Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 15

Jarekose liverta jaadora hag̃ua Jehovápe

Jarekose liverta jaadora hag̃ua Jehovápe

ÑAHESAʼỸIJÓTAVA

Cristo oipytyvõ isegidorkuérape umi goviérno oheja hag̃ua chupekuéra oadora Jehovápe pyʼaguapýpe

1, 2. a) ¿Mbaʼéichapa jahechauka jaikoha Ñandejára Rréino poguýpe? b) ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ñag̃uahẽ umi trivunálpe?

 ¿NDÉPA reiko Ñandejára Rréino poguýpe? Oimérõ nde peteĩ testígo de Jehová ikatu ere upeichaha. ¿Mbaʼéichapa rehechaukáta reikoha pe goviérno poguýpe? Upéva rehechaukáta ndahaʼéi peteĩ sédula ni ótro dokuménto rupive, síno readorávo Jehovápe haʼe omandaháicha. Upearã rekumpli vaʼerã entéro umi léi omoĩva igoviérno. Ndahaʼéi reho jave rreunionhápente readoráva Jehovápe síno opaite mbaʼe rejapóvape. Por ehémplo redesidíta jave mbaʼéichapa remongakuaáta ne famíliape ha mbaʼe tratamiéntopa resegíta nderasy jave.

2 Péro umi hénte oikóva ñande jerére ndorrespetái jepi umi mbaʼe jajapóva jaadora hag̃ua Jehovápe. Oĩ voi heta goviérno oproivíva jaservi Ñandejárape ha ohundiséva testígo de Jehovápe. Upévare sapyʼánte ñag̃uahẽ umi trivunálpe ñadefende hag̃ua pe derécho jarekóva jaiporavóvo ñane rrelihión. Péro ndajahecharamói koʼã mbaʼe pórke yma guive Ñandejára puévlo heta oñehaʼã ikatu hag̃uáicha oreko liverta oadora hag̃ua Jehovápe.

3. ¿Mbaʼépa tekotevẽ raʼe ojapo Ñandejára puévlo pono oñehundipa chupekuéra?

3 Yma Pérsiape, rréina Ester tiémpope oĩ vaʼekue ohundiséva Ñandejára puévlope. Upévare haʼekuéra tekotevẽ kuri oñedefende. Upérõ peteĩ karai omanda guasúva hérava Hamán, heʼi pe rréi Asuérope iporãtaha ojukapáramo umi hudíope. ¿Mbaʼérepa? Hamán heʼi: “Umi léi orekóva hikuái idiferénte entéro umi ótro puévlogui” (Est. 3:8, 9, 13). Péro, ¿oheja reípa raʼe Jehová isiervokuérape? Ni mbaʼevéicharõ. Oipytyvõ guei Ester ha Mardoquéope ojerurérõ guare pe rréipe osalva hag̃ua chupekuéra (Est. 9:20-22).

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko kapítulope?

4 ¿Ha mbaʼépa oiko koʼág̃a rupi? Jahecha haguéicha pe ótro kapítulope sapyʼánte umi autorida oñemoĩ testígo de Jehová kóntrape. Ko kapítulope jahecháta mbaʼéichapa umi goviérno oñehaʼã jepi oproivi ñandehegui ñakumpli Jehová oipotáva. Umi goviérno ñanemoprovléma jepi koʼã mbaʼépe: 1) ndoipotái ojerrehistra testígo de Jehová haʼeha peteĩ organisasión rrelihiósa; 2) ndorrespetaséi pe derécho jarekóva jaiporavóvo umi tratamiénto jasegítava ñanderasy jave ha 3) ndohejaséi umi sy ha túvape omboʼe ifamíliape Jehová oipotáva. Jahechamína mbaʼéichapa heta ñane ermáno odefende pyʼaguasúpe umi mbaʼe ogueroviáva ha mbaʼéichapa Jehová ovendesi chupekuéra.

Umi ermáno heta oiko ojerrespeta hag̃ua iderécho

5. ¿Mbaʼérepa ou porã ñandéve umi goviérno orrehistráramo testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión?

5 ¿Ñaikotevẽpa umi goviérno permíso jaadora hag̃ua Jehovápe? Nahániri, péro ñanetrankilovéta heta mbaʼépe umi autorida orrehistráramo testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión. Por ehémplo ikatúta ñañembyaty trankílo porã umi rreunión ha asambleahápe, japredikáta oimehápe avave ñandejokoʼỹre ha avei ndaiporimoʼãi provléma oñeimprimi hag̃ua puvlikasionkuéra ha oñemondo hag̃ua ótro tetãme. Heta goviérno orrekonose testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión ha oanota chupekuéra umi rrehístrope. Upéicha rupi ñane ermanokuéra oreko umi derécho orekóva enterove umi ótro rrelihionpegua. Péro, ¿mbaʼépa oiko umi goviérno oñemoĩ mbaretéramo ñanderehe?

6. ¿Mbaʼe ijetuʼúvapa ohasa ñane ermanokuéra Australiagua áño 1940 oñepyrũmíre?

6 Australia. Áño 1940 oñepyrũmíre pe governadór omandavéva Austráliape heʼi umi testígo de Jehová operhudikaha pe tetãme. ¿Mbaʼérepa? Pórke nomokyreʼỹi la héntepe oho hag̃ua gerrahápe. Upéicha rupi ojeproivi chuguikuéra opredika ha oñembyaty. Oñemboty Betel ha ojepeʼapa chuguikuéra umi Salón del Reino. Avei ojeʼe ndovaleiha oreko hikuái ni peteĩ puvlikasión oñeʼẽva la Bíbliare. Upévare heta tiémpore ñane ermanokuéra ojapo ñemiháme rreunión ha predikasión. Ipahápe 14 de junio de 1943 pe Corte Suprema Australiagua heʼi ndojeproiviveimaha umi testígo rembiapo.

7, 8. Emombeʼu mbaʼépa ojapo ñane ermanokuéra Rusiagua oreko hag̃ua liverta.

7 Rusia. Heta áñore umi komunísta oproivi umi testígo de Jehovágui opredika ha oñembyaty. Ipahápe áño 1991-pe oanota chupekuéra rrehístrope. Áño 1992-pe ojeseparapa rire umi tetã oĩ vaʼekue Unión Soviéticape, pe Federación Rusa orrehistra testígo de Jehová rrelihión. Péro tiémpo riremínte umi ndaijaʼéiva testigokuérare, umíva apytépe pe Iglesia Ortodoxa Rusa ojedesespera oĩgui heta hetave testígo. Upévare 1995 guive 1998 peve ojejapo 5 denúnsia ñane kóntrape. Pe fiskál heʼi ndaipóri hague pruéva testigokuéra kóntrape. Upémarõ, áño 1998-pe oñedemanda jey ermanokuérape. Ñepyrũrã umi testígo de Jehová ogana, péro oñepresenta jey pe káso trivunálpe ha mayo de 2001-pe ñane ermanokuéra operde. Upe áñope, octúbrepe ojegueraha jey pe káso trivunálpe ha 2004-pe upe trivunál odesidi testigokuéra kóntrape. Upévare noñeanotái chupekuéra rrehístrope, ha ojeproivi chuguikuéra opa mbaʼe ojapóva oadora hag̃ua Jehovápe. Upéva oiko kuri siuda de Moscúpe.

8 Upérõ ojepersegi vaipaite ermanokuérape (elee 2 Timoteo 3:12). Opárupi oñemaltrata testigokuérape, ojepeʼapa chuguikuéra umi puvlikasión, ha haimete mamove ndojehejái chupekuéra oalkila lugár oñembyaty hag̃ua. ¡Mbaʼeichaitépa oñeñandu vaíne raʼe ñane ermanokuéra ko situasiónpe! Áño 2001-pe umi testígo opresenta kuri ko káso pe Tribunal Europeo de Derechos Humánospe, ha 2004-pe omog̃uahẽ chupekuéra hetave informasión. Áño 2010-pe upe trivunál osẽ testigokuéra favórpe. Heʼi umi ermáno ndojapói hague mbaʼeve ivaíva, ha umi autorida oproivi hague chuguikuéra irrelihión ndaijaʼéi rupínte hesekuéra. Upéicha rupi umi ótro trivunál odesidi vaʼekue opyta ndovalevéi. Pe trivunál heʼi avei ndojerrespetái hague pe liverta orekóva umi testígo oadora hag̃ua Jehovápe. Umi autorida Rusiapegua ndorrespetáiramo jepe pe trivunál heʼíva, ñane ermanokuéra ogana ha upéva omokyreʼỹeterei entéro testígo oikóvape Rúsiape.

Titos Manoussakis (ehecha párrafo 9)

9-11. ¿Mbaʼéichapa ñane ermanokuéra Gréciape heta oiko oreko hag̃ua liverta? ¿Mbaʼépa ohupyty hikuái?

9 Grecia. Áño 1983-pe ermáno Titos Manoussakis oalkila peteĩ koty unos kuánto ermáno ojapo hag̃ua rreunión (siuda de Iráklion, Creta) (Heb. 10:24, 25). Tiémpo riremi peteĩ paʼi ortodóxo odenunsia ermanokuérape ojapo haguére rreunión upépe. Péro, ¿mbaʼéiko raʼe la provléma? Ko paʼi heʼi umi testígo ogueroviáva idiferenteha pe Iglesia Ortodoxa omboʼévagui. Upe riremi umi autorida omoprovléma cuatro ermánope, umíva apytépe Titos Manoussakis. Oñemulta chupekuéra ha oñemondo kárselpe dos mése. Koʼã ermáno oñemoĩ Ñandejára Rréino poguýpe, upévare ndaikatúi oheja pe trivunál oproivi chuguikuéra oadora Jehovápe. Upéicha rupi omog̃uahẽ pe káso heta trivunálpe Gréciape. Ipahápe omog̃uahẽ hikuái pe káso Tribunal Europeo de Derechos Humánospe.

10 Áño 1996-pe pe Tribunal Europeo osẽ umi ermáno favórpe ha oheja vaieterei umi ndaijaʼéivape ñanderehe. Pe trivunál heʼi “umi testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión ojekuaa porãva opárupi ha okumpli porãha umi léi oĩva Gréciape”. Heʼi avei umi ótro trivunál “ndorrespetái hague umi ermáno derécho oiporavo hag̃ua irrelihión”. Pe Tribunal Europeo heʼi pe goviérno Greciapegua ndaikatuiha “odesidi mbaʼéichapa peteĩ persóna oadoráta Ñandejárape ni mbaʼe rrelihiónpa osegíta”. Omanda avei ojeheja rei hag̃ua umi kastígo oĩ vaʼekue testigokuéra kóntrape ha oñemeʼẽ hag̃ua chupekuéra liverta oadora hag̃ua Ñandejárape.

11 Ko káso oñegana rire, ¿okambiápa umi testígo situasión Gréciape? Ñambyasýramo jepe osegi la provléma. Péro áño 2012-pe ogana jey ótro káso. Upérõ haimete 12 áñorema osegi peteĩ demánda ojapo vaʼekue peteĩ ovíspo ortodóxo (Casandrea, Grecia). Pe trivunál tuichavéva oĩva Gréciape osẽ Ñandejára puévlo favórpe. Omombeʼúvo mbaʼépa odesidi hikuái, heʼi pe konstitusión omeʼẽha liverta enterovépe oiporavo hag̃ua irrelihión. Heʼi avei umi testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión ojekuaa porãva. Pe trivunál heʼi: “Umi testígo de Jehová noñomĩri umi mbaʼe ogueroviáva, upévare jaʼekuaa enterove oikuaaha upe rrelihión”. Ko tiémpope pe kongregasión oĩva Casandréape vyʼápe oñembyaty isalón teépe.

12, 13. ¿Mbaʼéichapa Fránciape umi ndaijaʼéiva ñanderehe oiporu umi léi ñane kóntrape? ¿Osẽpa hikuái ijidéape?

12 Francia. Oĩ heta hénte ndaʼijaʼéiva Ñandejára puévlore ha oiporu umi léi oñemoĩ hag̃ua ñanderehe (elee Salmo 94:20). Por ehémplo áño 1995 rupi umi autorida okovráva impuésto Fránciape oñepyrũ okontrola mbaʼéichapa oiporu pláta pe sukursál (Association Les Témoins de Jéhovah). Peteĩ minístro omombeʼu maʼerãpa ojejapo upéva. Haʼe heʼi: “Rotopáramo peteĩ mbaʼe noĩporãmbáiva, ikatu oñevendepa pende propieda térã oñedemanda pene organisasiónpe. Heta peneprovlémata ha ikatu voi ojeproivi pene rrelihión ko tetãme”. Upe rire ndojetopái mbaʼevete oĩ vaíva péro lomímonte umi autorida ojerure sukursálpe opaga hag̃ua peteĩ impuésto ijyvatetereíva. Osẽrire hikuái la ijidéape tekotevẽta kuri oñemboty pe sukursál ha oñevendepa umi propieda ojepaga hag̃ua pe impuésto. Umi ermáno tesaparápe ojecha, péro noñentregái hikuái. Haʼekuéra ojapo opa ikatúva oñesolusiona hag̃ua upéva ha áño 2005-pe omog̃uahẽ pe káso Tribunal Europeo de Derechos Humánospe.

13 Pe 30 de junio de 2011, pe trivunál odesidi ermanokuéra favórpe. Heʼi pe goviérno ndaikatuiha odesidi mbaʼe rrelihiónpa orekóta peteĩ persóna ni mbaʼéichapa oadoráta Ñandejárape. Peteĩ rrelihión ipeligrósoramo añoite pe goviérno ikatu oñentremete. Avei heʼi: “Ojupieterei rupi pe impuésto pe sukursál ndaikatuvéi ojapo heta mbaʼe. Upévare umi testígo ndorekói opa mbaʼe oikotevẽva okumpli hag̃ua irrelihión ojeruréva”. Ñandejára puévlo ovyʼaiterei pe goviérno fransés omeʼẽ jey haguére ñande sukursálpe umi impuésto okovra rasapa vaʼekue. Hiʼarive interés reheve omyengovia chupekuéra. Avei oñemeʼẽ jey testigokuérape umi propieda ojepeʼa vaʼekue chuguikuéra.

Ikatu reñemboʼe umi ermáno ha ermána ohasa asývare igoviérno káusare

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ Ñandejára puévlo oreko hag̃ua liverta?

14 Ojapo haguéicha yma Ester ha Mardoqueo, koʼág̃a rupi Ñandejára puévlo oñehaʼã oreko liverta oservi hag̃ua Jehovápe haʼe oipotaháicha (Est. 4:13-16). Oĩ ningo heta ermáno ohasa asýva pe goviérno hetãmegua ndohejáigui ojapo Jehová omandáva. ¿Mbaʼépa nde ikatu rejapo hesehapekuéra? Ikatu reñemboʼe umi ermáno ha ermánare. Upéva tuichaiterei ikatu oipytyvõ ijetuʼu jave hendivekuéra (elee Santiago 5:16). ¿Ohendúpa Jehová ñañemboʼe jave umi ermáno rehehápe? Jahechakuaa upeichaha pórke hetaiterei kásoma ñagana umi trivunálpe (Heb. 13:18, 19).

Pe derécho jadesidi hag̃ua mbaʼe tratamiéntopa jasegíta

15. ¿Mbaʼérepa Ñandejára siervokuéra nañamoĩkái tuguy?

15 Jahecha haguéicha kapítulo 11-pe Ñandejára heʼi porã isiervokuérape ndovaleiha oiporu vai tuguy. Ko tiémpope katu heta hénte ndorrespetái Ñandejára heʼíva (Gén. 9:5, 6; Lev. 17:11; elee Hechos 15:28, 29). Ñande ningo nañamoĩkái tuguy péro upéva ndeʼiséi ndajaipotaiha ótro tratamiénto. Jaipota umi tratamiénto iporãvéva ñane famíliape g̃uarã, péro siémpre jajapose la Biblia heʼíva. Heta tetãme umi trivunál tuichavéva heʼíma enterove orekoha derécho odesidívo mbaʼe tratamiéntopa osegíta ha mbaʼeichaguápa ndoipotái. Ha upe odesidíva ikatu odepende ikonsiénsiare ha irrelihiónre. Upéicharamo jepe Ñandejára puévlo pyʼỹinte iprovléma nomoikãséigui tuguy. Jahechamína koʼã káso.

16, 17. ¿Mbaʼépa ojejapo raʼe peteĩ ermánare, ha mbaʼéichapa oñeñandu haʼe? ¿Mbaʼéichapa oñekontesta iñemboʼe?

16 Japón. Peteĩ ermána orekóva 63 áño hérava Misae Takeda ojopera vaʼerã, hiʼarive tuicha pe operasión. Haʼe ningo iñeʼẽrenduse Jehovápe, upévare heʼi porã idoktórpe ndoipotaiha oñemoĩ chupe tuguy. Péro unos mése haguépe oikuaa lomímonte oñemoĩ hague chupe ha upéva ojapo vaieterei hese. Pe ermána oñeñandu ojeviolarõguáicha chupe, pórke ndojerrespetái la haʼe odesidíva. Upéicha rupi junio de 1993-pe odemanda umi doktórpe ha pe ospitálpe. Haʼe ningo peteĩ kuñakarai hiʼotĩva ha ni noñeʼẽhatãiva, péro ijerovia imbareteterei. Haʼe ipyʼaguasu oñeʼẽ hag̃ua una óra rasárupi umi hués renondépe, hiʼarive upe díape henyhẽte la hénte pe trivunálpe. Ermána Takeda hasykatúramo jepe oñepresenta upépe. Ha un mes omano mboyve oho jey pe trivunálpe. Ñande ningo ñamombaʼeterei ko ermánape ipyʼaguasu ha ijerovia mbarete haguére. Haʼe omombeʼu ojerure hague heta vése Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe. Ermána Takeda ojerovia ipyʼaite guive Jehová ohendutaha iñemboʼe. ¿Oikópa raʼe upéva?

17 Tres áño omano rire ermána Takeda, pe Corte Suprema osẽ ifavórpe ha heʼi oĩ vai hague oñemoĩ chupe tuguy pórke haʼe heʼi porã kuri ndoipotaiha. Pe 29 de febrero de 2000-pe, pe Corte Suprema omombeʼu la ojedesidi vaʼekue. Upérõ heʼi: “Káda persóna oreko derécho odesidívo peteĩ mbaʼe ha upéva ojerrespeta vaʼerã”. Ermána Takeda heta ogerrea ojeheja hag̃ua chupe odesidi mbaʼe tratamiéntopa osegíta, péicha haʼe orrespeta la Biblia heʼíva. Upéicha rupi umi testígo oikóva Japónpe koʼág̃a ikatúma oiporavo peteĩ tratamiénto ha ndokyhyjevéima oñemoĩrõ g̃uarã chupekuéra tuguy.

Pablo Albarracini (ehecha párrafo 18-20)

18-20. a) ¿Mbaʼépa heʼi pe Corte de Argentina pe directriz médica rehe? b) ¿Mbaʼépa iporã avei jajapo jahechauka hag̃ua ñañemoĩha Ñandejára goviérno ládo?

18 Argentina. Sapyʼánte ikatu ñaime vaieterei ha ndaikatúi ni ñañeʼẽ umi doktórndi jaʼe hag̃ua mbaʼe tratamiéntopa jaipota. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta umícha jave? Ikatu jajepreparáma oikórõ g̃uarã upéva ha jareko peteĩ dokuménto ohechaukáva la jadesidíva. Péva hína pe directriz médica. Jahechami la oiko vaʼekue Pablo Albarracínire. Mayo de 2012-pe peteĩ mondaha ojapi chupe. Upéi ojegueraha ospitálpe, péro oĩ vaieterei rupi ndaikatúi heʼi ndoipotaiha oñemoĩ chupe tuguy. Upérõ ojapóma mas de 4 áño haʼe oreko hague peteĩ dokuménto oñekompleta porãva ha oñefirmáva. Haʼe siémpre oreko ijehe upe kuatia. Upévare umi doktór omoĩsérõ jepe chupe tuguy, odesidi orrespetataha Pablo oipotáva. Péro itúva ndahaʼéiva testígo de Jehová okonsegi peteĩ órden hudisiál omoĩka hag̃ua tuguy itaʼýrape.

19 Upémarõ pe avogádo oipytyvõva Pablo rembirekópe oñepresenta pe trivunálpe ha ojerure tojerrespeta Pablo odesidi vaʼekue. Upe rire pe trivunál heʼi ndovaleiha pe órden hudisiál oñenohẽ vaʼekue ha ojerrespeta vaʼerãha Pablo dokuménto. Upémarõ itúva oho pe Corte Suprémape. Péro upépe ojeʼe chupe “Pablo ojapo hague idokuménto hesãime porã ha avave oovligaʼỹre chupe”. Avei pe Corte heʼi pe léi opermitiha “peteĩ majór de edápe oprepara peteĩ dokuménto heʼíva mbaʼe tratamiéntopa odesidi osegi ha mbaʼépa ndoipotái ojejapo hese. Pe doktór oñatendéva pe persónare orrespeta vaʼerã koʼã dokuménto”.

¿Rerekómapa nde directriz médica?

20 Ermáno Pablo okueraitéma koʼág̃a. Haʼe ha hembireko ovyʼaiterei oreko haguére pe directriz médica. Haʼete ningo sonsérava péro orekóvo pe dokuménto, ko ermáno ohechauka oñemoĩha Ñandejára goviérno poguýpe. ¿Erekópa nde ha ne família ko dokuménto?

April Cadoreth (ehecha párrafo 21-24)

21-24. a) ¿Mbaʼérepa iñimportantete pe Tribunal Supremo de Canadá odesidi vaʼekue? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu omokyreʼỹ umi testígo imitãvape upe oiko vaʼekue?

21 Canadá. Umi trivunál heʼi jepi umi túva orekoha derécho odesidívo mbaʼe tratamiéntopa oipota ifamíliape g̃uarã. Heta vése umi trivunál heʼi avei ojerrespeta vaʼerãha peteĩ menór de eda odesidíva, ohechaukárõ oikuaa porãha la oipotáva. Canadápe ningo 16 áño peve menór de eda. Jahechami mbaʼépa oiko April Cadoreth kásope. Orekópe 14 áño ojegueraha chupe ospitálpe pórke oreko emorráhia intérna. Unos kuánto mése upe mboyve haʼe okompletapa pe directriz heʼihápe ndoipotaiha oñemoĩ chupe tuguy hasyetéramo jepe. Péro la doktór oñatendéva hese nopenái upe dokuméntore, okonsegi peteĩ órden hudisiál ha omoĩ chupe tuguy. Upe riréma April heʼi oñeñandu hague ku ojeviolarõguáicha chupe pórke ojejapo peteĩ mbaʼe haʼe ndoipotáiva.

22 April ha ituvakuéra oho umi trivunálpe omombeʼu hag̃ua ndojerrespetái hague haʼekuéra odesidíva. Dos áño rire upe káso og̃uahẽ pe Tribunal Supremo de Canadápe. April noganáiramo jepe upe káso, pe trivunál heʼi natekotevẽiha ni opaga umi gásto orekóva oñepresentávo upépe ha heʼi upe guive umi menór de eda ikatuha odesidi mbaʼe tratamiéntopa oipota. Pe trivunál heʼi: “Umi doktór ohendu vaʼerã umi menór de 16 áño odesidíva. Koʼã menór ohechauka vaʼerã ontende porãha mbaʼépa ojerure ha avave ndoovligaiha chupekuéra”.

23 Tuichaiterei mbaʼe ningo la ojehupytýva upérõ. Upe mboyve oimeraẽ trivunál upe tetãmegua ikatu odesidi mbaʼe tratamiéntopa osegíta peteĩ menór de eda. Péro pe Tribunal Supremo ohecha rire ko káso, okambia upéva. Koʼág̃a ndaikatuvéima umi trivunál odesidíntema mbaʼe tratamiéntopa osegíta peteĩ menór de eda. Upéva rangue oñepermiti vaʼerã chupe heʼi mbaʼépa odesidi ha péicha ohechauka ontende porãha la ojapóva.

“Michĩramo jepe la ajapóva avyʼa ikatu haguére amombaʼe Jehová réra ha ahechauka Satanás ijapuha”

24 ¿Oñehaʼã reípa raʼe April umi 3 áño aja? Ko ermána heʼi ndaupéichai hague. Koʼág̃a haʼe prekursóra rregulár ha hesãi porãiterei. April heʼi: “Michĩramo jepe la ajapóva avyʼa ikatu haguére amombaʼe Jehová réra ha ahechauka Satanás ijapuha”. Ko situasión ohasa vaʼekue April ohechauka umi imitãva ikatuha avei oñemoĩ pe Rréino ládo (Mat. 21:16).

Tuvakuéra oreko derécho omongakuaávo ifamíliape Jehová oipotaháicha

25, 26. ¿Mbaʼe situasión ijetuʼúvapa oñepresenta jepi peteĩ divórsio rire?

25 Jehová oheja sy ha túva kárgope peteĩ rresponsavilida tuichaitereíva. Haʼekuéra omboʼe vaʼerã umi mitãme Ñandejára oipotáva (Deut. 6:6-8; Efes. 6:4). Ko rresponsavilida ndahaʼéi vyrorei ha ijetuʼuvéntema tuvakuéra ojedivorsiáramo. Ikatu idiferentete voi umi mbaʼe káda uno oipotáva ifamíliape g̃uarã. Por ehémplo pe haʼéva testígo de Jehová omboʼeséta katuete ifamíliape la Biblia, péro pe ótrope ikatu ndogustaiete upéva. Jaikuaaháicha pe sy térã túva haʼéva testígo oikuaa porã ojedivorsiáramo jepe, upéva ndeʼiseiha haʼénte orekoha derécho umi mitãre.

26 Péro ikatu avei hína pe sy térã túva ndahaʼéiva testígo ojerure umi autoridápe pe mitã opyta hag̃ua ikárgope. Péicha haʼe odesidíta mbaʼe rrelihiónpa omboʼéta chupe. Oĩ voi heʼíva operhudikataha pe mitãme oñemboʼérõ chupe Jehová Ñeʼẽ. Por ehémplo heʼi ndaikatumoʼãiha ofesteha kumpleáño ni mbaʼeve, ha ojehu sapyʼárõ chupe algúna kósa katu, ndaikatumoʼãi oñemoĩ chupe tuguy ha omanóta. Haʼetépe umi trivunál ohecha mbaʼépa okonvenivéta umi mitãme, ha ndoikói okontrola ituvakuéra rrelihión. Jahechamína unos kuánto káso.

27, 28. ¿Mbaʼépa heʼi pe Tribunal Supremo, ojeʼévo operhudikaha umi mitãme oñemongakuaáramo testígoicha?

27 Estados Unidos. Áño 1992-pe Tribunal Supremo de Ohio ohecha peteĩ káso opresentáva Jennifer Pater. Haʼéngo testígo de Jehová ha oreko peteĩ mitã. Imenakue ndahaʼéi testígo ha heʼi operhudikataha itaʼýrape okakuaárõ umi testígo de Jehová rrelihiónpe. Peteĩ trivunál michĩvéva osẽ vaʼekue ifavórpe ha oheja ikárgope la mitã. Pe sýpe oñemeʼẽ derécho ovisita hag̃ua imembýpe péro “nomboʼéi vaʼerã pe mitãme umi testígo rrelihión, ni noñeʼẽi vaʼerã upe témare”. Pe trivunál heʼi lája haʼete voi pe ermána ndaikatumoʼãiva ni oñeʼẽ imembýpe la Bíbliare ni umi konsého porã oĩvare pype. Ñapensamíntena mbaʼeichaitépa oñeñandu vaíne raʼe pe ermána. Upéicharõ jepe haʼe omombeʼu oaprende hague ipasiensiave hag̃ua ha ohaʼarõ vaʼerãha Jehová oipytyvõ chupe. Ko ermána heʼi: “Jehová ni mbaʼevéicharõ ndacherejái”. Umi ermáno oĩva Betélpe ha ombaʼapóva koʼã mbaʼépe oipytyvõ pe ermána avogádape opresenta hag̃ua ikáso Tribunal Suprémope (Ohio).

28 Pe Tribunal Supremo heʼi noĩporãi hague la odesidíva pe trivunál michĩvéva ha heʼi “sy ha túva orekoha derécho ohekomboʼévo ifamíliape. Ikatu oñeʼẽ chupekuéra umi mbaʼe oĩ vai ha oĩ porãvare ha irrelihiónre”. Avei pe trivunál heʼi ndojetopáirõ mbaʼeve ohechauka porãva umi testígo omboʼéva oapeligraha pe mitãme, haʼekuéra ndaikatuiha oipeʼa isy térã itúvagui. Pe Tribunal Supremo ndotopái mbaʼevete ohechaukáva umi testígo rrelihión ikatuha ojapo vai mitãre.

Heta trivunál odefende umi sy ha túva haʼéva testígo de Jehovápe

29-31. ¿Mbaʼérepa ojepeʼa imemby peteĩ ermánagui? ¿Mbaʼépa odesidi pe Tribunal Supremo ikásope?

29 Dinamarca. Ermána Anita Hansen oreko vaʼekue peichagua provléma. Imenakue ojerure peteĩ trivunálpe opyta hag̃ua ikárgope itajyraʼi de 7 áño hérava Amanda. Pe trivunál osẽramo jepe ermána Hansen favórpe áño 2000-pe, pe karai ojerure pe trivunál tuichavévape ohecha hag̃ua ikáso. Ko trivunál osẽ pe túva ládo ha oheja itajýra ikárgope. Ermána Hansen ha imenakue opensa diferénte pórke irrelihión idiferénte, ha pe trivunál heʼi pe túva ikatutaha osolusiona porãve oĩramo provléma. Jaʼe porãsérõ g̃uarã, pe ermánagui ojepeʼa imemby haʼe rupi testígo de Jehová.

30 Ohasa aja ko situasión ijetuʼuetéva ermána Hansen oñekevrantaiterei ha sapyʼánte ni ndoikuaái mbaʼépa ojeruréta oñemboʼe jave. Péro haʼe heʼi: “Pe téxto de Romanos 8:26 ha 27 tuichaiterei chembopyʼaguapy. Aikuaa Jehová siémpre ontendeha la haʼeséva chupe. Haʼe chepytyvõ ha núnka ndacherejái” (elee Salmo 32:8; Isaías 41:10).

31 Ermána Hansen ojerure pe Tribunal Supremo de Dinamárcape ohecha hag̃ua la ikáso. Ha pe trivunál heʼi: “Rodesidi hag̃ua máva kárgopepa opytáta pe mitã, rohecha mbaʼépa okonvenivéta chupe”. Avei heʼi la odesidíva nodependeiha umi testígo de Jehová omboʼévare síno haʼekuéra ojeasegura pe túva térã pe sy osolusionakuaátapa oimeraẽ provléma. Ermána Hansen ovyʼaiterei pe trivunál oheja haguére ikárgope Amándape pórke ohechakuaa haʼe omongakuaa porãtaha imembýpe.

32. ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ umi sy ha túva testígope pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos?

32 Heta tetã oĩva Európape. Heta vése ni umi trivunál tuichavéva ndaikatúi odesidi porã mávandipa opytáta umi mitã. Péicha jave pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos ohecha jey la káso. Dos vése ko trivunál ohechakuaa umi ótro trivunál michĩvéva osẽ hague pe testígo kóntrape irrelihión káusarente. Pe Tribunal Europeo heʼi upéva oĩ vai hague ha “ndaikatuiha ojedesidi peteĩ persóna kóntrape oreko haguérente ótro rrelihión”. Peteĩ ermána oĩva ko situasiónpe ovyʼaiterei pe trivunál odesidívare. Haʼe heʼi: “Che pyʼa ningo hoʼa yvýre ojeʼérõ guare aperhudikataha che membykuérape. Chéngo aipotánte osẽ porã hikuái, ha upévare amboʼe chupekuéra la Biblia”.

33. ¿Mbaʼéichapa umi sy ha túva testígo ikatu ojapo Filipenses 4:5 heʼíva?

33 Umi sy ha túva testígo ningo ndoikói oñemohatã haʼekuéra oipotávapente ifamiliakuérape g̃uarã (elee Filipenses 4:5). Haʼekuéra oreko derécho omboʼévo ifamíliape Ñandejára rape. Péro oikuaa pe sy térã túva ndahaʼéiva testígo orekoha avei derécho ha orrespeta upéva. ¿Iñimportántepa umi testígope g̃uarã ko rresponsavilida ohejáva chupekuéra Ñandejára?

34. ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ tuvakuérape umi hudío ehémplo?

34 Upe oiko vaʼekue Nehemías tiémpope ñanemboʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva. Umi hudío heta ombaʼapo vaʼekue omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén murálla. Haʼekuéra oikuaa umi tetã oĩva ijerére ikatuha ojapo mbaʼe vai hesekuéra. Péro omopuʼãrõ umi murálla ndojehumoʼãi chupekuéra mbaʼeve ni ifamíliape. Upévare Nehemías heʼi: ‘Peñorairõ pene ermanokuéra rehehápe, pende raʼykuéra ha pende rajykuéra rehehápe, pene rembireko ha pende rogayguakuéra rehehápe’ (Neh. 4:14). Umi hudío heta ojesakrifika vaʼerã péro ndahaʼemoʼãi vyroreíre. Upéicha avei koʼág̃a umi sy ha túva testígo heta oñehaʼã vaʼerã ohekomboʼe porã hag̃ua ifamíliape. Haʼekuéra oikuaa oĩha heta mbaʼe ikatúva ogueraha vai umi mitãme tahaʼe eskuélape, koléhiope térã hóga jerére. Ha ndahaʼéi upévante, umi mitã ikatu oaprende heta mbaʼe vai hógape, téle, Internet ha hetave teknolohía rupive. Upévare sy ha túva, aníkena penderesarái tuichaiterei peganataha peñehaʼãmbaitérõ pene família rehehápe. Péicha haʼekuéra ikatúta oñemoag̃ui Ñandejárare.

Jajeroviáke Jehová oipytyvõha pe rrelihión añeteguápe

35, 36. ¿Mbaʼépa jahupyty testígo de Jehová ñadefende rupi ñande derécho? ¿Mbaʼépa rejedesidíma rejapo?

35 Jehová puévlo hetáma oñehaʼã odefende iderécho oadora hag̃ua chupe. Ha Jehová katuete ovendesi hína opa mbaʼe ipuévlo ojapóva. Upéicha rupi heta ermánoma oñeʼẽ pyʼaguasúpe umi mbaʼe ogueroviávare umi trivunálpe ha heta hénte renondépe (Rom. 1:8). Avei umi ermáno ogana rupi umi káso, ojerrespetave enterove umi ótro rrelihionpegua derécho. Péro ñande ningo Ñandejára puévlo ha upévare ndahaʼéi jaipotáva osẽ léi pyahu térã ojehechauka enterovépe ñande jaʼéva oĩ porãha. Ñande ñadefende ñande derécho umi trivunálpe ikatu hag̃uáicha jasegi jaadora Jehovápe (elee Filipenses 1:7).

36 Heta mbaʼe ikatu ñaaprende umi odefende vaʼekuégui iderécho oservi hag̃ua Jehovápe. Aníkena ñanderesarái umívagui ha jasegi ñaneñeʼẽrendu Jehovápe. Ikatu jajerovia Ñandejára ñanepytyvõ ha ñanemombareteha hína jajapo hag̃ua haʼe oipotáva (Is. 54:17).