesiacov! (Ján 4:35)

² Ježiš však nehovorí o doslovnej žatve. Hovorí o duchovnej žatve — o zhromažďovaní ľudí do kresťanského zboru. A túto príležitosť využíva na to, aby o nej učeníkov naučil dve dôležité veci. Aké? Aby sme to zistili, pozrime sa na spomenutú správu bližšie.

3. a) Prečo asi Ježiš povedal, že „polia sa belejú k žatve“? (Pozri poznámku.) b) Ako vysvetlil, čo má na mysli?

³ Ježišov rozhovor s učeníkmi sa odohral koncom roku 30 n. l. pri samaritánskom meste Sychar. Predtým boli učeníci v meste a Ježiš zostal pri studni a rozprával sa o duchovných pravdách s istou Samaritánkou. Tá si veľmi rýchlo uvedomila, aké dôležité je to, čo jej hovorí. Keď sa učeníci vrátili k Ježišovi, utekala do Sycharu porozprávať susedom, čo úžasné sa dozvedela. Jej slová sa stretli so všeobecným záujmom a mnohí sa ponáhľali k studni, aby si mohli Ježiša vypočuť. Medzitým Ježiš pokračoval v rozhovore s učeníkmi. Možno práve vo chvíli, keď sa pozrel ponad polia a zbadal skupinu prichádzajúcich Samaritánov, povedal: „Pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve.“ a Aby potom vysvetlil, že má na mysli duchovnú žatvu, a nie doslovnú, dodal: „Žnec už... zhromažďuje ovocie k večnému životu.“ ​(Ján 4:5–30, 36)

4. a) Aké dve myšlienky o žatve chcel Ježiš odovzdať? b) Nad akými otázkami sa zamyslíme?

⁴ Aké dve dôležité myšlienky o duchovnej žatve chcel Ježiš odovzdať? Prvá bola tá, že táto práca je naliehavá. Slová „polia... sa belejú k žatve“ sú pre jeho nasledovníkov  výzvou konať. Ježiš chce mieru naliehavosti ešte vyzdvihnúť, a preto dodáva: „Žnec už dostáva mzdu.“ Teda žatva sa už začala a práca neznesie odklad! Druhá dôležitá myšlienka bola tá, že robotníci majú radosť. Povedal, že rozsievači a ženci sa budú „spolu radovať“. (Ján 4:35b, 36) Ježiš sa určite radoval, keď videl, že „v neho mnohí Samaritáni z toho mesta uverili“. A vedel, že rovnako aj učeníci budú mať veľkú radosť, keď sa budú oduševnene venovať žatevným prácam. (Ján 4:39–42) Táto udalosť z prvého storočia má pre nás mimoriadny význam. Ukazuje, čo sa odohráva dnes, počas najväčšej duchovnej žatvy všetkých čias. Kedy sa táto novodobá žatva začala? Kto sa na nej zúčastňuje? A aké výsledky prináša?

5. Kto vedie celosvetovú žatvu a ako Jánovo videnie ukazuje, že práca je naliehavá?

⁵ Jehova vo videní zjavil apoštolovi Jánovi, že Ježiša poveril, aby viedol celosvetové zhromažďovanie ľudí. (Prečítajte Zjavenie 14:14–16.) Vo videní má Ježiš korunu a kosák. „Zlatá koruna na hlave“ potvrdzuje, že je vládnucim Kráľom. „Ostrý kosák v ruke“ je dôkazom toho, že má úlohu Ženca. Keď Jehova prostredníctvom anjela hovorí, že „úroda zeme dozrela“, podčiarkuje tým, že práca je naliehavá. Navyše „nastala hodina žatvy“, teda práca neznesie odklad! Ježiš dostáva od Boha príkaz: „Prilož svoj kosák.“ Preto vrhá kosák na zem a tá je zožatá, čiže ľudia sú zhromaždení do kresťanského zboru. Toto vzrušujúce videnie nám pripomína, že „polia sa belejú k žatve“ aj v našich časoch. Pomáha nám toto videnie zistiť, kedy sa začala celosvetová duchovná žatva? Áno, pomáha!

6. a) Kedy sa začal „čas žatvy“? b) Kedy sa začala samotná žatva „úrody zeme“? Vysvetli to.

⁶ V 14. kapitole Zjavenia je Žnec Ježiš zobrazený s korunou na hlave (14. verš). Preto sa tieto udalosti musia odohrávať až po jeho dosadení na kráľovský trón v roku 1914. (Dan. 7:13, 14) Nejaký čas potom dostáva Ježiš príkaz žať (15. verš). Rovnaké poradie udalostí nachádzame aj v Ježišovom podobenstve o žatve pšenice, kde sa hovorí: „Žatva je záver systému vecí.“ Čiže čas žatvy a záver systému vecí sa začali naraz — v roku 1914. Samotná žatva pšenice sa začína až neskôr „v čase žatvy“. (Mat. 13:30, 39) S odstupom času už vieme, že táto žatva sa začala niekoľko rokov po Ježišovom nastúpení na kráľovský trón. Od roku 1914 do prvej polovice roku 1919 Ježiš svojich pomazaných nasledovníkov najprv duchovne prečisťoval. (Mal. 3:1–3; 1. Petra 4:17) Potom, v roku 1919, sa začala žatva „úrody zeme“.  Ježiš nemeškal a cez svojho novovymenovaného verného otroka pomohol našim bratom pochopiť, aké naliehavé je zvestovať. Pouvažujme nad tým, čo sa stalo.

7. a) Na základe čoho bratia pochopili, aké naliehavé je zvestovať? b) Aké povzbudenie bolo bratom adresované?

⁷ V júli 1920 sa v Strážnej veži písalo: „Keď skúmame Písmo, nemôžeme si nevšimnúť, že cirkvi bola zverená výnimočná výsada: niesť posolstvo o kráľovstve.“ Z Izaiášových prorockých slov bratia napríklad pochopili, že posolstvo o Kráľovstve sa musí oznamovať po celom svete. (Iz. 49:6; 52:7; 61:1–3) Nevedeli si to predstaviť, ale boli presvedčení, že Jehova im v tom pomôže. (Prečítajte Izaiáša 59:1.) Keď už bolo jasnejšie, aká naliehavá je zvestovateľská služba, bratom bolo adresované povzbudenie, aby sa do nej pustili s ešte väčším elánom. Aká bola reakcia?

8. Ktoré dve stránky zvestovania pochopili naši bratia v roku 1921?

⁸ V decembri 1921 vyšiel v Strážnej veži oznam: „Takýto rok tu ešte nebol. V roku 1921 počulo posolstvo o pravde omnoho viac ľudí než v minulých rokoch.“ Ďalej sa v časopise písalo: „Pred nami je ešte veľa práce... S radosťou sa do nej pusťme!“ Všimnime si, že bratia pochopili presne tie isté dve dôležité stránky zvestovania, ktoré apoštolom zdôraznil Ježiš: práca je naliehavá a robotníci majú radosť.

9. a) Čo v roku 1954 uviedla Strážna veža o duchovnej žatve a prečo? b) Aký vzrast v celosvetovom rozsahu bol za posledných 50 rokov? (Pozri graf „ Vzrast vo svete“.)

⁹ Zvestovanie ešte viac nabralo na intenzite v 30. rokoch minulého storočia, keď bratia pochopili, že posolstvo o Kráľovstve prijme ešte veľký zástup iných oviec. (Iz. 55:5; Ján 10:16; Zjav. 7:9) K čomu to viedlo? Počet ľudí, ktorí zvestovali posolstvo o Kráľovstve, stúpol zo 41 000 v roku 1934 na 500 000 v roku 1953! Strážna veža z 1. decembra 1954 odôvodnene vyvodila tento záver: „Za touto veľkou celosvetovou žatvou je Jehovov duch a moc Jehovovho Slova.“ b (Zech. 4:6)

10., 11. O ktorých hľadiskách rastu semena sa hovorí v podobenstve o horčičnom zrne?

¹⁰ V podobenstvách o Kráľovstve Ježiš obraznou rečou predpovedal výsledky žatvy. Zamyslime sa nad podobenstvami o horčičnom zrne a o kvase. Zvlášť sa pozrieme na to, ako sa spĺňajú v čase konca.

¹¹ Podobenstvo o horčičnom zrne. Človek zaseje horčičné zrnko. Z neho vyrastie strom, v ktorom nachádzajú úkryt vtáky. (Prečítajte Matúša 13:31, 32.) O ktorých hľadiskách rastu semena sa v podobenstve hovorí? (1) Miera rastu je pozoruhodná. „Najdrobnejšie zo všetkých semien“ sa stáva stromom s „veľkými vetvami“. (Mar. 4:31, 32) (2) Rast je zaručený. „Keď je [semeno] zasiate, vzíde.“ Ježiš nehovorí, že možno vzíde. Hovorí, že vzíde. Rastu nič nezabráni. (3) Rastúci strom láka vtáctvo a poskytuje mu útočisko. „Prichádzajú nebeskí vtáci“ a „môžu sa usadiť v jeho tieni.“ Ako sa tieto tri hľadiská vzťahujú na novodobú duchovnú žatvu?

12. Ako sa podobenstvo o horčičnom zrne týka dnešnej duchovnej žatvy? (Pozri aj graf „ Nárast biblických štúdií“.)

¹² (1) Miera rastu. Podobenstvo hovorí o šírení posolstva o Kráľovstve i o raste kresťanského zboru. Od roku 1919 boli do obnoveného kresťanského zboru zhromažďovaní horliví žatevní robotníci. Vtedy ich bolo málo, ale ich počet rýchlo rástol. Vzrast od začiatku 20. storočia je skutočne fenomenálny. (Iz. 60:22) (2) Záruka. Rast kresťanského zboru nemožno zastaviť. Bez ohľadu na to, ako veľmi chceli Boží nepriatelia semienko udusiť, rástlo ďalej. Žiadna prekážka jeho rast nezastavila. (Iz. 54:17) (3) Útočisko. „Nebeskí vtáci“, ktorí nachádzajú útočisko v korune stromu, predstavujú milióny úprimných ľudí z asi 240 krajín a závislých území, ktorí prijali posolstvo o Kráľovstve a stali sa členmi kresťanského zboru. (Ezech. 17:23) Tu sú duchovne sýtení a nachádzajú občerstvenie a ochranu. (Iz. 32:1, 2; 54:13)

13. O ktorých hľadiskách rastu sa hovorí v podobenstve o kvase?

¹³ Podobenstvo o kvase. Keď žena pridá do múky kvas, ten nakvasí všetku múku. (Prečítajte Matúša 13:33.) O ktorých hľadiskách rastu sa v podobenstve hovorí? Zamerajme sa na dve. (1) Rast spôsobuje premenu. Kvas pracoval, „až všetko vykyslo“. (2) Rast nastáva všade. Kvas nakvasil celé „tri veľké miery múky“. Ako sa tieto dve hľadiská vzťahujú na novodobú duchovnú žatvu?

14. Ako sa podobenstvo o kvase týka dnešnej duchovnej žatvy?

¹⁴ (1) Premena. Kvas predstavuje posolstvo o Kráľovstve a múka predstavuje ľudí. Rovnako ako kvas spôsobuje zmeny v múke, keď sa s ňou zmieša, aj posolstvo o Kráľovstve vyvoláva premenu v srdci ľudí, keď ho prijmú. (Rim. 12:2)  (2) Nastáva všade. Kysnutie cesta predstavuje šírenie posolstva o Kráľovstve. Kvas pracuje v ceste, kým ním celým neprenikne. Podobne aj posolstvo o Kráľovstve sa rozšírilo „až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Sk. 1:8) Z tejto stránky podobenstva vidno tiež to, že posolstvo o Kráľovstve sa bude šíriť aj v krajinách, kde je naša činnosť zakázaná. A deje sa to, i keď o zvestovaní v tých končinách sa zväčša veľa nevie.

15. Ako sa splnili slová z Izaiáša 60:5, 22? (Pozri aj rámčeky „ Pre Jehovu nie je nič nemožné“ a „ Ako sa z ‚malého‘ stal ‚mocný národ‘“.)

¹⁵ Asi 800 rokov pred tým, ako Ježiš vyslovil spomenuté podobenstvá, predpovedal Jehova niečo podobné prostredníctvom Izaiáša. Nezabudnuteľným spôsobom ukázal, v akom veľkom rozsahu bude prebiehať súčasná duchovná žatva a akú radosť bude prinášať robotníkom, ktorí sa do nej zapoja. c Jehova opisuje, ako do jeho organizácie „zďaleka“ prúdia zástupy ľudí. Obracia sa na „ženu“, ktorú dnes na zemi predstavuje ostatok pomazaných kresťanov,  a hovorí: „Uvidíš a istotne sa rozžiariš a tvoje srdce sa zachveje a rozšíri, lebo k tebe zamieri bohatstvo mora; majetok národov príde k tebe.“ ​(Iz. 60:1, 4, 5, 9) Aké pravdivé sú tieto slová! Dlhoroční Jehovovi služobníci žiaria šťastím pri pohľade na to, ako sa hŕstka zvestovateľov Kráľovstva v ich krajinách rozrástla na tisíce.

16., 17. Aký je jeden dôvod, „aby sa rozsievač a žnec spolu radovali“? (Pozri aj rámček „ Štedrá úroda z dvoch semienok“.)

¹⁶ Pripomeňme si, že Ježiš svojim apoštolom povedal: „Žnec... zhromažďuje ovocie k večnému životu, aby sa rozsievač a žnec spolu radovali.“ ​(Ján 4:36) Z čoho sa pri celosvetovej žatve „spolu radujeme“? Je toho viac. Zamyslime sa nad troma vecami.

¹⁷ Po prvé, tešíme sa, keď vidíme, akú úlohu zohráva v žatve Jehova. Tým, že zvestujeme posolstvo o Kráľovstve, sejeme semeno. (Mat. 13:18, 19) Keď niekomu pomôžeme stať sa Kristovým učeníkom, žneme úrodu. A všetci máme veľkú radosť, keď s obdivom pozorujeme, ako Jehova spôsobuje, že semeno Kráľovstva „klíči a rastie“. (Mar. 4:27, 28) Niektoré semená, čo sme zasiali, vyklíčia neskôr a úrodu zožne niekto iný. Možno si aj ty zažil niečo podobné ako Joan zo Spojeného kráľovstva, ktorá bola pokrstená pred 60 rokmi. Joan rozpráva: „Niekoľkí kresťania mi povedali, že keď som im pred rokmi vydala svedectvo, zasiala som do ich srdca semienko pravdy. Nevedela som, že neskôr s nimi iní svedkovia študovali Bibliu a pomohli im začať slúžiť Jehovovi. Som veľmi rada, že semienka, ktoré som zasiala, vyrástli a priniesli úrodu.“ ​(Prečítajte 1. Korinťanom 3:6, 7.)

18. O akom dôvode na radosť sa píše v 1. Korinťanom 3:8?

¹⁸ Po druhé, služba nám stále robí radosť, lebo pamätáme na to, čo povedal apoštol Pavol: „Každý dostane odmenu podľa vlastnej namáhavej práce.“ ​(1. Kor. 3:8) Odmena sa dáva podľa vykonanej práce, nie podľa toho, koľkým ľuďom pomôžeme spoznať pravdu. Ako veľmi to utešuje zvestovateľov v obvodoch, v ktorých málo ľudí prejavuje záujem o posolstvo o Kráľovstve! Z Božieho hľadiska „prináša mnoho ovocia“ každý svedok, ktorý sa zo všetkých síl venuje rozsievaniu. A preto máme všetci dôvod radovať sa. (Ján 15:8; Mat. 13:23)

19. a) Ako nám Ježišovo proroctvo zapísané v Matúšovi 24:14 pomáha tešiť sa zo služby? b) Na čo by sme nemali zabúdať, ak sa nám osobne nedarí robiť učeníkov?

¹⁹ Po tretie, máme radosť, že svojou službou napĺňame proroctvo. Pristavme sa pri tom, ako Ježiš odpovedal svojim apoštolom, keď sa ho opýtali: „Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Povedal im, že  súčasťou znamenia bude celosvetové zvestovateľské dielo. Mal na mysli robenie učeníkov? Nie, lebo uviedol: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo.“ ​(Mat. 24:3, 14) Teda súčasťou znamenia má byť zvestovanie Kráľovstva, čiže rozsievanie semena. A tak pri zvestovaní dobrého posolstva o Kráľovstve pamätáme na to, že aj keby sa nám nedarilo robiť učeníkov, darí sa nám kázať „na svedectvo“. d Napĺňame Ježišovo proroctvo a máme česť byť „Božími spolupracovníkmi“, nehľadiac na to, ako na posolstvo reagujú ľudia, za ktorými chodíme. (1. Kor. 3:9) To je istotne vynikajúci dôvod na radosť!

20., 21. a) Ako sa spĺňajú slová Malachiáša 1:11? b) Čo si odhodlaný robiť a prečo?

²⁰ V prvom storočí pomohol Ježiš svojim apoštolom pochopiť, že práca na duchovnej žatve je naliehavá. To isté pomáha od roku 1919 pochopiť aj svojim novodobým učeníkom. Boží ľud jeho pomoc prijíma a zvyšuje svoju aktivitu. Je zjavné, že prácu na duchovnej žatve nedokáže nič zastaviť. Je to presne tak, ako predpovedal prorok Malachiáš: dnes sa zvestuje „od východu slnka až po jeho západ“. (Mal. 1:11) Tieto slová — od východu po západ — sa spĺňajú tak, že rozsievači spolu so žencami pracujú a zažívajú radosť všade na zemi. Ale spĺňajú sa aj tak, že pracujeme od rána do večera — od východu slnka do jeho západu — s vedomím, že práca na duchovnej žatve je naliehavá.

²¹ Keď pri spätnom pohľade na tých približne 100 rokov vidíme, ako sa z malej skupiny Božích služobníkov stal „mocný národ“, naše srdce naozaj plesá. (Iz. 60:5, 22) Kiež nás táto radosť spolu s láskou k Jehovovi, „Pánovi žatvy“, podnecuje vytrvalo prispievať k dokončeniu najväčšej žatvy všetkých čias! (Luk. 10:2)