Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 15

Edhọ Ekọto Rọkẹ Ufuoma Egagọ

Edhọ Ekọto Rọkẹ Ufuoma Egagọ

OWARE NỌ UZOU NANA O TA KPAHE

Epanọ Kristi o ro fiobọhọ kẹ ilele riẹ rọ egagọ Ọghẹnẹ dikihẹ evaọ abọ egọmeti je wo ufuoma nọ a re ro koko izi Ọghẹnẹ

1, 2. (a) Ẹvẹ u ro mu owhẹ ẹro nọ whẹ yọ ọmotọ Uvie Ọghẹnẹ? (b) Fikieme Isẹri Jihova a rẹ rọ họre kẹ ufuoma egagọ ẹsejọ?

 KỌ WHẸ yọ ọmotọ Uvie Ọghẹnẹ? Whọ tẹ rrọ osẹri Jihova, kiyọ whẹ yọ ọmotọ Uvie na. Eme o dhesẹ ere? Orọnọ fiki obe-udu jọ nọ egọmeti ọ kẹ owhẹ hẹ. Ukpoye, oghẹrẹ nọ whọ be gọ Jihova Ọghẹnẹ u re dhesẹ onana via. Oware nọ ohwo ọ rọwo orọnikọ oye o rẹ nwani dhesẹ nọ ọ rrọ egagọ uzẹme he. Ẹmeoyo kẹ izi Ọghẹnẹ họ oware na. Egagọ mai i re kpomahọ kabọ kabọ uzuazọ mai, te oghẹrẹ nọ ma be rọ rẹrote iviuwou mai, gbe oghẹrẹ usiwo-imu nọ ma rẹ jẹrehọ.

2 Rekọ akpọ nọ ma be rria nẹnẹ o bi rri eware nana nọ Uvie Ọghẹnẹ o gwọlọ mi omai na vo. Egọmeti buobu a gwọlọ epanọ a rẹ rọ whaha iruo mai riẹriẹriẹ. Ẹsejọ ma re kpohọ ekọto re ma sae họre kẹ ufuoma nọ ma sai ro yoẹme kẹ Ovie mai, Jesu Kristi. Kọ oyena u re gbe mai unu? Vievie. Keme nẹnẹ u muhọ họ, ẹsibuobu idibo Ọghẹnẹ oke anwae a jẹ hae họre kẹ ufuoma nọ a rẹ rọ gọ Jihova.

3. Ohọre vẹ idibo Ọghẹnẹ a họre evaọ oke Ẹsta, ovie-aye na?

3 Okenọ Ẹsta ọ jọ ovie-aye, idibo Ọghẹnẹ a họre kẹ uzuazọ rai. Fikieme? Keme Heman nọ ọ jọ ethabọ Ahasuerọs ovie Pasia o mukpahe ahwo Ju, fikiere ọ tẹ bẹbẹ ovie na họ re o kpe ahwo Ju kpobi no keme “izi rai avọ erọ ahwo ọdekọ [e] rọ ovo ho.” (Ẹsta 3:8, 9, 13) Kọ Jihova ọ nyasiọ idibo riẹ ba? Vievie. O ru nọ Ẹsta avọ Mọdekae a rọ wọ ẹme na kpobọ Ahasuerọs ovie Pasia na jẹ rọ ere siwi idibo riẹ.—Ẹsta 9:20-22.

4. Eme ma te ta kpahe evaọ uzou nana?

4 Kọ evaọ oke mai na? Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ uzou nọ o vrẹ na, ẹsejọ egọmeti ọ be hae wọso Isẹri Jihova. Evaọ uzou nana, ma te ta kpahe idhere jọ nọ egọmeti itieye na a rọ daoma no re a ruẹsi fi awhaha họ iruẹru egagọ mai. Ma te ta kpahe idhere esa jọ: (1) udu nọ ma rẹ rọ wha iruẹru egagọ mai haro jẹ gọ Jihova epanọ ma gwọlọ, (2) udu nọ ma rẹ rọ salọ usiwo-imu nọ o rọwokugbe izi Ebaibol, gbe (3) udu nọ esẹgbini a rẹ rọ rehọ izi Jihova wuhrẹ emọ rai. Ma te jọ idhere esa nana ta kpahe epanọ emotọ Uvie na a be rọ gbaudu yoẹme kẹ Ovie na gbe epanọ ọ rọ ghale omodawọ rai no.

Omodawọ re Ma Fi Odẹ họ Otọ Evaọ Obọ Egọmeti je Wo Ufuoma

5. Irere vẹ i re te Ileleikristi uzẹme nọ a te wo ufuoma egagọ?

5 Kọ o gwọlọ nọ egọmeti ọ rẹ kẹ omai udu tao re ma tẹ gọ Jihova? Kaka. Rekọ nọ egọmeti o te kuenu kẹ iruo mai u re ru ei lọhọ kẹ omai, keme u re fiobọhọ kẹ omai kuomagbe kẹ egagọ evaọ Egwa Uvie gbe Egwa Okokohọ mai, je ru nọ ma sai ro printi jẹ wha ebe mai no orẹwho jọ kpohọ ọfa, jẹ sae ta usiuwoma na ababọ ukpokpoma. Evaọ erẹwho buobu, Isẹri Jihova a fi odẹ họ otọ evaọ obọ egọmeti jẹ be rọ ufuoma ru iruẹru egagọ rai wọhọ epanọ o rrọ kẹ egagọ efa. Kọ otẹrọnọ egọmeti ọ gbẹ be kẹ omai uvẹ utioye he, hayo nọ ọ tẹ be daoma whaha omai iruẹru egagọ mai, eme ọ rẹ via?

6. Evaọ emuhọ etoke ikpe 1940, ukpokpoma vẹ u te Isẹri Jihova evaọ obọ Australia?

6 Australia. Evaọ emuhọ etoke ikpe 1940, osu orẹwho Australia ọ ta nọ egagọ mai e be wha ọraha fihọ ọruẹrẹfihotọ ẹmo nọ a gwọlọ fi. A te fi awhaha họ iruo mai. Inievo mai a gbẹ jẹ sai ru iwuhrẹ hayo kpohọ usiuwoma ota ha, a kare ethẹ Egwa Uvie mai je ru nọ iruo Ebẹtẹle i ro serihọ. A gbẹ jẹ tubẹ gwọlọ rọ ẹro ruẹ ebe mai evaọ obọ ohwo ọvo ho. Rekọ inievo mai a je siomano wha iruo Uvie na haro ikpe buobu, ukuhọ riẹ a te ti wo ufuoma. Evaọ edẹ 14 Azeza, 1943, Okọto Ukpehru orẹwho na u te si awhaha na no.

7, 8. Ta kpahe edhọ ekọto nọ inievo mai nọ e rrọ obọ Russia a gu no re a sai wo ufuoma egagọ.

7 Russia. Ikpe buobu egọmeti Russia ọ rọwo nọ inievo mai a fi odẹ h’otọ kẹ iruẹru egagọ rai hi, rekọ evaọ 1991 uvẹ nana u te rovie. Nọ esuo Russia ọ ghale no, egọmeti ofẹ jọ ọ tẹ kẹ omai ufuoma evaọ 1992. U kri hi, eva i te mu utu ichọche Ọtọdọs họ ẹdha fikinọ Isẹri Jihova nọ e rrọ orẹwho na a bi dhe ebuebu. Evaọ ukpe 1995 rite 1998, utu ọwọsuọ nana a te si ebe isoi ro tu omai ẹdhọ bru egọmeti inọ mai yọ otu ugbarugba. Rekọ ẹsikpobi nọ ma kpohọ edhọ na, ibruoziẹ a be ruẹ oware ovo kru dhobọ họ inọ ma ruthọ. Onana o vọ rai eva ha, a te si obe ofa se omai evaọ 1998. Nọ a kaki gu ẹdhọ na ma rease rekọ otu ọwọsuọ a rọwo ho, a tẹ wariẹ tu ẹdhọ na, ukuhọ riẹ a te brukpe omai evaọ Asoi 2001. A tẹ wariẹ mu ẹdhọ na họ egu evaọ Akpe 2001, onọ u ru nọ a ro mi omai udu nọ a kẹ omai evaọ Moscow nọ ma ro fi odẹ h’otọ no vẹre, je fi awhaha họ iruẹru mai.

8 Ukpokpoma ulogbo u te lele iei. (Se 2 Timoti 3:12.) A te mu Isẹri Jihova họ ekpokpo yọ a be họre ae gheghe gheghe, bi mi ai ebe rai, a gbẹ jẹ kẹ ai uvẹ haya hayo bọ uwou egagọ họ. A rẹ ruẹ unu gbiku epanọ omukpahọ nana ọ jọ inievo na oma ha. Inievo na a rọ ẹme na kpohọ okọto ulogbo nọ a re se European Court of Human Rights (ECHR) no vẹre evaọ 2001, kẹsena evaọ 2004 a tẹ wariẹ kere eware efa kpahe ẹdhọ na se okọto na. Evaọ 2010, okọto na u te bruoziẹ ẹme na. Okọto na o ruẹ vevẹ nọ a be faki mukpahe Isẹri Jihova gheghe fikinọ egagọ rai i wo ohẹriẹ, fikiere a tẹ ta nọ oziẹ nọ okọto osese o kaki bru na o thọ keme a ruẹ oware ovo nọ Isẹri Jihova a ruthọ họ. Okọto na o tẹ jẹ ta nọ egọmeti ọ gwọlọ rehọ awhaha na mi Isẹri Jihova ufuoma egagọ rai. Okọto na u te bruoziẹ kẹ Isẹri Jihova nọ a wo udu nọ a sai ro ru iruẹru egagọ rai. Dede nọ egọmeti Russia ọ be nwani ru lele oziẹ nana ha, o kẹ idibo Ọghẹnẹ udu nọ a be rọ gọ Jihova ababọ ukpokpoma evaọ Russia.

Titos Manoussakis (Rri edhe-ẹme avọ 9)

9-11. Ẹvẹ idibo Jihova evaọ Greece a daoma te re a wo ufuoma egagọ, kọ eme o no rie ze no?

9 Greece. Evaọ 1983, Titos Manoussakis ọ haya uwou jọ evaọ Heraklion obọ Crete, re umutho Isẹri Jihova jọ a hae jọ etẹe ru iwuhrẹ. (Hib. 10:24, 25) U kri hi ozerẹ ichọche Ọtọdọs jọ o te kere obe se otu egọmeti re a le Isẹri Jihova no uwou na. Fikieme? Fikinọ iwuhrẹ Isẹri Jihova i wo ohẹriẹ no erọ ichọche Ọtọdọs. Ababọ okioraha, iporisi e tẹ rọ uzi gba Brọda Titos Manoussakis gbe inievo esa mai efa inọ ae yọ ahwo ugbarugba. A te ho ai jẹ ta nọ a re fi ai họ uwou-odi emerae ivẹ. Fikinọ mai yọ emotọ Uvie Ọghẹnẹ nọ i bi ru oreva riẹ, inievo na a te rri nọ oziẹ na o mi rai ufuoma egagọ rai, fikiere a te tu ẹdhọ na kpohọ ekọto efa evaọ orẹwho na, uwhremu na a tẹ wọ ẹdhọ na kpohọ okọto ECHR.

10 Ukuhọ riẹ, evaọ 1996, okọto ECHR u te bruoziẹ nọ u kpe omovuọ họ ewegrẹ egagọ uzẹme oma. Okọto na o ta nọ, “Isẹri Jihova a rrọ usu ‘egagọ nọ a riẹ’ nọ egọmeti Greece ọ kẹ udu,” yọ oziẹ nọ okọto osese u bru na “o wọso ufuoma egagọ” nọ Isẹri Jihova a wo. Okọto na o tẹ jẹ ta nọ egọmeti Greece o wo udu nọ “ọ rẹ rọ ta nọ iwuhrẹ hayo iruẹru egagọ jọ e thọ họ.” Oziẹ nana u ru nọ a rọ rẹriẹ onọ okọto osese o kaki bru na, inievo na a tẹ wariẹ wo ufuoma egagọ evaọ orẹwho na.

11 Kọ oziẹ nana u dhesẹ nọ inievo mai a gbe wo ukpokpoma ofa evaọ Greece hi? Ijo. Ẹdhọ otiọnana ọ wariẹ du oma lahwe nọ o siotọ ikpe 12 soso, uwhremu na a te bruoziẹ na evaọ 2012 evaọ ẹwho Kassandreia nọ ọ rrọ Greece. Ibishọpo ichọche Ọtọdọs ọye o tu inievo mai ẹdhọ nana. Okọto ukpehru nọ o rrọ Greece a jọ gu ẹdhọ na, yọ inievo mai a bru kẹ. Okọto na o riobọ kpohọ uzi Greece nọ u dhesẹ nọ egagọ kpobi i wo ufuoma nọ a rẹ rọ gọ evaọ oghẹrẹ nọ u je rai, je dhesẹ nọ uzi nana nọ a be hae rọ gba Isẹri Jihova n’oke t’oke inọ a riẹ egagọ rai hi na yọ ẹme-ọgwọlọ. Okọto na o ta nọ: “Iwuhrẹ gbe iruẹru ‘Isẹri Jihova’ i dhere he, fikiere egagọ rai yọ egagọ nọ a riẹ.” Eva e were inievo mai nọ e rrọ ukoko osese nọ o rrọ ẹwho Kassandreia na inọ a wo ufuoma nọ a sai ro ru iwuhrẹ enẹna evaọ Ọgwa Uvie rai.

12, 13. Ẹvẹ ewegrẹ mai a jẹ rọ rehọ odẹ “izi gba ẹguae ọraha” evaọ France, kọ eme u no rie ze?

12 France. Ewegrẹ idibo Ọghẹnẹ jọ a be rehọ odẹ “izi gba ẹguae ọraha.” (Se Olezi 94:20.) Wọhọ oriruo, oware wọhọ ukpe 1995, utu egọmeti nọ u re mi osa-uzou evaọ France a te mu unuigho eware nọ e rrọ uwou ogha Isẹri Jihova nọ o rrọ France họ eroro. Ọnọ o wuzou ogbẹgwae osa-uzou na ọ fodẹ ugogo ẹjiroro nọ a rọ gwọlọ roro unuigho eware na, inọ: “Onana o sai ru nọ a re ro ru Isẹri Jihova hwa igho pẹhẹ hayo rehọ uzi jọ gbae . . . , onọ o rẹ sai kpiri ae abọ họ evaọ iruẹru rai hayo ru ai siọ iruẹru rai ba riẹriẹriẹ evaọ orẹwho na.” Dede nọ otu egọmeti na a jọ igho-iroro na ruẹ oware ovo nọ o thọ kugbe iruẹru mai hi, a bru igho buobu gbidi gbidi kẹ omai nọ ma wha inọ yọ osa-uzou. O hae jọnọ eware e nya epanọ egọmeti France ọ ma omaa riẹ na, Isẹri Jihova a hae te zẹ uwou ogha na gbe oware nọ o riẹ kpobi t’ọkọ t’oni rọ hwa osa-uzou na. Onana o lẹliẹ ekpahe kpe inievo na, rekọ oma o lọhọ e rai hi. Inievo na a tẹ ta nọ o rẹ via ha, a tẹ rọ udu dhe ẹme na, uwhremu na evaọ 2005 a tẹ wọ ẹme na kpohọ okọto ulogbo nọ a re se ECHR.

13 Evaọ edẹ 30 Azeza, 2011 okọto na u te bruoziẹ ẹdhọ na. Okọto na o ta nọ ohwo kpobi o wo ufuoma egagọ, fikiere egọmeti France o wo udu nọ ọ rẹ rọ kiẹ hayo kpọ iruẹru egagọ jọ họ, ajokpanọ egagọ na e be wọso egọmeti. Okọto na o tẹ jẹ ta nọ: “Osa-uzou nọ a ta nọ a hwa na . . . o sai mi ai umugho kpobi nọ a wo, u ve ti ru nọ a gbẹ te rọ ruẹ ugho ru iruẹru egagọ rai hi.” Okọto na u te bru kẹ Isẹri Jihova. Oware nọ Ọghẹnẹ o re ru na, egọmeti France ọ tẹ hwa igho nọ a fru mi Isẹri Jihova na zihe kẹ ae avọ isuo, okọto na o tẹ jẹ gba egọmeti na họ re o siobọno uwou ogha na kẹ inievo na ababọ okioraha.

Whọ sai fi inievo mai nọ a be wọ kpohọ ekọto ekueku na họ olẹ n’oke t’oke

14. Eme whọ rẹ sai ru evaọ ohọre nọ ma be họre kẹ ufuoma egagọ na?

14 Wọhọ epanọ Ẹsta avọ Mọdekae a họre kẹ idibo Ọghẹnẹ evaọ oke anwae na, ere ọvona idibo Ọghẹnẹ a be họre kẹ ufuoma nọ a rẹ rọ gọe evaọ edhere nọ ọ jẹrehọ. (Ẹsta 4:13-16) Kọ oware jọ o riẹ nọ whọ rẹ sai ru? Ee. Whọ sai fi inievo mai nọ a be wọ kpohọ ekọto ekueku na họ olẹ n’oke t’oke. Elẹ itieye na i re fiobọhọ kẹ inievo mai nọ a be wọso gbe enọ e be ruẹ uye. (Se Jemis 5:16.) Kọ Jihova o re yo elẹ itieye? Edhọ nọ ma be rease rai i dhesẹ nọ ọ be kiyo rai.—Hib. 13:18, 19.

Ufuoma nọ Ma rẹ rọ Salọ Usiwo-Imu nọ O Rọwokugbe Izi Ebaibol

15. Iroro vẹ idibo Ọghẹnẹ a jẹ no kpahe eroruiruo azẹ?

15 Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ uzou avọ 11, Ebaibol na o dhesẹ vevẹ nọ emotọ Uvie Ọghẹnẹ a re se azẹ fihọ oma ha, wọhọ epanọ ahwo buobu a bi ru nẹnẹ. (Emu. 9:5, 6; Izie. 17:11; se Iruẹru Ikọ 15:28, 29.) Dede nọ ma re se azẹ fihọ oma ha, ma gwọlọ usiwo-imu nọ o mai woma kpaobọ kẹ omamai gbe ahwo uviuwou mai, otẹrọnọ o wọso izi Ọghẹnẹ hẹ. Ekọto ikpehru evaọ erẹwho buobu a kẹ uvẹ nọ ohwo ọ rẹ rọ salọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ o wọso obruoziẹ-iroro hayo egagọ riẹ hẹ. Rekọ evaọ erẹwho jọ, idibo Ọghẹnẹ a ruẹ uye no fiki onana. Joma ta kpahe iriruo jọ.

16, 17. Didi oghẹrẹ usiwo-imu a kẹ oniọvo-ọmọtẹ mai jọ evaọ obọ Japan nọ o kẹ riẹ uye gaga, kọ ẹvẹ Jihova o ro yo elẹ riẹ?

16 Japan. Aye uwou-orọo jọ evaọ obọ Japan nọ a re se Misae Takeda, nọ ọ kpako te ikpe 63 no, o wo ẹyao ọgaga nọ o gwọlọ obẹrọ. Fikinọ ọ gwọlọ ru lele uzi Ebaibol, ọ ta kẹ edọkita nọ a se azẹ fihọ iẹe oma ha. Ghele na, nọ emerae jọ e vrẹ no, o kẹ riẹ uye gaga nọ ọ riẹ nọ a se azẹ fihọ iẹe oma evaọ etoke obẹrọ na. Sista Takeda o te si obe se ẹsipito na gbe edọkita nọ e be jọ etẹe ru iruo evaọ amara Azeza 1993, rọkẹ eviẹhọ na gbe ẹme riẹ nọ a la vrẹ na. Aye owowolẹ nana nọ ọ rẹ gwọlọ ẹme he na, o wo ẹrọwọ gaga. Dede nọ oma o ga riẹ hẹ, o dikihẹ auwa soso bi gu ẹkẹ-unu riẹ ududu evaọ iraro okọto na soso. A kpare ẹdhọ na kpohọ ẹdẹ ọfa, rekọ nọ o no ẹdhọ yena ze no, o vrẹ amara ha o te whu. Kọ oware nọ o ru na u gbe dhesẹ nọ o wo udu gbe ẹrọwọ? Sista Takeda ọ ta nọ ọ jẹ hae lẹ kẹse kẹse nọ Jihova ọ kioja kẹe. Ọ riẹ nọ Jihova ọ te siọ olẹ riẹ ba eyo ho. Kọ ere o via?

17 Nọ Sista Takeda o whu no, ikpe esa e jẹ vrẹ no, okọto nọ o mai kpehru evaọ Japan u te bruoziẹ kẹe. Okọto na o ta nọ o thọ re a se azẹ fihọ iẹe oma keme Sista na ọ ta vevẹ nọ ọ gwọlọ azẹ hẹ. Nọ a je bruoziẹ na evaọ edẹ 29 Ava, 2000, okọto na o ta nọ, “ohwo o wo udu nọ ọ rẹ rọ salọ” oghẹrẹ usiwo nọ ọ gwọlọ, yọ “o gbahọ nọ onọ ọ ta a re ru.” Inievo mai obọ Japan a wo erere no owọ nọ Sista Takeda ọ jẹ na ze keme oziẹ na u ru rie lọhọ nọ a be sae rọ salọ usiwo-imu nọ o rọwokugbe izi Ebaibol ababọ ozọ inọ a te gba ae họ se azẹ fihọ oma.

Pablo Albarracini (Rri edhe-ẹme avọ 18 rite 20)

18-20. (a) Oziẹ vẹ okọto Argentina jọ u bru kpahe obe azẹ nọ edọkita a re ru lele evaọ ẹme azẹ ose-fihọ oma? (b) Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma bi yoẹme kẹ Jesu Kristi Ovie mai na evaọ ẹme azẹ ose-fihọ oma?

18 Argentina. Ẹvẹ emotọ Uvie na a sae rọ ruẹrẹ oma kpahotọ, re otẹrọnọ ẹyao o kie rai nọ a gbẹ be sae rọ ta ẹme he, edọkita ọ vẹ riẹ oghẹrẹ usiwo-imu nọ a gwọlọ? Ma rẹ sae wha ekade nọ ma whobọhọ nọ o rẹ jọ amiunugu kẹ omai wọhọ epanọ Brọda Pablo Albarracini o ru. Evaọ Asoi 2012, fikinọ oniọvo nana ọ jọ kẹle oria nọ igbulegbu e jẹ jọ gwọlọ tho uji, igbeke nọ a jẹ sa i te rie. Ọ jẹ sae ta ẹme he nọ a wọe kpohọ ẹsipito. Rekọ ekade azẹ riẹ nọ ọ whobọhọ anwọ ikpe ene nọ i kpemu o jariẹ ẹkpa. Fikinọ oma o lọhọ e riẹ gaga no, edọkita jọ e tẹ jiroro nọ a re se azẹ fihọ iẹe oma re ọ sae zọ, dede na a gwọlọ la oware nọ o rrọ ekade na vrẹ hẹ. Rekọ ọsẹ Pablo nọ ọ rrọ Osẹri Jihova ha o te kpohọ ekọto nyae rehọ obe-udu nọ a sae rọ la oware nọ ọmọ riẹ ọ whobọhọ evaọ ekade na vrẹ.

19 Aye Brọda Pablo ọ tẹ rọ elọya si obe kẹ ọsẹ Pablo. O raha oke he, okọto na o tẹ ta nọ jọ ohwo ọvo ọ dawo la eme nọ e rrọ ekade azẹ na vrẹ vievie he, keme oware nọ ọnọ ọ be mọ na ọ gwọlọ a re ru kẹe. Oma o lọhọ ọsẹ Pablo ho, ọ tẹ kpare ẹdhọ na kpohọ okọto nọ o mai kpehru evaọ Argentina. Okọto na o tẹ ta nọ, “aruro [Brọda Pablo o ro kere eme fihọ ekade na inọ ọ gwọlọ azẹ ose-fihọ oma ha] orọnikọ a gbae họ họ, fikiere eme nọ o kere fihotọ na a re ru lele.” Okọto na o ta re nọ: “Ohwo kpobi nọ o te ohwo no ọ rẹ sae whobọhọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ ọ gwọlọ kpahotọ, o te je wo udu nọ ọ rẹ rọ siọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ o were riẹ hẹ . . . Fikiere edọkita nọ o bi siwi ohwo na o re ru lele oware nọ ohwo na o kere fihotọ.”

Kọ who kere eme fihọ obe azẹ ra no?

20 Oma Brọda Pablo o ga no enẹna ababọ azẹ nọ a se fihọ iẹe oma. Eva e were riẹ avọ aye riẹ gaga inọ o kere eme fihọ ekade azẹ riẹ kpahotọ. Omoware yena nọ o ru na u wuzou gaga, keme u dhesẹ nọ o bi yoẹme kẹ Ovie Uvie Ọghẹnẹ. Kọ whẹ avọ ahwo uviuwou ra wha kere eme fihọ ekade azẹ rai no?

April Cadoreth (Rri edhe-ẹme avọ 21 rite 24)

21-24. (a) Oziẹ vẹ okọto nọ o mai kpehru evaọ Canada u bru kpahe udu nọ ọmọ nọ ọ rẹ sae jiroro wọhọ ọkpako o wo kpahe azẹ ose-fihọ oma? (b) Ẹvẹ oriruo April o sai ro fiobọhọ kẹ izoge nọ e rrọ ukoko na?

21 Canada. Ekọto e riẹ nọ esẹgbini a wo udu nọ a rẹ rọ jiroro oghẹrẹ usiwo-imu nọ a rẹ kẹ emọ rai. Evaọ ẹsejọ dede, ekọto i bruoziẹ nọ ọmọ nọ ọ rẹ sae jiroro wọhọ ọkpako o wo udu nọ ọ rẹ rọ salọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ ọ gwọlọ. Ere o jọ kẹ oniọvo-ọmọtẹ mai nọ a re se April Cadoreth. Nọ ọ jọ ikpe 14, ọ tẹ nwa oma nọ o jẹ lẹliẹe hwẹ azẹ h’eva, fikiere a tẹ wọe kpohọ ẹsipito. Emerae jọ taure onana o tẹ te via, oniọvo-ọmọtẹ ọmaha nana o kere obe azẹ riẹ no nọ u dhesẹ nọ ọ gwọlọ azẹ ose-fihọ oma ha makọ epanọ ẹyao na ọ ga te kẹhẹ. Edọkita nọ o je siwi ei na ọ rọwo ru lele onana ha, o te kpohọ ekọto nyai mi obe-udu re ọ sai se azẹ fihọ iẹe oma. O te gine kekaro fihọ se egọ azẹ esa soso fihọ oniọvo-ọmọtẹ mai na oma. Oniọvo-ọmọtẹ na ọ ta nọ oware nọ a ru rie na o jariẹ oma wọhọ ẹsenọ a gbae du.

22 Ababọ okioraha, April avọ ọsẹgboni riẹ a te si obe se ẹsipito na. Nọ a jọ ekọto gu ẹdhọ na ikpe ivẹ no, ẹme na o te ti te okọto nọ o mai kpehru evaọ Canada. Dede nọ okọto na o sae nwane rọ uzi ovuovo kru edọkita na evaọ ẹme na ha, o ta nọ a hwa igho nọ o ro gu ẹdhọ na zihe kẹe. Okọto na o tẹ jẹ kẹ oniọvo-ọmọtẹ nana avọ emọ kpobi nọ e rẹ sae jiroro wọhọ ekpako udu nọ a rẹ rọ salọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ o were rai. Nọ okọto na u je bruoziẹ na, o ta nọ: “Evaọ ẹme usiwo-imu, a rẹ kẹ ọmaha nọ o ri te ikpe 16 ha uvẹ nọ o re ro dhesẹ sọ ọ sae rọ iroro obọriẹ salọ oghẹrẹ usiwo-imu nọ o were riẹ.”

23 Ẹdhọ nana ọ viodẹ keme okọto nọ o mai kpehru na o dhesẹ nọ ọmọ nọ ọ rẹ sae jiroro wọhọ ọkpako o wo udu nọ ọ sae rọ salọ oware nọ o were riẹ. Taure a te ti bruoziẹ nana, ekọto Canada e jẹ hae kẹ edọkita udu nọ ọ rẹ rọ kẹ ọmọ nọ o ri te ikpe 16 ha oghẹrẹ usiwo-imu nọ ọyomariẹ o roro nọ u fo, o tẹ make rọnọ o were ọmọ na ha. Rekọ anwọ okenọ a ro bruoziẹ nana, ekọto e gbẹ be kẹ edọkita udu utioye he, ukpoye a rẹ kẹ ọmọ otiọye na uvẹ re o dhesẹ sọ o wo areghẹ te epanọ ọ sae rọ jiroro oghẹrẹ usiwo-imu nọ ọ gwọlọ.

“Eva e were omẹ inọ mẹ daoma ru ẹkẹ-abọ mẹ rọ wha orro se odẹ Ọghẹnẹ je dhesẹ nọ Setan ọtọrue”

24 Kọ oware jọ u no ẹdhọ yena nọ o rehọ ikpe esa soso na ze? Uyo nọ April ọ kẹ họ “Ee.” Oniọvo nana nọ oma riẹ o ga ziezi no nọ ọ rrọ ọkobaro oke-kpobi enẹna ọ ta nọ: “Eva e were omẹ inọ mẹ daoma ru ẹkẹ-abọ mẹ rọ wha orro se odẹ Ọghẹnẹ je dhesẹ nọ Setan ọtọrue.” Iku Sista April na i dhesẹ nọ emọ mai a rẹ sai dikihẹ kẹ oware nọ a rọwo, a vẹ rọ ere dhesẹ nọ emotọ Uvie Ọghẹnẹ a ginẹ rrọ.—Mat. 21:16.

Ufuoma nọ Esẹgbini A rẹ rọ Rehọ Izi Jihova Wuhrẹ Emọ Rai

25, 26. Eme ọ rẹ sae via nọ orọo ọsẹgboni o tẹ fa?

25 Jihova ọ kẹ esẹgbini owha-iruo nọ a rẹ rọ rehọ eme Ebaibol wuhrẹ emọ rai. (Izie. 6:6-8; Ẹf. 6:4) Re a rehọ izi Ebaibol yọrọ ọmọ yọ okolo iruo ho, maero nọ orọo ọsẹgboni o tẹ fa. Oghẹrẹ nọ ọsẹ na ọ te gwọlọ rọ yọrọ emọ na o rẹ sai wo ohẹriẹ gaga no orọ oni na. Wọhọ oriruo, otẹrọnọ ọjọ evaọ usu aimava na ọ rrọ ukoko, ọ te gwọlọ rọ ẹme Ọghẹnẹ wuhrẹ emọ na, rekọ ọnọ ọ rrọ ukoko ho na ọ sae se. Nọ o tẹ via ere, jọ ọnọ ọ rrọ ukoko na ọ riẹ nọ aimava a gbe wo emọ na ghele dede nọ orọo na o fa no.

26 Ẹsejọ, ọnọ ọ rrọ ukoko ho na o re kpohọ ekọto re a kẹe udu nọ ọ rẹ rọ yọrọ emọ na, jẹ wha ai kpohọ egagọ nọ u je rie. Ejọ e rẹ tubẹ ta nọ re emọ na a zihe ruọ Isẹri Jihova yọ oware uyoma. A rẹ ta nọ emọ na a ti gbe ru ehaa ẹdẹ-eyẹ hẹ gbe ehaa efa nọ a be hae jọ akpọ na ru, yọ maero na, otẹrọnọ o gwọlọ azẹ ose-fihọ oma re a sae zọ, a te rọwo ho. Rekọ, u woma gaga nọ ekọto buobu a re rri oyena bruoziẹ hẹ, ukpoye kọ oware nọ o te mai kiehọ emọ na oma. Joma ta kpahe iriruo jọ.

27, 28. Oziẹ vẹ okọto nọ o mai kpehru evaọ Ohio u bru kpahe ẹme nọ otujọ a ta inọ iwuhrẹ Isẹri Jihova nọ a re ro wuhrẹ ọmọ u woma ha?

27 America. Evaọ 1992, okọto nọ o mai kpehru evaọ ubrotọ Ohio u gu ẹdhọ nọ ọzae jọ nọ ọ rrọ ukoko ho ọ jọ ta nọ ọ gwọlọ nọ aye riẹ vẹre ọ yọrọ ọmọzae rai hi keme u ti woma kẹ ọmọ na ha nọ ọ tẹ rrọ Osẹri Jihova. Nọ a kaki gu ẹdhọ na evaọ okọto osese, a te bru kẹ ọzae na re ọ yọrọ ọmọ na. A tẹ ta kẹ Sista Jennifer Pater nọ ọ rrọ oni ọmọ na inọ ọ rẹ sae nyae ruẹ ọmọ na rekọ ọ rẹ “dawo iẹe rọ iwuhrẹ Isẹri Jihova wuhrẹ ọmọ na vievie he.” Otọ ẹme nọ okọto osese na o ta na họ, Sista Pater ọ rẹ ta ẹme kpahe Ebaibol na kẹ Bobby ọmọzae rai na vievie he. Dai roro epanọ oware yena o da riẹ te. Sista Jennifer ọ gbẹ riẹ onọ o re ru hu, rekọ ọ riẹ nọ Jihova o ti ru ojọ. Ọ ta nọ, “Jihova ọ se omẹ ba ha.” Ukoko na u fiobọhọ kẹ elọya riẹ rọ ẹdhọ na kpohọ okọto nọ o mai kpehru evaọ Ohio.

28 Nọ a gu ẹdhọ na, okọto na o rọwokugbe oziẹ okọto osese na ha, o ta nọ, “uzi o kẹ ọsẹgboni kpobi udu nọ a re ro wuhrẹ emọ rai, onana u kugbe ewuhrẹ kpahe egagọ rai, gbe emamọ uruemu.” Okọto na o ta haro nọ okọto ovuovo u wo udu nọ o rẹ rọ whaha oni na nọ o wuhrẹ ọmọ riẹ kpahe egagọ riẹ hẹ hẹ, ajokpanọ a dhesẹ vevẹ inọ iwuhrẹ Isẹri Jihova i ti woma kẹ ọmọ na ha. Okọto na o ruẹ oware ovuovo ho nọ u dhesẹ nọ iwuhrẹ Isẹri Jihova e te raha ọmọ na.

Ekọto buobu i bruoziẹ kẹ esẹ hayo ini nọ e rrọ Isẹri Jihova inọ a wo udu nọ a rẹ rọ yọrọ emọ rai

29-31. Fikieme a ro mi oniọvo-ọmọtẹ mai jọ ọmọ riẹ evaọ obọ Denmark, kọ oziẹ vẹ okọto nọ o mai kpehru evaọ Denmark u bru?

29 Denmark. Ọkpọ oware utiona o via kẹ Sista Anita Hansen, evaọ okenọ ọsẹ ọmọ riẹ o kpohọ okọto re a kẹe udu nọ ọ rẹ rọ yọrọ Amanda, ọmọ ikpe ihrẹ rai. Dede nọ okọto ẹwho na o kẹ Sista Hansen udu nọ ọ rẹ rọ yọrọ ọmọ na evaọ ukpe 2000, ọzae na ọ wọ ẹdhọ na kpohọ okọto nọ u kpehru vi oyena, a tẹ jọ obei bru kẹe. Okọto na o ta nọ, nọ orọnọ ọsẹ avọ oni na a rrọ egagọ evona ha na, ọsẹ na ọye o wo udu nọ ọ rẹ rọ yọrọ ọmọ na keme ọye họ ọnọ o wuzou uviuwou. Fikinọ Sista Hansen yọ Osẹri Jihova, a te mi ei ọmọ na.

30 Oware onana u kpomahọ Sista Hansen gaga te epanọ ọ gbẹ riẹ oware nọ ọ rẹ lẹ se Jihova kpahe he. Ọ ta nọ: “Eme nọ e rrọ obe Ahwo Rom 8:26, 27 na e kẹ omẹ omosasọ gaga. Oria Ebaibol nana o jẹ hae kareghẹhọ omẹ nọ Jihova ọ riẹ epanọ o rrọ omẹ oma. Ọ rrọ gb’omẹ, ọ te se omẹ ba vievie he.”—Se Olezi 32:8; Aizaya 41:10.

31 Sista Hansen ọ tẹ rọ ẹdhọ na kpohọ okọto nọ o mai kpehru evaọ Denmark. Nọ okọto na u je bruoziẹ o ta nọ: “Ohwo nọ ọ ginẹ riẹ oware nọ u ti woma kẹ ọmọ na evaọ usu aimava na u fo nọ ọ rẹ yọrọ ọmọ na.” Okọto na o tẹ jẹ ta nọ oghẹrẹ nọ ọsẹ na hayo oni na ọ jẹ hai ro ku ẹwhọ họ oye a rẹ rọ riẹ ohwo nọ ọ te sae ginẹ riẹ ọmọ na yọrọ, orọnikọ fikinọ ọjọ ọ te rọ “iwuhrẹ gbe uruemu” Isẹri Jihova rọ yọrọ iẹe he. Eva e were Sista Hansen gaga nọ okọto na u bruoziẹ kẹe inọ ọ te sae ginẹ riẹ ọmọ na yọrọ ziezi, a tẹ rọ ọmọ na kẹe.

32. Didi oziẹ okọto ulogbo nọ a re se European Court of Human Rights u bru kpahe okienyẹ nọ Isẹri Jihova e rẹriẹ ovao dhe fiki egagọ rai?

32 Erẹwho sa-sa evaọ unuakpọ Europe. Edhọ buobu kpahe ohwo nọ u fo nọ ọ rẹ yọrọ ọmọ evaọ udevie ọsẹ gbe oni e ga te epanọ okọto nọ o mai kpehru evaọ erẹwho jọ dede a sai ro ku ẹme na họ họ. Okọto ulogbo nọ a re se European Court of Human Rights (ECHR) u gu edhọ itieye buobu no. Evaọ edhọ itieye ivẹ jọ nọ okọto ECHR o gu, okọto na u vuhumu nọ ekọto erẹwho sa-sa e be hai brukpe Isẹri Jihova gbe amọfa fiki egagọ rai. Okọto na o ta nọ oziẹ otiọye na okienyẹ keme “oziẹ kpobi nọ a be jọ brukpe ohwo jọ fiki egagọ riẹ yọ oziẹ ọriẹwẹ.” Oniọvo-ọmọtẹ mai jọ nọ okọto ECHR u bruoziẹ kẹ ọ ta epanọ o jariẹ oma inọ: “O jẹ hae da omẹ te onwa nọ a tẹ be ta nọ mẹ gwọlọ ewoma emọ obọmẹ hẹ fikinọ mẹ gwọlọ yọrọ ae evaọ edhere Ọghẹnẹ.”

33. Ẹvẹ eyewọ nọ e rrọ ukoko na a sai ro fi ohrẹ nọ o rrọ obe Ahwo Filipai 4:5 na họ iruo?

33 Ghele na, u fo nọ ọyewọ kpobi nọ ọ rrọ ukoko na nọ o wo ọkpọ ẹbẹbẹ nana fikinọ ọ gwọlọ rọ izi Ebaibol wuhrẹ emọ riẹ o re wo ororokẹ. (Se Ahwo Filipai 4:5.) A rẹ riẹ nọ epanọ a gwọlọ wo udu nọ a sae rọ yọrọ emọ rai evaọ edhere Ọghẹnẹ na, ere ọvona ọnọ ọ rrọ ukoko ho na o wo udu nọ ọ sae rọ yọrọ emọ na re. Rekọ, ẹvẹ u fo nọ ọnọ ọ rrọ ukoko na o re se ẹme ọmọ-ọyọrọ na gboja te?

34. Eme esẹgbini nọ e rrọ ukoko na a rẹ sai wuhrẹ no oriruo ahwo Ju nọ e jọ evaọ oke Nehemaya ze?

34 Ma sai wuhrẹ no oware jọ nọ o via evaọ edẹ Nehemaya ze. Emọ Izrẹl a ru iruo gaga re a sae wariẹ bọ igbẹhẹ Jerusalẹm. A riẹ nọ a te thihakọ bọ igbẹhẹ na re, o te thọ ae gbe iviuwou rai no obọ ewegrẹ rai. Oye o soriẹ nọ Nehemaya ọ rọ tuduhọ ae awọ nọ: “Wha họre kẹ imoni rai, gbe emezae rai, gbe emetẹ rai, te eyae rai, jegbe iwou rai.” (Neh. 4:14) Emọ Izrẹl na a riẹ nọ u fo re a dawo ẹgba rai kpobi keme o te jọ uvrẹvru hu. Epọvo na re nẹnẹ, esẹgbini nọ e rrọ ukoko na a be daoma kpobi re a wuhrẹ emọ rai uzẹme na. A riẹ nọ ikpehre iruemu nọ e rẹ sai kpomahọ emọ rai yoyoma e da obọ isukulu gbe okegbe rai fia. Iruemu itieye na e sae rọ ẹkwoma ighe etẹlẹvisiọno bẹbẹ ruọ uviuwou na dede. Esẹgbini, wha dawo ẹgba rai kpobi re wha thọ emọ rai no ikpehre iruemu jẹ rọ izi Jihova wuhrẹ ai keme omodawọ rai o te jọ uvrẹvru hu.

Jọ U Mu Owhẹ Ẹro nọ Jihova Ọ be Tha Egagọ Uzẹme Uke

35, 36. Irere vẹ ma wo no edhọ nọ ma rease rai na ze, kọ eme whọ gba riẹ mu nọ who re ru?

35 Jihova ọ be ghale omodawọ mai nọ ma be rọ họre kẹ ufuoma nọ ma rẹ rọ gọe na. Ma rehọ edhere nana se isẹi kẹ uzẹme na no evaọ ekọto gbe akpọ na soso. (Rom 1:8) Erere ọfa nọ edhọ nọ ma rease rai no o wha ze họ, u fiobọhọ kẹ amọfa nọ e rrọ Isẹri Jihova ha wo udu nọ a rẹ rọ salọ oware nọ a gwọlọ. Rekọ orọnọ ma be gwọlọ nwene izi egọmeti hayo gwọlọ orro kẹ omamai hi. Ukpoye, oware nọ o be lẹliẹ omai wọ edhọ nana kpohọ ekọto họ, re ma sai wo ufuoma nọ ma rẹ rọ wha egagọ uzẹme haro.—Se Ahwo Filipai 1:7.

36 Jọ eware nọ ma wuhrẹ no oriruo ahwo nọ a daoma họre kẹ egagọ uzẹme ze na e bọ ẹrọwọ mai ga. Joma kru ẹrọwọ mai, je wo imuẹro nọ Jihova ọ be tha iruo mai uke jẹ be kẹ omai ẹgba nọ ma re ro ru oreva riẹ.—Aiz. 54:17.