1. Akú pomoc dostali učeníci, keď sa zišli, a na čo ju potrebovali?

 KRÁTKO po vzkriesení Ježiša sa učeníci zišli, aby sa navzájom povzbudili. Zo strachu pred nepriateľmi však pre istotu zamkli dvere. Zrazu sa v ich strede zjavil Ježiš a povedal: „Prijmite svätého ducha.“ V tej chvíli z nich strach určite celkom opadol! (Prečítajte Jána 20:19–22.) Neskôr sa učeníci znova stretli a pri tej príležitosti na nich Jehova vylial svätého ducha. Koľko sily im to muselo dať do zvestovateľskej služby, ktorú mali pred sebou! (Sk. 2:1–7)

2. a) Akým spôsobom nám Jehova dáva silu a na čo ju potrebujeme? b) Prečo je veľmi dôležité rodinné uctievanie? (Pozri poznámku a rámček „ Rodinné uctievanie“.)

² My sme na tom podobne ako naši bratia v prvom storočí. (1. Petra 5:9) Niekedy aj nás zväzuje strach z ľudí. A ani my by sme nedokázali pokračovať v službe, keby nás Jehova neposilňoval. (Ef. 6:10) Jehova nám svoju silu štedro dáva na zhromaždeniach. V súčasnosti máme možnosť chodiť na dve poučné týždenné zhromaždenia — cez víkend na verejné zhromaždenie a štúdium Strážnej veže a v týždni na zhromaždenie, ktoré sa nazýva Náš kresťanský život a služba. a Každý rok máme aj ďalšie štyri osviežujúce podujatia: regionálny zjazd, dva krajské zjazdy a Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Prečo je veľmi dôležité ani jedno z nich nevynechať? Ako naše zhromaždenia nadobudli dnešnú podobu? A o čom svedčí náš postoj k nim?

3., 4. Čo Jehova očakáva od svojich služobníkov? Uveď príklad.

³ Zhromaždenia nie sú ničím novým. Jehova od svojich služobníkov aj v dávnej minulosti očakával, že ho budú uctievať spoločne. Napríklad v roku 1513 pred n. l. dal izraelskému národu Zákon, ktorý obsahoval aj nariadenie dodržiavať týždenný sabat. Tak ho mohla každá rodina uctievať a všetci mohli spoznávať Zákon. (5. Mojž. 5:12; 6:4–9) Keď Izraeliti príkaz o sabate poslúchali, mali silné rodiny a národ bol duchovne čistý a silný. Keď však Zákon nedodržiavali a neplnili napríklad príkaz pravidelne uctievať  Jehovu na zhromaždeniach, stratili Jehovovu priazeň. (3. Mojž. 10:11; 26:31–35; 2. Par. 36:20, 21)

⁴ Pouvažujme aj o tom, aký príklad dal Ježiš. Každý týždeň mal vo zvyku chodiť v sabat do synagógy. (Luk. 4:16) I keď jeho učeníci už neboli po jeho smrti a vzkriesení viazaní zákonom o sabate, udržali si zvyk pravidelne sa stretávať na zhromaždeniach. (Sk. 1:6, 12–14; 2:1–4; Rim. 14:5; Kol. 2:13, 14) Na nich sa nielenže veľa naučili a veľmi povzbudili, ale svojimi modlitbami, komentármi a piesňami obetovali tiež Bohu obeť chvály. (Kol. 3:16; Hebr. 13:15)

5. Prečo chodíme na týždenné zhromaždenia a každoročné zjazdy? (Pozri aj rámček „ Každoročné zjazdy stmeľujú Boží ľud“.)

⁵ Niečo podobné možno povedať aj o nás. Účasťou na našich týždenných zhromaždeniach a každoročných zjazdoch vyjadrujeme podporu Božiemu Kráľovstvu. Na zhromaždeniach získavame silu, ktorú sprostredkúva svätý duch. Svojimi prejavmi viery tiež povzbudzujeme ostatných. Ale ešte dôležitejšie je to, že modlitbami, komentármi a piesňami uctievame Jehovu. Naše zhromaždenia dnes vyzerajú inak ako zhromaždenia izraelského národa alebo kresťanov žijúcich v prvom storočí. Ale sú nemenej dôležité. Ako nadobudli dnešnú podobu?

6., 7. a) Aký je účel našich zhromaždení? b) V čom sa líšili zhromaždenia jednotlivých skupín Bádateľov Biblie?

⁶ Keď brat Charles Taze Russell začal hľadať biblickú pravdu, pochopil, že sa musí stretávať s ľuďmi, ktorí majú  rovnaký cieľ. V roku 1879 napísal: „Spolu s ďalšími z Pittsburghu sme zorganizovali stretnutia, na ktorých každú nedeľu skúmame Písmo.“ Sionská Strážna veža svojich čitateľov povzbudila, aby sa stretávali, a v roku 1881 sa už zhromaždenia v pensylvánskom Pittsburghu konali nielen v nedeľu, ale aj v stredu. V novembrovom čísle Strážnej veže z roku 1895 sa uvádzalo, že účelom týchto zhromaždení je utužovať „vzájomné vzťahy, lásku a spoločenstvo veriacich“ a dať prítomným možnosť navzájom sa povzbudiť. (Prečítajte Hebrejom 10:24, 25.)

⁷ Mnoho rokov sa jednotlivé skupiny Bádateľov Biblie samy rozhodovali, ako často budú mať zhromaždenia a akú podobu im dajú. Napríklad v jednom liste od skupiny zo Spojených štátov, ktorý bol uverejnený v roku 1911, sa písalo: „Každý týždeň máme aspoň päť zhromaždení.“ V pondelok, v stredu a v piatok mali po jednom a v nedeľu mali dve. V liste od skupiny z Afriky uverejnenom v roku 1914 sa uvádzalo: „Zhromaždenia mávame dvakrát do mesiaca. Trvajú od piatka do nedele.“ Časom však zhromaždenia nadobudli súčasnú podobu. Prejdime si zbežne ich vývoj.

8. Uveď niektoré témy verejných prednášok.

⁸ Verejné zhromaždenie. Brat Russell sa v roku 1880, keď už rok vydával Sionskú Strážnu vežu, rozhodol napodobniť Ježiša a vydal sa na zvestovateľskú cestu. (Luk. 4:43) Na nej dal základ zhromaždeniu, ktoré dnes nazývame verejné zhromaždenie. V ozname o tejto ceste sa v Strážnej veži písalo, že brat Russell „by rád oslovil verejnosť s témou ‚Veci týkajúce sa Božieho Kráľovstva‘“. V roku 1911 už existovali zbory vo viacerých krajinách a všetky dostali povzbudenie, aby si vybrali schopných rečníkov, ktorých by mohli vyslať do okolia. Tí mali za úlohu predniesť rad šiestich prednášok o súde, výkupnom a podobne. Na konci každej prednášky zaznelo meno rečníka, ktorý mal prísť budúci týždeň, i téma jeho prednášky.

9. a) Ako sa v priebehu rokov menila podoba verejného zhromaždenia? b) Ako môžeš prispievať k tomu, aby verejné zhromaždenie splnilo svoj účel?

⁹ V roku 1945 Strážna veža oznámila začiatok celosvetovej kampane, v rámci ktorej bratia pozývali verejnosť na osem biblických prednášok o „naliehavých otázkach dneška“. Celé desaťročia prednášali vybratí rečníci okrem prednášok založených na osnovách od verného otroka aj prednášky, ktoré si zostavili sami. Ale v roku 1981 dostali všetci pokyn zakladať prednášky iba na osnovách, ktoré prišli do zborov. b Do roku 1990 býval v niektorých osnovách pokyn, že treba zapojiť poslucháčov alebo zaradiť predvedenie. No v tom roku  sa to zmenilo a verejné prednášky sa odvtedy prednášajú bez týchto prvkov. Ďalšia úprava prišla v januári 2008, keď sa verejné prednášky skrátili zo 45 minút na 30 minút. Podoba verejných prednášok sa síce v priebehu rokov menila, ale to podstatné sa nezmenilo. Dobre pripravené verejné prednášky dodnes posilňujú vieru v Božie Slovo a poučujú nás o rôznych hľadiskách Božieho Kráľovstva. (1. Tim. 4:13, 16) Pozývaš ľudí vypočuť si tieto dôležité biblické prejavy? S nadšením to môžeš robiť na opätovných návštevách a pri ďalších príležitostiach.

10. – 12. a) Akými úpravami prešlo štúdium Strážnej veže? b) Aké otázky by bolo dobré si položiť?

¹⁰ Štúdium Strážnej veže. V roku 1922 bratia známi ako pútnici, čiže cestujúci zástupcovia spoločnosti Watch Tower Society, ktorí prednášali prejavy v zboroch a viedli ostatných v službe, navrhli, aby sa jedno pravidelné zhromaždenie venovalo štúdiu Strážnej veže. Návrh bol prijatý a spočiatku sa štúdium konalo buď v týždni, alebo v nedeľu.

¹¹ V Strážnej veži z 15. júna 1932 bol uverejnený ďalší pokyn, ako toto zhromaždenie viesť. V článku sa uvádzalo, že podľa vzoru rodiny Bétel ho má viesť brat. Vpredu mohli sedieť traja bratia a mohli sa striedať v čítaní odsekov. Vtedy neboli k článkom otázky, a tak mal vedúci štúdia vyzvať prítomných, aby ich kládli oni. Potom ich vyvolával a oni na ne odpovedali. Ak bolo treba niečo dovysvetľovať, mal to urobiť „stručne a výstižne“.

¹² Spočiatku si mohli zbory samy vybrať, ktoré číslo časopisu budú študovať. Rozhodla väčšina. Ale v Strážnej  veži z 15. apríla 1933 vyšlo odporúčanie, aby všetky zbory študovali aktuálne číslo. V roku 1937 prišiel pokyn mať štúdium Strážnej veže v nedeľu. Súčasná podoba tohto zhromaždenia sa dosiahla ďalšími úpravami uverejnenými v Strážnej veži z 1. októbra 1942. Najskôr časopis oznámil, že na spodku každej strany študijného článku budú otázky, ktoré sa majú položiť. Potom sa v ňom písalo, že zhromaždenie má trvať hodinu. Prítomných, ktorí odpovedali, článok povzbudil, aby sa vyjadrovali „vlastnými slovami“ a nečítali odpoveď z odseku. Štúdium Strážnej veže je dodnes hlavným zhromaždením, na ktorom verný otrok poskytuje duchovný pokrm v pravý čas. (Mat. 24:45) Bolo by dobré, keby sa každý z nás opýtal sám seba: Pripravujem sa na štúdium Strážnej veže každý týždeň? A snažím sa v rámci svojich možností podávať komentáre?

13., 14. Ako sa vyvíjalo zborové štúdium Biblie a čo sa ti na ňom páči?

¹³ Zborové štúdium Biblie. Začiatkom 90. rokov 19. storočia, keď už bolo vydaných niekoľko zväzkov knihy Úsvit Milénia, prišiel brat H. N. Rahn, Bádateľ Biblie z Baltimoru v americkom štáte Maryland, so zaujímavým návrhom. Odporučil, aby sa Biblia študovala v takzvaných krúžkoch Úsvitu. Tieto zhromaždenia sa často konali v domácnostiach a najprv boli len na skúšku. V septembri 1895 sa však už s úspechom konali v mnohých mestách Spojených štátov. Preto Strážna veža v ten mesiac navrhla, aby si také zhromaždenia organizovali všetci ľudia, ktorí spoznávajú pravdu. Bol v nej podnet, aby ich viedol niekto, kto vie dobre čítať. Mal prečítať jednu vetu a počkať na komentáre prítomných. Po prečítaní a rozbore všetkých viet odseku mal vyhľadať a prečítať uvedené biblické texty. Na konci kapitoly mal každý prítomný stručne zhrnúť prebratú látku.

¹⁴ Názov tohto zhromaždenia sa viackrát zmenil. Istý čas to boli berojské biblické študijné krúžky nazvané podľa Berojčanov z prvého storočia, ktorí starostlivo skúmali Písma. (Sk. 17:11) Neskôr sa názov zmenil na zborové štúdium knihy. V súčasnosti mu hovoríme zborové štúdium Biblie. Celý zbor sa naň schádza v sále Kráľovstva, nie v skupinách po domácnostiach. Za tie desiatky rokov sa na ňom preštudovali rôzne knihy, brožúry, ba aj články zo Strážnej veže. Prítomní boli od samého začiatku povzbudzovaní, aby sa doň zapájali. Toto zhromaždenie nám veľmi pomáha hlbšie spoznať Bibliu. Pripravuješ sa naň pravidelne a zapájaš sa doň najlepšie, ako vieš?

15. Čo bolo účelom teokratickej školy kazateľskej služby?

 ¹⁵ Teokratická škola kazateľskej služby. „V pondelok večer 16. februára 1942 boli všetci bratia z brooklynskej rodiny Bétel povzbudení, aby sa prihlásili do školy, ktorá sa stala známou ako teokratická škola kazateľskej služby,“ zaspomínal si Carey Barber, ktorý v tom čase slúžil vo svetovom ústredí a o mnoho rokov sa stal členom vedúceho zboru. Školu opísal ako „jednu z najlepších vecí, ktoré v našich časoch Jehova urobil pre svoj ľud“. Bratom veľmi pomohla zlepšiť sa vo vyučovaní a zvestovaní. Od roku 1943 sa zborom na celom svete postupne sprístupňovala brožúrka Course in Theocratic Ministry (Kurz teokratickej služby). Strážna veža z 1. júna 1943 uviedla, že teokratická škola má Božím služobníkom pomôcť, aby sa „naučili ešte lepšie zvestovať o Kráľovstve“. (2. Tim. 2:15)

16., 17. Učil sa študent v teokratickej škole iba technickej stránke rečníctva? Vysvetli to.

 ¹⁶ Spočiatku mnohých oblieval studený pot pri pomyslení na to, že majú hovoriť pred veľkým publikom. Clayton Woodworth ml., ktorého otca v roku 1918 neprávom uväznili spolu s bratom Rutherfordom a ďalšími bratmi, spomínal, ako sa cítil, keď sa v roku 1943 prihlásil do školy. „Hovoriť pred publikom bolo pre mňa veľmi ťažké,“ rozprával. „Plietol sa mi jazyk, v ústach sahara a vydával som zo seba všelijaké pazvuky pripomínajúce vrčanie či kňučanie.“ Brat Woodworth sa však zlepšoval a neskôr mal veľakrát výsadu hovoriť pred mnohými ľuďmi. V škole sa veľa naučil nielen o technickej stránke rečníctva, ale aj o tom, že je nutné byť pokorný a spoliehať sa na Jehovu. Povedal: „Pochopil som, že rečník nie je dôležitý. Ale ak sa dobre pripraví a úplne sa spoľahne na Jehovu, bude radosť ho počúvať a poslucháči si z prednášky niečo odnesú.“

 ¹⁷ Od roku 1959 sa mohli do školy prihlásiť aj sestry. Edna Bauerová si spomína, ako reagovali, keď sa to na zjazde oznámilo: „Boli celé bez seba. Otvorili sa im nové možnosti.“ Za tie roky mnohí bratia a sestry využili príležitosť prihlásiť sa do tejto školy, a tak sa nechali vyučovať Jehovom. V súčasnosti máme úžitok z takéhoto vyučovania na zhromaždení cez týždeň. (Prečítajte Izaiáša 54:13.)

18., 19. a) Ako v súčasnosti dostávame praktické návrhy do zvestovateľskej služby? b) Prečo na zhromaždeniach spievame? (Pozri aj rámček „ Spievať o pravde“.)

¹⁸ Služobné zhromaždenie. Zhromaždenia, ktorých náplňou bola organizácia zvestovateľskej služby, sa konali už v roku 1919. V tom čase sa na nich nezúčastňovali všetci členovia zboru, ale iba tí, ktorí rozširovali literatúru. Väčšinu roka 1923 sa už služobné zhromaždenie konalo raz mesačne a očakávala sa účasť celého zboru. V roku 1928 dostali zbory podnet, aby si služobné zhromaždenie usporadúvali týždenne, a v roku 1935 ich Strážna veža povzbudila, aby ho zakladali na informáciách z publikácie nazvanej Inštrukcie (neskôr Informátor a potom Naša služba Kráľovstva). Toto zhromaždenie sa zakrátko stalo pravidelnou súčasťou vzdelávacieho programu každého zboru.

¹⁹ Dnes dostávame praktické návrhy do zvestovateľskej služby na zhromaždení, ktoré máme cez týždeň. (Mat. 10:5–13) Ak spĺňaš požiadavky, aby si mohol dostávať pracovný zošit, môžeš sa zamyslieť, či ho študuješ a či návrhy z neho uplatňuješ.

20. – 22. a) Prečo si pripomíname Ježišovu smrť? b) Čo ti dáva každoročná účasť na Pamätnej slávnosti?

²⁰ Ježišovi nasledovníci dostali príkaz pripomínať si Ježišovu smrť, kým Ježiš nepríde. Slávnosť na pamiatku jeho smrti sa podobne ako sviatok Pesach koná raz v roku. (1. Kor. 11:23–26) Každoročne na ňu prídu milióny ľudí. Pomazaným kresťanom pripomína, že majú výsadu byť spoludedičmi Kráľovstva. (Rim. 8:17) A u iných oviec prehlbuje úctu ku Kráľovi Božieho Kráľovstva a pomáha im, aby mu zostali verné. (Ján 10:16)

²¹ Brat Russell a jeho blízki spoločníci si uvedomovali, že je dôležité sláviť Pánovu večeru a že sa to má robiť len raz ročne. Strážna veža z apríla 1880 uviedla: „Mnohí tu v Pittsburghu máme už niekoľko rokov zvyk... pripomínať si Pesach [Pamätnú slávnosť] a jesť a piť symboly tela a krvi nášho Pána.“ Onedlho sa začali pri príležitosti Pamätnej slávnosti usporadúvať aj zjazdy. Prvý záznam o takom zjazde je z roku 1889. Dozvedáme sa z neho, že sa na ňom zúčastnilo 225 ľudí a 22 boli pokrstení.

 ²² Dnes už neslávime Pamätnú slávnosť v rámci zjazdového programu. To nám však nebráni, aby sme bez ohľadu na to, kde žijeme, nepozývali všetkých ľudí z okolia, aby sa na nej zúčastnili spolu s nami, či už v našej sále Kráľovstva, alebo v prenajatých priestoroch. V roku 2013 si Ježišovu smrť pripomenulo viac ako 19 miliónov ľudí. Máme nádhernú výsadu! Nielenže sa môžeme zúčastniť na Pamätnej slávnosti, ale môžeme aj ďalších ľudí povzbudzovať, aby sa k nám v tento najvýznamnejší večer pridali. Snažíš sa každý rok horlivo pozývať na Pamätnú slávnosť čo možno najviac ľudí?

23. Aké pocity v tebe vyvolávajú naše zhromaždenia?

²³ Verní Jehovovi služobníci nepovažujú účasť na zhromaždeniach za príťaž. (Hebr. 10:24, 25; 1. Jána 5:3) Napríklad kráľ Dávid veľmi rád chodil do domu Jehovovho uctievania. (Žalm 27:4) A zvlášť sa tešil, keď doň mohol ísť s ďalšími ľuďmi, ktorí milovali Jehovu. (Žalm 35:18) A aký príklad dal Ježiš? Už ako malý chlapec si veľmi želal byť v dome, v ktorom mohol uctievať svojho Otca. (Luk. 2:41–49)

24. Aké príležitosti máme na zhromaždeniach?

²⁴ Keď chodíme na zhromaždenia, dávame najavo, že milujeme Jehovu a že chceme posilňovať spoluveriacich. Vyjadrujeme tým aj túžbu učiť sa, ako majú žiť poddaní Božieho Kráľovstva. Práve zhromaždenia a zjazdy nám v tom veľmi pomáhajú. Navyše, na zhromaždeniach sa učíme, ako robiť učeníkov nášho Kráľa, Ježiša Krista, a ako ich školiť. Dostávame na nich tiež silu, aby sme v tejto mimoriadne dôležitej činnosti Božieho Kráľovstva dokázali vytrvávať. (Prečítajte Matúša 28:19, 20.) Je viac než isté, že naša túžba chodiť na zhromaždenia je priamo úmerná tomu, do akej miery vnímame, že Božie Kráľovstvo je skutočná vláda. Vždy si naše zhromaždenia zo srdca ceňme!