Prejsť na článok

Prejsť na obsah

18. KAPITOLA

Z čoho sa platia výdavky Kráľovstva

Z čoho sa platia výdavky Kráľovstva

V SKRATKE

Prečo Jehovov ľud finančne podporuje činnosť Kráľovstva a ako to robí

1., 2. a) Ako brat Russell odpovedal istému kazateľovi, ktorý sa ho pýtal na financovanie činnosti Bádateľov Biblie? b) Čomu sa budeme venovať v tejto kapitole?

 RAZ sa istý kazateľ reformovanej cirkvi rozprával s bratom Charlesom Taze Russellom o činnosti Bádateľov Biblie.

 „Nerobíme zbierky,“ povedal mu v priebehu rozhovoru brat Russell.

 „A ako získavate peniaze?“ opýtal sa kazateľ.

 „Ak vám poviem číročistú pravdu, neuveríte mi,“ odpovedal brat. „Keď ľudia prídu na naše zhromaždenia, nikto im nedáva pod nos košík, aby prispeli. Ale vidia, že máme výdavky. Povedia si: ‚Táto sála niečo stojí... Ako by som mohol prispieť aspoň pár drobnými?‘“

 Kazateľ sa naňho pozrel s otáznikmi v očiach.

 „Hovorím vám čistú pravdu,“ pokračoval brat Russell. „Presne to sa ma pýtajú: ‚Ako by som mohol prispieť aspoň pár drobnými?‘ Keď sa niekomu darí a má nejaké prostriedky, chce ich použiť pre Pána. Ak niekto prostriedky nemá, prečo by sme ho mali do toho tlačiť?“ a

2 Brat Russell naozaj hovoril „čistú pravdu“. Dobrovoľná finančná podpora pravého uctievania má v Božom ľude už dlhú tradíciu. V tejto kapitole sa budeme venovať niekoľkým biblickým príkladom, ktoré to dosvedčujú, a pozrieme sa aj na príklady z nedávnej minulosti. Pri úvahe nad tým, z čoho sa dnes platia výdavky Kráľovstva, si každý z nás môže položiť otázku: Ako môžem ja podporiť Kráľovstvo?

„Nech každý ochotného srdca prinesie príspevok“

3., 4. a) V čom Jehova dôveruje svojim služobníkom? b) Čím Izraeliti podporili výstavbu svätostánku?

3 Jehova svojim služobníkom dôveruje. Vie, že keď dostanú možnosť, radi vyjadria svoju lásku tým, že niečo ochotne darujú. Pozrime sa na dva príklady z dejín izraelského národa.

4 Keď Jehova vyviedol Izraelitov z Egypta, nariadil im postaviť svätostánok, prenosný stan na uctievanie. Stan a jeho vybavenie si vyžadovali značné množstvo prostriedkov. Jehova prikázal Mojžišovi, aby dal ľudu možnosť podporiť tento projekt. A tak Mojžiš ľud vyzval: „Vyberte medzi sebou príspevok pre Jehovu. Nech ho prinesie každý ochotného srdca ako Jehovov príspevok.“ ​(2. Mojž. 35:5) Ale Izraeliti len krátko predtým otročili „každým druhom otroctva“. (2. Mojž. 1:14) Ako sa teda k tomuto zámeru postavili? Bezvýhradne ho podporili a ochotne sa vzdali zlata, striebra a ďalších cenností, z ktorých väčšinu pravdepodobne dostali od svojich bývalých egyptských pánov. (2. Mojž. 12:35, 36) Dali dokonca viac, ako bolo treba, a bolo nutné „zabrániť im ďalej to prinášať“. (2. Mojž. 36:4–7)

5. Čo Izraeliti urobili, keď im Dávid dal možnosť prispieť na výstavbu chrámu?

5 Asi o 475 rokov prispel Dávid zo svojho „zvláštneho majetku“ na výstavbu chrámu, prvého stáleho strediska čistého uctievania na zemi. Potom dal aj ostatným Izraelitom možnosť urobiť niečo podobné, keď sa ich opýtal: „Kto sa dnes dobrovoľne ponúkne, že naplní svoju ruku darom pre Jehovu?“ Nato Izraeliti „celým srdcom darovali dobrovoľné dary Jehovovi“. (1. Par. 29:3–9) V modlitbe Dávid Bohu povedal, že si uvedomuje, odkiaľ pochádzajú všetky tie dary: „Všetko je od teba a dali sme ti z tvojej vlastnej ruky.“ ​(1. Par. 29:14)

6. a) Prečo sú dnes na činnosť Kráľovstva potrebné peniaze? b) Aké otázky vznikajú?

6 Mojžiš ani Dávid nemuseli Božích služobníkov nútiť, aby prispeli na podporu čistého uctievania. Ľud dával ochotne a zo srdca. A ako je to dnes? Nikomu netreba hovoriť, že na činnosť Božieho Kráľovstva sú potrebné peniaze. Výroba a rozvoz Biblií a biblickej literatúry, výstavba a údržba sál Kráľovstva, zjazdových sál i pobočiek, ako aj poskytovanie pomoci bratom a sestrám, ktorých postihla prírodná katastrofa — to všetko niečo stojí. Preto vznikajú dôležité otázky: Ako sa získavajú potrebné prostriedky? Treba nasledovníkov Kráľa nútiť, aby prispievali na výdavky Kráľovstva?

„Nikdy nebude prosiť ani žiadať ľudí o finančnú podporu“

7., 8. Prečo sa Jehovovi služobníci nedoprosujú peňazí?

7 Brat Russell a jeho spoločníci sa rozhodli, že nepreberú spôsoby získavania peňazí bežné v kresťanských cirkvách. V druhom čísle Strážnej veže pod nadpisom „Želáte si ‚Sionskú Strážnu vežu‘?“ brat Russell uviedol: „‚Sionská Strážna veža‘ má, ako veríme, podporu od JEHOVU, a preto nikdy nebude prosiť ani žiadať ľudí o finančnú podporu. Keď Ten, kto hovorí: ,Všetko zlato a striebro vrchov je moje‘, neposkytne potrebné prostriedky, pochopíme, že je čas prestať ju vydávať.“ ​(Hag. 2:7–9) Aj po vyše 130 rokoch je na tom Strážna veža i organizácia, ktorá ju vydáva, veľmi dobre!

8 Jehovovi služobníci sa nedoprosujú peňazí. Nevyberajú peniaze do zvončeka ani o ne nežiadajú prosebnými listami. Nezískavajú ich lotériami, bazármi ani tombolami. Držia sa toho, čo sa už dávno písalo v Strážnej veži: „Nikdy sme nepovažovali za správne pýtať peniaze na Pánovo dielo, ako sa to bežne robí... Podľa našej mienky je pre Pána pohoršujúce a neprijateľné akýmikoľvek spôsobmi sa v jeho mene doprosovať peňazí. Neprináša to jeho požehnanie ani darcom, ani vykonávanému dielu.“ b

„Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci“

9., 10. Aký je jeden dôvod, prečo dávame dobrovoľné dary?

9 Nás, poddaných Kráľovstva, nikto nemusí nútiť dávať dary na podporu čistého uctievania. Práve naopak, radi podporujeme činnosť Kráľovstva, či už peniazmi, alebo inými prostriedkami. Prečo? Uveďme si tri dôvody.

10 Po prvé, dobrovoľné dary dávame preto, lebo milujeme Jehovu a chceme robiť to, „čo sa páči jeho očiam“. (1. Jána 3:22) A Jehovovi skutočne robí radosť človek, ktorý zo srdca dáva dary na podporu pravého uctievania. Preskúmajme, čo o dávaní napísal apoštol Pavol. (Prečítajte 2. Korinťanom 9:7.) Pravý kresťan nedáva neochotne ani preto, že musí. Dáva preto, lebo „sa rozhodol v svojom srdci“. c To znamená, že kresťan dáva svoj dar na to, čo vníma ako potrebné, a podľa toho, čo mu okolnosti umožňujú. Takého darcu má Jehova veľmi rád. „Boh miluje radostného darcu“, alebo ako to uvádza iný preklad, „Boh má rád ľudí, ktorí radi dávajú“.

Aj naše deti v Mozambiku sa tešia z dávania

11. Čo nás podnecuje dávať Jehovovi to najlepšie?

11 Po druhé, hmotnými darmi vyjadrujeme Jehovovi vďačnosť za všetko to dobré, čo od neho máme. Zamyslime sa nad jednou zásadou z mojžišovského Zákona, ktorá umožňovala človeku dať najavo, čo má v srdci. (Prečítajte 5. Mojžišovu 16:16, 17.) Pri troch výročných sviatkoch mal každý Izraelita dať dar „úmerný požehnaniam Jehovu“. Preto musel každý muž pred sviatkom porozmýšľať, čo dobré mu Jehova dal, a v srdci sa musel rozhodnúť, aký dar by bol najlepší. Podobne je to aj s nami. Keď uvažujeme nad tým, ako veľmi nám Jehova žehná, podnecuje nás to dávať mu to najlepšie, čo môžeme. Hmotné prostriedky a ďalšie dary, ktoré zo srdca dávame, sú prejavom našej vďačnosti za jeho štedré požehnania. (2. Kor. 8:12–15)

12., 13. a) Prečo môžeme povedať, že svojimi dobrovoľnými darmi vyjadrujeme lásku nášmu Kráľovi? b) Akou sumou každý z nás prispieva?

12 Po tretie, dobrovoľnými darmi vyjadrujeme lásku aj Kráľovi Ježišovi Kristovi. Prečo je to tak? Všimnime si, čo Ježiš povedal svojim učeníkom v posledný večer svojho pozemského života. (Prečítajte Jána 14:23.) Vyjadril sa: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo.“ K Ježišovmu „slovu“ patrí príkaz po celej zemi zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Jeho „slovo“ zachovávame tak, že zvestovanie Kráľovstva podporujeme, ako len môžeme — svojím časom, silami i hmotnými prostriedkami. Tým dávame najavo, že nášho mesiášskeho Kráľa milujeme.

13 Sme vernými poddanými Kráľovstva, a preto si úprimne želáme podporovať našu vládu finančnými darmi. Akou sumou každý z nás prispieva? To si určujeme sami. Každý dáva, koľko môže. Mnohí naši spoluveriaci však toho v hmotnom ohľade nemajú veľa. (Mat. 19:23, 24; Jak. 2:5) Ale utešuje ich vedomie, že Jehova i jeho Syn si cenia aj malé dary, keď sú dané z veľkého srdca. (Mar. 12:41–44)

Ako sa peniaze prijímajú

14. Za čo ponúkali Jehovovi svedkovia literatúru?

14 Jehovovi svedkovia dlhé roky ponúkali biblickú literatúru za príspevok. Odporúčaný príspevok sa udržiaval čo najnižší, aby si ju mohli dovoliť aj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí. Pravdaže, keď sa zdalo, že domáci má o ňu záujem, ale nemá na príspevok, zvestovatelia mu ju veľmi radi nechali aj tak. Chceli totiž, aby si ju mohli úprimní ľudia čítať a aby z nej mali úžitok.

15., 16. a) Akú zmenu začal vedúci zbor zavádzať v roku 1990? b) Ako sa dobrovoľné dary dávajú? (Pozri aj rámček „ Čo sa hradí z našich darov?“)

15 V roku 1990 začal vedúci zbor zavádzať veľkú zmenu. Od toho roku sa v Spojených štátoch všetka literatúra ponúkala úplne bezplatne a ľudia mohli prispieť dobrovoľným darom. V liste všetkým zborom v tejto krajine sa písalo: „Zvestovatelia a verejnosť dostanú časopisy a ostatnú literatúru bez toho, aby sme od nich pýtali príspevok v určitej výške alebo aby sme čo i len naznačovali, že ju dostanú, iba ak prispejú určitou sumou... Každý, kto si praje venovať dar na úhradu výdavkov na našu vzdelávaciu činnosť, má na to možnosť. Našu literatúru však môže dostať bez ohľadu na to, či ho dá, alebo nedá.“ Vďaka tomu bolo ešte zrejmejšie, že naša činnosť funguje na základe dobrovoľnosti a má náboženský charakter. Navyše sa jasne ukázalo, že „nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom“. (2. Kor. 2:17) Časom sa takto literatúra začala ponúkať na územiach pod správou pobočiek na celom svete.

16 Ako sa dobrovoľné dary dávajú? Darcovia môžu svoj dar vložiť do schránok, ktoré sú nenápadne umiestnené v sálach Kráľovstva. Alebo ho môžu poslať priamo niektorej právnickej osobe, ktorú zriadili Jehovovi svedkovia. Možnosti, ako dobrovoľne prispieť, sa raz za rok opisujú v Strážnej veži.

Na čo sa peniaze používajú

17. – 19. Opíš, na čo sa vynakladajú peniaze určené na a) celosvetové dielo, b) celosvetovú výstavbu sál Kráľovstva a c) výdavky miestneho zboru.

17 Celosvetové dielo. Z darovaných peňazí sa platia výdavky spojené s celosvetovým kázaním dobrého posolstva. Hradí sa z nich napríklad výroba literatúry, ktorá sa rozširuje po celom svete, výstavba a údržba pobočiek a domovov Bétel i prevádzka rôznych teokratických škôl. Z našich darov sa kryjú aj výdavky misionárov, cestujúcich dozorcov a zvláštnych priekopníkov. Financuje sa z nich tiež humanitárna pomoc určená spoluveriacim, ktorých postihla nejaká katastrofa. d

18 Celosvetová výstavba sál Kráľovstva. Peniaze z tohto fondu môžu čerpať zbory, ktoré si potrebujú postaviť alebo zrekonštruovať sálu Kráľovstva. Čím viac peňazí je darovaných do tohto fondu, tým viac zborov môže dostať pomoc. e

19 Výdavky miestneho zboru. Tieto dary sú určené na prevádzku a údržbu sály Kráľovstva. Starší môžu odporučiť, aby sa časť týchto prostriedkov venovala na podporu celosvetového diela. V takom prípade predložia zboru rezolúciu. Ak sa rezolúcia schváli, odporučená suma sa pošle pobočke. Brat, ktorý má na starosti zborové účtovné výkazy, mesačne zostavuje účtovnú správu a tá sa zboru zakaždým prečíta.

20. Ako môžeš ctiť Jehovu svojimi „hodnotnými vecami“?

20 Keď premýšľame nad tým všetkým, čo patrí k zvestovaniu Kráľovstva a robeniu učeníkov na celom svete, istotne nás to povzbudzuje „ctiť Jehovu svojimi hodnotnými vecami“. (Prísl. 3:9, 10) K našim hodnotným veciam patria telesné, duševné i duchovné schopnosti. Určite nimi chceme Kráľovstvo naplno podporovať. Pamätajme však, že k našim hodnotným veciam patria aj hmotné prostriedky. Buďme odhodlaní dávať to, čo môžeme, a vtedy, keď môžeme, lebo tým robíme česť Jehovovi a podporujeme mesiášske Kráľovstvo.

a Strážna veža, 15. júla 1915, strany 218 – 219.

b Strážna veža, 1. augusta 1899, strana 201.

c Istý učenec píše, že grécke slovo preložené výrazom „rozhodol sa“ vyjadruje „myšlienku zámeru“. A dodáva: „Radosť z dávania je síce spontánna, ale samotné dávanie treba plánovať a musí v ňom byť systém.“ ​(1. Kor. 16:2)

d Ďalšie informácie o humanitárnej pomoci pozri v 20. kapitole.

e Ďalšie informácie o výstavbe sál Kráľovstva pozri v 19. kapitole.