Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 13

Matsɛ Yemi Fiɛɛli Ngɔ A Sane Kɛ Ya Kojomi He

Matsɛ Yemi Fiɛɛli Ngɔ A Sane Kɛ Ya Kojomi He

OTI NƐ NGƐ YI NƐ Ɔ MI

Kaa bɔ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ, nihi maa bɔ mɔde kaa a maa da mlaa nɔ konɛ a kɛ tsi fiɛɛmi ní tsumi nɛ e we bi ngɛ tsue ɔ nya

1, 2. (a) Mɛni nɛ jami hɛ mi nyɛɛli pee ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he, se kɛ kaseli ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ benɛ a tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a, kaseli ɔmɛ kpa we fiɛɛmi ɔ?

 NƆ́ NƐ ɔ ya nɔ ngɛ Pentecoste jeha 33 ɔ se be bɔɔ pɛ. A to Kristofohi asafo nɛ ngɛ Yerusalem ɔ sisi otsi bɔɔ pɛ. E ngɛ heii kaa Satan na kaa be nɛ sa nɛ e tua asafo ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Akɛnɛ asafo ɔ he wɛ lolo he je ɔ, e suɔ nɛ e kpata asafo ɔ hɛ mi kulaa. Oya nɔuu nɛ Satan ha nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsi Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Se bɔfo ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ kã fiɛɛ, nɛ nyumuhi kɛ yihi babauu ‘he Nyɔmtsɛ ɔ ye.’​—Níts. 4:18, 33; 5:14.

Kaseli ɔmɛ a bua jɔ ‘kaa e biɛ ɔ he ɔ, a bu mɛ nimli nɛ sa kaa a bɔ mɛ ahlua’

2 He nyɛɛli ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ, nɛ a tua kaseli ɔmɛ ekohu​—jehanɛ ɔ lɛɛ, a nu kaseli ɔmɛ tsuo ngɔ wo tsu mi. Se benɛ e su nyɔ mi ɔ, Mawu bɔfo ba bli tsu ɔ nya sinya amɛ, nɛ benɛ je na a, kaseli ɔmɛ bɔni fiɛɛmi ekohu! A kpale nu mɛ ekohu, nɛ a kɛ mɛ ya nɔ yeli ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a po a nya kaa a yi mlaa nɛ a wo mɛ kaa a ko fiɛɛ ɔ nɔ. Kaseli ɔmɛ kɛ kã je a nya ke: “E sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.” Munyu nɛ ɔ wo nɔ yeli ɔmɛ a mi mi la wawɛɛ, nɛ a to a yi mi kaa a maa “gbe” kaseli ɔmɛ. Se ngɛ jamɛ a be nɛ a hɛ dɔ ɔ mi ɔ, Gamaliel nɛ ji Mlaa tsɔɔlɔ nɛ a buu lɛ wawɛɛ ɔ bɔ kpe ngua a mi bi ɔmɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi . . . Nyɛ ko pee nimli nɛ ɔmɛ nɔ́ ko; nyɛɛ ngmɛɛ a he nɛ a ho.” Kɛkɛ nɛ kpe ngua a mi bi ɔmɛ ngɔ Gamaliel ga womi ɔ kɛ tsu ní, nɛ a ngmɛɛ kaseli ɔmɛ a he. Mɛni nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee? A kɛ kã ya nɔ nɛ ‘a tsɔɔ ní, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ Kristo Yesu he ɔ.’​—Níts. 5:17-21, 27-42; Abɛ 21:1, 30.

3, 4. (a) Mɛni ga tsɔmi Satan kɛ tsu ní kɛ je blema kɛ tua Mawu we bi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ ɔ kɛ yihi enyɔ nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi?

3 Jamɛ a sane nɛ ɔ nɛ a ye ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ ji kekle si temi kɛ womi nɛ Kristofohi asafo ɔ kɛ kpe, se kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, pi lɔ ɔ ji nyagbe nɔ́. (Níts. 4:5-8; 16:20; 17:6, 7) Ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, Satan woɔ nihi nɛ sume anɔkuale jami ɔ he wami, nɛ a haa nɛ ma nɔ yeli tsiɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Si temi kɛ woli kɛ ni kpahi po Mawu we bi a nya. Nya pomi ɔ eko ji, wa woɔ pɛ, nɛ wa gbaa nihi a nya. A deɔ hu ke wa woɔ nihi he wami kaa a te si kɛ si ma nɔ yeli; nɛ kake ko hu nɛ a deɔ kɛ poɔ wa nya ji, waa kɛ wa jami ɔ yeɔ jua. Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya kojomi he nɛ a ya tsɔɔ kaa nya pomi nɛ ɔmɛ ji lakpa. Mɛni nɛ je sanehi nɛ a ye ɔ mi kɛ ba? Kɛ bɔ nɛ kojomi hehi ma sanehi a nya si ha jehahi babauu nɛ be ɔ saa o he ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ? Nyɛ ha nɛ wa susu sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ lɔ ɔ ye bua nɛ waa kɛ ‘sane kpakpa a wo mlaa sisi’ ɔ he nɛ waa hyɛ.​—Filip. 1:7.

4 Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa fa he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa fiɛɛ ɔ he ɔ he. Ngɛ yi enyɔ ɔmɛ nɛ nyɛɛ se ɔ hu mi ɔ, wa ma susu sane komɛ nɛ wa ye ngɛ kojomi he konɛ wa ko pee je ɔ fã nɛ waa hi si ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mlaahi a nya a he.

Anɛ Wa Ji Pɛ Woli​—Loo Mawu Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛli Nɛ A Yeɔ Anɔkuale?

5. Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a nyagbe ɔ, mɛni he je nɛ a nuu Matsɛ Yemi fiɛɛli ɔ, nɛ mɛni nɛ nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ pee ngɛ he?

5 Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a nyagbe ɔ, mahi nɛ ngɛ United States, Amerika a tsuo bɔ mɔde kaa a maa nyɛ Yehowa Odasefohi a nɔ nɛ a ngɔ mlaa nya womi loko a nyɛ nɛ a fiɛɛ. Se wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya ngɔɛ mlaa nya womi. Amlaalo ɔ ma nyɛ maa po mlaa nya womi ko mi, lɔ ɔ he ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ na kaa amlaalo ko be he blɔ nɛ e tsiɔ fami nɛ Yesu kɛ ha Kristofohi kaa a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ nya. (Mar. 13:10) Enɛ ɔ he ɔ, a nuu nihi fuu nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ. Nihi nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. A suɔ nɛ a ma ha nɛ kojomi he ɔ nɛ le kaa e dɛ kaa amlaalo ɔ ma de ke Odasefohi ya bi blɔ loko a fiɛɛ. Ngɛ jeha 1938 ɔ mi ɔ, sane ko ba, nɛ lɔ ɔ ma ba pee nɔ́ nɛ a maa da nɔ kɛ ye sane kpahi kaa jã. Mɛni ba?

6, 7. Mɛni ba Cantwell weku ɔ nɔ?

6 Ngɛ April 26, 1938 Pɛplɛgbi mɔtu ɔ, Newton Cantwell nɛ e ye jeha 60, kɛ e yo Esther kɛ a bimɛ nyumuhi nɛ piɛɛ a he nɛ ji, Henry, Russell, kɛ Jesse nɛ mɛ tsuo a ji blɔ gbali klɛdɛɛ ɔ ma blɔ nɔ nɛ a yaa fiɛɛ ngɛ New Haven, Connecticut. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a dla a he kaa a maa ye pe ligbi kake. Mɛni he je? Polisi nuu mɛ si abɔ momo, lɔ ɔ he ɔ, a le kaa polisi ma nyɛ maa nu mɛ ekohu. Se lɔ ɔ ha we nɛ a kpa Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛmi. A kɛ lɔle enyɔ nɛ ya New Haven. Newton hɛɛ weku lɔle nɛ a bo Baiblo kasemi womihi kɛ gramafoohi kɛ wo mi ɔ, nɛ Henry nɛ e ye jeha 22 ɔ hu hɛɛ lɔle nɛ munyu tumi klama ngɛ yi mi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ we kulaa nɛ polisi nu mɛ kaa bɔ nɛ a hyɛ blɔ ɔ.

7 Kekle ɔ, a nu Russell nɛ e ye jeha 18 ɔ. E kɛ we nɛ a nu Newton kɛ e yo Esther hulɔ. Jesse nɛ e ye jeha 16 daa si nɛ e ngɛ hyɛe nɛ Polisi ɔmɛ ngɔ e fɔli kɛ e wetsɛ ɔ kɛ yaa. Henry ngɛ fiɛɛe ngɛ he kpa ngɛ ma a mi, lɔ ɔ he ɔ, e piɛ Jesse pɛ ngɛ lejɛ ɔ. Se, e wo e gramafoo ɔ, nɛ e tsa fiɛɛmi ɔ nɔ. Nyumuhi enyɔ nɛ a ji Katoliki bi ngmɛ blɔ nɛ Jesse fia Nyɛminyumu Rutherford magbɛ nɔ munyu ɔmɛ kake nɛ e yi ji, “He Nyɛli” ɔ ha mɛ. Se benɛ a ngɛ magbɛ nɔ munyu ɔ tue bue ɔ, nyumu ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ, nɛ e pee mɛ kaa a fia Jesse nɔ́. Kpoo nɛ Jesse je lejɛ ɔ, se ngɛ lɔ ɔ se be bɔɔ ɔ, polisi ko nu lɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a wo Jesse hu tsu. Polisi ɔmɛ po munyu kɛ fɔ Nyɛminyumu Cantwell kɛ e bimɛ ɔmɛ a nɔ, se Nyɛmiyo Cantwell lɛɛ a pui munyu kɛ fɔɛ e nɔ. Se kɛ̃ ɔ, a ngmɛɛ mɛ tsuo a he jamɛ a ligbi ɔ nɔuu.

8. Mɛni he je nɛ kojomi he ɔ bu Jesse Cantwell fɔ kaa e ji pɛ wolɔ ɔ?

8 Nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ngɛ September 1938 ɔ mi ɔ, a kɛ Cantwell ya kojomi he ngɛ New Haven. A bu Newton, Russell, kɛ Jesse fɔ kaa a ngɛ sika bae be mi nɛ a be mlaa nya womi, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a wo mɛ tsu. Nyɛmimɛ ɔmɛ ngma kɛ ya kojomi he ngua nɛ ngɛ Connecticut ɔ konɛ a hyɛ sane ɔ mi ha mɛ ekohu, se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, a bu Jesse fɔ kaa e ji pɛ wolɔ. Mɛni he je? Nyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ a ji Katoliki bi nɛ a bu Nyɛminyumu Rutherford magbɛ nɔ munyu nɛ ngɛ apawa nɔ ɔ tue ɔ ba ye odase ngɛ kojomi he ɔ. A de ke munyu nɛ a bu tue ɔ tu a jami ɔ he munyu yaya, nɛ lɔ ɔ wo a mi mi la. Nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a konɛ a hyɛ sane ɔ mi ekohu.

9, 10. (a) Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a ma Cantwell weku ɔ sane ɔ nya si ha kɛɛ? (b) Kɛ wa náa bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a he se amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ?

9 A je sane yemi ɔ sisi ngɛ March 29, 1940. Nyɛminyumu Hayden Covington nɛ ji Yehowa Odasefohi a munyu nya jelɔ ɔ kɛ sane ɔ fɔ Kojolɔ Ngua Charles E. Hughes kɛ kojoli kpaanyɔ nɛ a piɛɛ e he ɔ a hɛ mi konɛ a hyɛ ke ji mlaa ha we he blɔ kaa Cantwell weku ɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ a pee ɔ lo. a[23] Benɛ Connecticut munyu nya jelɔ ɔ hu ngɔ sane ɔ kɛ fɔ kojoli ɔmɛ a hɛ mi konɛ e tsɔɔ mɛ nya kaa Odasefo ɔmɛ woɔ pɛ ɔ, kojoli ɔmɛ a ti nɔ kake bi lɛ ke: “Anɛ e ji anɔkuale kaa sɛ gbi nɛ Yesu Kristo fiɛɛ ɔ ha nɛ nihi babauu a mi mi fu ngɛ e be ɔ mi lo?” Ma a munyu nya jelɔ ɔ ha heto ke: “Ee, e ji anɔkuale, nɛ ke ma nyɛ ma kai ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ba Yesu nɔ benɛ e fiɛɛ jamɛ a sɛ gbi ɔ.” Mɛni nyakpɛ sane ji nɛ ɔ! Munyu nya jelɔ ɔ li kaa ngɛ e munyu ɔ mi ɔ, e ngɔ Yehowa Odasefohi kɛ to Yesu he, nɛ e ngɔ ma a kɛ to nihi nɛ a bu Yesu fɔ ɔ he. Ngɛ May 20, 1940 ɔ mi ɔ, kojoli kpaanyɔ ɔ tsuo ma sane ɔ nya si kaa Yehowa Odasefohi yí fɔ.

Hayden Covington (hɛ mi, kpɛti), Glen How (muɔ nɔ), kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ kpo jee ngɛ kojomi he ko benɛ a ye kunimi ɔ se

10 Mɛni je sane nɛ a ye ɔ mi kɛ ba? E ha nɛ nihi ná he blɔ nɛ a kɛ ma ja Mawu faa, nɛ lɔ ɔ he ɔ, ma a loo amlaalo ní tsumi he ko be nyɛe maa da mlaa ko nɔ nɛ e kɛ tsi nihi a nya kaa a ko ja Mawu. Jehanɛ hu, kojomi he ɔ de kaa nɔ́ nɛ Jesse pee ɔ “tsɔɔ we kaa e ji pɛ wolɔ.” Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a tsɔɔ heii kaa Yehowa Odasefohi gba we nihi a nya. Enɛ ɔ ji kunimi yemi agbo nitsɛ kɛ ha Mawu sɔmɔli! Kɛ wa náa he se amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ? Munyu nya jelɔ ko nɛ e ji Odasefo no ɔ de ke: “He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ jaa Mawu nɛ e yi gbeye kaa a maa tsi e nya a ha nɛ Odasefohi nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ wa fiɛɛ sɛ gbi nɛ haa nɔ hɛ nɔ kami ɔ kɛ haa nihi ngɛ he tsuaa he nɛ wa ngɛ.”

Atua Tsɔli​—Loo Anɔkuale ɔ Fiɛɛli?

Ninyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná Kɛ Ha Mawu Kɛ Kristo Kɛ He Blɔ Nɛ Nɔ Ngɛ Nɛ E Kɛ Ma Ja Mawu ɔ Ji Zo Kɛ Ha Canada Bi Tsuo

11. Mɛni nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Canada a pee, nɛ mɛni he je?

11 Ngɛ jeha 1940 jeha amɛ a mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Canada a kɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa kpe. Bɔ nɛ pee nɛ a ha nɛ nihi nɛ a le kaa ma a te si kɛ wo he blɔ nɛ nihi ngɛ kaa a ma ja Mawu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ligbi 16 gba dɛ womi ko nɛ e yi ji, Ninyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná Kɛ Ha Mawu Kɛ Kristo Kɛ He Blɔ Nɛ Nɔ Ngɛ Nɛ E Kɛ Ma Ja Mawu ɔ Ji Zo Kɛ Ha Canada Bi Tsuo ngɛ jeha 1946 mi. Dɛ womi ɔ hɛɛ ba fa eywiɛ. E kpa bɔ nɛ osɔfo ɔmɛ, polisihi, kɛ ma bi pee wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ Quebec ɔ basabasa ha a he bo. Dɛ womi ɔ de ke: “Bɔ nɛ a nuu Yehowa Odasefohi daa a dɛ mlaa nɔ. A ngɔ nya pomi slɔɔtohi maa pee 800 kɛ fɔ Yehowa Odasefohi a nɔ ngɛ Greater Montreal.”

12. (a) Kɛ si temi kɛ woli pee a ní ngɛ dɛ womi ɔ gbami he ha kɛɛ? (b) Mɛni nya pomi a kɛ fɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)

12 Dɛ womi nɛ ɔ he ɔ, Quebec Ma Nɔkɔtɔma Maurice Duplessis kɛ Roma Katoliki Osɔfo Villeneuve “hia ta” kɛ wo Odasefo ɔmɛ, nɛ a nɛ́ mɛ mɔbɔ. Nya pomi ɔ he ba hiɛ kɛ je 800 kɛ ya si 1,600. Nyɛmiyo ko nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ de ke, “A nuu wɔ si abɔ, nɛ wa hɛ je si abɔ nɛ a nuu wɔ ɔ po nɔ.” A po Odasefohi nɛ a nuu mɛ kaa a ngɛ dɛ womi ɔ gbae ɔ a nya kaa a ngɛ “womi nɛ woɔ atua tsɔmi mi he wami” gbae. b

13. Mɛnɔmɛ nɛ a ye a sane kekle kaa a ji atua tsɔli, nɛ kɛ kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ?

13 Ngɛ jeha 1947 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Aimé Boucher kɛ e bi yihi Gisèle nɛ e ye jeha 18, kɛ Lucille nɛ e ye jeha 11 ɔ ji kekle nihi nɛ a ye a sane ngɛ kojomi he kaa atua tsɔli. A gba dɛ womi nɛ ji, Ninyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná a eko ngɛ yoku ko nɔ ngɛ Quebec Ma Ngua a woyi je. Lejɛ ɔ kɛ he nɛ a pee a ngmɔ ngɛ ɔ kɛ we, nɛ pi pɛ woli loo basabasa peeli ji mɛ. Nyɛminyumu Boucher ji ngmɔ hulɔ nɛ baa e he si nɛ e mi mi jɔ, nɛ be komɛ ɔ, e hii tlɔɔke nɛ okpɔngɔ gblaa mi kɛ yaa ma mi. Se kɛ̃ ɔ, e kɛ e weku ɔ a kɛ si fɔfɔɛhi nɛ dɛ womi ɔ tu he munyu ɔ ekomɛ kpe. Kojolɔ nɛ e sɛ hlami ye sane ɔ sume Odasefohi a sane, lɔ ɔ he ɔ, e kplɛɛ we nɛ Boucher weku ɔ nɛ a je a nya. Mohu ɔ, e kplɛɛ munyu nɛ nya poli ɔmɛ tu kaa dɛ womi ɔ woɔ basabasa peemi mi he wami, nɛ e sa nɛ a bu mɛ fɔ ɔ nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, kojolɔ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa e ji yayami kaa nɔ ko maa tu anɔkuale! E bu Aimé kɛ Gisèle fɔ kaa a ji atua tsɔli, nɛ jokuɛ wayo Lucille po ya ye ligbi enyɔ ngɛ tsu mi. Nyɛmimɛ ɔmɛ ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a konɛ a hyɛ sane ɔ mi ekohu.

14. Benɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Quebec ɔ kɛ yi mi wami ngɛ kpee ɔ, kɛ a pee a ní ha kɛɛ?

14 Ngɛ jamɛ a be ɔ nɔuu mi ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Quebec ɔ ya nɔ nɛ a kɛ kã fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ngɛ si temi kɛ womi nɛ a kɛ ngɛ kpeɔ tsuo ɔ se​—nɛ behi fuu ɔ, nɔ́ kpakpa jeɔ mi kɛ baa. Ngɛ jeha eywiɛ se benɛ a gba dɛ womi ɔ ngɛ jeha 1946 mi ɔ, Odasefohi nɛ a ngɛ Quebec ɔ a yibɔ ya hɛ mi kɛ je 300 kɛ ya su 1,000! c

15, 16. (a) Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a ye Boucher weku ɔ sane ɔ ha kɛɛ? (b) Kɛ kunimi yemi nɛ ɔ ná nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ni kpahi a nɔ he wami ha kɛɛ?

15 Ngɛ June 1950 ɔ mi ɔ, kojoli nɛɛ hyɛ Aimé Boucher sane ɔ mi ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a. Nyɔhiɔ ekpa se ngɛ December 18, 1950 ɔ mi ɔ, Kojomi He ɔ ye sane ɔ ha wɔ. Mɛni he je? Nyɛminyumu Glen How nɛ e ji Odasefohi a munyu nya jelɔ ɔ tsɔɔ nya kaa kojoli ɔmɛ kɛ Odasefohi kpa gbi kaa “atua tsɔmi” biɔ nɛ a wo nihi he wami nɛ a pee basabasa loo a te si kɛ wo amlaalo ɔ. Se “nɔ́ ko be dɛ womi ɔ mi nɛ woɔ nihi he wami kaa a pee basabasa, lɔ ɔ he ɔ, tɔmi ko be munyuhi nɛ ngɛ womi ɔ mi ɔ he.” Nyɛminyumu How de hu ke: “I na bɔ nɛ Yehowa ha nɛ wa ye kunimi ha.” d

16 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔ nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si ha a ji kunimi yemi kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a po sanehi 122 nɛ a kɛ fɔ Odasefohi a nɔ ngɛ Quebec kaa wa ngma munyuhi nɛ woɔ nihi he wami kaa a tsɔ atua a tsuo mi. Jehanɛ hu, bɔ nɛ Kojomi He ɔ ye sane ɔ ha a tsɔɔ kaa Canada bi tsuo kɛ mahi nɛ a je Britania nɔ yemi sisi ɔ mi bi tsuo ngɛ he blɔ nɛ a tuɔ bɔ nɛ nɔ yemi ko peeɔ e ní ha a he munyu. Kunimi nɛ wa ye nɛ ɔ hu ha nɛ tuami nɛ Quebec sɔlemi ɔ kɛ amlaalo ní tsumi hehi kɛ baa wa nɔ ɔ se po. e

Anɛ Waa Kɛ Wa Jami ɔ Yeɔ Jua​—Loo Wa Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛli Nɛ A Ngɛ Kã?

17. Mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ yeli komɛ bɔɔ mɔde kaa a ma kudɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ?

17 Kaa bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a pee ɔ, Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ‘kɛ Mawu Munyu ɔ pee we je juami nɔ́.’ (Kane 2 Korinto Bi 2:17.) Se loloolo ɔ, nɔ yemi komɛ bɔɔ mɔde kaa a maa wo mlaahi konɛ a na wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ kaa jua yemi ní tsumi. Nyɛ ha nɛ wa susu sanehi nɛ a ye ngɛ kojomi he ɔ a mi enyɔ he nɛ waa hyɛ. Sane ɔ ji, anɛ Yehowa Odasefohi kɛ a jami ɔ yeɔ jua loo a ji sane kpakpa fiɛɛli?

18, 19. Mɛni blɔ nɔ nɛ ma nikɔtɔma komɛ nɛ a ngɛ Denmark ɔ bɔ mɔde kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ?

18 Denmark. Ngɛ October 1, 1932 ɔ mi ɔ, a wo mlaa ko kaa nɔ ko nɛ ko jua womi be mi nɛ e be mlaa nya womi. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya ngɔɛ mlaa nya womi ko. E nɔ jena a, fiɛɛli enuɔ kɛ ligbi ɔ tsuo ya fiɛɛ ngɛ Roskilde. Lejɛ ɔ ngɛ ma ngua nɛ ji Copenhagen ɔ pu sinɔ he je, nɛ a kpɛti kɛmi maa pee kaa si tomi 20. Benɛ ligbi ɔ ke baa nyagbe ɔ, August Lehmann nɛ piɛɛ fiɛɛli ɔmɛ a he ɔ, laa. A nu lɛ kaa e ngɛ ní juae be mi nɛ e be mlaa nya womi.

19 Ngɛ December 19, 1932 ɔ, a ngɔ August Lehmann kɛ ya kojomi he. E de kojoli ɔmɛ kaa e ya ha nihi Baiblo kasemi womihi, se pi nɛ e ya jua ní. Kojoli ɔmɛ kplɛɛ nɔ́ nɛ e de ɔ nɔ, nɛ a de ke: “Nɔ nɛ a ngɛ e sane yee ɔ, . . . lɛ nitsɛ nɛ hyɛɛ e he, nɛ e ngɔɛ sika ngɛ nihi a dɛ, nɛ e hyɛ we blɔ hu kaa nɔ ko ma ha lɛ sika, nɛ ní nɛ e ngɛ tsue ɔ ha nɛ e bɔɔ hiɔ mohu.” Kojoli ɔmɛ ye sane ɔ ha Odasefo ɔmɛ, nɛ a tsɔɔ mi kaa a be nyɛe maa bu ní nɛ Lehmann ngɛ tsue ɔ kaa “jua yemi.” Se Mawu we bi a he nyɛli fia a pɛɛ si kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ ma a tsuo mi. (La 94:20) Ma a munyu nya jelɔ ɔ kɛ sane ɔ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ ma a mi ɔ. Mɛni wa nyɛmimɛ ɔmɛ pee ngɛ he?

20. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Denmark ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ, nɛ kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?

20 Benɛ e piɛ otsi nɛ a maa ye sane ɔ ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a, Odasefohi nɛ a ngɛ Denmark ɔ fiɛɛ wawɛɛ. Ngɛ October 3, 1933 ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si. Kojomi He Ngua Pe Kulaa a kplɛɛ bɔ nɛ kojoli nɛ a ye August Lehmann sane ɔ kɛ sɛ hlami ɔ ma sane ɔ nya si ha a nɔ, nɛ a tsɔɔ kaa wa nyɛminyumu ɔ gbo we mlaa ko nɔ tue. Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a tsɔɔ kaa Odasefo ɔmɛ ma nyɛ maa ya nɔ nɛ a fiɛɛ faa. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ fiɛɛ wawɛɛ po pe sa a kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ kunimi nɛ Yehowa ha nɛ a ye ɔ he. Kɛ je benɛ Kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Denmark ɔ nyɛɛ nɛ a fiɛɛ, nɛ amlaalo ɔ gba we a nya.

Denmark Odasefohi nɛ a ngɛ kã ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a mi

21, 22. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a ma Nyɛminyumu Murdock sane ɔ nya si ha kɛɛ?

21 United States. Ngɛ Hɔgba February 25, 1940 ɔ, a nuu Nyɛminyumu Robert Murdock, Jr. nɛ ji blɔ gbalɔ, kɛ Odasefohi kpaago nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ Jeannette, nɛ kɛ Pittsburgh ngɛ Pennsylvania kpokpa a nɔ ɔ kɛ we ɔ. A po a nya kaa a he we mlaa nya womi nɛ a kɛ ma gba womihi. A ngɔ sane ɔ kɛ ya Amerika Kojomi He Ngua Pe Kulaa a konɛ a hyɛ sane ɔ mi.

22 Ngɛ May 3, 1943 ɔ mi ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si, nɛ a ye sane ɔ ha Odasefo ɔmɛ. Kojomi He ɔ tsɔɔ kaa e he hia we nɛ nɔ ko nɛ ngɔ mlaa nya womi loko e gba womihi, ejakaa “Ma a Mlaa a tsɔɔ we jã.” Kojomi he ɔ tsɔɔ kaa mlaa nɛ a wo ngɛ Pennsylvania ma a mi ɔ teɔ si kɛ woɔ “he blɔ nɛ nihi ngɛ nɛ a kɛ maa pee womi, kɛ he blɔ nɛ a kɛ ma ja Mawu” ɔ. Benɛ Kojolɔ William O. Douglas ngɛ bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a mi tsɔɔe ɔ, e de ngɛ ní nɛ Odasefohi tsuɔ ɔ he ke, “pi fiɛɛmi pɛ nɛ a fiɛɛ; ní nɛ a tsuɔ ɔ pã jami womihi a gbami. A peeɔ enyɔ ɔ tsuo.” E de hu ke: “Bu ngɛ jami mi ní tsumi nɛ ɔ he . . . kaa bɔ nɛ bu ngɛ sɔlemi ɔmɛ a jami kɛ a fiɛɛmi ngɛ a munyu tumi kpoku ɔmɛ a nɔ ɔ he ɔ pɛpɛɛpɛ.”

23. Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ngɛ jeha 1943 ɔ he ngɛ se nami kɛ ha wɔ mwɔnɛ ɔ?

23 Bɔ nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si ha a ba pee kunimi yemi agbo kɛ ha Mawu we bi. Kunimi yemi nɛ ɔ ma nihi nɛ wa ji tutuutu ɔ nɔ mi​—wa ji Kristofohi nɛ fiɛɛ, se pi nihi nɛ a kɛ a jami yeɔ jua. Ngɛ jeha 1943 ɔ mi ɔ, a po sanehi 13 kɛ fɔ Yehowa Odasefohi a nɔ, nɛ a ye kunimi ngɛ e mi 12 mi, nɛ Murdock sane nɛ a ye ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a hu piɛɛ he. Bɔ nɛ kojoli ɔmɛ ma sane nɛ ɔmɛ a nya si ha a ba pee nɔ́ nɛ a da nɔ lingmi nɛ ɔ kɛ ye sane kpahi nɛ wa he nyɛli kpale ya tle si kɛ kɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ngɛ nihi a wehi a mi ɔ he.

“E Sa Kaa Waa Bu Mawu Mohu Tue, Se Pi Nimli”

24. Mɛni wa peeɔ ke amlaalo ko tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya?

24 Kaa Yehowa sɔmɔli ɔ, ke nɔ yeli ngmɛ wɔ blɔ ngɛ mlaa nya kaa waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Ke amlaalo ko tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a, wa tsakeɔ blɔhi a nɔ nɛ wa guu kɛ fiɛɛ ɔ mi, se wa kpa we fiɛɛmi. Kaa bɔ nɛ kaseli ɔmɛ pee ɔ, “e sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.” (Níts. 5:29; Mat. 28:19, 20) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, waa kɛ munyu ɔ yaa kojomi he konɛ a je nya tsimi nɛ a kɛ fɔ wa ní tsumi ɔ nɔ ɔ. Mo susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi enyɔ a he nɛ o hyɛ.

25, 26. Mɛni nɛ ha nɛ a ya ye sane ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Nicaragua a, nɛ mɛni je mi kɛ ba?

25 Nicaragua. Ngɛ November 19, 1952 ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ e ji asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ sɔmɔlɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Donovan Munsterman ɔ ya amlaalo ní tsumi he nɛ hyɛɛ nibwɔhi nɛ a baa ma a mi ɔ a sanehi a mi ɔ a ngɔ ngɛ ma ngua nɛ ji Managua a mi. A fa Nyɛminyumu Donovan ke e ya na amlaalo ní tsulɔ Nɔkɔtɔma Arnoldo García. Amlaalo ní tsulɔ nɔkɔtɔma a de Donovan ke a tsi Yehowa Odasefohi a nya ngɛ Nicaragua, lɔ ɔ he ɔ, “a be he blɔ nɛ a kɛ maa fiɛɛ nɛ a tsɔɔ nihi a jami ɔ he ní.” Benɛ Nyɛminyumu Donovan bi ma nɔkɔtɔma a nɔ́ he je nɛ a tsi Odasefo ɔmɛ a nya a, ma Nɔkɔtɔma García tsɔɔ kaa amlaalo ɔ ha we Odasefohi mlaa nya womi kaa a fiɛɛ, nɛ a po Odasefohi a nya kaa a ji ma kudɔmi kuu nɛ ji communist ɔ mi bi. Mɛnɔmɛ nɛ a po wa nya a? Roma Katoliki osɔfo ɔmɛ.

Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Nicaragua benɛ a tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a

26 Oya nɔuu nɛ Nyɛminyumu Munsterman kɛ sane ɔ ya fɔ Amlaalo Ní Tsumi He Nɛ Hyɛɛ Jami Sanehi a nɔ ɔ, kɛ Ma Nya Dalɔ Anastasio Somoza García hɛ mi, se e yi manye. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ tsake blɔ nɛ a guu nɔ kɛ fiɛɛ ɔ mi. A ngmɛ Matsɛ Yemi Asa a nya, a bɔni kpemi ngɛ kuu tsɔwi a mi, nɛ a kpa odase yemi ngɛ magbɛ nɔ, se a ya nɔ nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ngma sɛ womi kɛ ya ha Nicaragua Kojomi He Ngua Pe Kulaa a konɛ a je nya tsimi ɔ ngɛ a nɔ. Adafi fiami womihi ngma nya tsimi ɔ, kɛ womi nɛ wa ngma kɛ ha Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ngɛ adafi fiami womihi a mi, nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a kplɛɛ nɔ kaa e maa hyɛ sane ɔ mi ekohu. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ June 19, 1953 ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a fia bɔ nɛ kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si kaa Odasefo ɔmɛ yí fɔ ɔ he adafi. Kojoli ɔmɛ de ke, nya tsimi ɔ te si kɛ wo mlaa nya he blɔ nɛ ma bi ngɛ kaa a ma nyɛ maa fiɛɛ kɛ ha nihi ɔ. Kojoli ɔmɛ fa hu ke Nicaragua nɔ yemi ɔ nɛ bɔ mɔde kaa e kɛ Yehowa Odasefohi maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi kaa bɔ nɛ e ngɛ sa a.

27. Mɛni he je nɛ bɔ nɛ Kojomi He ɔ ma sane ɔ nya si ha a pee nihi nɛ a ngɛ Nicaragua a nyakpɛ ɔ, nɛ kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ na kunimi yemi nɛ ɔ ha kɛɛ?

27 E pee Nicaragua bi nyakpɛ kaa Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ye sane ɔ ha Yehowa Odasefohi. Loko a maa ye sane ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɛ he wami ngɛ nihi a nɔ wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, Kojoli ɔmɛ sume nɛ a kɛ osɔfo ɔmɛ ma ná sane ko. Jehanɛ hu, he wami nɛ ma nikɔtɔma amɛ ngɛ he je ɔ, Kojomi he ɔ pɔɛ sane yemi kɛ si mɛ. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ nɔ mi mami kaa a ye kunimi nɛ ɔ akɛnɛ a Matsɛ ɔ po a he piɛ, nɛ́ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ ɔ he je.​—Níts. 1:8.

28, 29. Ngɛ jeha 1985 ɔ mi ɔ, mɛni tsakemi nɛ a hyɛ we blɔ nɛ ba ngɛ Zaire?

28 Zaire. Ngɛ jeha 1985 ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi maa pee 35,000 nɛ a ngɛ Zaire nɛ amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ ke Democratic Republic of Congo ɔ. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ bɔni tsu ehehi mami konɛ a kɛ bli Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Ngɛ December 1985 ɔ mi ɔ, a pee mahi a kpɛti kpe ngɛ ma ngua nɛ ji Kinshasa a mi, nɛ nihi 32,000 nɛ a je je kɛ wɛ ya kpe ɔ. Se níhi bɔni tsakemi ngɛ Yehowa sɔmɔli a blɔ fa mi. Mɛni ba?

29 Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Marcel Filteau nɛ je Quebec nɛ e kɛ yi mi wami kpe ngɛ Duplessis nɔ yemi sisi ngɛ Canada a ngɛ sɔmɔe ngɛ Zaire kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. E tu nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he munyu ke: “Ngɛ March 12, 1986 mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ a nine su sɛ womi nɔ kaa a tsi Yehowa Odasefohi a jami ɔ nya ngɛ Zaire.” Ma hɛ mi nyɛɛlɔ Mobutu Sese Seko nɛ e kɛ e nine wo nya tsimi womi ɔ sisi.

30. Mɛni yi mi kpɔ nɛ e he ba hia kaa Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ nɛ a mwɔ, nɛ mɛni a mwɔ a yi mi kpɔ kaa a maa pee?

30 E nɔ jena a, a fia adafi ngɛ hleedio ɔ nɔ ke: “Wa be Yehowa Odasefohi a he nue ngɛ Zaire hu.” Kɛkɛ nɛ a bɔni nyɛmimɛ ɔmɛ yi mi wami nɔuu. A hule Matsɛ Yemi Asahi, a ju wa nyɛmimɛ ɔmɛ a níhi, a wo a ti ni komɛ tsu, nɛ a kongo a ti ni komɛ hulɔ. A wo Odasefohi nɛ a ji jokuɛwi po tsu. Ngɛ October 12, 1988 ɔ mi ɔ, amlaalo ɔ kpɔ̃ asafo ɔ weto níhi, nɛ e ha nɛ ta buli ya hi asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Asafo ɔ mi nikɔtɔma amɛ ngma sɛ womi kɛ ya ha Nɔ Yelɔ Mobutu konɛ e je nya tsimi ɔ, se e ha we mɛ heto. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e sa nɛ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ nɛ a mwɔ yi kpɔ ko nɛ he hia wawɛɛ: “Anɛ e sa nɛ waa ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa a, loo e sa nɛ waa mlɛ?” Timothy Holmes nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ji ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ kɛ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ a sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ de ke: “Wa sɔle kɛ bi Yehowa nɛ e ha wɔ nile, konɛ e tsɔɔ wɔ blɔ.” Benɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ajla toli ɔmɛ kɛ sɔlemi susu sane ɔ he ɔ se ɔ, a na kaa e sɛ nɛ a ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. Mohu ɔ, a kɛ a juɛmi ma nɔ́ nɛ a maa pee kɛ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ, kɛ blɔhi a nɔ nɛ a maa gu kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ.

“Ngɛ be nɛ a ngɛ sane ɔ yee ɔ mi ɔ, wa na bɔ nɛ Yehowa ma nyɛ ma tsake níhi ha”

31, 32. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ, nɛ kɛ lɔ ɔ ná wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ he wami ha kɛɛ?

31 Jehahi babauu ba be. Yi mi wami nɛ a kɛ baa Odasefohi a nɔ ɔ bɔni si bami, nɛ a bɔni he blɔ nɛ nihi ngɛ ɔ nɔ kplɛɛmi ngɛ ma a mi. Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ mwɔ a yi kpɔ kaa be su nɛ e sa kaa a ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ. Bua jɔmi sane ji kaa Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ kplɛɛ nɔ kaa e maa hyɛ sane ɔ mi. Kɛkɛ nɛ ngɛ January 8, 1993 ɔ mi, maa pee jeha kpaago nɛ ma nɔ yelɔ ɔ tsi Odasefohi a ní tsumi ɔ nya se ɔ, Kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si kaa bɔ nɛ amlaalo ɔ kɛ Odasefohi ye ha a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a je nya tsimi ɔ ngɛ wa nɔ. Mo susu nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ ɔ he nɛ o hyɛ! Kojoli ɔmɛ ngɔ a wami kɛ wo oslaa mi, nɛ a je ma nɔ yelɔ ɔ nya tsimi ɔ! Nyɛminyumu Holmes de ke: “Ngɛ be nɛ a ngɛ sane ɔ yee ɔ mi ɔ, wa na bɔ nɛ Yehowa ma nyɛ ma tsake níhi ha.” (Dan. 2:21) Kunimi yemi nɛ ɔ wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi he wami. A na kaa Matsɛ Yesu ye bua e we bi, nɛ a le be nɛ sa, kɛ bɔ nɛ e sa kaa a tsu sane ɔ he ní ha.

Odasefohi nɛ a ngɛ Democratic Republic of Congo ɔ bua jɔ kaa a ná he blɔ nɛ a kɛ ma ja Yehowa

32 Benɛ a je nya tsimi ɔ, a ha he blɔ konɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ ha nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ a ba ma a mi, a ma tsuhi ehehi, nɛ a sɛ Baiblo kasemi womihi. f Mawu we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ bua jɔ bɔ nɛ Yehowa bu e sɔmɔli a he ngɛ mumi mi ha a he wawɛɛ!​—Yes. 52:10.

‘Yehowa Ji Ye He Piɛɛlɔ’

33. Mɛni ji nɔ́ nɛ wa kaseɔ ngɛ sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ wa susu a he kpiti nɛ ɔ mi?

33 Sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ wa susu a he ɔ ha nɛ wa na kaa Yesu ye e si womi nɔ. E wo si ke: “Munyu nɛ maa je nyɛ nya, kɛ juɛmi nɛ nyɛɛ kɛ ma fa nyɛ he ɔ, ma ha nyɛ. Nyɛ he nyɛli ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko be nyɛ nyɛe, loo a maa je nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ dee ɔ he nɔ́.” (Kane Luka 21:12-15.) E ngɛ heii kaa be komɛ ɔ, Yehowa kɛ nihi nɛ a ngɛ kaa Gamaliel ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ tsu ní kɛ po e we bi a he piɛ, aloo e ha nɛ kojoli kɛ munyu nya jeli nɛ a ngɛ kã ye dami sane. Yehowa ha we nɛ si temi kɛ woli ɔmɛ a ta hwumi ní ɔmɛ nɛ ye manye. (Kane Yesaya 54:17.) Si temi kɛ womi be nyɛe maa tsi Mawu ní tsumi nya.

34. Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ ngɛ nyakpɛ ɔ, nɛ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Kunimihi Nɛ A Ye Ngɛ Kojomi He Nguahi Nɛ Ha Nɛ Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛmi Ya Hɛ Mi ɔ Sa Kadimi” ɔ hulɔ.)

34 Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ ngɛ nyakpɛ ɔ? Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Yehowa Odasefohi be ma kudɔmi mi blɔ nyahi. Wa fɔɛ sɔ, wa fi we ma kudɔmi kuu ko se, nɛ wa be he wami ko ngɛ ma hɛ mi nyɛɛli a nɔ. Jehanɛ hu, wɔ nɛ a kɛ wɔ yaa kojomi he nguahi ɔ, a buu wɔ kaa ‘nimli gu kɛkɛ, se pi womi mi leli.’ (Níts. 4:13) Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ adesa susumi nya a, jinɛ e sa nɛ kojomi he ɔmɛ nɛ a ye sane ɔmɛ kɛ si wɔ, nɛ a fĩ sɔlemi ɔmɛ kɛ ma nɔ yeli ɔmɛ a se. Se kɛ̃ ɔ, kojomi he ɔmɛ wo wɔ nguɔ nɔtonɔto! Kunimihi nɛ wa ye ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyɛɛe ‘ngɛ Mawu hɛ mi, ngɛ Kristo mi.’ (2 Kor. 2:17) Lɔ ɔ he ɔ, waa kɛ bɔfo Paulo tsuo ngɛ dee ke: ‘Yehowa ji ye he piɛɛlɔ, i be gbeye yee.’​—Heb. 13:6.

a Sanehi 43 nɛ a kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a, a kpɛti kekle nɔ́ ji Cantwell kɛ Connecticut Ma a sane ɔ, nɛ Nyɛminyumu Hayden Covington ya je munyu nya kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ. Hayden Covington gbo ngɛ jeha 1978. E yo Dorothy kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ kɛ ya si e gbenɔ mi ngɛ jeha 2015 benɛ e ye jeha 92 ɔ.

b A da mlaa ko nɛ a wo ngɛ jeha 1606 nɔ kɛ po a nya. Jamɛ a mlaa a ngmɛ kojoli blɔ nɛ a bu nɔ ko fɔ ke a susu kaa munyuhi nɛ nɔ ɔ tu ɔ maa wo nɔ mi mi la​—ke nɔ́ nɛ nɔ ɔ de ɔ ji anɔkuale po.

c Ngɛ jeha 1950 ɔ mi ɔ, be tsuo sɔmɔli 164 nɛ a ngɛ Quebec, nɛ nihi 63 nɛ a gbe Gilead Sukuu ɔ nya a hu piɛɛ he. Gilead bi nɛ ɔmɛ kplɛɛ nɔ kaa a ma ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ ngɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa nɛ a kɛ ma ya kpe ɔ tsuo se.

d Nyɛminyumu W. Glen How ji munyu nya jelɔ nɛ ngɛ kã. Kɛ je jeha 1943 kɛ ya si jeha 2003 ɔ, e ye sane lafahi abɔ ha Yehowa Odasefohi ngɛ Canada kɛ ma kpahi a nɔ.

e Ke o ngɛ hlae nɛ o le sane nɛ ɔ he ní fitsofitso ɔ, hyɛ munyu nɛ e yi ji, “The Battle Is Not Yours, but God’s” nɛ ngɛ April 22, 2000, Awake! ɔ ba fa 18-24 ɔ mi ɔ.

f Pee se ɔ, Ta Buli ɔmɛ si asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ; se nyɛmimɛ ɔmɛ ya ma ní tsumi kɔni ehe ngɛ he kpa.